Lucas 14

Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Wom rhu krna Sabat yihar Jisasr nuwa yat yimor Farisiroh bro yimarhu kunys. Nd Farisiroh nyingam be Jisasrn yimoum. Memoum, “Afo htirahnom ndar rhu krna yihar nhaf tamoh nefm naruhar.”
1 Tendo Jesus entrado, num sábado, em casa de um dos chefes dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Wom yubtet yimar niamorn Jisasrpno mtohmor.
2 Achava-se ali diante dele certo homem hidrópico.
3 Jisasr nd yimar htihato tfit ttiwonmorm Farisimi boririfhuthu tisam, “Niko finji dukiwako? Boririfhut finji kfiwat? Rhu krna yiha dbohnet yimam yak marnyarfohate ka hifa?”
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, e perguntou: É lícito curar no sábado, ou não?
4 Jisasr inji kfo ttiwonmohat nhai wom Farisir ptharmor. Be Jisasr nd yubtet yimar yakmorr nd yubteft yak marnyafmotrr tfit yimor.
4 Eles, porém, ficaram calados. E Jesus, pegando no homem, o curou, e o despediu.
5 Nd yubtet yimar yak marnyafohato tfit toh kekutnimorn Farisim kfo ttiwon memorm, “Nd rhu krna yiharn nikmoh yonm o bulmakaum yau hanyhato tekmn yohnifohat ka nhai bmbri yuk hambrakrfotkomm? O be hti marsisa merfoko, ‘Rhu krna yihayer, to finji yukhato yakruhanomm?’”
5 Então lhes perguntou: Qual de vós, se lhe cair num poço um filho, ou um boi, não o tirará logo, mesmo em dia de sábado?
6 Nd Farisim nd ttiwonkfot ttiwonmotrm be tuha mrokfo duhatm tohmom.
6 A isto nada puderam responder.
7 Jisasr tohhato hti hasomourm nd nuwa yat niayuk yimam. Yihato mruhaknimoahat be memoum, “Barkof mruhakyuk gajimn amrhunom.” Inji hti hasohato mrokfot be yura fafunamort.
7 Ao notar como os convidados escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes esta parábola:
8 Kfo memor, “Wom yimar turhu tuhan yak yihar yemro burwat htahato kfo kangrn, ‘Ni wanietwa nanhu tuhan yak yihar. Nd yiha bro yemro burwat htaruha. Wania wayenyhotwannom.’ Inji kfitrn yifi, ni frohann yihato yudbat tu nyingako amruhakniya. Nd nyingako htayuk gajim miruhatn bro yufetmn ahta hanyom.
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te reclines no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 Bi mruhetnn kto tu nd burwat htayuk yimar yauyaknehato kfo mirahrn, ‘Na nhai merfoya ninn yudbat nyingako mrhurahn. Na famuya ndu bro yufetr rhurahrt nd tkitt. Ndar tkitt wahtanyns. Ni mongko warhutwa.’ Be bro yimtneft yakrahtn, tfit sinyani mongko yihom rhuneft.
9 e vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o último lugar.
10 Ndnettn tuhan yak tatrut yihar yemro burwat htahato nakumn, frohann bi yihato nyingako amruhakniya. Yinyeft afo yihato afo mtohkfot womroh mongkorn. Bi nd tu burwat htayuk yimarn yihom htihato kfo kangrn, ‘Asha wamrhun,’ ee nd tur kfoyuk tkittn mrhuneft hifa. Nd burwat rhuyuk met yindarim hti yindhorrahmn.
10 Mas, quando fores convidado, vai e reclina-te no último lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante de todos os que estiverem contigo à mesa.
11 Ndt tu bro mrokfot. Yimar kangr, ‘Tamoh nefm nann bmbri nyingako mtohnihato nann tamoh tamoh nefm atohakkahtanm yimam kfo yindhorrahma,’ nd yimar kto Bro Nkifrar yak dbhurakruharr yiro wahtarahrr. Yimar turhu yufat yiro wahtahato yimam nhai kmi kmim yindhorkahmr, nd yimar Bro Nkifrar tfit yura wuhtarahrr.”
11 Porque todo o que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Jisasr nd nuwam nakuyakmo Farisir kfo memorr, “Kangn yenyhoyuk yimam ayaka, frohann akfo amiya be yimatrpami tunhu kmithu bro maruyet yimarpam anaku tutuhaya. Rom kfakrahn, to be ni hayuk yeshrt bi turoh tire tawo hirahmn. Frohann nd yihotat ahika.
12 Disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não convides teus amigos, nem teus irmãos, nem teus parentes, nem os vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso retribuído.
13 Ninhu nuwa nngrit, tamoh tamoh yeshrt yaneft fasoh yima bebpam, yimam nd wura bebetm, nyinga kunyjetm, ndmn nakuyakkfot.
13 Mas quando deres um banquete, convida os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos;
14 Rom nakurahn duka kinyaknirahm, to finji yeshrim yakruhanomn tngo nakuruhanomm. Ndhtet yima bebm Bro Nkifrar kukatohworm. Rom nakurahn tawo Bro Nkifrar wany yakiohato nohnita yimam sinyaruha yiha tawo Bro Nkifrar htiruharn yak marnya bomarnyarahrn.”
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que te retribuir; pois retribuído te será na ressurreição dos justos.
15 Nd rpat nuwa ye hasoyukroh womr nd Jisasr kfomo mrokfot wanyhato Jisasr kfomorr, memorr, “Yimar Bro Nkifrarhu kingdomkfotn tohhato nuwa yanyeft ka nd yimar yindhorkfot.”
15 Ao ouvir isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado aquele que comer pão no reino de Deus.
16 Jisasr wanyhato kfo memorr, “Wom yimar bro yemro burwat hta yibonetrn kmi kmiroh yimam kfo duka hanymorm nd yemro burwathu nianeft.
16 Jesus, porém, lhe disse: Certo homem dava uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 Nd yemro burwat yak htatamortn tu ye yiharn nd tu yemro burwat htayuk yimar kfo tkrurmorr turhu hingrna yimar. Memorr, ‘Waikahnn nd na kfo hanymo yimam wakfo wamitwanm, “Hrek korht nd yemro burwathu ye yihar. Wania hnetwako.” ’
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: vinde, porque tudo já está preparado.
18 Nd hingrna yimar inji wany sanyhato yimor. Yihato kfo hanymoatrm nhai rroh womr kfo yibonrmor. Womr yi kfomorr, kfo memor, ‘Na wom bbinysof nmbuhat wikneyantn afo ndthu htit yiruha. Ndnatn na nhai nierhota.’
18 Mas todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e preciso ir vê-lo; rogo-te que me dês por escusado.
19 Womr yi ttiwonmorr, kfo memor, ‘Na hingrna-yuk 10-pela nfri bulmakaum wiknaroyann afo hanyrhoyanmn htiruha rroh hingrneft.’
19 Outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me dês por escusado.
20 Tfit womr yi ttiwonmor, kfo memor, ‘O na hrek tuhan yekann nhai niewota.’
20 Ainda outro disse: Casei-me e portanto não posso ir.
21 Be inji kfo kur bugamotm be tfit yimor. Yihato turhu bro yimar mkfo memorr, ‘Nd ni kfomo yimam yi ttiwontanm nianeft, nhai womr kfo yibonrfor nianeft. Ndnatn tfit nia.’ Be nd bro yimar inji wanyhato namburmor. Namburhato tfit turhu hingrna yimar kfo memorr, ‘Tfit wai habrikahnn fasoh yima bebm wayak habrin. Wuskapa duha yimam, yimam nyinga kunyjetm, wura bebetm, tir bebetm, ndhtet ndhtet yimam wayak habrin. Wayak habrikahnmn nanhu kunys aniam.’
21 Voltou o servo e contou tudo isto a seu senhor: Então o dono da casa, indignado, disse a seu servo: Sai depressa para as ruas e becos da cidade e traze aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 Nd bro yimar kfomo yuhatn yak hikhato nd yimam ror kfoyukm yak habrihato mkfo memorr, ‘Nd ni kfoyuk yimam bi fak habriyanm. Nd yimarpampno kunys tafi furkihkaht. Tom yuhre wom rrfam korh furewum.’
22 Depois disse o servo: Senhor, feito está como o ordenaste, e ainda há lugar.
23 Be nd bro yimar tfit kfo memor, ‘Na wofnkaha wom rrfam rhu furaneft. Kanga kunys afurkiht. Tfit waikahnn nd bro yihota naff yuham yo mswirroh gna nanyor yuhamn tohwa yimam ndm wakfak habri hanynm. Rompno kunys furkihraht.
23 Respondeu o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e obriga-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 Na kfiwann, na nd barkof kfo titamo yimam be nhai nd na htayuk yemro burwat nia yeruhatm.’”
24 Pois eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Jisasr bok yimam yau hik hanymotmr kekutnihato kfo memorm,
25 Ora, iam com ele grandes multidões; e, voltando-se, disse-lhes:
26 “Yimar nanpno niahato kangr, nanhu disaiper yimaya aruha, nd yimar turhu yifa mndarm, turhu yon tuhanm yo turhu yima yuhurhu dukefm be mondt hta duha. Nann afo mondt htakfot. Yifammam, yon tuhanm be inji rom dukani hanykfot.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a pai e mãe, a mulher e filhos, a irmãos e irmãs, e ainda também à própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Yo yimar kangr, nanhu disaiper yimaya aruha, nd yimar nhai yakrme-kfot krhoparoh titaneft. Na krhopam yakmo kanjo nd yimar krhopam yakkfot. Nhai yakrmekfot.
27 Quem não leva a sua cruz e não me segue, não pode ser meu discípulo.
28 Wom yimar kunys hingrnaneft, nhai be yudbat sinyanihato singaknikahrt. Barkofpam afo yorhwarn kunyshu hingrna yuham afo dukahato kak nhtewur. Kunys hingrna thoft finji finji hingrnarhoyant? Finji finji marum htaruha nd kunyshu hingrna wuskaroh wiknaneft? Nd ndm afo rhuhato kak nhtewurm.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se senta primeiro a calcular as despesas, para ver se tem com que a acabar?
29 Be asomif waduka sinyahato singa furaknineft htirahnr rahurpam kasinyahato mtuhafnirahrt. Womm htihato haningerahmr nd yimar.
29 Para não acontecer que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a zombar dele,
30 Kfo dadidoh mirahmr, ‘Kiwayeye! Kunyr kasinya hasomorr memor, “Ka hingrna bugaruhanr.” ’
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pode acabar.
31 Ten tausen amiyet kantrikfot merfotm wom twenti tausen amiyet kantrikfot ai hfnahnomm nhai be bmbri wahta brurakhato yiyaknikahm. Barkofpam afo nd ten tausen amiyet kantrikfot afo tum yak nhtahato hti nhtewum. Tum yak nhombra hifa hifa ee kitm nnat. Nhai, tum hti nhombra-titme,
31 Ou qual é o rei que, indo entrar em guerra contra outro rei, não se senta primeiro a consultar se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 be wom kantrikfot wuri afo tohetmn bmbri wom yimam yitamn kfo rafiwumm.
32 No caso contrário, enquanto o outro ainda está longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 To be nd rpahtet yuhatn wom yimarhu dukefr nhai nanhu dukefrn rhu bronikahrr nhai nanhu disaiperr tohruhatr.”
33 Assim, pois, todo aquele dentre vós que não renuncia a tudo quanto possui, não pode ser meu discípulo.
34 “Youpam tamoh tamoh roh nrhayukem. Nd youpam nhai wom you gb ye juha, to tfit finji kanjo naruhatnm tfit you gb yeruham? Bi be, bi fasohem.
34 Bom é o sal; mas se o sal se tornar insípido, com que se há de restaurar-lhe o sabor?
35 Ndhtet youpam be nhai tfit mswirmn trufkfot. Nhai tfit bulmakau rispno tatkbotk hmbrihato mswirm truf habrikfot. Fasohmn tubatuyefiwum. Yimbhindangeteko, ndar na kfiwa mrokfot wanykfot.”
35 Não presta nem para terra, nem para adubo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.