Lucas 18

Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jisasr kfomorm yiha yiha Bro Nkifrarpno kfo bruttna hatohneft. Ndnetrn memor, “Wom kfo nhombra mrokfot akfokahta yima yuhum yakrahm. Yakruhamn nhai ffhirmtaruhatm kfo bruttnaneft.”
1 Jesus contou a seguinte parábola , mostrando aos discípulos que deviam orar sempre e nunca desanimar:
2 Nd kfo nhombra mrokfot kfo memor, “Wom bro tauntn wom jasr tohmour. Nd jasr nhai Bror duka yanhafo hanyrmoar. Yo yimam tamoh mrokfetm nianeft nhai yudbat wanyhermoarm. Nhai marimoar, ‘Afo rhuhato wany yakitohhiruhanm.’
2 — Em certa cidade havia um juiz que não
3 Wom met dhirt yiha yiha niamoatn nd jasrpno mkfo hatoh memoutr, ‘Nane, yiha yiha yimam niewamn tone dbombho hatohwoma. Na kanga kotkahnomn kotkfotn frhikakrahtt rom niwa nefthu yimbu yuhat.’
3 Nessa cidade morava uma viúva que sempre o procurava para pedir justiça, dizendo: “Ajude-me e julgue o meu caso contra o meu adversário!”
4 Jasr nd mrokfom wanymohat afo be wany marsisafmort. Nhai marimor, ‘Wanyhiruhant mrokfot.’ Tfit kto dukamor, ‘Na Bro Nkifrar nhai duka yanho hanykohanr. Yo yimaroh mrokfom hnayukm nhai wany yakitohhekohanm.
4 — Durante muito tempo o juiz não quis julgar o caso da viúva, mas afinal pensou assim: “É verdade que eu não temo a Deus e também não respeito ninguém.
5 Nd mett nia mptha hatohwat afo wanyafhiruhant rothu mrokfot afo. Hhrekwa be nd rpa mrokfotn mptha hatohneft.’”
5 Porém, como esta viúva continua me aborrecendo, vou dar a sentença a favor dela. Se eu não fizer isso, ela não vai parar de vir me amolar até acabar comigo.”
6 Jisasr memor, “To tfit afo wawanyko. Nd jasr namoneft rot inji namor.
6 E o Senhor continuou:
7 To finji dukewa Bro Nkifrar? Bro Nkifrar nd turhu yonm yifung marm yiha yiha mnaku hatohneft ka nd jas bebr namo kanjo be wany marsisa hatohrform? Bro Nkifrar nhai inji wany mariffi hasokfot turhu yonroh naku tngm.
7 Será, então, que Deus não vai fazer justiça a favor do seu próprio povo, que grita por socorro dia e noite? Será que ele vai demorar para ajudá-lo?
8 To kanga Bro Najomrhu yawihnaruha yiha krhopam rhu thombat, nd yiha Bro Nkifrar kfo bruttna hasetm, ka toh bmtaruhamn Bro Nkifrar kfo bruttna yakitoh hanyrahme, ka nd krhopampno Bro Nkifrar myafho thunirahmr?”
8 Eu afirmo a vocês que ele julgará a favor do seu povo e fará isso bem depressa. Mas, quando o
9 Wom yimam kangm, “Nom tu dborioh yimayenom. Nom nhai ndur ndar yimam kanjo fasoh fasoh nefm nakahnom.” Ndhtet kfoyet yimam Jisasr wom kfo nhombra mrokfot kfo memor,
9 Jesus também contou esta parábola para os que achavam que eram muito bons e desprezavam os outros:
10 “Wom hus yimaf memof, ‘Akfo bruttnano.’ Womr Farisir, womr takis marut yakmoa yimar.
10 — Dois homens foram ao Templo para orar. Um era
11 Bro Nkifrarhu temperr yimofn wom Farisir turpar rim tohhato kfo bruttna memor, ‘Bro Nkifraye wahtina. Na nhai ndu ndar yimam newa nefm kanjo na fasoh nefm nakaha. Rom be tu fasoh nefm newum. Rikohwom, kfo nhehwom, ramet tuhanmpno kitwom.’ Tfit takis marut yakyuk yimarn tfit rikfo memor, ‘Na nhai nd takis marut yekwa yimar newa nefm kanjo fasoh nefm nakaha.
11 O fariseu ficou de pé e orou sozinho, assim: “Ó Deus, eu te agradeço porque não sou avarento, nem desonesto, nem imoral como as outras pessoas. Agradeço-te também porque não sou como este cobrador de impostos.
12 Rpa rpa wikm hus marf nuwa kurhato be kfo bruttna-nefrpat korhwa. Tamoh tamohm rpa wikr yakyukm, 10-pela rmonetm htewoyanm tenyuk rmonett Bro Nkifrarhu yufatn htafahuka.’ Nd Farisir inji inji kfo bruttanamor.
12 Jejuo duas vezes por semana e te dou a décima parte de tudo o que ganho.”
13 Ror kfo bruttnanimotr tfit ndwom takis marut yakmoa yimarne ror be nndo tohhato nhai mfhat yura kasinyahato kfo bruttnarmor. Tur duka memor, ‘Na nhai dborioh yimayann yura yukatoh yindhorhato kfo bruttnarhoya.’ Ndnetrn be tariobttahato turhu mondt fur hanyhato kfo bruttna memor, ‘O Bro Nkifraye, na be tu fasoh yimaya. Wahti yuhuwafna.’ Takis marut yakmoa yimar ror be injirpa kfo bruttnamor.”
13 — Mas o cobrador de impostos ficou de longe e nem levantava o rosto para o céu. Batia no peito e dizia: “Ó Deus, tem pena de mim, pois sou pecador!”
14 Jisasr nd hus yimafhu mrokfom kfo pthanihato kfo memor, “Na kfiwanko, nd takis marut yakmoa yimar turhu kunyko yimohat rorpamifr hifa yufayetr tohmor. Ndt wawanykomt. Yimar kangr, ‘Tamoh nefm nann bmbri nyingako mtohnihato nann tamoh tamoh nefm atohakahtanm yimam kfo yindhorrahma,’ nd yimar kto Bro Nkifrar yak dbhurakruharr yiro wahtarahrr. Yimar turhu yufat yiro wahtahato yimam nhai kmi kmim yindhorkahmr, nd yimar Bro Nkifrar tfit yura wuhtarahrr.”
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Wom yimam Jisasrpno yonenm hnehato memom, “Jisasr tir htahato kfo bruttnarahrm.” Disaiperm inji htihato tfit kfo huttaknimomm nd yon hnayuk yimam.
15 Depois disso, algumas pessoas levaram as suas crianças a Jesus para que ele as abençoasse, mas os discípulos viram isso e repreenderam aquelas pessoas.
16 Jisasr wanyaf hanyhato kfo memorm, “Yonenm wahti marsisafokahtkomm nanpno aniam. Mirahko akfo rafonomm. Yimam yon mumenm kanjo yorhwam Bro Nkifrarhu kingdomkfot rhurahm.
16 Então Jesus chamou as crianças para perto de si e disse:
17 To afo wawanyko. Yimam nhai yon mumenm kanjo Bro Nkifrarhu kingdom-kfot rhukahm be nhai yiruhatm Bro Nkifrarhu kingdomkfot.” Yonroh mrokfot rot inji kfomort.
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem não receber o Reino de Deus como uma criança nunca entrará nele.
18 Wom yiha Judaroh bro yimar Jisasrpno yimorn mttiwon memorr, “Hifa tisaye, nane finji narhoyann Bro Nkifrarpno toh nkifranirhoya?”
18 Certo líder judeu perguntou a Jesus: — Bom Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
19 Nd Judaroh bro yimar hifa tisa yufat Jisasr yutamotrr Jisasr wanyhato kfo memorr, “Tamohmpno kfo yamukona, hifa tisa? Nhai wom hifa yimar tohkahr. Bro Nkifrarpar dborioher.
19 Jesus respondeu:
20 Nkifra thfa mntwat ni bi wanyete. Kfo kangt, ‘Mirahn ramet tuhantpno arim fnaha, mirahn wanambur sinyahato yima awas furaya, mirahn arikoha, mirahn wom yimar wom mrokfom akfo wokanr, yifammaroh mrokfo wany yakiohato rroh yinhitn rhukfot.’”
20 Você conhece os mandamentos: “Não cometa adultério, não mate, não roube, não dê falso testemunho contra ninguém, respeite o seu pai e a sua mãe.”
21 Inji kfo htamotrr tfit nd Judaroh bro yimar sinyahato kfo memor, “Jisase, na yuhre yonenann nd thfa mntwat kfoyuk mrokfom bi rihikakmoyanm. Nhai riyak htaformo-yanm.”
21 O homem respondeu: — Desde criança eu tenho obedecido a todos esses mandamentos.
22 Nd yimar inji kfomotr tfit Jisasr kfo memorr, “Rot hifa nkifra thfa mntwathu mrokfom kakitohwont. Tmift wom nefrpat nhai nakahnt. Nd ni harhuwa wuss yak htatahato wommn wiknakfot. Nd wusspno yakyuk marut yakhato tfit nd wuskapa duha yimamn nd marut hekfot. Inji narahn, hefenrko mfro wuss harhu-rahn. Inji nanihato tfit na nia hikkfot.”
22 Quando Jesus ouviu isso, disse:
23 Nd Judaroh bro yimar boknabok wusketrn nd mrokfot wanymohat yima yuhur nhai marnyahato yirmor.
23 Quando o homem ouviu isso, ficou muito triste, pois era riquíssimo.
24 Nd yimar inji duka kinyakimohat Jisasr bi htimorr. Htihato kfo memor, “Wahtiko, yimam boknambok wusketm be tu mduka nhiyekwom Bro Nkifrarhu kingdomkfothu fknenineft.
24 Vendo a tristeza dele, Jesus disse:
25 Womhtet mong wakuyet fohr kutewumr kamerr. Nd kamerr fkna-nyirfort nahuyuk nirthu muht. To yimar wuss mfro haruhetr, Bro Nkifrarhu kingdomkfothu fknanyineft mduka nhiyakrfor.”
25 É mais difícil um rico entrar no Reino de Deus do que um camelo passar pelo fundo de uma agulha.
26 Nd yimam, Jisasr pthayuk mrokfom wany yakitoh-moam, inji wanyhato tfit kfo memom, “Barenko, nom kangnom ka ndhtet maru kunyet yimamn hifa rhu nmbuhat miyakrahm. To nhai. Ndhtet yimam mthu nhiyakrahm Bro Nkifrarhu kingdomkfothu fknenineft. To nome ndhtet yima furapanom, to nome finji Bro Nkifrarpno yihato mtoh nkifra-niruhanom?”
26 Os que ouviram isso perguntaram: — Então, quem é que pode se salvar?
27 Jisasr kfo memorm, “Niko yimakomn tamoh tamoh nefroh finjinaneft mduka nhiyekwoko. Tu Bro Nkifrar nhai duka nhikfot wom tamoh nefroh finji naneft.”
27 Jesus respondeu:
28 Tfit Pitar mtohnihato kfo memor, “Wahtinnom. Nom ninhu hikneft nmoh tamoh tamohm mong trohhato ni mhikaknamonom.”
28 Aí Pedro disse: — Veja! Nós deixamos a nossa família e seguimos o senhor.
29 Jisasr memor, “Na kfo mif mifwanko, yimam Bro Nkifrarhu kingdomkfot rhuneft dukahato rroh kunym, yon tuhanm, yifa mndarm htanymm,
29 Jesus respondeu:
30 nd yimam ndar bbinysoft toh thombat Bro Nkifrar wuskam hta hmbrirahrm. Bro Najomrhu niayuk yiharn Bro Nkifrarpno toh nkifranirahm.”
30 receberá ainda nesta vida muito mais e, no futuro, receberá a vida eterna.
31 Jisasr turhu 12-pela disaiperm yakhato turpathato kfo memorm, “Niko bi wawanyko. Nom Jerusalemko yitohat niko mirahko ka nhai wom nefm rhuruhatm. Nhai. Na Bro Najoma ndko nohruha. Bingot bi profetmn Bro Najomrhu noh yuhat kfo httamotmt ndnettn fipett rhuraht.
31 Jesus levou os doze discípulos para um lado e disse:
32 Turhu kmi thofmn hndhnaruhatmr wom yima tangimn kuninfar wuna kfo hutatpno kfo hutatpno yenyohrahmr. Tfit wifm miyaknihato nde nde ye gurahmr.
32 Ele será entregue aos não judeus, e estes vão zombar dele, insultá-lo, cuspir nele
33 Nohhato hus marf rhunihato husfirpehyukrpno tfit sinyarahr.”
33 e bater nele; e depois o matarão. Mas no terceiro dia ele ressuscitará.
34 Jisasr nd mrokfot inji kfomohat turhu disaiperm fak mmomomt ror inji kfomohat. Nhai yakrmomt ror kfomo mrokfothu yimbu yuhat. Rom memom ka frohmn kfiwur?
34 Os discípulos não entenderam nada do que Jesus disse. O que essas palavras queriam dizer estava escondido deles, e eles não sabiam do que Jesus estava falando.
35 Jisasr nd Jerusalemko yiyet yihotat yi yimorn Jerikot mfnahmor. Nd kmit wom nyinga kunyjet yimar yihota yifembtn rhumoarn yihotat yihom yauni myauniyukm maruham tndaumourm.
35 Jesus já estava chegando perto da cidade de Jericó. Acontece que um cego estava sentado na beira do caminho, pedindo esmola.
36 Jisasrpno yau hanyhato ptha kimr hofhta hnamo yimaroh ptha kimr hofhta tngm wanyak hanyhato ttiwonmor, “Ndm tamohtpno ptha kimr hnewam?”
36 Quando ouviu a multidão passando, ele perguntou o que era aquilo.
37 Kfo memomr, “Nasaret thof Jisasrpno ptha kimr hnewum.”
37 — É Jesus de Nazaré que está passando! — responderam.
38 Nd nyinga kunyjet yimar inji wanyhato naku memor, “Defitrhu tangishof Jisase, wayuhuwafna!”
38 Aí o cego começou a gritar: — Jesus,
39 Inji kfo nakumotr nyingako tohak hanymo yimam kfo thfamomr. Ror, nd nyinga kunyjetr, nhai rroh mrokfom wany yakiohato naku tmbhormor. Tfit wompam mfro memor, “Defitrhu tangishofe, wayuhuwafna!”
39 As pessoas que iam na frente o repreenderam e mandaram que ele calasse a boca. Mas ele gritava ainda mais: — Filho de Davi, tenha pena de mim!
40 Jisasr be wanyhato mtohmor. Mtohhato kfo memor, “Wahnakomr nd na nakuta yimar.” Hnamotmr Jisasr ttiwonmorr,
40 Jesus parou e mandou que trouxessem o cego. Quando ele chegou perto, Jesus perguntou:
41 “Wurene, tamohmn nakuna?” Nd nyinga kunyjet yimar kfo memor, “Broye, kanga nyingam wayak marnyakahtna ayukatoha.”
41 — O que é que você quer que eu faça? — Senhor, eu quero ver de novo! — respondeu ele.
42 Inji kfomotr Jisasr memorr, “Wayukatohn. Nanhu nia mrokfot ni wanuhat ninhu bro dukeft nann htahato nakuna. Ndnettn ninhu nyingam marnyarahmn.”
42 Então Jesus disse:
43 Be nd yimarhu nyingam nhai wom kuknarmomr. Yudbat fukatoh dbtaku-morm. Nd nyingam marnyamotmr yindhoreftpno Jisasr fau hikakni twanhomor. Yimam ndt htihato rom Bro Nkifrar kfo yindhormomr.
43 No mesmo instante o homem começou a ver e, dando glória a Deus, foi seguindo Jesus. E todos os que viram isso começaram a louvar a Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.