Lucas 22

Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Yispa hta duha bretparoh ye yihar, kutewumr Pasofa burwat, nd yihar bi yibon hanymor.
1 Faltava pouco tempo para a Festa dos Pães sem Fermento , chamada Páscoa .
2 Prisroh bro yimam yo nkifra boririfhuthu tisam kmi thofm yakrmihato memom, “Jisasr be was kafrohrahnomr.”
2 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito para matar Jesus em segredo porque tinham medo do povo.
3 Tu Jisasrhu disaiper Judas Iskariotrn Satanr fknemorr.
3 Então Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze discípulos.
4 Satanr fknemotrr yimor prisroh bro yimami temperr tohukatohyuk hingrna yimampno. Yihato memorm, “Inji inji hndhnaruhanr.”
4 Judas foi falar com os chefes dos sacerdotes e com os oficiais da guarda do Templo para combinar a maneira como ele ia lhes entregar Jesus.
5 — ausente —
5 Eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele.
6 — ausente —
6 Judas aceitou e começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus a eles, sem que o povo ficasse sabendo.
7 Be rhumomn nd yispa hta duha bretpam yeyuk yiharoh barkof yihar niamor. Nd yispa hta duha bretpam yamoa barkof yiharn Pasofa sifsifr washato ndr tarioh mthamoum.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento , dia em que os judeus matavam carneirinhos para comemorar a Páscoa .
8 Pita Jonrof Jisasr kfo tkruraf memorf, “Nifn bi wai hanykahfn ndar bro yihar rhuyuk yiha yeyuk yeshrim wamhta mska hanyswafnm.”
8 Então Jesus deu a Pedro e a João a seguinte ordem:
9 Tfit rof ttiwon memofr, “Nd Pasofa burwat rhu thombat, nome yeshrim fitha hta mskaruhatnom ni rhuhato ye juka-ruhant?”
9 Eles perguntaram: — Onde o senhor quer que a gente prepare o jantar?
10 Inji ttiwonmotfr kfo memorf, “Waikahfnn kmi yifhatiktn wom yimar burioh roht titetrpno mnafurrahko. To be mirahfn finji ainyo. Rorn wayau hikaknitwafn. Ror fitoh kunys kitwor, nifn nd kunys yikfot.
10 Jesus respondeu:
11 Fknenihato nd kuny sikatr wakfo wamitwafnr, ‘Tisar kfo famur, “Waikahfnn nd kuny shofr ayak nuhastwarfn nani nanhu disaipermpno Pasofa burwa yeyuk tkitt.” ’
11 e digam ao dono dela: “O Mestre mandou perguntar a você onde fica a sala em que ele e os seus discípulos vão comer o jantar da Páscoa.”
12 Inji wakfo ttiwonkahtfn yurakorhof rumt yak nuhasrahrfn. Nd rumtn mhtirahfnm tebor gaj nd ndm. Ndharn wahta mskatwafn. Nom nierahnom.”
12 Então ele mostrará a vocês uma grande sala mobiliada, no andar de cima. Preparem ali o jantar.
13 Be rof yimofn nd Jisasr kfomo yimar kmi yifhatiktn mhtimofr. Ror yimo kunys yimof. Nd nd nefm be Jisasr kfomo tng yuhatn hti bugamofm. Be ndharn rhuhato hta mskamofm nd bro yiha yeyuk yeshrim.
13 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
14 Pasofa burwa ye yiharn Jisasri aposerm yihato rpa tebort rpat mrhumom.
14 Quando chegou a hora, Jesus sentou-se à mesa com os apóstolos
15 Mrhu bugamotm Jisasr memorm, “Na wofn mifwa nda wuroh bro yihar nikompno rhuhato wuroh yeshrim yehato krhopam yakneft.
15 e lhes disse:
16 Wuroht yenyhokahanko kto be nhai. Afo toh hanyrhoyann htiruha bi Bro Nkifrar king tohneft bi rorn king tohhato rorhu kingdomkfot toh-yukatohwort ee btn Pasofa burwa mift rpatn yerahnom.”
16 Pois eu digo a vocês que nunca comerei este jantar até que eu coma o verdadeiro jantar que haverá no
17 Jisasr inji kfonihato bu kaft yakmortn Bro Nkifrarko wukfo yindhornihato kfo memor, “Nda wain bu kaft wayakkahkomtn wanahe habriko.
17 Então Jesus pegou o cálice de vinho, deu graças a Deus e disse:
18 Na kfo mifwanko, na nhai tfit wom wain bupam yerhota. Bro Nkifrarhu kingdomkforpatn tohhato ee btn nfri wain bupam tfit yeruha.”
18 Pois eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até que chegue o Reino de Deus.
19 Tfit bretpat yakmortn nhaf Bro Nkifrar wukfo yindhornimorr yak tif botifhato he nhombramorm tifen tifen. He nhombranihato kfo memorm, “Nd bret tifm wayakkomm. Ndm nanhu nmpayem. Nanhu thatipt niko duka-hato Bro Nkifrarn heshombat inji yoh nembosingoraht. Yekahkomm duka hanyrahkma.”
19 Depois pegou o pão e deu graças a Deus. Em seguida partiu o pão e o deu aos apóstolos, dizendo:
20 Nd nuwa yesrufnihato tfit nfri wain bupa tas hmbrihato barkof namo kanjo inji namor. Nanihato kfo memor, “Ndar wain bu kaft tfit niko yekwat nd nfri dfa tik yuhar hingrnaruha hingrnefet. Kto na nohhato nanhu kkut yohni thombat nd kkupamn nd nfri hingrneft be yak dbkafrahtt. Be tawo nd nfri hingrneft wahiktwako.
20 Depois do jantar, do mesmo modo deu a eles o cálice de vinho, dizendo:
21 Wawanyko. Wom yimar tor nhowi nompno kawor. Rorn hndhnarahra.
21 Mas vejam: o traidor está aqui sentado comigo à mesa!
22 Bro Nkifrar kfomo yuhatn Bro Najomr kangr, inji nadborneft nhai mrokfom. To be Bro Nkifrar tutfarahrr nd hndhnayuk yimar.”
22 Pois o
23 Tu Jisasrhu disaiperm inji wanyhato tum rinahti nahtihato nattiwon nattiwonmom, “Barenko niko wakfoko, frohrn kfiwar? Frohm inji naruhamr?”
23 Então os apóstolos começaram a perguntar uns aos outros quem seria o traidor.
24 Jisasrhu disaiperm tum rinakfo nakfomoum bro yufathu yakneft. Womr sinyahato memour, “Nann bro yufat hatohruha.” Tfit womrn, “Weye, nann hatohruhant.” Tfit womr memour, “We, rorn.” Inji rinatu natumoum.
24 Os apóstolos tiveram uma forte discussão sobre qual deles deveria ser considerado o mais importante.
25 Jisasr wanyafhato kfo memor, “Niko ndar rinatu natutako afo wawanyko. Wom wom yima tangi furaroh kingm nhai tohukatoh marnyakahm. Rroh womr king tohneft, nhai ror wom yima furarhu mrokfeft o dukeft wanyhato hikkfot. Rorpar finji finji kfiwur o dukewur, kmi thofm be rorhu dukef yuhat hikkfot. Nhai finji kfokfot. Ror tur inji nahato kfo kangr, ‘O na tu hifa kinga.’ Tot inji korhwot wom yima tangiroh hingrneft.
25 Então Jesus disse:
26 Niko nd yuhat hik duha. Bro yonr tfit nmemenr kanjo rhukfot. Bro yimar tfit afo hingrna yima furam kanjo rhukfot.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, o mais importante deve ser como o menos importante; e o que manda deve ser como o que é mandado.
27 To afo wawanyko wom mrokfot. Frohrn broyer? Nd be gajis kmit rhu hasohato be wommn mthuhona hasiwa yimar o nd yemro yak habriwa yimar? Finji dukewako? Frohrn broyer? To na nhai inji nakaha. Na nikmoh buha tohnuhiwa yimaya, na be nikmoh hingrnanhoyuk hingrna yimaya.
27 Quem é o mais importante? É o que está sentado à mesa para comer ou é o que está servindo? Claro que é o que está sentado à mesa. Mas entre vocês eu sou como aquele que serve.
28 Tamoh nefm memoum, ‘Ayak kasuh inji nanomr,’ niko nia tohnho-moukma.
28 — Vocês têm estado sempre comigo nos meus sofrimentos.
29 Na nd Bro Nkifrar nd hemo tohukatohyuk gajim, niko wom gajim yak rhurahkomm.
29 Por isso, assim como o meu Pai me deu o direito de governar, eu também dou o mesmo direito a vocês.
30 Na kinga toh thoft nanhu nuwa yayuk tebortn niko nanpno rpat rhuhato rpat nuwa yerahnom. Na yakruha gajis niko to inji buga wom gajim rhuhato nikomn wom 12-pela tangim tohukatohrah-komm.”
30 Vocês vão comer e beber à minha mesa no meu
31 Jisasr sinyahato Saimonr kfo memorr, “Saimon, Saimon! Wawanyn. Satanr niahato ninhu yima yuhur wastiwonrahrn. Tu Bro Nkifrarhu dukefrparpno rhurahrne nhai? Bro Nkifrar bi kfo fakiowafmorr ninhu nia wastiwonneft.
31 Jesus continuou:
32 To ni Saimone mirahn duka yanhoya. Na kfo tatiwanr Bro Nkifrarko. Ni buha wom nefmn misuh thombat nhai be wundiat suhniruhatn tfit mkekutrahn. Tfit bi mkekutekn tfit yihato wom yimatm kfo bmta mrokfom wahitwanm.”
32 Mas eu tenho orado por você, Simão, para que não lhe falte fé. E, quando você voltar para mim, anime os seus irmãos.
33 Pitar tfit sinyahato Jisasr memorr, “Broye, na yibonwa ninpno kalabus yinyeft yo ni nohneft na yibonwa ninpno rpat nohneft.”
33 Então Pedro disse a Jesus: — Estou pronto para ser preso e morrer com o senhor!
34 Tfit Jisasr sinyahato kfo memorr, “Pita afo wawanyn. Hrek yifungt yimam ttiwonrahmn ninhu nanpno rpat tohneft afo kfo namhirahn. Kfo namhitwonm kangnm, ‘Na nhai nd yimar tawisafkahanr.’ Inji kfo namhihany, kfo namhi hanyruhann husfirpehyuk kfo namhi tngtpno wanyrahnr krir nakurahr.”
34 Então Jesus afirmou:
35 Jisasr kfo memorm, “Wom yiha niko nanhu hingrnefthu hingrnat yimohat kfo rafomoyanko su wuram hmbreni duha yo nhai kpm o maruhenm yakitohakkfot. To nd yihart be inji sfno tirrpat yimohat wom shrm faknafmokone nhai?” Kfo memomr, “Nhai. Nhai wom shrm yaknafrmonom.”
35 Depois Jesus perguntou aos discípulos: — Não faltou nada! — responderam eles.
36 Inji kfomotm tfit Jisasr kfo memorm, “Tfit arihat yinyeft nhai sfno yaukfot. Arihat maruhete maruham yaknikfot, kpete kpt yaknikfot. Bainat duhayeko yimakmoh saket tham maruhampno yak tuknahato nd maruhaye bainat wiknaknikfot.
36 Então Jesus disse:
37 Ndt nhai be kfo furakaha. Bi Bro Nkifrarhu rfa borngthu mrokfotn na kfo memota, ‘Nd yimar htimomr fasoh nefm nayet yimam kanjo. Nhai hifa nyingar htarmoamr.’ Nd mrokfot bi kfo htamot bi tot bi mfrfnah hanitt.”
37 Pois as
38 Tfit turhu disaiperm kfo memomr, “Wahti. Asof bainat husf.” Jisasr memor, “Nhai mrokfom, tmift.”
38 Aí os seus discípulos disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas.
39 Be inji naptha hasomomn nhaf turhu neft. Turhu disaiperm yaknihato muhmom Olifet kmitnko.
39 Jesus saiu e foi, como de costume, ao monte das Oliveiras; e os seus discípulos foram com ele.
40 Muhhato mfnahmom. Mfnahhato turhu disaiperm kfo memorm, “Niko kfo bruttnaneft yakitoh kihtakfot. Inji narahko be nhai suhruhatko Satanr nia nhehneft.”
40 Quando chegou ao lugar escolhido, Jesus disse:
41 Be inji kfo tanymormn yimor. Be wunye kkofmorn mtabokmehato kfo bruttnamor. Kfo bruttna memor,
41 Então se afastou a uma distância de mais ou menos trinta metros. Ajoelhou-se e começou a orar,
42 “O Dajaye, ndar bbinysofthu yimaroh fasoh nefm na be hta krhorhotma nann nohruhanm. Bi brbohwatt kanga akfoyann. Nd krho mis na yakruhat kangn ayak tuhant, be hifa, na yindhorwa. E nhai, kangn ayakrt, be nhai mrokfom, yakruhant. Na be ninn yukatohruha. Kangn, finji anaya, nhai mrokfom.”
42 dizendo:
43 Be wom mounmotr yawihnehato mithu bmtamorr.
43 [Então um anjo do céu apareceu e o animava.
44 Jisasrhu yima yuhur nhai marnyarmorr. Ndhtet ndhtet dukefmpno yima yuhurio rikrho hmbritamorrne be. Nd yima yuhurpno kfo bruttnamor. Kfo bruttnahato yikiatpno yikiatpno tohmor. Nd yikiat tfit kkut kanjo rhuhato bbinysoftn mitohmom.
44 Cheio de uma grande aflição, Jesus orava com mais força ainda. O seu suor era como gotas de sangue caindo no chão.]
45 Be injirpa kfo bruttna tanyhato tfit yihato yihom htimorm turhu disaiperm hwe hasetmn. Rom to inji nhaf krho yima yuhumpno hwemom.
45 Depois de orar, ele se levantou, voltou para o lugar onde os discípulos estavam e os encontrou dormindo, pois a tristeza deles era muito grande.
46 Yihom tohhato naku thomorm, “Barenko, nikone be hwitwoko? Sinya rhuhato kfo bruttnanefte nhai? Inji be hweta hasoneft to be tamoh wifor yiham be suhaknirahko.”
46 E disse:
47 Yuhre inji ptha hasomor, asha Judasr mhatone fnahmorm Jisasrhu yakyuk yimam. Nd Judasr mirahko ka wom nndoh yimar. Nhai. Ror tu Jisasrhu disaiperr, rorn nd Jisasr yakyuk yimam hatohakmorm. Judasr yau yaknihato mkihendhoraknimorr Jisasr. Judasr mkihendhoraknimohat nhai be sfno. Bi tum rpat rhuhato memom, “Bi Judasr mkihendhor tebfiyaknitrr ee ndnatn yudbat wayur sinyahato yakaknikfot yimar.” Bi inji kfo htamomt mrokfot.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou uma multidão. Judas, um dos doze discípulos, que era quem guiava aquela gente, chegou perto de Jesus para beijá-lo.
48 Be Judasr mkihendhoraknimotrr Jisasr memorr, “Judas kangn, ‘Yuwi inji amki yindhor tebfiyaknikahtanr yudbat yimam mrhunehato yakrahmr.’ Ndhtet dukefetnn inji naknewuna?”
48 Mas Jesus disse:
49 Turhu disaiperm inji htiyaf hanyhato ttiwonmomr, “Broye, nome finji naruhanom? Ndar nom hnayuk bainate nd ni yakaknayuk yimam tawo hik tubatuyafrahnomm?”
49 Quando os discípulos que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: — Senhor, devemos atacar essa gente com as nossas espadas?
50 Be inji yuhre nnakfo ptha hanymom Jisasr fakakni twanhomomr. Be wom disaiperr inji htihato sinyamorn prisroh bro tohak yimarhu hingrna yimar bainate tirmifkorhof yimbhindangt frbubafmotrr misuhmot.
50 Um deles feriu com a espada o empregado do Grande Sacerdote , cortando a sua orelha direita.
51 Be Jisasr nd yimarhu yimbhindangt inji htihato turhu disaiperm fak dbohfamorm. Be nd yimbhindang duha yimar Jisasr rim tohnihato tir htamort nd yimbhindangt tfit nathu nanyjhomot.
51 Mas Jesus ordenou: Aí tocou na orelha do homem e o curou.
52 Jisasr tohhato prisroh bro yimam, Bro Nkifrarhu temperr tohukatohyuk yimam yo wom bro yimam tohhato kfo memorm, “Barenko, nane raskor yimam kanjo bainat, mhrs hasinyahato nia kekwokma?
52 Em seguida disse aos chefes dos sacerdotes, aos oficiais da guarda do Templo e aos líderes judeus que tinham vindo para prendê-lo:
53 Na yiha yiha Bro Nkifrarhu temperr yorhwa kmifat tohhato met yindarim mrokfom hemoahat nhai niko inji yihato hfnahaknirmokma. Hrefn nd Satanr thu rifhutrko nieko.”
53 Eu estava com vocês todos os dias no pátio do Templo, e vocês não tentaram me prender. Mas esta é a hora de vocês e também a hora do poder da escuridão.
54 Jisasr pthanimotr fakmomr. Yakhato be hanymomr. Hany hanymoumr Pitar, ror be nhowi mongkongotn fau ss hik hanymourm. Jisasr hanyhato hanymomr prisroh bro tohak yimarhu kunysn.
54 Eles prenderam Jesus e o levaram até a casa do Grande Sacerdote . E Pedro os seguia de longe.
55 Nd prisroh bro tohak yimarhu kmifarn kaht yimam tenghato haunyo hasomom. Pitar nhowi yimorn rompno mruhaknimor.
55 Quando acenderam uma fogueira no meio do pátio, Pedro foi e sentou-se com os que estavam em volta do fogo.
56 Kaht haunyo hanyetrn kahthu nukeftpno nd bro yimarhu wom hingrnayuk mett htimotr. Hti hasohato kfo memot, “Barenko, asor wom yimar Jisasrpno nd wiyauyau htfasmoar.”
56 Uma das empregadas o viu sentado ali perto da fogueira, olhou bem para ele e disse: — Este homem também estava com Jesus!
57 Pitar kfo namhi memor, “Bare, nann yari yutewun. Na nhai tawisafkahanr.”
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, eu nem conheço esse homem!
58 Kto tfit womr yihato mhtimorr. Mhtihato kfo memorr, “Bare, ni aso womenn Jisasrpno wiyauyau htfasmoa.” Tfit wompam kfo namhi memor, “Bare, na nhai tawisafkahanr.”
58 Pouco tempo depois, um homem o viu ali e disse: — Você também é um deles! Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sou um deles.
59 Kto rhungotafhato wom yimar tu mfro kfo memor, “Na kfo mif mifwa ndar yimar rpat tohhato rpat ufaufaumoum. Ndar yimar Galili thofer.”
59 Mais ou menos uma hora depois, outro insistiu: — Você estava mesmo com ele porque também é galileu.
60 Pitar wompam kfo namhi memor, “Bare, nd ni pthiwa mrokfot na nhai tawisafkahant.” Inji ptha hanymor asha krir nakumohat.
60 Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sei do que é que você está falando! Naquele instante, enquanto ele falava, o galo cantou.
61 Jisasr kekutnihato fukatohmorr Pitar. Pitar ndnatn dukamor Bror kfo memohat, “Hrek yifungnano krirhu naku tngt tafi wany juha, husfirpa kfo namhit kfo namhi kangnm, ‘Na nhai tawisafkahanr Jisasr.’”
61 Então o Senhor virou-se e olhou firme para Pedro, e ele lembrou das palavras que o Senhor lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.”
62 Nd mrokfot dukakhato briahako fnahnihato nhai nur ttifarmor.
62 Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
63 Jisasr toh hti yukatohaf hanymoa yimam kfo tfar botfar kfo yukioh boyukioh thuhato ritatakmomr.
63 Os homens que estavam guardando Jesus zombavam dele e batiam nele.
64 Nyingatikt kitasiftahato tatmoumr. Tat hanyhato kfo memoumr, “Wakfo ni frohm tatwamn. Wayutanm ni tatwa yimaroh yufam.”
64 Taparam os olhos dele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe!
65 Be womhtet womhtet fasoh fasohtet mrokfom rorpar yi bugamom. Be inji na nfhamomr yonmari yifungr.
65 E diziam muitas outras coisas para insultá-lo.
66 Dbharn bro yimam, prisroh bro yimam, boririfhuthu tisam rifiny bugamom. Rifiny bugamotm Judaroh mrokfo wanyuk kaunsermpno yimom. Jisasr hanymomr rroh mrokfo wanyuk bro yimampno.
66 Quando amanheceu, alguns líderes dos judeus, alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei se reuniram. Depois mandaram levar Jesus diante do Conselho Superior .
67 Mhtatahato ttiwonmomr, “Ni ndar yimann Bro Nkifrar kfomor yimaroh minrfa htiyakneft?” Jisasr sinyahato kfo memorm, “To na kfo miruhanko, na nd yimaya be nhai wany yakioruhatko.
67 Então lhe disseram: — Diga para nós se você é o Ele respondeu:
68 Yo wom ttiwonkfom kfo ttiwon-ruhanko be nhai ptharuhatko.
68 E, se eu fizer uma pergunta, vocês não vão responder.
69 Wom mrokforpat akfoyanko. Ndar yiham be Bro Najomrn Tu Nngrajohet Nkifrarhu tirmifko be tohnirahr.”
69 Mas de agora em diante o
70 Inji kfomotr tfit kaunser bugam sinyahato ttiwonmomr, “Ni inji kfiwohat ka Bro Nkifrarhu Yonn inji kfiwun?” Kfo memorm, “To finji tfit kfo nuhasrhoyanko? To bi kfo twanhiwuko. Bro Nkifrarhu Yonr to naya.”
70 Aí todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Be wany hikmomn kfo memom, “Bi wany hik twanhinomr. Be nd mrokforpat memonom awany hikkahnomn nd tkittn yakrahnomr. To nhai tfit womm yakruhatnom rorhu toh nmbuhathu kfo hikyukm.”
71 E eles disseram: — Não precisamos mais de testemunhas. Nós mesmos ouvimos o que ele disse.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.