Apocalipse 19
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NVT
1 Unó bina upyɛgé mbɔ, nwú gewyagé meko ɛké, meko gejamégé bɔɔ́ né mfaánebuú. Ákálege keŋké áké, “Défɛɛ́ Ɛsɔwɔ, ji ne aferege bɔɔ́ né ɛfwyale gabo. Ji ne abɔɔ́ ŋgɔ ne uto ukó.
1 Depois disso, ouvi algo semelhante ao som de uma grande multidão clamando: “Aleluia! Salvação, glória e poder pertencem a nosso Deus.
2 Mpa wuú alú cho ne wáwálé. Ji afyɛ gekpɛ́kpɛ́gé mendée ɛno yina né ɛfwyale. Mendée yina ne achɔɔ́ bɔɔ́ mme ne manáné tametame. Ɛsɔwɔ afyɛ ji né ɛfwyale gétúgé manoó bɔɔ́ utɔɔ́ bií abi ji áwané.”
2 Seus julgamentos são verdadeiros e justos. Ele castigou a grande prostituta, que corrompia a terra com sua imoralidade, e vingou o assassinato de seus servos”.
3 Áma kalé keŋké áké, “Défɛɛ́ Ɛsɔwɔ, amuawɛ ayi átánege né mewɛ ɛwé ɛsɔɔ́ ji ákwɔme ájyɛɛ́ mfaá tɛ́ kwyakwya ne kwyakwya.”
3 E, mais uma vez, as vozes ressoaram: “Aleluia! A fumaça dessa cidade sobe para todo o sempre!”.
4 Ákálégé mbɔ, ákpakpa bimbɔ ɛsaá meso ɛni ne menya ɛyimbɔ mebɛ ɛni, ákwe uwya mme ánógé Ɛsɔwɔ muú ajwɔlé né mfaá geluɔgé gefwa áké, “Amɛn défɛɛ́ Ɛsɔwɔ.”
4 Então os 24 anciãos e os quatro seres vivos se prostraram e adoraram a Deus, que estava sentado no trono. Disseram: “Amém! Aleluia!”.
5 Né meko muú fɔ, atané né geluɔge gefwagé Ɛsɔwɔ ajɔ́gé aké, “Fɛ́gé Ɛsɔwɔ se ɛnyú ako abi délú baá defwɛ bií ne dénógé ji abi áŋea gemɛ ne abi álá áŋea gemɛ wɔ́.”
5 E do trono veio uma voz que dizia: “Louvem nosso Deus, todos os seus servos, todos os que o temem, pequenos e grandes”.
6 Ajɔɔ́gé mbɔ, nwú meko fɔ ɛké meko gejamégé bɔɔ́. Alu ɛké gewyagé makɔné nnyi ne ɛké meko gekpɛkpɛge néfe. Ákálege áké, “Défɛɛ́ Ata Ɛsɔwɔ se Muú Apwɔɔ́ amu, ji alú mfwa.
6 Em seguida, ouvi outra vez algo semelhante ao som do clamor de uma grande multidão, como o som de fortes ondas do mar, como o som de violentos trovões: “Aleluia! Porque o Senhor, nosso Deus,
7 Ɛse ako débɛ ne nechɔ́chɔ, débɛnege ji mabɔ ne déchyɛge ji ŋgɔ, néndé bií ɛpaá nebane Maá ɛgɔŋme ukwɔ́né ne Mendée neba wuú akpome mɛ́ mmyɛ ágilé ji.
7 Alegremo-nos, exultemos e a ele demos glória, pois chegou a hora do casamento do Cordeiro, e sua noiva já se preparou.
8 Áchyɛɛ́ Mendée neba Maá ɛgɔŋme ɛshyɛɛ́ ndeé nnó afyɛ. Mandeé yimbɔ ágɛnege manemane, ne (átɛne mbaá ulɔɔ́ melú ɛbi bɔɔ́ Ɛsɔwɔ álɛrege).”
8 Ela recebeu um vestido do linho mais fino, puro e branco”. Porque o linho fino representa os atos justos do povo santo.
9 Ne ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛwémbɔ, ɛma ɛjɔɔ́ genó ɛyigé fɔ ne me ɛké, “Metɔɔ́ megɔmegɔ ɛbɛ ne bɔɔ́ abi álɔɔ́ ɛbwɔ́ nnó áchwɔ́ ányɛ́ ɛpaá neba ne Maá ɛgɔŋme.” Ne ɛma ɛjɔɔ́ genó ɛyigé fɔ ɛké, “Mekómejɔɔ́ ɛyina ɛtane mbaá Ɛsɔwɔ jimbɔɔ́.”
9 E o anjo me disse: “Escreva isto: Felizes os que são convidados para o banquete de casamento do Cordeiro”. E acrescentou: “Essas são as palavras verdadeiras de Deus”.
10 Nwúge mbɔ, nkwe ɛwu uka nnó nnógé ɛwú, yɛ́mbɔ ɛjɔɔ́ ɛké, “Ɔpyɛgé fɔ́ mbɔ, mentó nlú lé maá utɔɔ́ Ɛsɔwɔ wyɛ ndɛre wɔ ne atɛ aŋmɛ byɛɛ́ abi álú bɔɔ́ Ɛsɔwɔ abi ákwɔlegé wáwálé ayi Jisɔs alɛré né genó ɛyi ji agaré. Nógé ɛlé Ɛsɔwɔ néndé ɛlé wáwálé ayi Jisɔs alɛré né genó ɛyi ji agaré ne achyɛɛ́ bɔɔ́ ɛkpávé Ɛsɔwɔ mekomejɔɔ́ ayi ɛbwɔ́ ágarége.”
10 Então caí aos pés do anjo para adorá-lo, mas ele me disse: “Não faça isso! Sou um servo, como você e seus irmãos que dão testemunho de sua fé em Jesus. Adore somente a Deus, pois o testemunho a respeito de Jesus é a essência da mensagem revelada aos profetas”.
11 Ngɛ ndɛre mfaánebuú alu fuú, nké mpɛlé ngɛ mpɔ mekagala pópó. Muú ayi ajwɔlé né mfaá akamege nnó, muú ayi dékágé nɛré metɔɔ́ ne ji, ji ayi apyɛɛ́ bɔɔ́ ákagé wáwálé ayi atome ne Ɛsɔwɔ. Asɛlé mati ayi alú cho mansɔ mpa ne ammyɛ umyɛ ne bɔɔ́ abi alá akií fɔ́ ji.
11 Vi o céu aberto, e surgiu um cavalo branco. Seu cavaleiro se chama Fiel e Verdadeiro, pois julga e guerreia com justiça.
12 Amɛ ji agɛnege ɛké nenɔme mewɛ. Ákwere gejamégé délaré gefwa né mekpo wuú. Ásá mabo né menyammyɛ wuú ami yɛ́ muú álá ákágé ɛkósé wyɛ jimbɔ.
12 Seus olhos eram como chamas de fogo, e em sua cabeça havia muitas coroas. Nele estava escrito um nome que ninguém conhece, a não ser ele mesmo.
13 Awya nku ayi áfyɛ né mmu manoó ne mabo mií makamege nnó, “Mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ.”
13 Vestia um manto encharcado de sangue, e seu nome era a Palavra de Deus.
14 Ne bɔɔ́ bee abi álú né mfaánebuú áfyɛ mandeé pópó, ayi akpeage, ákwyɛɛ́ áji ne ɛshyɛ ndeé. Ájwɔlé né mfaá mpɔ mekagala ɛyi ɛlú pópó ákwɔlege ji.
14 Os exércitos do céu, vestidos do linho mais fino, puro e branco, seguiam-no em cavalos brancos.
15 Aparanja ayi achyaá atane ji né meno. Asɛle nyɛ ɛlé aparanja yina ne ammyɛ ne bɔɔ́ malɔ mme meko apwɔ ɛbwɔ́. Agbarege nyɛ ɛbwɔ́ ne amu matomato, Ne aŋamege nyɛ manaá umpomé né mmu ɛjya mmi nnó áŋame manaá matane wyɛɛ́, ne ɛjya ɛwéna ɛtɛne mbaá metɔɔ́ usɔɔ́ Ɛsɔwɔ Muú Apwɔɔ́ amu.
15 De sua boca saía uma espada afiada para ferir as nações. Ele as governará com cetro de ferro e esmagará as uvas no tanque de prensar da furiosa ira de Deus, o Todo-poderoso.
16 Ása mabɔ né ndeé ɛyi ɛlú ji mmyɛ ne melú ɛwé ɛkweré ɛna geka wuú áké, “Mfwa ayi abɔɔ́ afwa ako ne Ata ayi abɔɔ́ bɔ Ata ako.”
16 Em seu manto, na altura da coxa, estava escrito o nome: Rei dos reis e Senhor dos senhores.
17 Ne ngɛ́ ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ fɔ ndɛre ɛtɛne né mfaá ŋmɛ, ɛkú keŋké ɛké denwyɔné déko ɛti délyɛnege tɛ́ mfaá ufɔɔ́ ufɔɔ́ denwɔne ɛtiré dényɛɛ́ uŋkwɔ unó “Chwɔ́ge dénywere mbaá ama, dényɛ gekpɛ́kpɛ́gé ɛpaá ɛwé Ɛsɔwɔ ágbárege nyɛ.
17 Então vi um anjo em pé no sol. Gritava para as aves que voavam no ponto mais alto do céu: “Venham! Reúnam-se para o grande banquete que Deus preparou!
18 Chwɔ́ge dényɛ́ uŋkwɔ afwa, ákpakpa bɔɔ́ bee ne bɔɔ́ bee, mpɔ mekagala ne bɔɔ́ abi ákɛne né mfaá ɛji. Chwɔ́ge dényɛ uŋkwɔ bɔɔ́ ako, afwɛ ne abi álá ápɔ́ afwɛ, ne bɔɔ́ abi aŋea gemɛ ne abi álá aŋea gemɛ wɔ́.”
18 Venham e comam a carne dos reis, dos generais e dos fortes guerreiros; dos cavalos e de seus cavaleiros; de toda a humanidade, escravos e livres, pequenos e grandes”.
19 Ɛjɔ́gé mbɔ, ngɛ́ menya mebo ayi atane né mmu ɛbɛɛ́ mega, ne afwa mme ako ne bɔɔ́ bee bwɔ́ ánywere mbaá ama nnó ammyɛ bee ne muú ayi akɛne mfaá mpɔ́ mekagala yimbɔ pópó ne bɔɔ́ bee abi.
19 Depois vi a besta e os reis da terra e seus exércitos reunidos para lutarem contra aquele que montava no cavalo e contra seu exército.
20 Yɛ́mbɔ ápyɛ menya mebo yimbɔ chónchó ne muú ɛkpávé gebyɔ, ji ayi apyɛ́ ufelekpa né mbɛ ushu menya mebo yimbɔ. Ufélekpa bina ne ji asɛlé abwɔlé bɔɔ́ abi awyaá gelogé menya mebo yimbɔ ne ánógé meló uka wuú. Ne áfome menya mebo yimbɔ ne muú ɛkpávé gebyɔ né mmu gepyɛge mewɛ ɛwé ɛlúlé ne genó ɛyi ákuú nnó sɔlfɔ.
20 Mas a besta foi presa e, com ela, o falso profeta que fazia sinais em seu nome, sinais que enganaram todos que haviam recebido a marca da besta e adoravam sua estátua. Tanto a besta como seu falso profeta foram lançados vivos no lago de fogo que arde com enxofre.
21 Ne muú ayi ajwɔlé mfaá mpɔ mekagala ayi pópó, asɛ aparanja ayi atane né meno wuú awá bɔɔ́ abi álaá, denywɔne déko, dényɛ́ menya uŋkwɔ bɔɔ́ bimbɔ kaka dépwa.
21 Todo o seu exército foi morto com a espada afiada que saía da boca daquele que montava no cavalo branco. E todas as aves se fartaram com a carne dos cadáveres.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.