Atos 12
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs ARC
1 Né gébé ɛyigémbɔ, mfwa Hɛrɔd alɔ mankɛlé mati manchɔ geŋwágé bɔɔ́ bifɔ́ abi álú né ɛchomele bɔɔ́ Jisɔs.
1 Por aquele mesmo tempo, o rei Herodes estendeu as mãos sobre alguns da igreja para os maltratar;
2 Agaré nnó áwá Jɛmsi meŋmɛ́ Jɔn ne aparaja.
2 e matou à espada Tiago, irmão de João.
3 Mfwa Hɛrɔd, agɛ́gé nnó ɛgɔ bɔɔ́ Jus matɔɔ́, agaré ntó nnó ápyɛ Pita. Ne ápyɛ ji né bii bi ányɛ ɛpaá brɛd ayi álá mualé.
3 E, vendo que isso agradara aos judeus, continuou, mandando prender também a Pedro. E eram os dias dos asmos.
4 Ápyɛge Pita, áfyɛ́ denɔ, ne ábélé bɔɔ́ bee matoó aneé nnó ábámé ji, yɛndé ntoó neluú bɔɔ́ ani. Hɛrɔd abɔ ashu abelé nnó ɛpaá kwyakwya defwɛ ɛkogé, asɛle Pita afɛ́ mbɛ ushu bɔɔ́ nnó ápa mechɔ wuú.
4 E, havendo-o prendido, o encerrou na prisão, entregando- o a quatro quaternos de soldados, para que o guardassem, querendo apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Ndɛre Pita alu né denɔ, ɛchomele bɔɔ́ Jisɔs ánɛnemmyɛ dɔɔ́ mbaá Ɛsɔwɔ ne ɛshyɛ yɛndégébé né getú ji.
5 Pedro, pois, era guardado na prisão; mas a igreja fazia contínua oração por ele a Deus.
6 Né utuú bi Hɛrɔd abɔ́ ashuú nnó ujyage aférége Pita né denɔ, ápa mpa wuú, Pita abɔ abɛlege metɔɔ́ metɔɔ́ bɔɔ́ bee apea. Ɛbwɔ́ ábɔ́ awɛ́ ji amu ne bɔ mkpɔkɔvɛ́ apea. Bɔɔ́ bee bifɔ́ álú dafyɛ ábáme gepúgé denɔ.
6 E, quando Herodes estava para o fazer comparecer, nessa mesma noite, estava Pedro dormindo entre dois soldados, ligado com duas cadeias, e os guardas diante da porta guardavam a prisão.
7 Wyɛ né utuú bimbɔ ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛkwɔ́ mmu gepúgé denɔ mbélépó, ne mbaá meko agɛné. Ɛnyigé Pita né neŋkɔɔ́, Pita apée gejyá, ɛké ne ji, “kwile ka wáwá”. Tɛ́nétɛ́né yimbɔ bɔ mkpɔkɔvɛ́ átané Pita amu ákwé mme.
7 E eis que sobreveio o anjo do Senhor, e resplandeceu uma luz na prisão; e, tocando a Pedro no lado, o despertou, dizendo: Levanta-te depressa! E caíram-lhe das mãos as cadeias.
8 Ɛma jɔɔ́ ne ji ɛké: “Fyɛ mandeé jyɛ ne unó uká byɛ, ɔwɛ́ ɛkanda ɔkwɔ́lé me.”
8 E disse-lhe o anjo: Cinge-te e ata as tuas sandálias. E ele o fez assim. Disse-lhe mais: Lança às costas a tua capa e segue-me.
9 Pita akwɔlé ji ne ndɛre ɛbwɔ́ átanege dafyɛ, ji akaá fɔ nnó geno ɛyige ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛpyɛ ɛta wú gelú wáwálé wɔ́, afɛré nnó agɛ́né mbɔ le gejya.
9 E, saindo, o seguia. E não sabia que era real o que estava sendo feito pelo anjo, mas cuidava que via alguma visão.
10 Pita ne ɛkiɛ́nné ɛwémbɔ ákoó ntoné bɔɔ́ bee ɛniné mbɛ, ama koó ɛniné nekwɔlege, ne áchwɔ́ kwɔne nana né menombi geŋká ɛwé ɛlu gesegese, ɔnenégé ɛwu ne ɔfɛ́ mbɛ melɔ. Menombi ɛwémbɔ ɛnené ɛwu ambɔɔ́, ne ɛbwɔ́ átané dafyɛ. Ákɛ́gé gachyɛ, ɛkiɛ́nné ɛwémbɔ ɛlyaá Pita ɛ́fɛ́.
10 E, quando passaram a primeira e a segunda guarda, chegaram à porta de ferro que dá para a cidade, a qual se lhes abriu por si mesma; e, tendo saído, percorreram uma rua, e logo o anjo se apartou dele.
11 Ne Pita akérégé né defɔɔ́ ti aké: “Nkaá wáwálé nnó Ata Ɛsɔwɔ átɔ́ ɛkiɛ́nné wuú nnó ɛchwɔ féré me né amu Hɛrɔd ne uno bi bɔɔ́ Jus abɔ́ ashuú mampyɛ me.”
11 E Pedro, tornando a si, disse: Agora, sei, verdadeiramente, que o Senhor enviou o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de tudo o que o povo dos judeus esperava.
12 Ndɛre Pita akaá geno ɛyi gebɔ gepyɛ́ ji, afɛ́ né gepúgé Mɛri ayi alu mma Jɔn Makɔs ne gejamégé bɔɔ́ ábɔ́ áchomé ɛfɛɛ́ ánɛ́nemmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ.
12 E, considerando ele nisso, foi à casa de Maria, mãe de João, que tinha por sobrenome Marcos, onde muitos estavam reunidos e oravam.
13 Ádogé menombi, geŋka, mesɔ mendée yi apyɛ utɔɔ́ né gepú yimbɔ achwɔ́ gii ne ákamege Ruda.
13 E, batendo Pedro à porta do pátio, uma menina chamada Rode saiu a escutar.
14 Ákaágé nnó gɛ́ meko Pita mbɔ, metɔɔ́ ɛgɔ ji dɔɔ́ tɛ ajinte manene menombi, abó ajyɛ garé bɔɔ́ bimbɔ nnó Pita alu mbɔ dafyɛ.
14 E, conhecendo a voz de Pedro, de alegria não abriu a porta, mas, correndo para dentro, anunciou que Pedro estava à porta.
15 Ɛbwɔ́ aké ne ji, “Ɔmée gebwɔ.” Yɛ́mbɔ atome wyɛ ɛshyɛ ajɔge nnó ɛ́lé Pita. Ne ɛbwɔ́ ake: “Ndɔfɔ ɛlé mekpɛ́ɛ wuú.”
15 E disseram-lhe: Estás fora de ti. Mas ela afirmava que assim era. E diziam: É o seu anjo.
16 Ne Pita alu dó wyɛ doó, ánené menombí ágɛ́gé nnó ɛ́lé Pita wáwálé mátyɛ mawa ɛbwɔ́ meno.
16 Mas Pedro perseverava em bater, e, quando abriram, viram-no e se espantaram.
17 Pita akpɛgé mmu, afu ɛbwɔ́ ɛbwɔ nnó akwéné mejɔɔ́. Ne alɔ mangaré ɛbwɔ́ nkane Ɛsɔwɔ aféré ji né denɔ. Anérégé ake: “Ágaré Jɛmsi ne bɔɔ́ Jisɔs bifɔ́ ntó.” Ne atané afɛ́ geba ɛyigé chá.
17 E, acenando-lhes ele com a mão para que se calassem, contou-lhes como o Senhor o tirara da prisão e disse: Anunciai isto a Tiago e aos irmãos. E, saindo, partiu para outro lugar.
18 Bií ujyagé bɔɔ́ bee álɔ maŋkɛlé Pita ne ágɛ́ ji wɔ́, matɔɔ́ atyá bwɔ́ mmu ála yayaya ne ágige gemɛ gebwɔ́ aké: “Nde gepyɛ ne Pita?”
18 E, sendo já dia, houve não pouco alvoroço entre os soldados sobre o que seria feito de Pedro.
19 Mfwa Hɛrɔd awúgé mbɔ, atɔ́ bɔɔ́ nnó ákɛ́lé ji ne ágɛ́ wɔ́. Akuú bɔɔ́ bee bimbɔ, agií bwɔ́ bɔ ŋkwɛ. Anérégé ake ajyɛ wá ɛbwɔ́. Ɛpyɛgé mbɔ Hɛrɔd alyá gebagé Judiya afɛ́ kpɛ́ né melɔ Kaisaria.
19 E, quando Herodes o procurou e o não achou, feita inquirição aos guardas, mandou-os justiçar. E, partindo da Judeia para Cesareia, ficou ali.
20 Né gébé ɛyigémbɔ, mfwa Hɛrɔd abɔ awamege ne bɔɔ́ Tiya ne Sidɔn. Bɔɔ bimbɔ ácho, áchwɔ́ mangɛ́ ji. Áchwɔ́gé ábɔ́ mbɛ ágbaré Blastus dejeé. Blastus alu muú yi ágbárege dachi mfwa. Ne ɛbwɔ́ áké ji anɛ mfwa mmyɛ, nnó ɛbwɔ́ abɛ né nesɔ, nendé menyɛɛ́ atanege le né melɔ mfwa.
20 E ele estava irritado com os de Tiro e de Sidom; mas estes, vindo de comum acordo ter com ele e obtendo a amizade de Blasto, que era o camarista do rei, pediam paz, porquanto o seu país se abastecia do país do rei.
21 Bii ɛbi Mfwa Hɛrɔd abɔ akwyɛ ukwɔnege, afyɛ mandeé gefwa jií, ajwɔlé né geluɔ, agare bɔɔ́ bimbɔ mekomejɔɔ́.
21 E, num dia designado, vestindo Herodes as vestes reais, estava assentado no tribunal e lhes dirigiu a palavra.
22 Ne ɛbwɔ́ álɔ maŋkalé áké: “Ɛ́lé Ɛsɔwɔ ne ajɔge ɛpɔ́fɔ́ mekwaá.”
22 E o povo exclamava: Voz de Deus, e não de homem!
23 Tɛnétɛné yimbɔ ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛchwɔ ŋmé mfwa Hɛrɔd nemée mmyɛ gétúgé álá shuú ɛnogé ɛwémbɔ mbaá Ɛsɔwɔ wɔ́. Bɔ dámmwɔ́lé ányɛ ji mbwi unɛ, agbó.
23 No mesmo instante, feriu-o o anjo do Senhor, porque não deu glória a Deus; e, comido de bichos, expirou.
24 Yɛ nkane depɔ tire na depyɛ, mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ awɛne ajyɛ mbɛmbɛ, ne gejamégé bɔɔ́ áfyɛ́ɛ matɔɔ́ ne Jisɔs.
24 E a palavra de Deus crescia e se multiplicava.
25 Ndɛre ábɔ́ átɔ́mé Sɔl ne Banabas né Jɛrosalɛ, ɛbwɔ́ anéré utɔɔ́ bwɔ́ gébégé akerege né Antiɔk, ásɛ Jɔn Makɔs áfɛ́ ne ji.
25 E Barnabé e Saulo, havendo terminado aquele serviço, voltaram de Jerusalém, levando também consigo a João, que tinha por sobrenome Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.