João 8
Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs NTLH
1 To Jisasrpar afo tuha rhu hasohato tfit yura Olifet kmit muhmor.
1 [Depois todos foram para casa, mas Jesus foi para o monte das Oliveiras.
2 Tfit bi dbha ksfut yohnemorn Bro Nkifrarhu temper kmifar yimor. Met yindarim yimomn rhu hasetrn rifiny hmbremomr. Be Jisasr warhuhato mrokfom hemorm.
2 De madrugada ele voltou ao pátio do Templo, e o povo se reuniu em volta dele. Jesus estava sentado, ensinando a todos.
3 Met yindarim mrokfom he hasetrn wom boririfhuthu tisami yo Farisim wom ramet mett wom yima furar yimoatt rom htihato yaknimomtn nd met yindar rifinyrpno mhatohmomt.
3 Aí alguns mestres da Lei e fariseus levaram a Jesus uma mulher que tinha sido apanhada em adultério e a obrigaram a ficar de pé no meio de todos.
4 Mhatohhato Jisasr mkfo memomr, “Tisaye, nda mett wom yimarpno fasoh neft na hasettn hti nriyafaknimomt.
4 Eles disseram: — Mestre, esta mulher foi apanhada no ato de adultério.
5 Mosesr yakitohyuk boririfhut inji kfo kangt, wom mett ndhtet nefet nem be tahiye tahiye frdbofna nohkfot. To nom inji na thombat ni finji kforuha?”
5 De acordo com a Lei que Moisés nos deu, as mulheres adúlteras devem ser mortas a pedradas. Mas o senhor, o que é que diz sobre isso?
6 Nd rom kfo ttiwonmo mrokfot be yuwi memom, “Inji akfo ttiwon rhtikahnomr finji kfiwure, nd ror kfoyuk mrokfot nom tohhato yakrahnomr.” Rom inji kfo ttiwonmohat, Jisasr nhai mfhat kasinyarmort. Ror bbinysoft tario-bttahato bbinysoft tir pinyafe wandfa-mour.
6 Eles fizeram essa pergunta para conseguir uma prova contra Jesus, pois queriam acusá-lo. Mas ele se abaixou e começou a escrever no chão com o dedo.
7 Masat masat ttiwon hasuknamoatmr Jisasr wasinyahato kfo memorm, “To niko ndar tohwako nhai womr wom fasoh neft narmor ee rorn ndar mett barkof tahis atutwart.”
7 Como eles continuaram a fazer a mesma pergunta, Jesus endireitou o corpo e disse a eles:
8 Ror inji kfonimormn tfit nyingatikt bbinysoft tariobttahato tir pinyafe wandfamour.
8 Depois abaixou-se outra vez e continuou a escrever no chão.
9 Be rom nd mrokfot wanymomn be mrokfo kfo duha mrokfo kfo duha fnahni hanymom. Nd bro yima boyimat tohak gngonmotm, ee bt wom womt rifiny hanyukm mongtn fnah yakitohmom. Jisasr turpar tariobt hasetr htanymomr. Mettne rorhu nyingatikko tohmout.
9 Quando ouviram isso, todos foram embora, um por um, começando pelos mais velhos. Ficaram só Jesus e a mulher, e ela continuou ali, de pé.
10 Be Jisasr mfhat kasinyahato nd mett kfo ttiwon memort, “Ndasha tohhasi yimame bi fitoh yuhat yitam? To nine frohm tohhato ni nayuk nefm kfo pthiwamm?”
10 Então Jesus endireitou o corpo e disse:
11 Be inji kfomotrt tfit kfo memotr, “Bro yimaye, to nhai womr.” Tfit Jisasr kfo memort, “Na nhai finji kforhotann. Wain. Waikahnn mirahn tfit wom fasoh neft anaya.”
11 — Ninguém, senhor! — respondeu ela. Jesus disse:
12 Jisasr tfit kfo memorm, “Nann nukeft hatohhato nda bbinysoft kak nukewant. Fitoh yimam nanhu mrokfot wanyhato hikma, rroh nda bbinysofthu toh yuham yi marnyarahm. Nhai yifungt yau mmo bommiwa kanjo yau mmo bammoruhatm.”
12 De novo Jesus começou a falar com eles e disse:
13 Wom Farisim nd mrokfot wanyhato Jisasr kfo memomr, “Ni be tunhu hingrnefroh mrokfomi yo tamoh tamoh nefroh mrokforpamn kfo ptha srhwon. Ndnatn met yindarim nhai nd ni pthayuk mrokfom wany fugha-ruhatmm.”
13 Os fariseus disseram a Jesus: — Agora você está falando a favor de você mesmo. Por isso o que você diz não tem valor.
14 Rom inji kfomotm tfit Jisasr kfo memorm, “To hifa inji kfo kangko, na be tukianhu tamoh nefroh mrokforpamn ptha srhwa. Na, na sinya tanyuk kmir na tuka tawi-safwanr yo na yiruha yuhat na tuka tawisafwant. Ndnettn nanhu toheft kfo ptha yimbu hikwant. To niko nhai tawisafkahkomt nanhu kmit yo nhai tawisafkahkomt na yiruha yuhat. Ndnettn nanhu toheft niko nhai hti hikkfot.
14 Jesus respondeu:
15 Niko kak nhtewukma ndar bbinysofthu yimam yak nhtewa kanjo. Na, na nhai inji wom yimarhu nefm htihato kfo pthakaha.
15 Vocês julgam de modo puramente humano; mas eu não julgo ninguém.
16 To na kanga wom yimarhu nefm htihato akfo pthaya, nhai turpeta kfo pthakaha. Nhai. Nd na kfo tkrurafmo Yifemrpno tohhato nonn kfo pthewuno. Ndnettn nd na pthayuk mrokfom met yindarim wanyneft rom wany yakiorahma.
16 E, se eu julgar, o meu julgamento é verdadeiro porque não julgo sozinho, pois o Pai, que me enviou, está comigo.
17 Mosesrhu boririfhuthu mrokfot inji kfo kangt, ‘Wom hus yimaf kfo srhyuk mrokfom be rpa yuhat mrokfom kfo hikfm, be nd mrokfot tu kfo mif kfoyet.’
17 Na
18 Na tukianhu hingrnefroh mrokfo yuham kfo ptha srhwam, na tkrurafoyuk Yifemr to be na kfiwa yuhatn kfo hikworm.”
18 Eu dou testemunho a respeito de mim mesmo, e o Pai, que me enviou, também dá testemunho a meu respeito.
19 Be Farisim inji wanyhato ttiwon memomr, “To nd ni kfiwa yifemre fitha yorhwar?”
19 — Onde está o seu pai? — perguntaram. Jesus respondeu:
20 Ror nd mrokfom met yindarim kfo hemohat temper kmifarn brbo ofa maruham htamoa tkittpno mrokfom hemorm. Tafi rorhu yak yihar bi niarmor, ndnetmn nhai yimam sinyarmom rorhu yakneft.
20 Jesus disse essas coisas quando estava ensinando no pátio do Templo, perto da caixa das ofertas. Ninguém o prendeu porque ainda não tinha chegado a sua hora.
21 Met yindarim Jisasr wompam tfit kfo memorm, “Na frtrohruhanko. To niko yak hambro hasorahkma. Niko tukmoh fasoh fasoh nefm nahaso nahasoruhakomn nohrahko. Nd na yiruha kmit nikom nhai yiruhatkomt.”
21 Jesus disse outra vez:
22 Judaroh bro yimam nd Jisasr kfomo mrokfot wanyhato tum rinakfo nakfo memom, “Bar yimako, to tamohmpno kfo yamukarnom, ‘Niko nhai yiruhatkomr nd na yiyuk kmir?’ Nd mrokfote finji dukahato inji kfirt? Ka turn yak nadborrahr?”
22 Os líderes judeus disseram: — Ele diz que nós não podemos ir para onde ele vai! Será que ele vai se matar?
23 Rom inji kfomotm tfit Jisasr kfo memorm, “Niko ndar bbinysoft watohyukeko. Na yura hefenr wutohyuka. To na mirahko ka nda bbinysof thofa. Nhai.
23 Jesus continuou:
24 Na kfo famuyanko, niko tukmoh fasoh fasoh nefm na hasoruhakomn nohrahko. Niko nhai kfo miruhatkoma, ‘Tor Bro Nkifrarhu kfo tkrurafyuk yimar.’ Ndnettn na kfiwanko, niko tukmoh fasoh fasoh nefm na haso-ruhakomn nohrahko.”
24 Por isso eu disse que vocês vão morrer sem o perdão dos seus pecados. De fato, morrerão sem o perdão dos seus pecados se não crerem que “
25 Kfo ttiwon memomr, “Bare, nine frohe?” Tfit Jisasr kfo memorm, “Na bi asonhof rikfo nuhasakmoyanko.
25 — Quem é você? — perguntaram a Jesus. Ele respondeu:
26 Na nd niko niwa nefmpno bok mrokfom kforfoyanko yo jasm kanjo rhuhato nikmoh nefm yak nhta-herfoyanko. Tmift na nhai be nanhu dukefrn na tamoh tamoh mrokfom kfo pthakfot. Na, na be nd na kfo tkrurafyuk Yifem mifrhu tng yuhatn hikhato ndar bbinysofthu yimam mrokfom kahukanm.”
26 Existem muitas coisas a respeito de vocês das quais eu preciso falar e as quais eu preciso julgar. Porém quem me enviou é verdadeiro, e eu digo ao mundo somente o que ele me disse.
27 To rom wanymohat nhai duka marimom, “Jisasr ka Bro Yifemrn kfiwurnom.”
27 Eles não entenderam que ele estava falando a respeito do Pai.
28 Ndnatn Jisasr kfo memorm, “Na Bro Nkifrarhu kfo tkrurafmohat, kto niko na Bro Najoma yura bgre mishu wuhta yiharn, nd yiha nyingam yoh dborhahato hti dukarahko. Yo hti hikrahko, na nhai wom neft be tukanhu dukefrn hingrnakaha. Na Yifemr kfo htiwa yuhatn hingrna hikwa.
28 Por isso Jesus disse:
29 Na kfo tkrurafyuk Yifemr toh tkafwora, nhai frtrohhato turpetrpaya yak mmbrafinykaha. Nhai. Na niwa nefm tur hti yindhorwa nefm na hikwa, ndnatn nhai frtrohkahra.”
29 Quem me enviou está comigo e não me deixou sozinho, pois faço sempre o que lhe agrada.
30 Bok met yindarim nd Jisasr kfo pthamo mrokfot wanymohat rroh bro dukefm rorn htamom.
30 Quando Jesus disse isso, muitos creram nele.
31 Be nd Judam, Jisasrhu mrokfom wany yakiowetm, kfo memorm, “Niko nanhu mrokfot yakitoh kihrahkomt, be nanhu disaiper mifko rhurahko.
31 Então Jesus disse para os que creram nele:
32 Nanhu disaiper mifko rhuhato nd tu yafothet mrokfot mhti hikakruha-komtn be nd mrokfotn nd niko kihmbre htatewa fasoh fasoh nefm yafhohato frfnahrahko.”
32 e conhecerão a verdade, e a verdade os libertará.
33 Be rom nd mrokfot wanyhato kfo memom, “Nom Abrahamrhu frikef yuhathu yonenom. Nom nhai wom yimarhu yinhitn hingrna hafknekahnom. To tamoh dukeftpno kfo yangannom, ‘Tfit frfnahrahko?’”
33 Eles responderam: — Nós somos descendentes de Abraão e nunca fomos escravos de ninguém. Como é que você diz que ficaremos livres?
34 Jisasr kfo memorm, “Na kfo mifwanko nda yima yimat fasoh nefm niwam, rom be turoh fasoh nefmn kihmbre htatewumm.
34 Jesus disse a eles:
35 Wom slefr wom ripharpno tohwohat, nhai be rompno rim tohnihato rorhu yufat rompno rhukaht. Nhai. Be hingrnefroh hingrna hanyeftn tohekworm. Tu nasak yonrpar yifammaroh yufampno korhr.
35 O escravo não fica sempre com a família, mas o filho sempre faz parte da família.
36 Ndnettn bi Yinem Yonrn nd fasoh fasoh nefm mtitikt kanjo kihmbritayukm bi frtmbho tebikr trufekrko, to be niko nhai wom fasoh nefm kihmbrekahmko.
36 Se o Filho os libertar, vocês serão, de fato, livres.
37 Rot to niko Abrahamrhu frikef yuhayet. To tmift nanhu mrokfot nhai rhukahtko. To ndnetkomn nanhu wasneft waji yaukma.
37 Eu sei que vocês são descendentes de Abraão; porém estão tentando me matar porque não aceitam os meus ensinamentos.
38 Na kfo pthiwa mrokfot na tukianhu Yifemr kfo hta bohtayuk mrokfo yuhamn kfo ptha hikwa. Niko rot tukmoh yifemr kfo nuhasyuk mrokfo yuhamn hikwoko.”
38 Eu falo das coisas que o meu Pai me mostrou, mas vocês fazem o que aprenderam com o pai de vocês.
39 Judam nd Jisasr kfo pthayuk mrokfot wanyhato tfit kfo memomr, “Abrahamr to nmoh nkifrayer.” Tfit Jisasr kfo memorm, “Niko tu Abrahamrhu frikef yuhathuko arhuko, to be nd ror namo nef yuham yak hikrfoko.
39 — O nosso pai é Abraão! — responderam eles. Então Jesus disse:
40 Na kfo pthiwa mrokfom, na tu Bro Nkifrarhu tu mrokfo mifm kfo pthiwa. To tfit kangko awasnomr. To ndt nhai tu Abrahamrhu neft hikkahko.
40 Mas eu lhes tenho dito a verdade que ouvi de Deus, e assim mesmo vocês estão tentando me matar. Abraão nunca fez uma coisa assim!
41 Nd niko niwa nefm, ndm niko tukmoh yifemrhu yuhamn kak hikwoko.” Tfit rom kfo memomr, “Nmoh mmemrom nhai ijoh tonehato hiyaurmomnom. Nhai. Nmoh yifemr, to Bro Nkifrarpar.”
41 Vocês estão fazendo o que o pai de vocês fez. Eles responderam: — Nós não somos filhos ilegítimos; nós temos um Pai, que é Deus!
42 Rom inji kfomotm, tfit Jisasr kfo memorm, “To na to froha? Na to rorpno wusinya tanyhato niayuka asha tfit nia tohwa. Niko tu Bro Nkifrarhu mifko arhuko, to na yakrfokma nikompno tohrfoya. Nanhu nia nmbuhat, nhai na be tukanhu fijo niarmoya. Tu Yifemr kfo tkrurmotra niamoya.
42 Jesus disse a eles:
43 To tamohmpno na pthayuk mrokfo yuham wany hik duha yitakomm? Ndt nhai be sfno. Nanhu mrokfom nhai wanyruhatkomm.
43 Por que é que vocês não entendem o que eu digo? É porque não querem ouvir a minha mensagem.
44 Niko tukmoh yifem Satanrhu yonkomn kangko tukmoh yifemrhu dukef yuhatn ahiknom. Bingot to frohmn yima wasmoam? To ror yima wasmoarn nhai tu mrokfot yakitoh-rmoar. Yo yima kfo nhehneft to frohm yifemmoamt? To rorn yifemmourt. Ror nd neft bi mhatoh fnahmort.
44 Vocês são filhos do Diabo e querem fazer o que o pai de vocês quer. Desde a criação do mundo ele foi assassino e nunca esteve do lado da verdade porque nele não existe verdade. Quando o Diabo mente, está apenas fazendo o que é o seu costume, pois é mentiroso e é o pai de todas as mentiras.
45 Nd na kfiwa mrokfot tu yafothet mrokfot kfiwanko, to niko Satanrhu yonkomn nhai wany yakiokahkma.
45 Mas, porque eu digo a verdade, vocês não creem em mim.
46 Ka na fasoh nefm nayet yimayann nhai wany yakiokahkma? To niko inji duka thoft, to bt wakfo nuhaskma na niwa fasoh fasoh nefm. To na tu yafothet mrokfot ptha thoft, to tamohmpno na pthayuk mrokfom wany yakio duha yitakomm?
46 Qual de vocês pode provar que eu tenho algum pecado? Se digo a verdade, por que não creem em mim?
47 Bro Nkifrarhu yonm Bro Nkifrarhu mrokfom wanukwomm. Niko nhai ka tu Bro Nkifrarhu yonko rhukahko, ndnetkomn nhai rorhu mrokfom wanykahkomm.”
47 A pessoa que é de Deus escuta as palavras de Deus. Vocês não escutam as palavras de Deus porque vocês não são dele.
48 Tfit Judam sinyahato Jisasr kfo memomr, “Nome ka kfo mifwonom nom kfo yamukahat ni Samaria thofnn kmi yarhr thu hamumiwurn?”
48 Eles disseram a Jesus: — Por acaso não temos razão quando dizemos que você é
49 Rom inji kfomotm tfit Jisasr kfo memorm, “Na nhai wom kmi yarhr thu hammokahra. Na tukianhu Yifemrhu yufatn wuyuta grhiwota, to tfit nikomn nanhu yufat yiro wahtewukomt.
49 Jesus respondeu:
50 Na nhai be tukianhu yufatn yura yura htakaha. Tor wom yimar, rorn nanhu yufat yura wuhtarahra, ror jaser.
50 Não procuro conseguir elogios para mim mesmo; mas existe alguém que procura consegui-los para mim, e ele é o Juiz.
51 Na kfo mifwanko, wom yimar nanhu mrokfot wanyhato yak hikrahrt, nd yimar nhai nohruhatr. Be tu nhai mif.”
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem obedecer aos meus ensinamentos não morrerá nunca.
52 Tfit inji kfomotr Judam kfo memomr, “To nom bi wany nhte-wunomn ni ufasohtet kmi yarhr thu hamumiwatrn bi kfo mmo bamumiwun. To Abrahamr Bro Nkifrarhu mrokfom hiketr to nohmor, yo profetm Bro Nkifrarhu hayuk mrokfom kfo pthamoam to nohmom. To tamohmpno tfit nom kfo yangannom, ‘Wom yimar nanhu mrokfot yak hik marnyarahrt, nhai nohruhatr?’
52 Então eles disseram: — Agora temos a certeza de que você está dominado por um demônio! Abraão e todos os
53 Bar yimako, ka tu inji kfiwohat ka kangn nanrpaya tu bro yufeta. Ka nohmo nmoh nkifra Abrahamri profetme ka nhai yima furayem?”
53 Será que você é mais importante do que Abraão, o nosso pai, que morreu? E os profetas também morreram! Quem você pensa que é?
54 Tfit Jisasr kfo memorm, “Na be tukianhu yufat yura wuhtayant, nanhu yufat fipa duhatt rhurfot. Tu hifa nanhu Yifemr, nikmoh Bro Nkifrar, rorn nanhu yufat wuhtamort.
54 Ele respondeu:
55 To niko rorhu ruheft nhai htirmokomr. Na awi htiyeta rorhu ruheft. To na tfit kfo miruha, nhai htirfoyanr, to be niko kanjo kfo brurmaha rhurfoya. Na bi rorhu ruhefm hti hiketann to be ndnatn rorhu mrokfom kak hik marnyewanm.
55 Vocês nunca conheceram a Deus, mas eu o conheço. Se eu disser que não o conheço, serei mentiroso como vocês; mas eu o conheço e obedeço ao que ele manda.
56 To nikmoh nkifra Abrahamr dukamohat nanhu nia yiharhu htineft, ror yindhormor. To na niahato turhu nyingaye htimohat, yima yuhur mirhumorr.”
56 Abraão, o pai de vocês, ficou alegre ao ver o tempo da minha vinda. Ele viu esse tempo e ficou feliz.
57 Judam nd mrokfot wanyhato Jisasr kfo memomr, “Bare, ni tafi 50 gunyjim duhaye, to finji kanjo htiyafmonr Abrahamr?”
57 — Você não tem nem cinquenta anos e viu Abraão? — perguntaram eles.
58 Tfit Jisasr kfo memorm, “Na kfo mifwanko, Abrahamr tafi mmemt hiyau duharn, na bi inji rhumoya.”
58 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: antes de Abraão nascer, “ — respondeu Jesus.
59 Rom inji wanyhato tahim yakmomn memom, tahiye frdbofna nohnomr. To nhai, Jisasr nhofijo temper kmifar htanymorrn fnahnimor.
59 Então eles pegaram pedras para atirar em Jesus, mas ele se escondeu e saiu do pátio do Templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.