Lucas 11

Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Wom yiha Jisasr wom tkitt yihato kfo bruttna hasomor. Kfo bruttnani bugamotr, turhu disaiperr kfo memorr, “Yinowe, kfo nuhasrfonnom ni kfo bruttnewa kfo bruttneft? Bingot Jonr tohmohat rorhu disaiperm kfo nuhas bonuhasmourm ror kfo bruttnamoa kfo bruttneft. Kfo memourm, ‘Inji inji wakfo bruttnako.’ Nom to inji wakfo bruttna nuhasnnom.”
1 Certo dia Jesus estava orando em determinado lugar. Tendo terminado, um dos seus discípulos lhe disse: "Senhor, ensina-nos a orar, como João ensinou aos discípulos dele".
2 Jisasr inji wanyhato kfo memorm, “Kfo bruttnaneft inji kfo bruttnakfot:
2 Ele lhes disse: "Quando vocês orarem, digam: ‘Pai! Santificado seja o teu nome. Venha o teu Reino.
3 Nmoh yihof href ye hasoyuk yeshrs wahe hasotwannom.
3 Dá-nos cada dia o nosso pão cotidiano.
4 Nom niwa fasoh fasoh nefm wayafhonm,
4 Perdoa-nos os nossos pecados, pois também perdoamos a todos os que nos devem. E não nos deixes cair em tentação’ ".
5 Nd kfo bruttna mrokfefm inji kfo nuhasnihato wom kfo nhombra mrokfot yakhato kfo memorm, “Niko nda na ttiwonwa yimako, nikmoh yimatm kunym bi darmbnihato bi hweyetm tfit ni womn yifung dany yihato ninhu yimatr mfrthohato mkfo merfohat,
5 Então lhes disse: "Suponham que um de vocês tenha um amigo e que recorra a ele à meia-noite e diga: ‘Amigo, empreste-me três pães,
6 ‘Bare, na niya bretpa tndausn nanhu wom nanyma kmi thofr nanhu kunys nietr, na nhai wom yeshrim rorhu hayukm. Ndnatn nia ninpno. Famuya husfirpa bretpam hiyafrahna.’
6 porque um amigo meu chegou de viagem, e não tenho nada para lhe oferecer’.
7 Inji mttiwonrfotn tfit ninhu yimatr yiro kunys rirhuhato kfo merfohat, ‘Tamohmpno ndar yonmari yifung danys bi kunym darmb kihnihato bi yon tuhanmpno hwe guna tuhetnom myak thewarnom? Frohm hrek sinyahato hiyefiwamr?’ Kto ni tuha afo toh kinyakihato tfit ror wany batihato sinyani, yak hiyaforfohat, niko ka finji dukewako?
7 "E o que estiver dentro responda: ‘Não me incomode. A porta já está fechada, e meus filhos estão deitados comigo. Não posso me levantar e lhe dar o que me pede’.
8 Tamoh dukeftpno sinyahato yak hiyaforforr ror mttiwonyukr? Ka be rorhu yimatrn yak hiyaforforr? Na kfiwanko, nhai be rorhu yimatrn yak hiyafrforr. Nhai. Turhu toh kinyakihato wattiwonthu wattiwonthu hatohtn yak hiyafrforr.
8 Eu lhes digo: embora ele não se levante para dar-lhe o pão por ser seu amigo, por causa da importunação se levantará e lhe dará tudo o que precisar.
9 Ndnatn na kfiwanko, tamohm yak yibonrahko, Bro Nkifrar kfo tatokfot. Kfo tatorahko ee hirahrko. Yimam yak hambrohany yak hambro hanyrahm ee mhtirahm. Yimam brbo yihato mkfo tndaurahm ee htiruharmn yakhato hiyafrahrm.
9 "Por isso lhes digo: Peçam, e lhes será dado; busquem, e encontrarão; batam, e a porta lhes será aberta.
10 Yimam yihato mkfo tatewumr ee kahukrm tamoh tamohm. Yimam hambro hanitwom ee mhtitwom. Yimam brbo yihato mkfo tndauwom ee htitwarm yakhato hiyefiwurm.
10 Pois todo o que pede, recebe; o que busca, encontra; e àquele que bate, a porta será aberta.
11 Niko wom yiha ka bi htimoko wom yimar turhu yonr yirar mtndaumotr tfit nandomr yakhato ndr wathu nhehafmorr? Nhai. Nhai wom yimar turhu yonr inji narmorr.
11 "Qual pai, entre vocês, se o filho lhe pedir um peixe, em lugar disso lhe dará uma cobra?
12 O wom yonr yifemrpno yihato ginafm mtndauneft ka yifemr pkinaft yakhato ndt wathu nhehefiwurr? Ka nhai htirmokomr wom yimar yinem yonr inji narmorr.
12 Ou se pedir um ovo, lhe dará um escorpião?
13 Niko nda bbinysofthu fasoh net yimakmoh yonm hifa yak marnya bomarnyewa kanjo inji yura mounthu yifemr mfro kak marnyewurko. Turhu Yafothathu hanyeft nakutwokomr, nhai wany marsisakahrko. Nhai. Kahukworko.”
13 Se vocês, apesar de serem maus, sabem dar boas coisas aos seus filhos, quanto mais o Pai que está no céu dará o Espírito Santo a quem o pedir! "
14 Wom yimar yima mrokfo yafothar tukihwa kmi yarhr fknemotrr nd yimar be mrokfo ptha duha be inji tng mmkr rhumour. Jisasr yihato nd yimar fknenimo yarhr fak thumorr. Yak thumotrr, yima yuhur niamotrr mrokfo pthamor. Bok yimam Jisasr namo neft htihato be tuha mrokfo duhatm rhumom. Memom, “Bar yimako, Jisasr be tu tamohtet bbukeftpno kfitr, nd yimar tfit bi pthiwar?”
14 Jesus estava expulsando um demônio que era mudo. Quando o demônio saiu, o mudo falou, e a multidão ficou admirada.
15 Womm wanyhato kfo memom, “Nd yimar yarhroh bro tohak Belseburrhu bbukeftpno kak thuworm kmi yarhm.”
15 Mas alguns deles disseram: "É por Belzebu, o príncipe dos demônios, que ele expulsa demônios".
16 Tfit wommn duka memom, “Mirahnomr yura waukfokahtn, wom neft ayawihnekahtt mirahnom awi tu Bro Nkifrarhu Yafothatpno hingrnewur.”
16 Outros o punham à prova, pedindo-lhe um sinal do céu.
17 Jisasr bi htimorm rom inji duka-mohat. Htihato kfo memorm, “Rpa kantrikfot tohyuk yimam buha nayak mkuhato rimtoh mtohhato nnaknineft, be nd kantrikfot yohniraht. Nhai wom yimam tohruhatmt. Yo rpa kunys tohyuk yimam nhaf inji. Tum nayak mkuhato nnayurneft, be nhai wom yimar tohruhatr. Be tum naye dborha nohhato yima duha tkitm rhurahm.
17 Jesus, conhecendo os seus pensamentos, disse-lhes: "Todo reino dividido contra si mesmo será arruinado, e uma casa dividida contra si mesma cairá.
18 Satanr nhaf to inji buga. Na Satanrhu bbukeftpno nd rorhu tuhagrhayuk kmi yarhm yak thuneft, be nhai tfit Satanr toh bmtakfot. To fitom rorhu wom thu hamuhyukm? Bi be. Tuko kfo yamukatko Tndhrhu bbukeftpno kak thuwanm yarhm. Ndnatn inji kfiwanko.
18 Se Satanás está dividido contra si mesmo, como o seu reino pode subsistir? Digo isso porque vocês estão dizendo que expulso demônios por Belzebu.
19 Nikmoh wom yimam Bro Nkifrarhu yufatpno kmi yarhm yak thu thoft nhai kfo mekahkomm, ‘Tndhrhu yufatpno kmi yarhm kak thuwomm.’ Nhai. To tamohmpno na Bro Nkifrarhu yufatpno kmi yarhm yak thuwohat, kfo yamukako, ‘Tndhrhu yufatpno kmi yarhm kak thuworm?’ Nikmoh yimatm kfo mirahmko, ‘Kfo furewuko.’
19 Se eu expulso demônios por Belzebu, por quem os expulsam os filhos de vocês? Por isso, eles mesmos estarão como juízes sobre vocês.
20 Htikfot. Bro Nkifrarhu bbukeftpno kmi yarhm kak thuwanme kfo mekfot, ‘Nom bi Bro Nkifrarn kakitohwornom. Bi rorhu kingdomkfot korhnom.’
20 Mas se é pelo dedo de Deus que eu expulso demônios, então chegou a vocês o Reino de Deus.
21 Wom namburet yimar turhu kuny kmifar kfra inyarut yakhato rhu hasiwur, rorhu kmifar hifa rhu marnyewur.
21 "Quando um homem forte, bem armado, guarda sua casa, seus bens estão seguros.
22 Tfit womr tu masat nambur nanyjaretr inji htihato kfo mirahr, ‘Barenko, rorrpar nambureter. Na afo nhombrawonanr.’ Tfit rorn hafnahaknitrr, womrhu kfra inyaruti rorhu tamoh tamoht mtuhafnitatrt, womrn myak rhoptekwort. Myak rhoptakhato wommpno nayak nhtewumm nd wuss.
22 Mas quando alguém mais forte o ataca e vence, tira-lhe a armadura em que confiava e divide os despojos.
23 Yimar be buha tohhato nanhu tamoh tamoh nefm be nyingarpaye kukatohworm nd yimar nhai nann tohnho yibonkahr. Womrn tohnho yibonwor. Na wom tamohm yuhre yak nhafoh hanyhato womr tohhato be nyingarpaye yukatohhato nhai yak nhafohnhokahra, tor ndhtet yimarn tohhato krmah hikworm na yuhre yak nhafoh hanyuk shrm.”
23 "Aquele que não está comigo é contra mim, e aquele que comigo não ajunta, espalha.
24 “Wom yimar nd kmi yarhr thu troh tanyshombat afo kitwor rhuyuk tkitroh hambrot. Hambro habri hambro habri, nhai wom rhuyuk tkitt htirfort, tfit mkekutakhato kitwor tur toh tanyuk tkittn.
24 "Quando um espírito imundo sai de um homem, passa por lugares áridos procurando descanso, e não o encontrando, diz: ‘Voltarei para a casa de onde saí’.
25 Yitarn htitwor tkitt be wuthat, nhai wom wusswenm.
25 Quando chega, encontra a casa varrida e em ordem.
26 Be nd kmi yarhr inji mhti tanysihato tfit wuyekwor. Wuyakhato tfit kitwor womroh yakt. Yitarn 7-pelakfot myekwor. Tom nd 7-pelakfotn tu bro nefm aruhwom. Rompno niahato be nd kunyr kakaknitmr. Yakaknitmr be kspita bugewur. Yimar tefi nefenm afo na hasoyukr tfit nd 7-pela kmi yarhm yak hatoh hanitatmr tu bro nefm newur.”
26 Então vai e traz outros sete espíritos piores do que ele, e entrando passam a viver ali. E o estado final daquele homem torna-se pior do que o primeiro".
27 Jisasr nd mrokfot pthamohat bro rifiny buharn tohhato nd mrokfot pthamort. Nd ror pthamo mrokfot ptha buganimotrt, wom mett nd yima rifiny buharn wasinyahato Jisasr kfo memotr, “Jisase, ninhu hiyau mmemt ninhu hingrneft hti thoft ka be tu bro yindhoreftpno korht.”
27 Quando Jesus dizia estas coisas, uma mulher da multidão exclamou: "Feliz é a mulher que te deu à luz e te amamentou".
28 Jisasr wanyhato kfo memort, “Uwa, to yimam Bro Nkifrarhu mrokfom wanyhato yak hikwam, tom romn yindhorwom.”
28 Ele respondeu: "Antes, felizes são aqueles que ouvem a palavra de Deus e lhe obedecem".
29 Yimam rifinyaknamotm Jisasr kfo memor, “Ndar yiharhof yimako be tu fasoh yimayeko. Kfo kangkma, ‘Wom neft wanakahtn, afo htirahnom.’ Inji kfiwotkma to na fitoh neft hingrnarhota ndtn htiruhako? Profet Jonar pthamo mrokfef yuharpatn ptharhota ndtn wany duka tungarahko.
29 Aumentando a multidão, Jesus começou a dizer: "Esta é uma geração perversa. Ela pede um sinal miraculoso, mas nenhum sinal lhe será dado, exceto o sinal de Jonas.
30 Bingot Jonar taun Ninifat inji namor. Bro Nkifrar bi kfomor taun Ninifathu yak batineft. Jonar yihato Bro Nkifrar nd kmithu yak bati nmbuhat kfo nuhasmotrm, nd kmi bugathu yima bugaroh fasoh nefm mong trohmomm. Nd Jonar pthamo yuhatn na Bro Najema inji ptha hikrhota mhti dukarahko.
30 Pois assim como Jonas foi um sinal para os ninivitas, o Filho do homem também o será para esta geração.
31 Kto yimaroh yak nhta yiharn sautko tohyuk kwint sinyaruhatn tfit rotn tohhato nikmoh fasoh nefm kfo nriyafhirahtm. Rot kwint tu bbinysofthu wuroh krayeft tohhato wanymot Solomonrhu hifa hifa hingrna dukefm. Wanyhato memot, ‘Afo yirhoyann htiruha ror hingrnewa hingrneft.’ To nhai. Nda ariharhof hingrnayet yimar to broyer. Solomonr nhai. Nhai htihato tukmoh fasoh nefm mong trohrmokomm.
31 A rainha do Sul se levantará no juízo com os homens desta geração e os condenará, pois ela veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão, e agora está aqui o que é maior do que Salomão.
32 Bro Nkifrar yimam yak nhtaruha yiharn nikmoh fasoh nefm Ninifa thofmn mtohruhamn kfo nriyaf-hirahmko. Jonar Ninifat yihato Bro Nkifrarhu mrokfot kfo pthamohat Ninifa thofm Bro Nkifrarhu mrokfom wany yakrmihato mong trohmomm rroh fasoh fasoh nefm. Rot nd bingotrhof mrokfom Ninifa thofm wany yakrmihato rroh fasoh nefm mong trohmot, nd mrokfot be inji. Ariharhof mrokfot rot tu bro tpiyet mrokfoyet.”
32 Os homens de Nínive se levantarão no juízo com esta geração e a condenarão; pois eles se arrependeram com a pregação de Jonas, e agora está aqui o que é maior do que Jonas".
33 “Nhai wom yimar lamt hta funakhato tfit rikat o wom bro baket yakhato lam funeft hta tasifafkahrt. Nhai. Lamt dany yuha tafontn htewatrt yimam witaniyukm htitwomt.
33 "Ninguém acende uma candeia e a coloca em lugar onde fique escondida ou debaixo de uma vasilha. Pelo contrário, coloca-a no lugar apropriado, para que os que entram possam ver a luz.
34 Yimar tu hifa dborioh yima dukefetr, nd dborioh dukefm kshm kanjo yak nuka hanitatmr, hifa dborioh dborioh nefm newurm. Yimar nd hifa yima rifhur bi fnahniyetr to be nyinga kunyjetm kanjo yak tato botatohato na fura bofurewurm tamoh tamoh nefm.
34 Os olhos são a candeia do corpo. Quando os seus olhos forem bons, igualmente todo o seu corpo estará cheio de luz. Mas quando forem maus, igualmente o seu corpo estará cheio de trevas.
35 Ndnatn be tu duka marnyaf hanykfot. Mirahko nd yiro yima rifhur rirhuyuk ksh nukefr atatpohnomr.
35 Portanto, cuidado para que a luz que está em seu interior não sejam trevas.
36 Ninhu yima rifhur be hifa dborioh yima rifhurpno rhu marnyarahr, nd dborioh yima rifhurn lamr kanjo yak nuka hanyruhatrn, yau marnyarahn.”
36 Logo, se todo o seu corpo estiver cheio de luz, e nenhuma parte dele estiver em trevas, estará completamente iluminado, como quando a luz de uma candeia brilha sobre você".
37 Jisasr nd mrokfot pthanimotr, wom Farisir niahato Jisasr mkfo memorr, “Jisase, wania nanhu kunys nuwa yerahno.” Be Jisasr wanyhato yimor rorhu kunysn. Yihato nuwa yeyuk tkitt rim rhumor. Rim rhumotr, yeshrim yakhato be fe furakni twanhomorm. Nhai yukhato tir kifsa inji nahato nuwa yi yaknirmor.
37 Tendo terminado de falar, um fariseu o convidou para comer com ele. Então Jesus foi, e reclinou-se à mesa;
38 Nd Farisir inji htihato duka memor, “Tamohmpno Jisasr nhai yuk duha be bmbri nuwa yi yaknir?”
38 mas o fariseu, notando que Jesus não se lavara cerimonialmente antes da refeição, ficou surpreso.
39 Jisasr kfo memorr, “Niko Farisiko kaf pletm briahako yuk kifsewa kanjo be inji briahakorrpa yuk kifsahato kak marnya bomarnyewuko. Nikmoh yima rifhumio rikohnefmi wom wom fasoh nefm furkihwomko. Tukmoh toh nmbuharpat dukahato bi marut wuss tamoh tamoht yak yakhato bi tohwokomt.
39 Então o Senhor lhe disse: "Vocês, fariseus, limpam o exterior do copo e do prato, mas interiormente estão cheios de ganância e da maldade.
40 Yon mumenm kanjo ptha mumiwuko. Bro Nkifrar nhai briahako nayuk nefrpam htikahr. Nhai. Yiro yima rifhurio wagrha sinyahato nayuk dborioh nefm ndm rpat htitworm.
40 Insensatos! Quem fez o exterior não fez também o interior?
41 Wom yima bebr o met bebt wuskapa duhattn hti yuhuwafhato hirahnt, ee btn Bro Nkifrar hti yindhorrahrn.
41 Mas dêem o que está dentro do prato como esmola, e verão que tudo lhes ficará limpo.
42 Tamoh tamoh wuritwenm, youpenm, wajipenm yakneft nhai Bro Nkifrar yak brur wunanikahkomr. Nhai. Bro Nkifrar hifa mhtahukkomr. Ndm rom tu hifa dborioh nefm newuko. To nhai. Tu bro neft myak htanitwokomt. Nhai Bro Nkifrarpno rpat niyakitohhato rpat tohkahko. Yo nhai wom dborioh nefm nakahko. Ndnettn wadukaf hanyswako! Bro Nkifrar be yak bebrahrko.
42 "Ai de vocês, fariseus, porque dão a Deus o dízimo da hortelã, da arruda e de toda a sorte de hortaliças, mas desprezam a justiça e o amor de Deus! Vocês deviam praticar estas coisas, sem deixar de fazer aquelas.
43 Judaroh rhu rifinyuk rmonm rhuneft be kangko bro yufet yimam mruhekwa barkof gajim arhukahtnom yimam htirahmnom. Yo tamoh maket swirm kangko yimam be nomn akfo yindhor boyindhorm. Ndnettn wadukaf hanyswako! Bro Nkifrar be yak bebrahrko.
43 "Ai de vocês, fariseus, porque amam os lugares de honra nas sinagogas e as saudações em público!
44 Aromenkono! Yima yopt htitwokomt? Yura bbrmontn hifa hti fughewukomt. Hti fughahato yura wiyauyauwoko. Nd bbrmonthu yirokn torwe yima gur bi kfe bdgniyetr korhr. Yimako to inji rhu nhombrewuko nd yima yopt kanjo. Yimam htitamko kangm ka hifa dborioh yimayem. To nhai. Nikmoh yima rifhum fasoh nefm furkihwom. Ndnettn wadukaf hanyswako! Bro Nkifrar be yak bebrahrko.”
44 "Ai de vocês, porque são como túmulos que não se vêem, por sobre os quais os homens andam sem o saber! "
45 Wom boririfhuthu tisar sinyahato Jisasr kfo memorr, “Tamohmpno nd mrokfot nom rpat yekwatnom? Nom nhai ndhtet nefm nakahnom.”
45 Um dos peritos na lei lhe respondeu: "Mestre, quando dizes essas coisas, insultas também a nós".
46 Jisasr nd boririfhuthu tisam memorm, “Niko to inji buga. Nikmoh neft to inji newuko. Nhai be hifa hifa mrokfefm yakhato kfo hta bohta marnyakahkomm yimam. Nhai. Niko htewa boririfhum be tu kminysofm kanjo tohwamn yimam mnhiyekwom hikneft.
46 "Quanto a vocês, peritos na lei", disse Jesus, "ai de vocês também! porque sobrecarregam os homens com fardos que dificilmente eles podem carregar, e vocês mesmos não levantam nem um dedo para ajudá-los.
47 Niko dukaf hanykfot! Nikmoh nkifram inji na hnamom. Profetmpno nhai hifa nyingar htarmoamm. Yimoamn, faso faso was beb bobeb thumoumm. Tfit niko yonkomn arihat yitakomn nd profetroh yopm yak marnya bomarnyewakommn wondh-wokomm.
47 "Ai de vocês, porque edificam os túmulos dos profetas, sendo que foram os seus próprios antepassados que os mataram.
48 Be tu yuwi furewuko. Nd profetm arihat atohkahmn mrokfom aptham, to nhai wany yakiorfotkomm. Tukmoh nkifram namo kanjo nhaf inji wasrfokomm.
48 Assim vocês dão testemunho de que aprovam o que os seus antepassados fizeram. Eles mataram os profetas, e vocês lhes edificam os túmulos.
49 Bro Nkifrar tu hifa dukefetrn kfo kangr, ‘Profetmi aposerm rompno kfo tkrurafrhotanm, nhaf be yimamn hirrahm.’
49 Por isso, Deus disse em sua sabedoria: ‘Eu lhes mandarei profetas e apóstolos, dos quais eles matarão alguns, e a outros perseguirão’.
50 Ndnatn ariharhof yimam nd profetm was hnamo yuhatn krhopam yak hanyrahm.
50 Pelo que, esta geração será considerada responsável pelo sangue de todos os profetas, derramado desde o princípio do mundo:
51 Bingot nikmoh nkifram was hnamo profetm, barkofr Aberr wasmom. Ror wasnihato ee wom womt be yimaroh tirmn hirmom. Wurohenr Sekaraiar yiro temperrn, tarioh mthamoa tkitt toh hasetrn rim wasakmomr. Ndnatn niko bi tukmoh nkiframn katirnamomko. Nhai toh marnyaruhatko, rroh krhopam tfit nikomn yak hanyrahkomm.
51 desde o sangue de Abel até o sangue de Zacarias, que foi morto entre o altar e o santuário. Sim, eu lhes digo, esta geração será considerada responsável por tudo isso.
52 Niko dukaf hanykfot! Niko kfiwa boririfhut nhai tu yak hik marnyakahkomt. Bok nefmn frhammo bohamumiwatkomm yimam rom buha mmo bomumiwum. Tu nd Bro Nkifrar hayuk boririfhutn akfo hta marnyakomm yimam, awi, rom hik marnyarfomt.”
52 "Ai de vocês, peritos na lei, porque se apoderaram da chave do conhecimento. Vocês mesmos não entraram e impediram os que estavam prestes a entrar! "
53 Jisasr nd kunys htanyhato tfit fnahnimor. Farisimi nd boririfhuthu tisam, duka memom, “Barenko, nom nd yimarn kangr amfrfnahniya. Niko finji dukewako? Nd yimar ayak thunomr.” Ndnetmn yuwi ttiwon tebfi botebfi htfasmoumr.
53 Quando Jesus saiu dali, os fariseus e os mestres da lei começaram a opor-se fortemente a ele e a interrogá-lo com muitas perguntas,
54 Nd yimaroh dukeft duka memom, “Yuwi inji ttiwon rhti tebfi hanyruhanomr, bi finji kfiwur, ee nd wukier nd yiha tathurrahrr.”
54 esperando apanhá-lo em algo que dissesse.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.