João 5
Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs NTLH
1 Tfit kto Judaroh wom bro lotu yiharhu yemro burwat Jerusalemr htamotmt, Jisasr Jerusalemko yimor.
1 Depois disso, houve uma festa dos judeus, e Jesus foi até Jerusalém.
2 Nd Jerusalemrhu wom bro kmi yifhatikt kutewumt Sifsifroh Yifhatikt, to brbo nd kmi yifhatiktpno hingrna-momr wom bro yuk bfar. Hibru yarmumat kutewumr Betesda. Nd yuk bfarhu manoh manoh thmbmn yimaroh rhu mskayuk tirfa kuny nafom hingrna habrimomm.
2 Ali existe um tanque que tem cinco entradas e que fica perto do Portão das Ovelhas. Em hebraico esse tanque se chama “Betezata”.
3 — ausente —
3 Perto das entradas estavam deitados muitos doentes: cegos, aleijados e paralíticos. [Esperavam o movimento da água,
4 — ausente —
4 porque de vez em quando um anjo do Senhor descia e agitava a água. O primeiro doente que entrava no tanque depois disso sarava de qualquer doença.]
5 Ndha nd tkittn rhumor wom dbohnet yimar. Nd yimar 38 gunyjimm rorhu dbohneft hatohmort.
5 Entre eles havia um homem que era doente fazia trinta e oito anos.
6 Jisasr yau hanyhato nd yimar hwe kkor hasetr mhtimorr. Nd dbohneft htimorr bi rihatohngotakmor. Inji htihato kfo ttiwon memorr, “Nine tu waduka. Kangn nd dbohneft athu trohta?”
6 Jesus viu o homem deitado e, sabendo que fazia todo esse tempo que ele era doente, perguntou:
7 Jisasr inji kfomotrr tfit nd dbohna yimar kfo kangr, “Bro yimaye, nda tek bupam hamuh dbrufwohat to fitoh yimarn yaknihato wahtewotra bt nd dbohneft thu trohkahta? Buparoh hamuh wohnepam htihato kanga tukann yudbat aikahann amitohniya, wommn bi dimandinihato mitohnitatm dbohnefm thu trohwomm.”
7 Ele respondeu: — Senhor, eu não tenho ninguém para me pôr no tanque quando a água se mexe. Cada vez que eu tento entrar, outro doente entra antes de mim.
8 Inji kfomotr Jisasr kfo memorr, “Wasinya! Wasinyakahnn yitwat wayakkahnt wayauwakni.”
8 Então Jesus disse:
9 Be yudbat nd yimar marnyanimor, nndo memom ka kparn watuyekwor. Be nd tur hwe hasoyuk yitwat miyak riraknihato fauyaknimor.
9 No mesmo instante, o homem ficou curado, pegou a cama e começou a andar. Isso aconteceu no sábado.
10 Ndnettn Judaroh bro yimam inji htiyakmohat kfo memomr, “Bare, tamohmpno nda bro Sabat yiharn nd yitwat yihom hauyak mhauyekwant? Boririfhut kfo kangt, ‘Mirahn Sabat yiharn yitwat yihom hauyak mhauyakant.’”
10 Por isso os líderes judeus disseram a ele: — Hoje é sábado, e a nossa
11 Tfit ror sinyahato kfo memor, “Nd na yak marnyafoyuk yimar kfo famura, ‘Wasinyakahnn yitwat wayaknikahnt wayauwakni.’”
11 Ele respondeu: — O homem que me curou me disse: “Pegue a sua cama e ande.”
12 Tfit kfo ttiwon memomr, “To frohrn kfo yamurn, ‘Yitwat wayaknikahnt wayauwakni?’”
12 Eles perguntaram: — Quem é o homem que mandou você fazer isso?
13 To nd wura noh minysafet yimar nhai hti hik marnyaf-rmorr nd ror yak marnya tanyuk yimar. Yonmar yima rifinyrn Jisasr nd yimar yak marnya tanymohat to be nd yima rifiny buharn tayinyarnihato frtkunimor.
13 Mas ele não sabia quem tinha sido, pois Jesus havia ido embora por causa da multidão que estava ali.
14 Kto Jisasr Bro Nkifrarhu temper kmifar rim fnahnihato nd yimar yiro temper kmifar toh hasetrn rim htimorr. Rim htihato kfo memorr, “Wahti. Ni bi tu yimaye. Nd ni hatohmo yonmari dbohneft be bi thu troh tanymotn. Arihat mirahn tfit wom tamoh nefm arim naya. Tfit finji rim narahn, to be nd yiha be tu bro krhopam yakrahn.”
14 Mais tarde Jesus encontrou o homem no pátio do Templo e disse a ele:
15 Be nd yimar ror yak marnyamo yimar hti hikhato Judaroh bro yimampno yihato kfo nuhas memorm, “Nd na yak marnyamo yimare, Jisaser.”
15 O homem saiu dali e foi dizer aos líderes judeus que quem o havia curado tinha sido Jesus.
16 Be nd Judaroh bro yimam inji wany hikak marnyahato Jisasr rihti dbnotakhato riptha namburak memom, “To nd yima Jisasre frohm kfo memomr, Sabat yiha ndhtet hingrnefm wah-ingrnatwa?”
16 Então eles começaram a perseguir Jesus porque ele havia feito essa cura no sábado.
17 Jisasr nd rroh kfo hutt mrokfom wanyhato kfo memorm, “Nanhu Yifemr nhai rhu witakahr hingrnaneft. Na to nd yuhatn na nhai rhu witakfot hingrnaneft.”
17 Então Jesus disse a eles:
18 Be nd ror kfomo tngrpno Judaroh bro yimaroh yima yuhum kahm kindo wakur sinyahato kfo memom, “Nome ndar yimar finji anakahtnomr anohr. Sabat yiham nhai mikahr nd yihar be wom tamoh nefm finji na duha. Yo nhai be nd nefrpat nakahr, Bro Nkifrar kangrr rorhu Yifemer. Kangr Bro Yifemr kanjo aruha, nd dukeftn nd nefm newurm.”
18 E, porque ele disse isso, os líderes judeus ficaram ainda com mais vontade de matá-lo. Pois, além de não obedecer à lei do sábado, ele afirmava que Deus era o seu próprio Pai, fazendo-se assim igual a Deus.
19 Jisasr nd Judaroh bro yimam kfomo mrokfot wanyhato tfit ror kfo memorm, “Na kfo mifwanko, Yonr turhu Yifemrhu hingrnefm hingrnewur. Nhai be turhu yima yuhurn o dukefrn tamoh hingrnefm hingrnakahrm. Nhai. Ror turhu Yifemr hingrnayuk hingrnef yuham hti hikakhato hingrna hik hanitr.
19 Então Jesus disse a eles:
20 Nd Yonr be Yifemrhu mondt yihom furwarn nd ror niwa nefm yak nuhaswatrr newurm. To mirahko ka be nd nefrpam htirahnom. Nhai. Tu bro bro nefm yak nuhasruhatrr tfit rorn nd nefm nikompno naruhatrm nikom tfit hti kshrfahato kfo mirahko, ‘Mamai! Ndart tamohtet nefet?’ Mfham danyr yohtnehrahm.
20 pois o Pai ama o Filho e lhe mostra tudo o que está fazendo. E vai mostrar a ele coisas ainda maiores do que essas, e vocês vão ficar admirados.
21 Ndt nhai be kfo nhehkfoyet. Bro Yifemr noheh yimam yak kasinyahato yima tkonham kafkni yahuka kanjo, to be nd yuhatn yinem Yonr turhu hti fijo yimam tkonham kafkni yahukrm.
21 Porque, assim como o Pai ressuscita os mortos e lhes dá vida, assim também o Filho dá vida aos que ele quer.
22 Yo nhai tfit Bro Yifemrn kotkfot yakitohruhatrt. Nhai. Nd hingrneft bi Yonrhu tirtn htamort.
22 O Pai não julga ninguém, mas deu ao Filho todo o poder para julgar
23 To be ndnatn nda bbinysofthu yimam be yinem Yonrhu yufat yuta hagrharahm Bro Yifemrhu yufat wuyuta hagrha hakutwa kanjo. Fitoh yimam nhai yinem Yonrhu yufat yuta hagrhakahm, nd yimam nhai nd yonr kfo tkruryuk Yifemr kfo hagrhakahm.
23 a fim de que todos respeitem o Filho, assim como respeitam o Pai. Quem não respeita o Filho também não respeita o Pai, que o enviou.
24 Na kfo mifwanko, fitoh yimam na kfo tkrurafyuk Yifemrn rroh dukefm rhuhato nanhu mrokfom hikwom, toh nkifranirahm. Nhai nd kotkfot tohruhatm. Be mrokfo duhatm rhurahm. Nd hel yita yihotat bi htanyhato Bro Nkifrar htayuk dfa tikr bi rim tohnihato hefenrhu yihotat kau hanitwom.
24 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem ouve as minhas palavras e crê naquele que me enviou tem a vida eterna e não será julgado, mas já passou da morte para a vida.
25 Na kfo mifwanko, yihar niayukr to bi asor bi niaror. Nd hel yi hanita met yindarim yinem Yonrhu tngt wanyrahm. Wanyakhato Bro Nkifrarhu yihotat toh hanyrahm.
25 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: vem a hora, e ela já chegou, em que os mortos vão ouvir a voz do Filho de Deus, e os que a ouvirem viverão.
26 Yimaroh rhu tohefr tu Yifemrn kakitohworr. Nhai wom yima furam yakitohkahmr. Yifemr yakitoh hasohato tfit tu Yinemrhu tirtn yimaroh rhu tohefr fak htamorr.
26 Assim como o Pai é a fonte da vida, assim também fez o Filho ser a fonte da vida.
27 Yo kotkfothu yakitohneft bi tu Yinemr, nmoh Bro Najomr, turhu tirtn fak htamort.
27 E ele deu ao Filho autoridade para julgar, pois ele é o
28 Mirahko nd na kfiwa mrokfompno mfha tha duhatnom arhunom. Yihat nieraht, noheh yima bugam yopm toh hanyukm tfit Yonrhu naku tngt wanyhato
28 — Não fiquem admirados por causa disso, pois está chegando a hora em que todos os mortos ouvirão a voz do Filho do Homem
29 tfit sinya hanyrahm. Fitoh yimam toh marnyem nd yimam tfit sinya thombat, be mrokfo duhatm rhuruhamn dborioh rhu nmbuhat yakhato toh nkifranirahm. Fitoh yimam fasoh nefm nayetem, nd yimam sinya thombat, be kotkfot tohniruhamn rroh toh nmbuhat, fasoh toh nmbuhat yakrahm.”
29 e sairão das suas sepulturas. Aqueles que fizeram o bem vão ressuscitar e viver, e aqueles que fizeram o mal vão ressuscitar e ser condenados.
30 Jisasr tfit kfo memorm, “Na nhai wom hingrneft be nanhu yima yuhurpar wakfakhato hingrnakfot. Nhai. Na tukianhu Yifemr kfo htafmo mrokfo yuhatn hikwoyann met yindarim nayuk tamoh tamoh nefm htihato kak hta bohtahukanm. Ndnatn na yimaroh nefm yak hta bohtiwohat na tuka kfo tkrurafmo Bro Yifemrhu mrokfo yuham hikhato kak hta bohta marnyahukanm. Nhai nndo mando riyohne ayohnekaha.
30 Jesus continuou a falar a eles. Ele disse:
31 Be na tukiann, na tukanhu toheft aptha srhant, be nhai nanhu mrokfom wany fugharfotkomm. Nhai.
31 — Se eu dou testemunho a favor de mim mesmo, então o que digo não tem valor.
32 To tor womr riyorhwor. Rorn nanhu yufat kfo ptha yimbu hikwort.
32 Mas existe outro que testemunha a meu favor, e eu sei que o que ele diz a respeito de mim é verdade.
33 — ausente —
33 Vocês mandaram fazer perguntas a João, e o testemunho que ele deu é verdadeiro.
34 — ausente —
34 Eu não preciso que ninguém dê testemunho a meu favor, mas digo essas coisas para que vocês sejam salvos.
35 Jonr kshr kindo niahato fakitohmorr. Ror nd yakitohmo kshrhu nukeftpno afo myindhor tefinimoko.
35 — João era como uma lamparina que estava acesa e brilhava, e por algum tempo vocês se alegraram com a luz dele.
36 Yima Jonr niahato kfo pthamo mrokfom rom tu nanhu rhu toh nmbuhathu mrokfom kfo pthamor. To nd Yifemr na hemo hingrnefm na hingrniwam, tom nd hingrnefmn yimam kak nuhaswomm na Bro Yifemr kfo tkrurafmo yuhathu tu hingrnefm. Nd hingrnefmn yimam htihato kfo kangm, tom tu Bro Yifemrhu hingrnefm.
36 Mas eu tenho um testemunho a meu favor ainda mais forte do que o que João deu: são as coisas que eu faço, as quais o meu Pai me mandou fazer. Elas dão testemunho a favor de mim e provam que o Pai me enviou.
37 Na Yifemr tkrurafmotra nda bbinysoft niamoya. Turn nanhu rhu toh nmbuhat kfo ptha nuhasmor. To rorhu tngt nhai nikmoh yimbhindange wanyrmokomt yo nhai rorhu nyingatikt nikmoh nyingaye htirmokomt. Nhai.
37 Também o Pai, que me enviou, testemunha a meu favor. Vocês nunca ouviram a voz dele, nem viram o seu rosto.
38 Na nd Bro Yifemr kfo tkruryuk yimaya, to na nhai hikkahkma, ndnettn nhai rorhu mrokfom yakitohkahkomm.
38 As palavras dele não estão no coração de vocês porque vocês não creem naquele que ele enviou.
39 Nikmoh dukeft duka kangko, ‘Bro Nkifrarhu mrokfomn tu toh nkifraniyuk dborioh rhu nmbuhat yak htarahmnom.’ Ndnettn nd mrokfom htitakomn kak nhta bonhtewukomm. To nd mrokfom to nann kfo hik bohikwom.
39 Vocês estudam as
40 To niko nhai wany yakiohato na hikkahko. Ahikko to hifa rhu nmbuhat herfoyanko.
40 Mas vocês não querem vir para mim a fim de ter vida.
41 Na nhai mikaha, mrokfom apthakahta yimam wany kafhurrahma. Nhai.
41 — Eu não procuro ser elogiado pelas pessoas.
42 Na hti hasiwanko nikmoh yuhuwaf marbim nhai Bro Nkifrar rhukahm. Nhai.
42 Quanto a vocês, eu os conheço e sei que não amam a Deus com sinceridade.
43 Na niamohat, tu Bro Nkifrar tkrurafmotra fawihnamoya. To niko nhai marimoko, nd na kfoyuk mrokfot wuthu kmbriyakhato ayak hiknomt. Nhai. Be wom yima furar be turhu fijo niahato mrokfo kfo pthaneft niko be yudbat myoh brurnihato bmbri hikaknitkomt.
43 Eu vim com a autoridade do meu Pai, e vocês não me recebem. Quando alguém vem com a sua própria autoridade, esse vocês recebem.
44 Niko ndhtet met yindariko be tu nhai mif yak hikruhatkomt nanhu mrokfot, nhai mif. To nikmoh bro dukefm be kangko, ‘Be tunom nayuta yindhorhato bro yufat ayak hasonom.’ Nhai wofnkahko Bro Nkifrarpar yahuka bro yufat.
44 Como é que vocês podem crer, se aceitam ser elogiados pelos outros e não tentam conseguir os elogios que somente o único Deus pode dar?
45 To niko mirahko ka nann kotimruhanko Bro Nkifrarhu nyinga-tikhato. Nhai. Nd niko kotimyuk yimar tor riyorhwor. Mosesrn kotimrahrko. Niko kangko, ‘Nda Mosesrhu mrokfotn hifa tkitt htarahtnom.’ To nd mrokfotn tfit toh kekuthato kotimrahtko.
45 Não pensem que sou eu que vou acusá-los diante do Pai; quem vai acusá-los é Moisés, que é aquele em quem vocês confiam.
46 Nd Mosesr wandfamo mrokfom to nanhu rhu toh nmbuhat wandfa hikmor. Ndnettn kanga niko Mosesrhu mrokfot yakhato ahikko, nann hikrfoko. To nhai.
46 Se vocês acreditassem em Moisés, acreditariam também em mim, pois ele escreveu a meu respeito.
47 Na bi htitanko nd Mosesr wandfayuk mrokfot nhai yak hik marnyakahkomt. Ndnatn to nanhu mrokfot nhai yak hikruhatkomt.”
47 Mas, se vocês não acreditam no que ele escreveu, como vão acreditar no que eu digo?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.