João 8
Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs NVT
1 To Jisasrpar afo tuha rhu hasohato tfit yura Olifet kmit muhmor.
1 Jesus voltou ao monte das Oliveiras,
2 Tfit bi dbha ksfut yohnemorn Bro Nkifrarhu temper kmifar yimor. Met yindarim yimomn rhu hasetrn rifiny hmbremomr. Be Jisasr warhuhato mrokfom hemorm.
2 mas na manhã seguinte, bem cedo, estava outra vez no templo. Logo se reuniu uma multidão, e ele se sentou e a ensinou.
3 Met yindarim mrokfom he hasetrn wom boririfhuthu tisami yo Farisim wom ramet mett wom yima furar yimoatt rom htihato yaknimomtn nd met yindar rifinyrpno mhatohmomt.
3 Então os mestres da lei e os fariseus lhe trouxeram uma mulher pega em adultério e a colocaram diante da multidão.
4 Mhatohhato Jisasr mkfo memomr, “Tisaye, nda mett wom yimarpno fasoh neft na hasettn hti nriyafaknimomt.
4 “Mestre, esta mulher foi pega no ato de adultério”, disseram eles a Jesus.
5 Mosesr yakitohyuk boririfhut inji kfo kangt, wom mett ndhtet nefet nem be tahiye tahiye frdbofna nohkfot. To nom inji na thombat ni finji kforuha?”
5 “A lei de Moisés ordena que ela seja apedrejada. O que o senhor diz?”
6 Nd rom kfo ttiwonmo mrokfot be yuwi memom, “Inji akfo ttiwon rhtikahnomr finji kfiwure, nd ror kfoyuk mrokfot nom tohhato yakrahnomr.” Rom inji kfo ttiwonmohat, Jisasr nhai mfhat kasinyarmort. Ror bbinysoft tario-bttahato bbinysoft tir pinyafe wandfa-mour.
6 Procuravam apanhá-lo numa armadilha, ao fazê-lo dizer algo que pudessem usar contra ele. Jesus, porém, apenas se inclinou e começou a escrever com o dedo na terra.
7 Masat masat ttiwon hasuknamoatmr Jisasr wasinyahato kfo memorm, “To niko ndar tohwako nhai womr wom fasoh neft narmor ee rorn ndar mett barkof tahis atutwart.”
7 Eles continuaram a exigir uma resposta, de modo que ele se levantou e disse: “Aquele de vocês que nunca pecou atire a primeira pedra”.
8 Ror inji kfonimormn tfit nyingatikt bbinysoft tariobttahato tir pinyafe wandfamour.
8 Então inclinou-se novamente e voltou a escrever na terra.
9 Be rom nd mrokfot wanymomn be mrokfo kfo duha mrokfo kfo duha fnahni hanymom. Nd bro yima boyimat tohak gngonmotm, ee bt wom womt rifiny hanyukm mongtn fnah yakitohmom. Jisasr turpar tariobt hasetr htanymomr. Mettne rorhu nyingatikko tohmout.
9 Quando ouviram isso, foram saindo, um de cada vez, começando pelos mais velhos, até que só restaram Jesus e a mulher no meio da multidão.
10 Be Jisasr mfhat kasinyahato nd mett kfo ttiwon memort, “Ndasha tohhasi yimame bi fitoh yuhat yitam? To nine frohm tohhato ni nayuk nefm kfo pthiwamm?”
10 Então Jesus se levantou de novo e disse à mulher: “Onde estão seus acusadores? Nenhum deles a condenou?”.
11 Be inji kfomotrt tfit kfo memotr, “Bro yimaye, to nhai womr.” Tfit Jisasr kfo memort, “Na nhai finji kforhotann. Wain. Waikahnn mirahn tfit wom fasoh neft anaya.”
11 “Não, Senhor”, respondeu ela. E Jesus disse: “Eu também não a condeno. Vá e não peque mais”.
12 Jisasr tfit kfo memorm, “Nann nukeft hatohhato nda bbinysoft kak nukewant. Fitoh yimam nanhu mrokfot wanyhato hikma, rroh nda bbinysofthu toh yuham yi marnyarahm. Nhai yifungt yau mmo bommiwa kanjo yau mmo bammoruhatm.”
12 Jesus voltou a falar ao povo e disse: “Eu sou a luz do mundo. Se vocês me seguirem, não andarão no escuro, pois terão a luz da vida”.
13 Wom Farisim nd mrokfot wanyhato Jisasr kfo memomr, “Ni be tunhu hingrnefroh mrokfomi yo tamoh tamoh nefroh mrokforpamn kfo ptha srhwon. Ndnatn met yindarim nhai nd ni pthayuk mrokfom wany fugha-ruhatmm.”
13 Os fariseus disseram: “Você faz essas declarações a respeito de si mesmo! Seu testemunho não é válido”.
14 Rom inji kfomotm tfit Jisasr kfo memorm, “To hifa inji kfo kangko, na be tukianhu tamoh nefroh mrokforpamn ptha srhwa. Na, na sinya tanyuk kmir na tuka tawi-safwanr yo na yiruha yuhat na tuka tawisafwant. Ndnettn nanhu toheft kfo ptha yimbu hikwant. To niko nhai tawisafkahkomt nanhu kmit yo nhai tawisafkahkomt na yiruha yuhat. Ndnettn nanhu toheft niko nhai hti hikkfot.
14 Jesus respondeu: “Meu testemunho é válido, embora eu mesmo o dê, pois eu sei de onde vim e para onde vou, mas vocês não sabem de onde vim nem para onde vou.
15 Niko kak nhtewukma ndar bbinysofthu yimam yak nhtewa kanjo. Na, na nhai inji wom yimarhu nefm htihato kfo pthakaha.
15 Vocês julgam por padrões humanos, mas eu não julgo ninguém.
16 To na kanga wom yimarhu nefm htihato akfo pthaya, nhai turpeta kfo pthakaha. Nhai. Nd na kfo tkrurafmo Yifemrpno tohhato nonn kfo pthewuno. Ndnettn nd na pthayuk mrokfom met yindarim wanyneft rom wany yakiorahma.
16 E, mesmo que o fizesse, meu julgamento seria correto, pois não estou sozinho. O Pai, que me enviou, está comigo.
17 Mosesrhu boririfhuthu mrokfot inji kfo kangt, ‘Wom hus yimaf kfo srhyuk mrokfom be rpa yuhat mrokfom kfo hikfm, be nd mrokfot tu kfo mif kfoyet.’
17 A lei de vocês diz que, se duas pessoas concordarem sobre alguma coisa, seu testemunho é aceito como fato.
18 Na tukianhu hingrnefroh mrokfo yuham kfo ptha srhwam, na tkrurafoyuk Yifemr to be na kfiwa yuhatn kfo hikworm.”
18 Eu sou uma testemunha, e meu Pai, que me enviou, é a outra”.
19 Be Farisim inji wanyhato ttiwon memomr, “To nd ni kfiwa yifemre fitha yorhwar?”
19 “Onde está seu Pai?”, perguntaram eles. Jesus respondeu: “Uma vez que vocês não sabem quem sou eu, não sabem quem é meu Pai. Se vocês me conhecessem, também conheceriam meu Pai”.
20 Ror nd mrokfom met yindarim kfo hemohat temper kmifarn brbo ofa maruham htamoa tkittpno mrokfom hemorm. Tafi rorhu yak yihar bi niarmor, ndnetmn nhai yimam sinyarmom rorhu yakneft.
20 Jesus fez essas declarações enquanto ensinava na parte do templo onde eram colocadas as ofertas. No entanto, não foi preso, pois ainda não havia chegado sua hora.
21 Met yindarim Jisasr wompam tfit kfo memorm, “Na frtrohruhanko. To niko yak hambro hasorahkma. Niko tukmoh fasoh fasoh nefm nahaso nahasoruhakomn nohrahko. Nd na yiruha kmit nikom nhai yiruhatkomt.”
21 Mais tarde, Jesus lhes disse outra vez: “Eu vou embora. Vocês procurarão por mim, mas morrerão em seus pecados. Não podem ir para onde eu vou”.
22 Judaroh bro yimam nd Jisasr kfomo mrokfot wanyhato tum rinakfo nakfo memom, “Bar yimako, to tamohmpno kfo yamukarnom, ‘Niko nhai yiruhatkomr nd na yiyuk kmir?’ Nd mrokfote finji dukahato inji kfirt? Ka turn yak nadborrahr?”
22 Os judeus perguntaram: “Será que ele está planejando cometer suicídio? A que ele se refere quando diz: ‘Não podem ir para onde eu vou’?”.
23 Rom inji kfomotm tfit Jisasr kfo memorm, “Niko ndar bbinysoft watohyukeko. Na yura hefenr wutohyuka. To na mirahko ka nda bbinysof thofa. Nhai.
23 Jesus prosseguiu: “Vocês são daqui de baixo; eu sou lá de cima. Vocês pertencem a este mundo; eu não.
24 Na kfo famuyanko, niko tukmoh fasoh fasoh nefm na hasoruhakomn nohrahko. Niko nhai kfo miruhatkoma, ‘Tor Bro Nkifrarhu kfo tkrurafyuk yimar.’ Ndnettn na kfiwanko, niko tukmoh fasoh fasoh nefm na haso-ruhakomn nohrahko.”
24 Foi por isso que eu disse que vocês morrerão em seus pecados, pois a menos que creiam que eu sou lá de cima, morrerão em seus pecados”.
25 Kfo ttiwon memomr, “Bare, nine frohe?” Tfit Jisasr kfo memorm, “Na bi asonhof rikfo nuhasakmoyanko.
25 “Quem é você?”, perguntaram eles. Jesus respondeu: “Sou aquele que sempre afirmei ser.
26 Na nd niko niwa nefmpno bok mrokfom kforfoyanko yo jasm kanjo rhuhato nikmoh nefm yak nhta-herfoyanko. Tmift na nhai be nanhu dukefrn na tamoh tamoh mrokfom kfo pthakfot. Na, na be nd na kfo tkrurafyuk Yifem mifrhu tng yuhatn hikhato ndar bbinysofthu yimam mrokfom kahukanm.”
26 Tenho muito que dizer e julgar a respeito de vocês, mas não o farei. Digo ao mundo apenas o que ouvi daquele que me enviou, e ele é inteiramente verdadeiro”.
27 To rom wanymohat nhai duka marimom, “Jisasr ka Bro Yifemrn kfiwurnom.”
27 Ainda assim, não entenderam que ele lhes falava a respeito do Pai.
28 Ndnatn Jisasr kfo memorm, “Na Bro Nkifrarhu kfo tkrurafmohat, kto niko na Bro Najoma yura bgre mishu wuhta yiharn, nd yiha nyingam yoh dborhahato hti dukarahko. Yo hti hikrahko, na nhai wom neft be tukanhu dukefrn hingrnakaha. Na Yifemr kfo htiwa yuhatn hingrna hikwa.
28 Então Jesus disse: “Quando vocês me levantarem, entenderão que eu sou o Filho do Homem. Não faço coisa alguma por minha própria conta; digo apenas o que o Pai me ensinou.
29 Na kfo tkrurafyuk Yifemr toh tkafwora, nhai frtrohhato turpetrpaya yak mmbrafinykaha. Nhai. Na niwa nefm tur hti yindhorwa nefm na hikwa, ndnatn nhai frtrohkahra.”
29 E aquele que me enviou está comigo; ele não me abandonou, pois sempre faço o que lhe agrada”.
30 Bok met yindarim nd Jisasr kfo pthamo mrokfot wanymohat rroh bro dukefm rorn htamom.
30 Muitos que o ouviram dizer essas coisas creram nele.
31 Be nd Judam, Jisasrhu mrokfom wany yakiowetm, kfo memorm, “Niko nanhu mrokfot yakitoh kihrahkomt, be nanhu disaiper mifko rhurahko.
31 Jesus disse aos judeus que creram nele: “Vocês são verdadeiramente meus discípulos se permanecerem fiéis a meus ensinamentos.
32 Nanhu disaiper mifko rhuhato nd tu yafothet mrokfot mhti hikakruha-komtn be nd mrokfotn nd niko kihmbre htatewa fasoh fasoh nefm yafhohato frfnahrahko.”
32 Então conhecerão a verdade, e a verdade os libertará”.
33 Be rom nd mrokfot wanyhato kfo memom, “Nom Abrahamrhu frikef yuhathu yonenom. Nom nhai wom yimarhu yinhitn hingrna hafknekahnom. To tamoh dukeftpno kfo yangannom, ‘Tfit frfnahrahko?’”
33 “Mas somos descendentes de Abraão”, disseram eles. “Nunca fomos escravos de ninguém. O que quer dizer com ‘Vocês serão libertos’?”
34 Jisasr kfo memorm, “Na kfo mifwanko nda yima yimat fasoh nefm niwam, rom be turoh fasoh nefmn kihmbre htatewumm.
34 Jesus respondeu: “Eu lhes digo a verdade: todo o que peca é escravo do pecado.
35 Wom slefr wom ripharpno tohwohat, nhai be rompno rim tohnihato rorhu yufat rompno rhukaht. Nhai. Be hingrnefroh hingrna hanyeftn tohekworm. Tu nasak yonrpar yifammaroh yufampno korhr.
35 O escravo não é membro permanente da família, mas o filho faz parte da família, para sempre.
36 Ndnettn bi Yinem Yonrn nd fasoh fasoh nefm mtitikt kanjo kihmbritayukm bi frtmbho tebikr trufekrko, to be niko nhai wom fasoh nefm kihmbrekahmko.
36 Portanto, se o Filho os libertar, vocês serão livres de fato.
37 Rot to niko Abrahamrhu frikef yuhayet. To tmift nanhu mrokfot nhai rhukahtko. To ndnetkomn nanhu wasneft waji yaukma.
37 Sim, eu sei que vocês são descendentes de Abraão. E, no entanto, procuram me matar, pois não há lugar em seu coração para a minha mensagem.
38 Na kfo pthiwa mrokfot na tukianhu Yifemr kfo hta bohtayuk mrokfo yuhamn kfo ptha hikwa. Niko rot tukmoh yifemr kfo nuhasyuk mrokfo yuhamn hikwoko.”
38 Eu lhes digo o que vi quando estava com meu Pai, mas vocês seguem o conselho do pai de vocês”.
39 Judam nd Jisasr kfo pthayuk mrokfot wanyhato tfit kfo memomr, “Abrahamr to nmoh nkifrayer.” Tfit Jisasr kfo memorm, “Niko tu Abrahamrhu frikef yuhathuko arhuko, to be nd ror namo nef yuham yak hikrfoko.
39 “Nosso pai é Abraão!”, declararam eles. Jesus respondeu: “Se vocês fossem, de fato, filhos de Abraão, seguiriam o exemplo dele.
40 Na kfo pthiwa mrokfom, na tu Bro Nkifrarhu tu mrokfo mifm kfo pthiwa. To tfit kangko awasnomr. To ndt nhai tu Abrahamrhu neft hikkahko.
40 Em vez disso, procuram me matar porque eu lhes disse a verdade que ouvi de Deus. Abraão nunca fez isso.
41 Nd niko niwa nefm, ndm niko tukmoh yifemrhu yuhamn kak hikwoko.” Tfit rom kfo memomr, “Nmoh mmemrom nhai ijoh tonehato hiyaurmomnom. Nhai. Nmoh yifemr, to Bro Nkifrarpar.”
41 Vocês estão imitando seu verdadeiro pai”. “Não somos filhos ilegítimos!”, retrucaram. “O próprio Deus é nosso verdadeiro Pai!”
42 Rom inji kfomotm, tfit Jisasr kfo memorm, “To na to froha? Na to rorpno wusinya tanyhato niayuka asha tfit nia tohwa. Niko tu Bro Nkifrarhu mifko arhuko, to na yakrfokma nikompno tohrfoya. Nanhu nia nmbuhat, nhai na be tukanhu fijo niarmoya. Tu Yifemr kfo tkrurmotra niamoya.
42 Jesus lhes disse: “Se Deus fosse seu Pai, vocês me amariam, porque eu venho até vocês da parte de Deus. Não estou aqui por minha própria conta, mas ele me enviou.
43 To tamohmpno na pthayuk mrokfo yuham wany hik duha yitakomm? Ndt nhai be sfno. Nanhu mrokfom nhai wanyruhatkomm.
43 Por que vocês não entendem o que eu digo? É porque nem sequer conseguem me ouvir!
44 Niko tukmoh yifem Satanrhu yonkomn kangko tukmoh yifemrhu dukef yuhatn ahiknom. Bingot to frohmn yima wasmoam? To ror yima wasmoarn nhai tu mrokfot yakitoh-rmoar. Yo yima kfo nhehneft to frohm yifemmoamt? To rorn yifemmourt. Ror nd neft bi mhatoh fnahmort.
44 Pois são filhos de seu pai, o diabo, e gostam de fazer as coisas perversas que ele deseja. Ele foi assassino desde o princípio. Sempre odiou a verdade, pois não há verdade alguma nele. Quando ele mente, age de acordo com seu caráter, pois é mentiroso e pai da mentira.
45 Nd na kfiwa mrokfot tu yafothet mrokfot kfiwanko, to niko Satanrhu yonkomn nhai wany yakiokahkma.
45 Portanto, quando eu digo a verdade, é natural que não creiam em mim!
46 Ka na fasoh nefm nayet yimayann nhai wany yakiokahkma? To niko inji duka thoft, to bt wakfo nuhaskma na niwa fasoh fasoh nefm. To na tu yafothet mrokfot ptha thoft, to tamohmpno na pthayuk mrokfom wany yakio duha yitakomm?
46 Qual de vocês pode me acusar de pecado? E, uma vez que lhes digo a verdade, por que não creem em mim?
47 Bro Nkifrarhu yonm Bro Nkifrarhu mrokfom wanukwomm. Niko nhai ka tu Bro Nkifrarhu yonko rhukahko, ndnetkomn nhai rorhu mrokfom wanykahkomm.”
47 Quem pertence a Deus ouve as palavras de Deus. Mas vocês não ouvem, pois não pertencem a Deus”.
48 Tfit Judam sinyahato Jisasr kfo memomr, “Nome ka kfo mifwonom nom kfo yamukahat ni Samaria thofnn kmi yarhr thu hamumiwurn?”
48 “Samaritano endemoninhado!”, responderam os líderes judeus. “Não temos dito desde o início que está possuído por demônio?”
49 Rom inji kfomotm tfit Jisasr kfo memorm, “Na nhai wom kmi yarhr thu hammokahra. Na tukianhu Yifemrhu yufatn wuyuta grhiwota, to tfit nikomn nanhu yufat yiro wahtewukomt.
49 “Não tenho em mim demônio algum”, disse Jesus. “Pelo contrário, honro meu Pai, e vocês me desonram.
50 Na nhai be tukianhu yufatn yura yura htakaha. Tor wom yimar, rorn nanhu yufat yura wuhtarahra, ror jaser.
50 Eu não procuro minha própria glória; há quem a procure para mim, e ele é o Juiz.
51 Na kfo mifwanko, wom yimar nanhu mrokfot wanyhato yak hikrahrt, nd yimar nhai nohruhatr. Be tu nhai mif.”
51 Eu lhes digo a verdade: quem obedecer a meu ensino jamais morrerá!”
52 Tfit inji kfomotr Judam kfo memomr, “To nom bi wany nhte-wunomn ni ufasohtet kmi yarhr thu hamumiwatrn bi kfo mmo bamumiwun. To Abrahamr Bro Nkifrarhu mrokfom hiketr to nohmor, yo profetm Bro Nkifrarhu hayuk mrokfom kfo pthamoam to nohmom. To tamohmpno tfit nom kfo yangannom, ‘Wom yimar nanhu mrokfot yak hik marnyarahrt, nhai nohruhatr?’
52 Os líderes judeus disseram: “Agora sabemos que você está possuído por demônio. Até Abraão e os profetas morreram, mas você diz: ‘Quem obedecer a meu ensino jamais morrerá!’.
53 Bar yimako, ka tu inji kfiwohat ka kangn nanrpaya tu bro yufeta. Ka nohmo nmoh nkifra Abrahamri profetme ka nhai yima furayem?”
53 Por acaso você é maior que nosso pai Abraão? Ele morreu, assim como os profetas. Quem você pensa que é?”.
54 Tfit Jisasr kfo memorm, “Na be tukianhu yufat yura wuhtayant, nanhu yufat fipa duhatt rhurfot. Tu hifa nanhu Yifemr, nikmoh Bro Nkifrar, rorn nanhu yufat wuhtamort.
54 Jesus respondeu: “Se eu quisesse glória para mim mesmo, essa glória não contaria. Mas é meu Pai quem me glorifica. Vocês dizem: ‘Ele é nosso Deus’,
55 To niko rorhu ruheft nhai htirmokomr. Na awi htiyeta rorhu ruheft. To na tfit kfo miruha, nhai htirfoyanr, to be niko kanjo kfo brurmaha rhurfoya. Na bi rorhu ruhefm hti hiketann to be ndnatn rorhu mrokfom kak hik marnyewanm.
55 mas nem o conhecem. Eu o conheço. Se eu dissesse que não o conheço, seria tão mentiroso quanto vocês! Mas eu o conheço e lhe obedeço.
56 To nikmoh nkifra Abrahamr dukamohat nanhu nia yiharhu htineft, ror yindhormor. To na niahato turhu nyingaye htimohat, yima yuhur mirhumorr.”
56 Seu pai Abraão exultou com a expectativa da minha vinda. Ele a viu e se alegrou”.
57 Judam nd mrokfot wanyhato Jisasr kfo memomr, “Bare, ni tafi 50 gunyjim duhaye, to finji kanjo htiyafmonr Abrahamr?”
57 Os líderes judeus disseram: “Você não tem nem cinquenta anos. Como pode dizer que viu Abraão?”.
58 Tfit Jisasr kfo memorm, “Na kfo mifwanko, Abrahamr tafi mmemt hiyau duharn, na bi inji rhumoya.”
58 Jesus respondeu: “Eu lhes digo a verdade: antes mesmo de Abraão nascer, Eu Sou!”.
59 Rom inji wanyhato tahim yakmomn memom, tahiye frdbofna nohnomr. To nhai, Jisasr nhofijo temper kmifar htanymorrn fnahnimor.
59 Então apanharam pedras para atirar em Jesus, mas ele se ocultou deles e saiu do templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.