Lucas 16

Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Jisasr turhu disaiperm wom mrokfot yakhato kfo ptha nuhas memorm, “Wom yimar nhai be kukenhato harhurmoar yeshri wuska maru kunym. Nd yeshri wuska maru kunym wom yimar yakmorn rorn nd rorhu tamoh tamoht tohukatoh hemourr. Wom yiha wom yimam nd yimarpno yihato mkfo memomr, ‘Nd ninhu wuskam tohukatohwa yimar wom wuskam he fura bofura hanitrm yimam, womnam turn kak nfhotiyaf hanitr wom wuskam.’
1 Jesus disse aos seus discípulos: "O administrador de um homem rico foi acusado de estar desperdiçando os seus bens.
2 Nd yimar inji wanyhato nakuyakmorr nd wuska tohukatohmoa yimar. Nakuyakhato niamotr ttiwon memorr, ‘Na nd wanymo mrokfot ka tu mrokfot wanymoya? Nd wuskaroh yak nfhoti nmbuhat yo yak he furafhany nmbuhat? Inji wanymoyann ni be nhai wom tohukatohruhatnm nanhu tamoh tamohm. Be yak tuhaforuhann. Wuroht afo waikahnn tamoh tamohm yak hta kars bokars tanykahnm yirahn. Ni nd namo neft gontwatn wahta buga tanykahnm yirahn.’
2 Então ele o chamou e lhe perguntou: ‘Que é isso que estou ouvindo a seu respeito? Preste contas da sua administração, porque você não pode continuar sendo o administrador’.
3 Be nd tohukatohr yimorn kfo memor, ‘Na nd yimar yak tuhaf thombat be finji narhoya kmiko rhu fura thombat? Na nhai wofnkaha sfno marufapa duha rhuhato womm rim tndauneft. Nhai. Be tu bro yimtnaneft yakrahta na inji naneft. Yo nhaft na tu be narho bnhaya. Womm kfo mirahma, “Wania nmoh mswirthu bbpam watou kekuthennom,” na nhai hingrnarhota.’
3 "O administrador disse a si mesmo: ‘Meu senhor está me despedindo. Que farei? Para cavar não tenho força, e tenho vergonha de mendigar...
4 Duka hanysihato kfo memor, ‘Nhai mrokfom. Tot wom dukeft. Inji naruha, be yimam nanhu neft hti yindhorhato kfakrahma yimarhu hingrneft yak tuhaf thombat.’
4 Já sei o que vou fazer para que, quando perder o meu emprego aqui, as pessoas me recebam em suas casas’.
5 Be nd dukefetrn naku yak hanymorm yimam nd wuskam tamoh tamohm afo yak furani hanymom. Barkof yimar niamotr ttiwon memorr, ‘Nine tamoht yakmo?’
5 "Então chamou cada um dos devedores do seu senhor. Perguntou ao primeiro: ‘Quanto você deve ao meu senhor? ’
6 Nd yimar memor, ‘Na 100 dram welkfot fakmoya.’ Kfo memorr, ‘Nd ni be afo yak furanimo wel dramthu kfo nuhas gontwat mirahn akfo amiya 100 dram welkfot, be wawandfatwa 50 dram welkforpat.’
6 ‘Cem potes de azeite’, respondeu ele. "O administrador lhe disse: ‘Tome a sua conta, sente-se depressa e escreva cinqüenta’.
7 Tfit womr niamotr ttiwonmorr, ‘Ni tamoh tamohm afo yak furanimo?’ Memor, ‘Nane 100 wit bekm afo fak furanimoya.’ Tohukatohr memorr, ‘Asot ni yak furanimo wit bekroh kfo nuhas gontwat Nd gontwatn wawandfa wamitwa, “Na 80 bek witkforpat fakmoya.” Mirahn awandfaya 100 wit bekm.’
7 "A seguir ele perguntou ao segundo: ‘E você, quanto deve? ’ ‘Cem tonéis de trigo’, respondeu ele. "Ele lhe disse: ‘Tome a sua conta e escreva oitenta’.
8 Wandfa buganimotmm nd tohukatohr nd gontwam nd yimarpno hanyhato yimar htihato kfo yindhor memorr, ‘Be tu hifa yima dukefrpno hingrnamo. Duka tunga yima yuhurpno inji hingrnamo. Nhai mrokfom.’ Nd yimar be inji kfo yindhormorr tohukatohr. Wahtiko. Ndar bbinysofthu yimam bi tum hti dukamomt dborioh rhu nmbuhathu yakyuk yihota yuhat. Niko nukeft tohwa yimako rpahtet neft wanatwako. Waduka marnyatwakomt dborioh ruheft yakyuk yihota yuhat.”
8 "O senhor elogiou o administrador desonesto, porque agiu astutamente. Pois os filhos deste mundo são mais astutos no trato entre si do que os filhos da luz.
9 Jisasr tfit nd mrokfot kfo hik buga memor, “Niko nd bbinysofthu tamoh tamoh wuskam yakneft wom yimam nd wuskam kkopentiwam hti dukahato hekfot. Hirahkomm kfo yindhorrahmko. Inji narahko nd nikmoh noh yihar Bro Nkifrar yakmiyakruharkomn hendhorrahrko.
9 Por isso, eu lhes digo: usem a riqueza deste mundo ímpio para ganhar amigos, de forma que, quando ela acabar, estes os recebam nas moradas eternas.
10 Frohr tefi wuskenm yahutkomr fakitoh marnyerm, bro wuskam ror yakitohneft yakitoh marnyarahrm. Nhai yakitoh marnyarform tefi shrm nd yimar nhai yakitoh marnyaruhatr bro shrm.
10 "Quem é fiel no pouco, também é fiel no muito, e quem é desonesto no pouco, também é desonesto no muito.
11 Nda bbinysofthu tamoh tamoh wuskam nhai yakitoh marnya-rfokomm, to tfit frohm hefenr yorhwa wuskam hiruhatmko yakitoh-ruhakomm?
11 Assim, se vocês não forem dignos de confiança em lidar com as riquezas deste mundo ímpio, quem lhes confiará as verdadeiras riquezas?
12 Womroh tamoh tamoh wuskam nhai hti duka marnyaf hanyhekahkomm, to tfit frohm tawo ninhu yufathu wuskam yakhiruhamn?
12 E se vocês não forem dignos de confiança em relação ao que é dos outros, quem lhes dará o que é de vocês?
13 Nhai wom yimar najomrofhu yinhitn rhurfotr. Nhai. Womrpar yuhurrfour, womr yati yejborharforr. Womrhu mrokforpam wany yakiorfour, womrhum nhai. Niko nhai Bro Nkifrarhu dukefti maruharoh dukeft rpat yakitohkfot.”
13 "Nenhum servo pode servir a dois senhores; pois odiará a um e amará ao outro, ou se dedicará a um e desprezará ao outro. Vocês não podem servir a Deus e ao Dinheiro".
14 Farisim rom be maru hingrneftn rroh dukefm frtkafmoum. Ndnetmn Jisasr inji kfomohat nd yimam yurak krtit karikomomr.
14 Os fariseus, que amavam o dinheiro, ouviam tudo isso e zombavam de Jesus.
15 Jisasr sinyahato kfo memorm, “Niko newa nefm yimam htitamko kfo kangm, ‘Ka hifa dborioh nefm newuko.’ Nheno. Bro Nkifrarhu nyingaye htitworko nikmoh fasoh nefm yirok yima toh rawofm yorhwam. Nikmoh yima rifhumio Bro Nkifrar faso hti bebworm. Tngtn be yuwi furewut. Yimam kfo yamukam, ‘Ndm hifa nefem,’ Bro Nkifrar htihato kfo kangr, ‘Ndm fasoh nefem.’
15 Ele lhes disse: "Vocês são os que se justificam a si mesmos aos olhos dos homens, mas Deus conhece os corações de vocês. Aquilo que tem muito valor entre os homens é detestável aos olhos de Deus".
16 Bingotrhof nkifra boririfhut, Mosesr yakmot, yo profetm kfo pthamoa mrokfom, afo nd mrokfomn yimam yak hik hna yak hik hnamommn wuroht Jon Baftaisrpnone be mfafho-nimomt. Jon Baftaisrn hnamort Bro Nkifrarhu kingdomkfothu mrokfot. Be nd mrokfotn bi bronittm kmi kmim. Bronitatt kmi kmiroh yimam nd kingdomkfothu yinyeftn yima yuhum bi mfro sinyewum.
16 "A Lei e os Profetas profetizaram até João. Desse tempo em diante estão sendo pregadas as boas novas do Reino de Deus, e todos tentam forçar sua entrada nele.
17 To wom mrokfot. Ndar mounti bbinysoft rof rim batinirahf. Nhai Bro Nkifrarhu wom tefi tefi mrokfo nmbuhat be inji naruhatt.”
17 É mais fácil o céu e a terra desaparecerem do que cair da Lei o menor traço.
18 Tuhan yak thu nmbuhat ndt Jisasr kfo memor, “Fitoh yimar turhu yak tuhant yak tuhafhato tfit wom nfri mett fekr, nd nfri mett be ijoh yuhathu metet. Yo wom yimar yak tuhafet mett tfit womrn fekrt, ndt to ijoh yuhathu metet.”
18 "Quem se divorciar de sua mulher e se casar com outra mulher estará cometendo adultério, e o homem que se casar com uma mulher divorciada do seu marido estará cometendo adultério".
19 Jisasr tfit wom mrokfot riyakhato kfo ptha memor, “Wom yiha wom maru kunyet yimar tohmor. Rorhu wondh tha, yeshri, tamoh tamoht be bro bro maru kfetrpam fakmour.
19 "Havia um homem rico que se vestia de púrpura e de linho fino e vivia no luxo todos os dias.
20 — ausente —
20 Diante do seu portão fora deixado um mendigo chamado Lázaro, coberto de chagas;
21 — ausente —
21 este ansiava comer o que caía da mesa do rico. Em vez disso, os cães vinham lamber as suas feridas.
22 Lasarusenr tohhany toh hanymorne nohmor. Nohmotr rorhu yafothat mounmotm yaknimomt, Abrahamrpno brbo mhtanymomt yura hefenrn. Tfit rorhu mongkorn nd maru kunyet yimar nohmotr fopmomr.
22 "Chegou o dia em que o mendigo morreu, e os anjos o levaram para junto de Abraão. O rico também morreu e foi sepultado.
23 Nd maru kunyet yimar nohnihato rorhu yafothat Maringour yimot. Maringour yihato be mitasismor kahtn. Memor, ‘Kekutak auhtiya,’ Abrahamr yurak wuhtimorr. Abrahamrhu kkrekorn Lasarusr rhumor.
23 No Hades, onde estava sendo atormentado, ele olhou para cima e viu Abraão de longe, com Lázaro ao seu lado.
24 Nd maru kunyet yimar nd kah nyunguramt tohhato naku tuhaf memor, ‘Daja Abrahame, wayuhuwafkahna Lasarusr wakfokahtnr bupenm tirpinyafe tayifaknekahrn nanhu tort bupaye ahta gonngafort. Na tu be bro kaht tohwa.’
24 Então, chamou-o: ‘Pai Abraão, tem misericórdia de mim e manda que Lázaro molhe a ponta do dedo na água e refresque a minha língua, porque estou sofrendo muito neste fogo’.
25 Abrahamr kekutak wahtihato kfo memorr, ‘Wawanyn bar yone, ni yima nfri tohmohat ninhu hifa yihar tohmour, Lasarusr nd yihat fasoh tkit bebt warhutamor. Tfit arihat ror bi hifa tkitt yorhwarn ni bi tfit fasoh tkitt korhn.
25 "Mas Abraão respondeu: ‘Filho, lembre-se de que durante a sua vida você recebeu coisas boas, enquanto que Lázaro recebeu coisas más. Agora, porém, ele está sendo consolado aqui e você está em sofrimento.
26 To ror nakutatnr finji nieruhar? Nhai yihotam. Niko watohngotwoko nom ako yura yuwa tohngotwonom. Nikomi nom buha Bro Nkifrar frtmbhafmort yihotat.’
26 E além disso, entre vocês e nós há um grande abismo, de forma que os que desejam passar do nosso lado para o seu, ou do seu lado para o nosso, não conseguem’.
27 Be wom maru kunyet yimar inji wanysihato kfo memor, ‘Dajaya, be ndnatn tfit wom mrokfot kfiwann. Kangane, Lasarusre wakfo tkrurafkahtnr nanhu yifemroh kunyko air.
27 "Ele respondeu: ‘Então eu lhe suplico, pai: manda Lázaro ir à casa de meu pai,
28 Nanhu nmemrom tom 5-pelakfot tohwom. Aikahrn akfotwarm, rroh tohneft mirahm na tohmo toheft atoh hiknom. Rroh tohneft hifa hifa atohtwam. Na finji wofnkaha na tohwa tkitt rom niahato kaht yihom tohneft.’
28 pois tenho cinco irmãos. Deixa que ele os avise, a fim de que eles não venham também para este lugar de tormento’.
29 Abrahamr kfo memorr, ‘Lasarusr nhai tfit yihato kfokfot ninhu nmemrom. Tom Mosesrhu boririfhum yo profetroh mrokfom, rom nd mrokfom htihato kfoyuk yuhatn toh hikkfot.’
29 "Abraão respondeu: ‘Eles têm Moisés e os Profetas; que os ouçam’.
30 Tfit nd maru kunyet yimar kfo wok memorr, ‘Daja Abrahame, nd nkifra mrokfom be nhai wany yakio-ruhatmm. Womr nohhato tfit sinyahato ptharahrm ee btn wany yakiorahmr.’
30 " ‘Não, pai Abraão’, disse ele, ‘mas se alguém dentre os mortos fosse até eles, eles se arrependeriam’.
31 Tfit Abrahamr memor, ‘Nhai Mosesrhu boririfhum o profetm pthayuk mrokfom nhai wany yakiokahmm. To nhai tfit womr nohhato tfit sinyahto pthahekfot mrokfot. Ror nohhato tfit sinya pthayuk mrokfom be nhai wany yakioruhatmm.’”
31 "Abraão respondeu: ‘Se não ouvem a Moisés e aos Profetas, tampouco se deixarão convencer, ainda que ressuscite alguém dentre os mortos’ ".

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.