Lucas 16
Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs ARA
1 Jisasr turhu disaiperm wom mrokfot yakhato kfo ptha nuhas memorm, “Wom yimar nhai be kukenhato harhurmoar yeshri wuska maru kunym. Nd yeshri wuska maru kunym wom yimar yakmorn rorn nd rorhu tamoh tamoht tohukatoh hemourr. Wom yiha wom yimam nd yimarpno yihato mkfo memomr, ‘Nd ninhu wuskam tohukatohwa yimar wom wuskam he fura bofura hanitrm yimam, womnam turn kak nfhotiyaf hanitr wom wuskam.’
1 Disse Jesus também aos discípulos: Havia um homem rico que tinha um administrador; e este lhe foi denunciado como quem estava a defraudar os seus bens.
2 Nd yimar inji wanyhato nakuyakmorr nd wuska tohukatohmoa yimar. Nakuyakhato niamotr ttiwon memorr, ‘Na nd wanymo mrokfot ka tu mrokfot wanymoya? Nd wuskaroh yak nfhoti nmbuhat yo yak he furafhany nmbuhat? Inji wanymoyann ni be nhai wom tohukatohruhatnm nanhu tamoh tamohm. Be yak tuhaforuhann. Wuroht afo waikahnn tamoh tamohm yak hta kars bokars tanykahnm yirahn. Ni nd namo neft gontwatn wahta buga tanykahnm yirahn.’
2 Então, mandando-o chamar, lhe disse: Que é isto que ouço a teu respeito? Presta contas da tua administração, porque já não podes mais continuar nela.
3 Be nd tohukatohr yimorn kfo memor, ‘Na nd yimar yak tuhaf thombat be finji narhoya kmiko rhu fura thombat? Na nhai wofnkaha sfno marufapa duha rhuhato womm rim tndauneft. Nhai. Be tu bro yimtnaneft yakrahta na inji naneft. Yo nhaft na tu be narho bnhaya. Womm kfo mirahma, “Wania nmoh mswirthu bbpam watou kekuthennom,” na nhai hingrnarhota.’
3 Disse o administrador consigo mesmo: Que farei, pois o meu senhor me tira a administração? Trabalhar na terra não posso; também de mendigar tenho vergonha.
4 Duka hanysihato kfo memor, ‘Nhai mrokfom. Tot wom dukeft. Inji naruha, be yimam nanhu neft hti yindhorhato kfakrahma yimarhu hingrneft yak tuhaf thombat.’
4 Eu sei o que farei, para que, quando for demitido da administração, me recebam em suas casas.
5 Be nd dukefetrn naku yak hanymorm yimam nd wuskam tamoh tamohm afo yak furani hanymom. Barkof yimar niamotr ttiwon memorr, ‘Nine tamoht yakmo?’
5 Tendo chamado cada um dos devedores do seu senhor, disse ao primeiro: Quanto deves ao meu patrão?
6 Nd yimar memor, ‘Na 100 dram welkfot fakmoya.’ Kfo memorr, ‘Nd ni be afo yak furanimo wel dramthu kfo nuhas gontwat mirahn akfo amiya 100 dram welkfot, be wawandfatwa 50 dram welkforpat.’
6 Respondeu ele: Cem cados de azeite. Então, disse: Toma a tua conta, assenta-te depressa e escreve cinquenta.
7 Tfit womr niamotr ttiwonmorr, ‘Ni tamoh tamohm afo yak furanimo?’ Memor, ‘Nane 100 wit bekm afo fak furanimoya.’ Tohukatohr memorr, ‘Asot ni yak furanimo wit bekroh kfo nuhas gontwat Nd gontwatn wawandfa wamitwa, “Na 80 bek witkforpat fakmoya.” Mirahn awandfaya 100 wit bekm.’
7 Depois, perguntou a outro: Tu, quanto deves? Respondeu ele: Cem coros de trigo. Disse-lhe: Toma a tua conta e escreve oitenta.
8 Wandfa buganimotmm nd tohukatohr nd gontwam nd yimarpno hanyhato yimar htihato kfo yindhor memorr, ‘Be tu hifa yima dukefrpno hingrnamo. Duka tunga yima yuhurpno inji hingrnamo. Nhai mrokfom.’ Nd yimar be inji kfo yindhormorr tohukatohr. Wahtiko. Ndar bbinysofthu yimam bi tum hti dukamomt dborioh rhu nmbuhathu yakyuk yihota yuhat. Niko nukeft tohwa yimako rpahtet neft wanatwako. Waduka marnyatwakomt dborioh ruheft yakyuk yihota yuhat.”
8 E elogiou o senhor o administrador infiel porque se houvera atiladamente, porque os filhos do mundo são mais hábeis na sua própria geração do que os filhos da luz.
9 Jisasr tfit nd mrokfot kfo hik buga memor, “Niko nd bbinysofthu tamoh tamoh wuskam yakneft wom yimam nd wuskam kkopentiwam hti dukahato hekfot. Hirahkomm kfo yindhorrahmko. Inji narahko nd nikmoh noh yihar Bro Nkifrar yakmiyakruharkomn hendhorrahrko.
9 E eu vos recomendo: das riquezas de origem iníqua fazei amigos; para que, quando aquelas vos faltarem, esses amigos vos recebam nos tabernáculos eternos.
10 Frohr tefi wuskenm yahutkomr fakitoh marnyerm, bro wuskam ror yakitohneft yakitoh marnyarahrm. Nhai yakitoh marnyarform tefi shrm nd yimar nhai yakitoh marnyaruhatr bro shrm.
10 Quem é fiel no pouco também é fiel no muito; e quem é injusto no pouco também é injusto no muito.
11 Nda bbinysofthu tamoh tamoh wuskam nhai yakitoh marnya-rfokomm, to tfit frohm hefenr yorhwa wuskam hiruhatmko yakitoh-ruhakomm?
11 Se, pois, não vos tornastes fiéis na aplicação das riquezas de origem injusta, quem vos confiará a verdadeira riqueza?
12 Womroh tamoh tamoh wuskam nhai hti duka marnyaf hanyhekahkomm, to tfit frohm tawo ninhu yufathu wuskam yakhiruhamn?
12 Se não vos tornastes fiéis na aplicação do alheio, quem vos dará o que é vosso?
13 Nhai wom yimar najomrofhu yinhitn rhurfotr. Nhai. Womrpar yuhurrfour, womr yati yejborharforr. Womrhu mrokforpam wany yakiorfour, womrhum nhai. Niko nhai Bro Nkifrarhu dukefti maruharoh dukeft rpat yakitohkfot.”
13 Ninguém pode servir a dois senhores; porque ou há de aborrecer-se de um e amar ao outro ou se devotará a um e desprezará ao outro. Não podeis servir a Deus e às riquezas.
14 Farisim rom be maru hingrneftn rroh dukefm frtkafmoum. Ndnetmn Jisasr inji kfomohat nd yimam yurak krtit karikomomr.
14 Os fariseus, que eram avarentos, ouviam tudo isto e o ridiculizavam.
15 Jisasr sinyahato kfo memorm, “Niko newa nefm yimam htitamko kfo kangm, ‘Ka hifa dborioh nefm newuko.’ Nheno. Bro Nkifrarhu nyingaye htitworko nikmoh fasoh nefm yirok yima toh rawofm yorhwam. Nikmoh yima rifhumio Bro Nkifrar faso hti bebworm. Tngtn be yuwi furewut. Yimam kfo yamukam, ‘Ndm hifa nefem,’ Bro Nkifrar htihato kfo kangr, ‘Ndm fasoh nefem.’
15 Mas Jesus lhes disse: Vós sois os que vos justificais a vós mesmos diante dos homens, mas Deus conhece o vosso coração; pois aquilo que é elevado entre homens é abominação diante de Deus.
16 Bingotrhof nkifra boririfhut, Mosesr yakmot, yo profetm kfo pthamoa mrokfom, afo nd mrokfomn yimam yak hik hna yak hik hnamommn wuroht Jon Baftaisrpnone be mfafho-nimomt. Jon Baftaisrn hnamort Bro Nkifrarhu kingdomkfothu mrokfot. Be nd mrokfotn bi bronittm kmi kmim. Bronitatt kmi kmiroh yimam nd kingdomkfothu yinyeftn yima yuhum bi mfro sinyewum.
16 A Lei e os Profetas vigoraram até João; desde esse tempo, vem sendo anunciado o evangelho do reino de Deus, e todo homem se esforça por entrar nele.
17 To wom mrokfot. Ndar mounti bbinysoft rof rim batinirahf. Nhai Bro Nkifrarhu wom tefi tefi mrokfo nmbuhat be inji naruhatt.”
17 E é mais fácil passar o céu e a terra do que cair um til sequer da Lei.
18 Tuhan yak thu nmbuhat ndt Jisasr kfo memor, “Fitoh yimar turhu yak tuhant yak tuhafhato tfit wom nfri mett fekr, nd nfri mett be ijoh yuhathu metet. Yo wom yimar yak tuhafet mett tfit womrn fekrt, ndt to ijoh yuhathu metet.”
18 Quem repudiar sua mulher e casar com outra comete adultério; e aquele que casa com a mulher repudiada pelo marido também comete adultério.
19 Jisasr tfit wom mrokfot riyakhato kfo ptha memor, “Wom yiha wom maru kunyet yimar tohmor. Rorhu wondh tha, yeshri, tamoh tamoht be bro bro maru kfetrpam fakmour.
19 Ora, havia certo homem rico que se vestia de púrpura e de linho finíssimo e que, todos os dias, se regalava esplendidamente.
20 — ausente —
20 Havia também certo mendigo, chamado Lázaro, coberto de chagas, que jazia à porta daquele;
21 — ausente —
21 e desejava alimentar-se das migalhas que caíam da mesa do rico; e até os cães vinham lamber-lhe as úlceras.
22 Lasarusenr tohhany toh hanymorne nohmor. Nohmotr rorhu yafothat mounmotm yaknimomt, Abrahamrpno brbo mhtanymomt yura hefenrn. Tfit rorhu mongkorn nd maru kunyet yimar nohmotr fopmomr.
22 Aconteceu morrer o mendigo e ser levado pelos anjos para o seio de Abraão; morreu também o rico e foi sepultado.
23 Nd maru kunyet yimar nohnihato rorhu yafothat Maringour yimot. Maringour yihato be mitasismor kahtn. Memor, ‘Kekutak auhtiya,’ Abrahamr yurak wuhtimorr. Abrahamrhu kkrekorn Lasarusr rhumor.
23 No inferno, estando em tormentos, levantou os olhos e viu ao longe a Abraão e Lázaro no seu seio.
24 Nd maru kunyet yimar nd kah nyunguramt tohhato naku tuhaf memor, ‘Daja Abrahame, wayuhuwafkahna Lasarusr wakfokahtnr bupenm tirpinyafe tayifaknekahrn nanhu tort bupaye ahta gonngafort. Na tu be bro kaht tohwa.’
24 Então, clamando, disse: Pai Abraão, tem misericórdia de mim! E manda a Lázaro que molhe em água a ponta do dedo e me refresque a língua, porque estou atormentado nesta chama.
25 Abrahamr kekutak wahtihato kfo memorr, ‘Wawanyn bar yone, ni yima nfri tohmohat ninhu hifa yihar tohmour, Lasarusr nd yihat fasoh tkit bebt warhutamor. Tfit arihat ror bi hifa tkitt yorhwarn ni bi tfit fasoh tkitt korhn.
25 Disse, porém, Abraão: Filho, lembra-te de que recebeste os teus bens em tua vida, e Lázaro igualmente, os males; agora, porém, aqui, ele está consolado; tu, em tormentos.
26 To ror nakutatnr finji nieruhar? Nhai yihotam. Niko watohngotwoko nom ako yura yuwa tohngotwonom. Nikomi nom buha Bro Nkifrar frtmbhafmort yihotat.’
26 E, além de tudo, está posto um grande abismo entre nós e vós, de sorte que os que querem passar daqui para vós outros não podem, nem os de lá passar para nós.
27 Be wom maru kunyet yimar inji wanysihato kfo memor, ‘Dajaya, be ndnatn tfit wom mrokfot kfiwann. Kangane, Lasarusre wakfo tkrurafkahtnr nanhu yifemroh kunyko air.
27 Então, replicou: Pai, eu te imploro que o mandes à minha casa paterna,
28 Nanhu nmemrom tom 5-pelakfot tohwom. Aikahrn akfotwarm, rroh tohneft mirahm na tohmo toheft atoh hiknom. Rroh tohneft hifa hifa atohtwam. Na finji wofnkaha na tohwa tkitt rom niahato kaht yihom tohneft.’
28 porque tenho cinco irmãos; para que lhes dê testemunho, a fim de não virem também para este lugar de tormento.
29 Abrahamr kfo memorr, ‘Lasarusr nhai tfit yihato kfokfot ninhu nmemrom. Tom Mosesrhu boririfhum yo profetroh mrokfom, rom nd mrokfom htihato kfoyuk yuhatn toh hikkfot.’
29 Respondeu Abraão: Eles têm Moisés e os Profetas; ouçam-nos.
30 Tfit nd maru kunyet yimar kfo wok memorr, ‘Daja Abrahame, nd nkifra mrokfom be nhai wany yakio-ruhatmm. Womr nohhato tfit sinyahato ptharahrm ee btn wany yakiorahmr.’
30 Mas ele insistiu: Não, pai Abraão; se alguém dentre os mortos for ter com eles, arrepender-se-ão.
31 Tfit Abrahamr memor, ‘Nhai Mosesrhu boririfhum o profetm pthayuk mrokfom nhai wany yakiokahmm. To nhai tfit womr nohhato tfit sinyahto pthahekfot mrokfot. Ror nohhato tfit sinya pthayuk mrokfom be nhai wany yakioruhatmm.’”
31 Abraão, porém, lhe respondeu: Se não ouvem a Moisés e aos Profetas, tampouco se deixarão persuadir, ainda que ressuscite alguém dentre os mortos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.