Mateus 12
Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs NTLH
1 Wom yiha, Judam rhu krnamoa bro Sabat yihar, Jisasr wit swirm htamo yuhamn fau hanymor. Rorhu disaiperm yatinoh hanyhato nd wit swirroh wit dmm yak tmbhakni hanymoamm fi hanymoumm.
1 Poucos dias depois, num sábado, Jesus estava atravessando uma plantação de trigo. Os seus discípulos estavam com fome e por isso começaram a colher espigas e a comer os grãos de trigo.
2 Farisim inji htihato Jisasr kfo memomr, “Tamohmpno inji nem? Bro Nkifrarhu thfa mntwat inji kfiwut, rhu krna Sabat yiha nhai ndpa ndpam tmbhakkfot.”
2 Quando alguns fariseus viram aquilo, disseram a Jesus: — Veja! Os seus discípulos estão fazendo uma coisa que a nossa
3 Jisasr inji wanyhato kfo memorm, “Nikone Defitri wom yimam yatinoht rhu hasohato nkifra temperr rim htayet nuwa rikat rim yakhato yamo nmbuhathu tndhte, ka htitkomt o nhai?
3 Então Jesus respondeu:
4 Defitr to Bro Nkifrarhu temperr fknenihato nuwa rikat bi Bro Nkifrarhu yufatpno rim htayukt rimakmortn, briahako turhu yaunho habriyuk yimampno rim htahato famomt. Nuwa rikat bi Nkifrarhu yufatpno rim htayukt nhai be wom yima furam ye wonakrmomt. Tu prisrpam fiyakmomt.
4 Davi entrou na casa de Deus, e ele e os seus companheiros comeram os pães oferecidos a Deus, embora isso fosse contra a Lei. Pois somente os sacerdotes tinham o direito de comer esses pães.
5 Yo niko ka htitkomt prism Sabat yiha boririfhut hikhato Bro Nkifrarhu temperr yihato tu prisroh hingrnefm hingrniwa yuhat? Nd Sabat yiha nd prism yi hingrnawohat, to finji niwam? Mrokfetm rhuwom? Nhai.
5 Ou vocês não leram na Lei de Moisés que, nos sábados, os sacerdotes quebram a Lei, no Templo, e não são culpados?
6 Na kfiwanko, nd niko kfiwa Bro Nkifrarhu temperrhu nkifra hingrneft ndt be yura kak wunanimoumt. To kfiwanko, tor wom yimar, tu Bro Nkifrarhu temperrhu hingrneft yakitohwa yimar, tor tukompno brbo tohwor.
6 Eu afirmo a vocês que o que está aqui é mais importante do que o Templo.
7 Bro Nkifrarhu rfa borngt wom mrokfot korht. Nd mrokfot kfo kangt, ‘Na nhai hti wofnkahanko nd niko tarioh mtha fura bofurewohat. Yima yuhuwafwa nmbuhatn hti wofnwanko.’ Nd mrokfothu yimbu yuhat ayakkomt, to nhai fasoh nefm naduhat yimampno ndhtet mrokfom turmotkomm.
7 Se vocês soubessem o que as
8 Wawanyko, na nikmoh Bro Najomann nd rhu krna yihar kakitohwanr. Nd yihar kanga finji anaya, nhai tfit wom yima furar kfo htakfot.” Ndnatn nd Jisasrom namo neft nhai fasoh neft narmom.
8 Pois o
9 Jisasr nd kmit htanyhato tfit Judam rhu rifinyhato kfo bruttnamoa rmontn fknenimor.
9 Jesus saiu dali e foi para uma sinagoga .
10 To nd kunysn wom tir gram tip behohet yimar rhumor. Ndhtet dbohnet yimam Jisasr fak marnyamourm. Ndnettn wom yimam rhuhato memom, “Afo was tiwonrahnomr. Sabat yiha yak marnyarahrr o nhai.” Nd dukeftpno kfo ttiwon memomr, “Ka Sabat yiha yimam yak marnyanefte ka hifan o nhai?”
10 Estava ali um homem que tinha uma das mãos aleijada. Então algumas pessoas que queriam acusar Jesus de desobedecer à Lei lhe perguntaram: — É contra a nossa Lei curar no sábado?
11 Jisasr inji wanyhato kfo memorm, “Ni wom yima sifsifetnn ninhu wom sifsifr nd rhu krna Sabat yiha muht yohnerfohat, ka be afo hti marsisa htarfonr? Nhai. Miyakrfonr.
11 Jesus respondeu:
12 Yimar tamoh foh yaurn be nyingarpaye hti marsisa hasokfot, yimayer. Nhai wom kfo rafo mrokfot rhukaht yimam Sabat yiha yak marnyaneft.”
12 Pois uma pessoa vale muito mais do que uma ovelha. Portanto, a nossa Lei permite ajudar os outros no sábado.
13 Inji kfonihato nd tir gram tip behohet yimar kfo memorr, “Tir gram tipt wathu susnant.” Thu susnamotrt marnyanimotr.
13 E disse para o homem: Ele estendeu, e ela sarou e ficou igual à outra.
14 Be nd kunys rhuyuk Farisim inji wahti tanymohat nhai wom warhurmom. Be fnahni twanhomom. Fnahnihato Jisasrhu wasyuk mrokfot rim haruhaknimom.
14 Então os fariseus que estavam ali saíram e começaram a fazer planos para matar Jesus.
15 Jisasrhu was mrokfot Farisim yiro yiro kfo habofknetamohat Jisasr bi htimorm. Jisasr inji htihato nd kmit htanyhato yimor. Ror yimohat bok met yindarim ror yimo yuhat hikaknimomr. Nd yimam dbohnet bugamn rroh dbohnefm fak thu bugamorm.
15 Quando Jesus soube disso, foi embora dali, e muita gente o seguiu. Ele curou todos os que estavam doentes
16 Dbohnefm yak thu buganimormn kfo memorm, “Na dbohnefm yak thuhat, mirahko wommpno akfo srhnom.”
16 e mandou que não contassem nada a ninguém a respeito dele.
17 Nd mrokfeft Jisasr kfomohat Bro Nkifrar profet Aisaiarpno kfomo mrokfotn rhu hikmot. Kfo memor,
17 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta Isaías tinha dito:
18 “Ndarr nanhu hingrna yimayer. Na tuka kfo htamoyanr.
18 “Disse Deus: Aqui está o meu servo que escolhi, aquele que amo e que dá muita alegria ao meu coração. Eu porei nele o meu Espírito, e ele anunciará o meu julgamento a todos os povos.
19 Ror nia thoft nhai yimampno nakfo hamuhruhatr,
19 Não discutirá, nem gritará, nem fará discursos nas ruas.
20 Yimam be suhr suhr yitam nhai be nyingarpaye yukatoh hasoruhatrm. Nhai.
20 Não esmagará o galho que está quebrado, nem apagará a luz que já está fraca. Ele agirá assim até que a causa da justiça seja vitoriosa.
21 Yima tangiroh dukefm rorrpar yihato
21 E todos os povos vão pôr nele a sua esperança.”
22 Nd yiha wom yarhr fknayet yimar Jisasrpno hnamomr. Nd yimar tngt foukihmotr yo nyingam kunyjmomr. Jisasrpno hnamotmr, Jisasr yak marnyamotrr nd yimar tfit fukatohmor yo pthamor.
22 Então levaram a Jesus um homem que era cego e mudo porque estava dominado por um demônio. Jesus o curou, e ele começou a ver e a falar.
23 Yimam inji htihato tuha mrokfo duhatm rhumom. Tum nattiwon nattiwonmoum, “Ndar yimare kane, nd Defit frikefthu Yoner?”
23 A multidão ficou admirada e perguntava: — Será que este homem é o
24 Farisim inji wanyhato kfo memom, “Nd yimar yarhroh bro tohak Belseburrhu bbukeftpno kak thuworm kmi yarhm.”
24 Alguns fariseus ouviram isso e responderam: — É
25 Jisasr bi htimorm rom inji dukamohat. Htihato kfo memorm, “Rpa kantrikfot tohyuk yimam buha nayak mkuhato rim toh mtohhato nnaknineft, be nd kantrikfot yohniraht. Nhai wom yimam tohruhatmt. Yo rpa taunt o rpa kunys tohyuk yimam nhaf inji. Tum nayak mkuhato nnayurneft, be nhai wom yimar tohruhatr. Be tum naye dborha nohhato yima duha tkitm rhurahm.
25 Mas Jesus conhecia os pensamentos deles e disse:
26 Tndh yarh Satanr, nhaf to inji buga. Nd tndh yarhr sinyahato wom yarhm yak thuneft, be nhai wom yarhm tohruhatm.
26 Assim, se no reino de Satanás um grupo está combatendo contra outro, isso quer dizer que esse reino já está dividido e logo vai desaparecer.
27 Nikmoh wom yimam Bro Nkifrarhu yufatpno kmi yarhm yak thu thoft, nhai kfo mekahkomm, ‘Tndhrhu yufatpno kmi yarhm kak thuwomm.’ Nhai. To tamohmpno na Bro Nkifrarhu yufatpno kmi yarhm yak thuwohat, kfo yamukako, ‘Tndhrhu yufatpno kmi yarhm kak thuworm?’ Nikmoh yimatm kfo mirahmko, ‘Kfo furewuko.’
27 Vocês dizem que eu expulso demônios porque Belzebu me dá poder para fazer isso. Mas, se é assim, quem dá aos seguidores de vocês o poder para expulsar demônios? Assim, os seus próprios seguidores provam que vocês estão completamente enganados.
28 Htikfot. Bro Nkifrarhu bbukeftpno kmi yarhm kak thuwanm, waduka wamitwako, Bro Nkifrarhu kingdomkfot bi asot nompno.
28 Na verdade é pelo poder de Deus que eu expulso demônios, e isso prova que o
29 Nhai wom yimar wom nanyjar nngrajohet yimarhu kunys fknenihato yimar rhu hany rorhu kunys rhuyuk wuskam myaknihekfot. Afo nd kuny sikatr tir wuram kisahato ee btn rorhu kunyshu rhuyuk wuskam yaknikfot.
29 — Ninguém pode entrar na casa de um homem forte e roubar os seus bens, sem primeiro amarrá-lo. Somente assim essa pessoa poderá levar as coisas que ele tem em casa.
30 Yimar be buha tohhato nanhu tamoh tamoh nefm be nyingarpaye kukatohworm, nd yimar nhai nann tohnho yibonkahr. Womrn tohnho yibonwor. Yimar nhai nann hingrnanhokahr yimaroh yakhato Bro Nkifrarpno hanyneft, tor nd yimarn mis yakhato tabohikworm.
30 — Quem não é a meu favor é contra mim; e quem não me ajuda a ajuntar está espalhando.
31 Kfo mifwanko. Bro Nkifrar duka mmorahrm yimam nayuk fasoh fasoh nefm yo tamoh mrokfo bebm tnge pthayukm. To fitoh yimar na Bro Nkifrarhu Yafothathu bbukeftpno hingrneta kfo famur, ‘Fasoh tndhrhu bbukeftpno hingrnewur,’ nd yimar nhai tfit kfo gbhuruhatrt, be Bro Nkifrar nhai duka mmoruhatrm nd yimar kfoyuk tngt. Nhai.
31 Por isso eu afirmo a vocês que as pessoas serão perdoadas por qualquer pecado ou
32 Fitoh yimar na Bro Najema hingrnayuk hingrneft htihato kangr, ‘Nd yimar nhai fipet hingrneft hingrnakahr,’ inji kfoyuk yimar Bro Nkifrarpno tfit kfo gbhukfot. Ndnatn nhai be kfongt duka hanyruhatrt ror pthayuk tngt. Nhai. Duka mmorahrt. To fitoh yimar na Bro Nkifrarhu Yafothathu bbukeftpno hingrneta kfo famur, ‘Fasoh tndhrhu bbukeftpno hingrnewur,’ nd yimar nhai tfit kfo gbuhruhatrt, be Bro Nkifrar nhai duka mmoruhatrt nd yimar kfoyuk tngt. Duka hatohrahrt.”
32 Se alguém disser alguma coisa contra o
33 “Hifa sinya warho marnyet mis hifa yukham hirwomt. Fasoh sinya warho marnya duha mis fasoh yukha behohm hirwomt. Yimam yukhamn hti nhtewum. Yukham hifayem, kangm ee nd mis tu hifa dborioh miyet. Yukham fasohem, kangm o nd mis fasoh nnariyet miyet.
33 — Vocês só poderão ter frutas boas se tiverem uma árvore boa. Mas, se tiverem uma árvore que não presta, vocês terão frutas que não prestam. Porque é pela qualidade das frutas que sabemos se uma árvore é boa ou não presta.
34 Arom ruhetmo, yima yuhur rhuyuk tamoh tamoh mrokfo rifhur tfit tngtn ptha nriyafwotm. Ndnettn niko, fasoh yima yuhetko, nhai tu hifa dborioh mrokfom mfrfnahkahmko.
34 Ninhada de cobras venenosas! Como é que vocês podem dizer coisas boas se são maus? Pois a boca fala do que o coração está cheio.
35 Yimar, tu hifa dborioh yima rifuhetr, tu hifa mrokfo rifhur, tu hifa dborioh nefm mfrfnahnewumr. Fasoh yima yuhetr fasoh fasoh nefm mfrfnahnewumr.
35 A pessoa boa tira o bem do seu depósito de coisas boas, e a pessoa má tira o mal do seu depósito de coisas más.
36 To kfiwanko, nd bro kotkfot yakitohruha yiha, nd yiha nd yimam tubatu fura bofuriwa mrokfom kfo ptha hik bugarahmm.
36 — Eu afirmo a vocês que, no Dia do Juízo, cada pessoa vai prestar contas de toda palavra inútil que falou.
37 Tuko bi kfoyuk mrokfomn Bro Nkifrar tfit yakruharn yak nhta hti kotha inji naruharmn, kfo mirahr, ‘Ni kfomo mrokfot krhonitatt, ni mrokfete. Ni womn kfoyuk mrokfot nhai krhonikaht. Ndnettn ni nhai mrokfo duhate.’”
37 Porque as suas palavras vão servir para julgar se você é inocente ou culpado.
38 Boririfhu mrokfothu wom tisam yo Farisim yihato Jisasrpno mkfo memom, “Jisase, wom bro mirakerkfot wanakahtn nom htiruhanomn mirahnom, ‘Awi tu yafotheter.’”
38 Então alguns mestres da Lei e alguns fariseus disseram a Jesus: — Mestre, queremos ver o senhor fazer um milagre.
39 Jisasr inji wanyhato kfo memor, “Ar yihofrhof fasoh net yimam Bro Nkifrar yafhohato to be kfo kangm, ‘Mirakerkfot htihato ee bt kfo mirahnom tu Bro Nkifrarhu bbukeftpno hingrnewur.’ Inji kfiwotma to na finji kanjohot mirakerkfot hingrnarhota ndtn htiruham? Kangm, ‘Mirakerkfot ahtinom,’ profet Jonar hingrnamo mirakerkforpat hingrnarhota ndt htirahm.
39 Jesus respondeu:
40 Jonar husfirpa marmi husfirpa yifungm bro kmi tndh yirarhu yatitn rhumor. Bro Najomr to inji narahr. Ndar bbinysofthu rifhutn yohniruharn, husfirpa marmi husfirpa yifungm tohrahr.
40 Porque assim como Jonas ficou três dias e três noites dentro de um grande peixe, assim também o
41 Bro Nkifrar kot yakitohruha yiha Ninifa thofmn mtohruhamn kfo nriyafhirahmm niko ariharhof yimako niwa nefm. Rom bi fasoh nefm mong trohmomm Jonar Ninifat yihato Bro Nkifrarhu mrokfot kfo pthamo yiha. To kfiwanko, tor wom yimar, tu bro mrokfo ptha rifhur harhuwa yimar, tor tukompno brbo tohwor.
41 No Dia do Juízo o povo de Nínive vai se levantar e acusar vocês, pois eles se arrependeram dos seus pecados quando ouviram a pregação de Jonas. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Jonas.
42 Kto kot tohruha yiharn sautko tohyuk kwint sinyaruhatn tfit rotn tohhato ariharhof yimaroh fasoh nefm kfo nriyafhirahtm. Nd kwint tu bbinysofthu wuroh krayeft tohhato wanymot Solomonrhu hifa hifa riduka aduka yima yuhum. Wanyhato memot, ‘Afo yirhoyann htiruha rorhu duka yima yuhur.’ To kfiwanko, Solomonrhu riduka aduka yima yuhur nhai be mfro rim dukata mdukatarmor. To tor wom yimar asor brbo tohwor. Rorhu dukefrn tu bro mifer. Riduka adukefr tu bro mifer.”
42 No Dia do Juízo a Rainha de Sabá vai se levantar e acusar vocês, pois ela veio de muito longe para ouvir os sábios ensinamentos de Salomão. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Salomão.
43 “Kmi yarhr wom yimarn hatoh haso kto wom yiha yak tuhafo thombat afo nd yarhr kitwor bupa duha tkittn. Yihato rhuyuk nfri tkitt hambro htfaswor. Frhambro hany frhambro hany nhai wom tkitt yakrfor,
43 Jesus continuou:
44 tfit kfo kangr, ‘Nhai nanhu tohyuk tkitm. Tfit tuka toh tanymo yimarn yiruha.’ Yitarn mhtitworr nd yimarhu yima yuhur yak marnya bomarnyahato Bro Nkifrarhu Yafothat rhu duha brioh wutharn,
44 Então diz: “Vou voltar para a minha casa, de onde saí.” Aí volta e encontra a casa vazia, limpa e arrumada.
45 to be tfit yitarn wom 7-pelakfot miyekworm. Nd 7-pelakfot tu bro bro nefm hatonitm. Rompno mnathu hmbrenihato nd yimar rompno fknitmr. Rompno fknihato be nd yimar nhai ror tohmoa kanjo be wumtnano yikahr. Nhai. Tu nefm newur. Ndar yihofrhof fasoh net yimam, to be inji tu nefm na hakurahm.”
45 Depois sai, vai buscar outros sete espíritos piores ainda, e todos ficam morando ali. Assim a situação daquela pessoa fica pior do que antes. E isso também acontecerá com esta gente má de hoje.
46 Jisasr yuhre ptha hanyetrn turhu mmemti nmem najohfit yi mfnahmom. Mfnahhato memom, “Jisasrpno naptharahnom.” Jisasr ror yiro kunys ruhetrn briahako tohmom.
46 Quando Jesus ainda estava falando ao povo, a mãe e os irmãos dele chegaram. Ficaram do lado de fora e pediram para falar com ele.
47 Wom yimar fknenihato Jisasr kfo memorr, “Ninhu mmemti nmem najohfit tom niem wom mrokfomn.”
47 Então alguém disse a Jesus: — Escute! A sua mãe e os seus irmãos estão lá fora e querem falar com o senhor.
48 Jisasr wanyhato kfo memorm, “Frohmn nanhu mmemroyem? Frohmn nanhu nmemroyem?”
48 Jesus perguntou:
49 Jisasr turhu disaiperm riyak nuhas hanyhato kfo memor, “Asom, ar yimamn tom nanhu mmemt yo nmemrom.
49 Então apontou para os seus discípulos e disse:
50 Yimam hefenr rhuwa nanhu Yifemrhu dukefr dukahato yak hikwam, tom nanhu mmemrom, mndaremrom, nmemrom.”
50 Pois quem faz a vontade do meu Pai, que está no céu, é meu irmão, minha irmã e minha mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.