Lucas 17
Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs NTLH
1 Jisasr turhu disaiperm kfo memorm, “Yima yuhum sinyarahmko fasoh nefroh naneft. Be wom yimarn niahato mkfo kangrn, ‘Ndur yuhat warine o ndur shrt warimakn.’ Nd yak tkruryuk yimar dukaf hanykfot. Bro Nkifrar be yak tutfarahrr.
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 Wom yimar ndar na hikwa yonenm frnhehektrm fasoh nefm fsuhm, nd frnhehakyuk yimar bro tahis yakhato mohtpitn tmbrekhato tek dany yuhat yafhohato miptkokfot. Tohruharn fasoh yihotat hanyrahrm.
2 Seria melhor para essa pessoa que ela fosse jogada no mar com uma grande pedra de moinho amarrada no pescoço do que fazer com que um destes pequeninos peque.
3 Wom Kristen yimar niahato ni wom Kristenn fasoh nefm nern, ni be tohhato kfo mekfot, ‘Wurena mirahn inji anaya.’ Inji kfitn nd yimar tohhato kfo kangr, ‘O, wurene na be tu fasoh neft neyann. Nhai tu dborioh neft narfoyann.’ Bi inji kfiwurn, to be mirahn nd ror nayuk neft tfit wom adukayant. Be duka mumafokfot.
3 Tenham cuidado! Se o seu irmão pecar, repreenda-o; se ele se arrepender, perdoe.
4 O 7-pela taimkfot fak nhehrn o finji nern o tamoh nefm nahato tfit 7-pela taim niahato nnakfo nuhashato nnakfo gbhufnm, to mirahn tfit adukayanm ror nayuk nefm. Be duka mumafokfot.”
4 Se pecar contra você sete vezes num dia e cada vez vier e disser: “Me arrependo”, então perdoe.
5 Jisasrhu disaiperm Jisasr kfo memomr, “Wathu bmtatwannom. Be Bro Nkifrarhu dukefrpam arhu-twamnom nmoh yima yuhum.”
5 Os apóstolos pediram ao Senhor: — Aumente a nossa fé.
6 Jisasr wanyhato kfo memorm, “Bro Nkifrarhu dukefenr be ndar sayor tpiyenr kanjo rhuhato kfo mirahn, ‘Ndar miye wayoh tundonikahnn tfit wusha tektn wamitohkahnn wasinya.’ Inji kforahn be htirahnt nd mis ninhu tng yuhatn hikraht.”
6 E ele respondeu:
7 Nd mrokfot inji kfonihato tfit wom mrokfot kfo memorm, “Niko hingrna yimetko rhurfohat ka tfit nikomn hta mska garirfokomm? Na kanga ka nhai.
7 Jesus disse:
8 Hingrna yimamn mihingrnakhato tfit mhta romn yeshrim hta mskaherfotmko niko be yenyefrpat yarfoko. Nikmoh hta mskafhehato kto wuroh mongko rrohm.
8 Claro que não! Pelo contrário, você dirá: “Prepare o jantar para mim, ponha o avental e me sirva enquanto eu como e bebo. Depois você pode comer e beber.”
9 To ka finji dukewako? Nd hingrna yimam niko tohukatohkmoh mrokfom hingrna yimam hikneft ka kfo yindhorrfokomm? Na kanga ka nhai.
9 Por acaso o empregado merece agradecimento porque obedeceu às suas ordens?
10 To be rpahtet neft niko Bro Nkifrar kfoyuk hingrneft hingrna buga hanyeft. Be kfo mekfot, ‘Nom hingrna fura yimayenom. Ni kfoyuk hingrneft bi hingrnamonomt.’”
10 Assim deve ser com vocês. Depois de fazerem tudo o que foi mandado, digam: “Somos empregados que não valem nada porque fizemos somente o nosso dever.”
11 Jerusalemko yimoa yihotat buha Galili Sameriafhu kmi nanyor yuhatn yihotat ruhettn nd nanyor yuhatn faumoumt. Jisasr nd yihotatn yimor.
11 Jesus continuava viajando para Jerusalém e passou entre as regiões da Samaria e da Galileia.
12 Yi yihato be yuhre kmit mifau fnah hanymort, ka nd 10-pela lepra dbohnet yimam Jisasrhu nia mrokfot wanyhato fau tebfi hnamom. Yau hnehato Jisasr htiyakmomr.
12 Quando estava entrando num povoado, dez leprosos foram se encontrar com ele. Eles pararam de longe
13 Be wuri yau hnehato Jisasrhu yufat naku hnehato kfo memom, “Bro yima Jisase! Wahti yuhuwafnnom.”
13 e gritaram: — Jesus, Mestre, tenha pena de nós!
14 Jisasr nd yimam htihato kfo memorm, “Temperr tohyuk prismpno waikahkomn romn hti kotharahmko nikmoh dbohnefm.” Inji kfafmotrm yimom. Buha yihotatn nd lepra dbohneft thu truf tanymotm.
14 Jesus os viu e disse: Quando iam pelo caminho, eles foram curados.
15 Be nd yimam lepra dbohneft thu truf tanymohat nhai marimom, “Jisasr tfit miyak nuhasrahnomr tham.” Nhai. Rpa Sameria thofrpar lepra dbohneft thu truf tanymohat Bro Nkifrarhu bro yindhoreft yakmottr be yindhoref-rparpno tfit yihato
15 E, quando um deles, que era samaritano , viu que estava curado, voltou louvando a Deus em voz alta.
16 Jisasrhu wuram-pno msuhmor. Msuhhato mkfo yindhor boyindhormorr.
16 Ajoelhou-se aos pés de Jesus e lhe agradeceu.
17 Jisasr nd rpa yimarpar htiyakhato kfo memor, “Na famuya ka 10-pela yima bugako dbohneft thu truf tanysisko. Ndwom 9-pelakfot to fitom?
17 Jesus disse:
18 Tamohmpno ndar womha kmi thofrpar tfit niahato Bro Nkifrar mkfo yindhorwarr?”
18 Por que somente este estrangeiro voltou para louvar a Deus?
19 Be nd yimar Jisasr yak kasinyahato kfo memorr, “Nhai mrokfom, wanju. Ni ndar dbohneft thu truf tanyhato tunn duka famu, ‘Na hrek Jisasrpno yitahat ndar dbohneft kak thuwort.’ Inji dukahato niesn Bro nkifrar bi fak marnyern.”
19 E Jesus disse a ele:
20 Wom Farisim yihato Jisasr mttiwon memomr, “Fitoh yiha Bro Nkifrarhu kingdomkfot htiruhanomt?” Jisasr kfo memorm, “Bro Nkifrarhu kingdomkfot nhai be tamohtet neftn nyingaye htiyuket. Nhai.
20 Alguns fariseus perguntaram a Jesus quando ia chegar o Reino de Deus . Ele respondeu:
21 Nhai turn kingr tohruhatr kfo miruham, ‘Asor nmoh kingr. Asor asha bi tohukatohwor nomn.’ O nhai miruhatm, ‘Bi wusor wusharhof yimamn tohukatohwor.’ Nhai inji htihato kforuhatm. Niko ttiwon ttiwoneft Bro Nkifrar nhai wom fitha king tohkahr. Tor bi nikmoh yima yuhumn Bro Nkifrarhu kingdomkfot tohhato kak hta bohtewurko.”
21 Ninguém vai dizer: “Vejam! Está aqui” ou “Está ali”. Porque o Reino de Deus está dentro de vocês.
22 Jisasr kekutnihato turhu disaiperm kfo memorm, “Niko kto Bro Najomr hti hambraf thoft to inji kfo mirahko, ‘To finji tfit htiyakruhanomr yawihna thombat?’ To nhai. Nhai htiyakruhatkomr.
22 Então ele disse aos discípulos:
23 Mirahko yimam kfoyuk mrokfom awany yakionom. Yimam kangmko, ‘O nd nom gari hasomo Jisasr tor bi ndha nd kmit mifnahr, o tor bi nd kmitn, o wusor ndur kmitn.’ Mirahko wany yakionihato amenyom, ‘E, uwa, afo nd kmit yihato htirahnomr. Bi nia mifr.’
23 Alguns vão dizer a vocês: “Olhem aqui” ou “Olhem ali”; porém não saiam para procurá-lo.
24 Htitwokomr toh fnhur yohni thombat. Fnhu trfefm yambohritna thombat nhai rpa tkitt htikahmr. Kmi kmim hti bugewumr. Na Bro Najoma tfit yawihna thombat to inji kmi kmim htiyakrahma.
24 Porque, assim como o relâmpago brilha de uma ponta do céu até a outra, assim será no dia em que o Filho do Homem vier.
25 Nhai be bmbri, afo barkofpam na Bro Najoma afo tukanhu kmi thofmn wom wom krhopam hihato hanyjbor-narahmm na kfoyuk mrokfom. Nhai wany yakiorhotma.
25 Mas primeiro ele precisa sofrer e ser rejeitado pelo povo de hoje.
26 Noarhu tndht wanukwokomt. Nd yiharhof yimam namo kanjo Bro Najomr yawihna thombat inji na mmo bammo hasorahm yimam.
26 Como foi no tempo de Noé, assim também será nos dias de antes da vinda do Filho do Homem.
27 Noarhu yiha to inji namom yimam. Rom to be nuwa ye mmo bammo haso, yo tuhan yak, nd nefrpam be na hasomommn, nhai wom tamoh dukefm rhurmomm. Be inji foh nungam kanjo mmo hasetm Noa riphar sift fknemom. Bi yiro sift tohetmn bro hnut niamot. Nd wom womt nd bro hnutn noh ptko witamom.
27 Todos comiam e bebiam, e os homens e as mulheres casavam, até o dia em que Noé entrou na barca. Depois veio o dilúvio e matou todos.
28 Lotrhu tndht nhaft to inji. Lotrhu yiha tohmo yimam nhaf to be nd turoh nuwa ye mmoneft yo wommpno wuskam yak tuknanefm, yo mswir hingrna, kuny hingrna, nd nd nefm duka hasomomn nhai wom dukefm dukarmom.
28 A mesma coisa aconteceu no tempo de Ló. Todos comiam e bebiam, compravam e vendiam, plantavam e construíam.
29 Lotr nd kmi Sodomt htanymort, bi be kah rifhumi kah rifuhet tahim mountko wuyohninamohat nd kmi Sodomthu met yindari bugam nhai rhurmom. Be tuha kmi Sodomtn mikur batinihato be tounpam rhumom.
29 No dia em que Ló saiu de Sodoma, choveu do céu fogo e enxofre e matou todos.
30 Na yawihna yihar to be nd rpahtet neft rhuraht.
30 Assim será o dia em que o Filho do Homem aparecer.
31 To inji mmo bommo hasorahm. Yimar briahako toh mmo hasohato mirahr ka kunyko toneni wuskam ayaka. Nhai. Yimar mswir toh hasoyukr to inji narahr. Mirahr, ‘Tfit kunyko toni hany wuskam yakruha.’ To nhai.
31 Aí quem estiver em cima da sua casa, no terraço, desça, e fuja logo, e não perca tempo entrando na casa para pegar as suas coisas. E quem estiver no campo não volte para casa.
32 Niko waduka hiktwakomt nd Lotrhu mett yakmo neft.
32 Lembrem da mulher de Ló.
33 Fitoh yimar turhu yima yuhurhu dukefm mondt htewurm kto nd yimarhu yafothat fasoh tkitt yiraht. Fitoh yimar Bro Nkifrarhu dukefm mondt htewurm nd yimarhu yafothat kto rhu marnyaraht.
33 A pessoa que procura os seus próprios interesses nunca terá a vida verdadeira; mas quem esquece a si mesmo terá a vida verdadeira.
34 Na kfiwanko, mikohta, ‘Na Bro Najoma yifung aneya,’ be htirahko hus sawohf tikt hwi hasetf, Bro Nkifrar rofhu womr o womt yaknirahr. Mett faknir, yindarir tuha sfnoh tikt frhambro hasorahr. Yindarir faknir, mett tuha sfnoh tikt frhambro hasoraht.
34 Naquela noite duas pessoas estarão dormindo numa mesma cama. Eu afirmo a vocês que uma será levada, e a outra, deixada.
35 Hus metf bretpa hingrnayuk plaua-pam hingrna hasorahf, Bro Nkifrar womt yakruharn womt rhuraht.
35 Duas mulheres estarão moendo trigo juntas: uma será levada, e a outra, deixada.
36 Hus yimaf mswirt toh hasorahf, Bro Nkifrar womr yakruharn womr rhurahr.”
36 [Naquele dia, dois homens estarão trabalhando na fazenda: um será levado, e o outro, deixado.]
37 Jisasr inji kfo nuhas buganimotrm tur hik htfasmoa yimar sinyahato ttiwon memorr, “Bro Yimaye, nd nefm ni kfiwam fitha rhuruhatm htiruhanomm?” Jisasr kfo memorr, “Foh gum kfe bdgwa tkitmn kungorohm yi rifinywom.”
37 Então os discípulos perguntaram: — Senhor, onde vai ser isso? Ele respondeu:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.