João 5
Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs NAA
1 Tfit kto Judaroh wom bro lotu yiharhu yemro burwat Jerusalemr htamotmt, Jisasr Jerusalemko yimor.
1 Passadas essas coisas, havia uma festa dos judeus, e Jesus foi para Jerusalém.
2 Nd Jerusalemrhu wom bro kmi yifhatikt kutewumt Sifsifroh Yifhatikt, to brbo nd kmi yifhatiktpno hingrna-momr wom bro yuk bfar. Hibru yarmumat kutewumr Betesda. Nd yuk bfarhu manoh manoh thmbmn yimaroh rhu mskayuk tirfa kuny nafom hingrna habrimomm.
2 Existe ali, junto ao Portão das Ovelhas, um tanque, chamado em hebraico Betesda, o qual tem cinco pórticos.
3 — ausente —
3 Nestes jazia uma multidão de enfermos, cegos, coxos, paralíticos
4 — ausente —
4 [esperando que a água se movesse. Porque um anjo descia de tempos em tempos, agitando-a; e o primeiro a entrar no tanque, uma vez agitada a água, sarava de qualquer doença que tivesse].
5 Ndha nd tkittn rhumor wom dbohnet yimar. Nd yimar 38 gunyjimm rorhu dbohneft hatohmort.
5 Estava ali um homem enfermo havia trinta e oito anos.
6 Jisasr yau hanyhato nd yimar hwe kkor hasetr mhtimorr. Nd dbohneft htimorr bi rihatohngotakmor. Inji htihato kfo ttiwon memorr, “Nine tu waduka. Kangn nd dbohneft athu trohta?”
6 Jesus, vendo-o deitado e sabendo que estava assim havia muito tempo, perguntou:
7 Jisasr inji kfomotrr tfit nd dbohna yimar kfo kangr, “Bro yimaye, nda tek bupam hamuh dbrufwohat to fitoh yimarn yaknihato wahtewotra bt nd dbohneft thu trohkahta? Buparoh hamuh wohnepam htihato kanga tukann yudbat aikahann amitohniya, wommn bi dimandinihato mitohnitatm dbohnefm thu trohwomm.”
7 O enfermo respondeu: — Senhor, não tenho ninguém que me ponha no tanque, quando a água é agitada. Quando tento entrar, outro enfermo chega antes de mim.
8 Inji kfomotr Jisasr kfo memorr, “Wasinya! Wasinyakahnn yitwat wayakkahnt wayauwakni.”
8 Então Jesus lhe disse:
9 Be yudbat nd yimar marnyanimor, nndo memom ka kparn watuyekwor. Be nd tur hwe hasoyuk yitwat miyak riraknihato fauyaknimor.
9 Imediatamente o homem se viu curado e, pegando o leito, começou a andar. E aquele dia era sábado.
10 Ndnettn Judaroh bro yimam inji htiyakmohat kfo memomr, “Bare, tamohmpno nda bro Sabat yiharn nd yitwat yihom hauyak mhauyekwant? Boririfhut kfo kangt, ‘Mirahn Sabat yiharn yitwat yihom hauyak mhauyakant.’”
10 Por isso, os judeus disseram ao que tinha sido curado: — É sábado, e neste dia você não tem permissão para carregar o seu leito.
11 Tfit ror sinyahato kfo memor, “Nd na yak marnyafoyuk yimar kfo famura, ‘Wasinyakahnn yitwat wayaknikahnt wayauwakni.’”
11 Ao que ele lhes respondeu: — O mesmo que me curou me disse: “Pegue o seu leito e ande.”
12 Tfit kfo ttiwon memomr, “To frohrn kfo yamurn, ‘Yitwat wayaknikahnt wayauwakni?’”
12 Perguntaram-lhe: — Quem é o homem que disse a você: “Pegue o seu leito e ande”?
13 To nd wura noh minysafet yimar nhai hti hik marnyaf-rmorr nd ror yak marnya tanyuk yimar. Yonmar yima rifinyrn Jisasr nd yimar yak marnya tanymohat to be nd yima rifiny buharn tayinyarnihato frtkunimor.
13 Aquele que tinha sido curado não soube responder, porque Jesus tinha se retirado, por haver muita gente naquele lugar.
14 Kto Jisasr Bro Nkifrarhu temper kmifar rim fnahnihato nd yimar yiro temper kmifar toh hasetrn rim htimorr. Rim htihato kfo memorr, “Wahti. Ni bi tu yimaye. Nd ni hatohmo yonmari dbohneft be bi thu troh tanymotn. Arihat mirahn tfit wom tamoh nefm arim naya. Tfit finji rim narahn, to be nd yiha be tu bro krhopam yakrahn.”
14 Mais tarde, Jesus o encontrou no templo e lhe disse:
15 Be nd yimar ror yak marnyamo yimar hti hikhato Judaroh bro yimampno yihato kfo nuhas memorm, “Nd na yak marnyamo yimare, Jisaser.”
15 O homem se retirou e disse aos judeus que tinha sido Jesus quem o havia curado.
16 Be nd Judaroh bro yimam inji wany hikak marnyahato Jisasr rihti dbnotakhato riptha namburak memom, “To nd yima Jisasre frohm kfo memomr, Sabat yiha ndhtet hingrnefm wah-ingrnatwa?”
16 E por isso os judeus perseguiam Jesus, porque fazia essas coisas no sábado.
17 Jisasr nd rroh kfo hutt mrokfom wanyhato kfo memorm, “Nanhu Yifemr nhai rhu witakahr hingrnaneft. Na to nd yuhatn na nhai rhu witakfot hingrnaneft.”
17 Mas Jesus lhes disse:
18 Be nd ror kfomo tngrpno Judaroh bro yimaroh yima yuhum kahm kindo wakur sinyahato kfo memom, “Nome ndar yimar finji anakahtnomr anohr. Sabat yiham nhai mikahr nd yihar be wom tamoh nefm finji na duha. Yo nhai be nd nefrpat nakahr, Bro Nkifrar kangrr rorhu Yifemer. Kangr Bro Yifemr kanjo aruha, nd dukeftn nd nefm newurm.”
18 Por isso, os judeus cada vez mais queriam matá-lo, porque além de desrespeitar o sábado, também dizia que Deus era seu próprio Pai, fazendo-se igual a Deus.
19 Jisasr nd Judaroh bro yimam kfomo mrokfot wanyhato tfit ror kfo memorm, “Na kfo mifwanko, Yonr turhu Yifemrhu hingrnefm hingrnewur. Nhai be turhu yima yuhurn o dukefrn tamoh hingrnefm hingrnakahrm. Nhai. Ror turhu Yifemr hingrnayuk hingrnef yuham hti hikakhato hingrna hik hanitr.
19 Então Jesus lhes disse:
20 Nd Yonr be Yifemrhu mondt yihom furwarn nd ror niwa nefm yak nuhaswatrr newurm. To mirahko ka be nd nefrpam htirahnom. Nhai. Tu bro bro nefm yak nuhasruhatrr tfit rorn nd nefm nikompno naruhatrm nikom tfit hti kshrfahato kfo mirahko, ‘Mamai! Ndart tamohtet nefet?’ Mfham danyr yohtnehrahm.
20 Porque o Pai ama o Filho e lhe mostra tudo o que faz; e maiores obras do que estas lhe mostrará, para que vocês fiquem maravilhados.
21 Ndt nhai be kfo nhehkfoyet. Bro Yifemr noheh yimam yak kasinyahato yima tkonham kafkni yahuka kanjo, to be nd yuhatn yinem Yonr turhu hti fijo yimam tkonham kafkni yahukrm.
21 Pois assim como o Pai ressuscita e vivifica os mortos, assim também o Filho vivifica aqueles a quem quer.
22 Yo nhai tfit Bro Yifemrn kotkfot yakitohruhatrt. Nhai. Nd hingrneft bi Yonrhu tirtn htamort.
22 E o Pai não julga ninguém, mas confiou todo julgamento ao Filho,
23 To be ndnatn nda bbinysofthu yimam be yinem Yonrhu yufat yuta hagrharahm Bro Yifemrhu yufat wuyuta hagrha hakutwa kanjo. Fitoh yimam nhai yinem Yonrhu yufat yuta hagrhakahm, nd yimam nhai nd yonr kfo tkruryuk Yifemr kfo hagrhakahm.
23 para que todos honrem o Filho assim como honram o Pai. Quem não honra o Filho não honra o Pai que o enviou.
24 Na kfo mifwanko, fitoh yimam na kfo tkrurafyuk Yifemrn rroh dukefm rhuhato nanhu mrokfom hikwom, toh nkifranirahm. Nhai nd kotkfot tohruhatm. Be mrokfo duhatm rhurahm. Nd hel yita yihotat bi htanyhato Bro Nkifrar htayuk dfa tikr bi rim tohnihato hefenrhu yihotat kau hanitwom.
24 — Em verdade, em verdade lhes digo: quem ouve a minha palavra e crê naquele que me enviou tem a vida eterna, não entra em juízo, mas passou da morte para a vida.
25 Na kfo mifwanko, yihar niayukr to bi asor bi niaror. Nd hel yi hanita met yindarim yinem Yonrhu tngt wanyrahm. Wanyakhato Bro Nkifrarhu yihotat toh hanyrahm.
25 Em verdade, em verdade lhes digo que vem a hora — e já chegou — em que os mortos ouvirão a voz do Filho de Deus; e os que a ouvirem viverão.
26 Yimaroh rhu tohefr tu Yifemrn kakitohworr. Nhai wom yima furam yakitohkahmr. Yifemr yakitoh hasohato tfit tu Yinemrhu tirtn yimaroh rhu tohefr fak htamorr.
26 Porque assim como o Pai tem vida em si mesmo, também concedeu ao Filho ter vida em si mesmo.
27 Yo kotkfothu yakitohneft bi tu Yinemr, nmoh Bro Najomr, turhu tirtn fak htamort.
27 E lhe deu autoridade para julgar, porque é o Filho do Homem.
28 Mirahko nd na kfiwa mrokfompno mfha tha duhatnom arhunom. Yihat nieraht, noheh yima bugam yopm toh hanyukm tfit Yonrhu naku tngt wanyhato
28 Não fiquem maravilhados com isso, porque vem a hora em que todos os que se acham nos túmulos ouvirão a voz dele e sairão:
29 tfit sinya hanyrahm. Fitoh yimam toh marnyem nd yimam tfit sinya thombat, be mrokfo duhatm rhuruhamn dborioh rhu nmbuhat yakhato toh nkifranirahm. Fitoh yimam fasoh nefm nayetem, nd yimam sinya thombat, be kotkfot tohniruhamn rroh toh nmbuhat, fasoh toh nmbuhat yakrahm.”
29 os que tiverem feito o bem, para a ressurreição da vida; e os que tiverem praticado o mal, para a ressurreição do juízo.
30 Jisasr tfit kfo memorm, “Na nhai wom hingrneft be nanhu yima yuhurpar wakfakhato hingrnakfot. Nhai. Na tukianhu Yifemr kfo htafmo mrokfo yuhatn hikwoyann met yindarim nayuk tamoh tamoh nefm htihato kak hta bohtahukanm. Ndnatn na yimaroh nefm yak hta bohtiwohat na tuka kfo tkrurafmo Bro Yifemrhu mrokfo yuham hikhato kak hta bohta marnyahukanm. Nhai nndo mando riyohne ayohnekaha.
30 — Eu nada posso fazer por mim mesmo; assim como ouço, julgo. O meu juízo é justo, porque não procuro a minha própria vontade, e sim a daquele que me enviou.
31 Be na tukiann, na tukanhu toheft aptha srhant, be nhai nanhu mrokfom wany fugharfotkomm. Nhai.
31 Se eu dou testemunho a respeito de mim mesmo, o meu testemunho não é verdadeiro.
32 To tor womr riyorhwor. Rorn nanhu yufat kfo ptha yimbu hikwort.
32 Outro é o que dá testemunho a respeito de mim, e sei que o testemunho que ele dá a respeito de mim é verdadeiro.
33 — ausente —
33 Vocês mandaram mensageiros a João, e ele deu testemunho da verdade.
34 — ausente —
34 Eu, porém, não recebo testemunho humano, mas digo essas coisas para que vocês sejam salvos.
35 Jonr kshr kindo niahato fakitohmorr. Ror nd yakitohmo kshrhu nukeftpno afo myindhor tefinimoko.
35 — João era a lâmpada que estava acesa e iluminava, e, por algum tempo, vocês quiseram se alegrar com a sua luz.
36 Yima Jonr niahato kfo pthamo mrokfom rom tu nanhu rhu toh nmbuhathu mrokfom kfo pthamor. To nd Yifemr na hemo hingrnefm na hingrniwam, tom nd hingrnefmn yimam kak nuhaswomm na Bro Yifemr kfo tkrurafmo yuhathu tu hingrnefm. Nd hingrnefmn yimam htihato kfo kangm, tom tu Bro Yifemrhu hingrnefm.
36 Mas eu tenho maior testemunho que o de João; porque as obras que o Pai me confiou para que eu as realizasse, essas que eu faço testemunham a meu respeito de que o Pai me enviou.
37 Na Yifemr tkrurafmotra nda bbinysoft niamoya. Turn nanhu rhu toh nmbuhat kfo ptha nuhasmor. To rorhu tngt nhai nikmoh yimbhindange wanyrmokomt yo nhai rorhu nyingatikt nikmoh nyingaye htirmokomt. Nhai.
37 O Pai, que me enviou, esse mesmo é que tem dado testemunho de mim. Vocês nunca ouviram a voz dele, nem viram a sua forma.
38 Na nd Bro Yifemr kfo tkruryuk yimaya, to na nhai hikkahkma, ndnettn nhai rorhu mrokfom yakitohkahkomm.
38 Também não têm a palavra dele permanente em vocês, porque não creem naquele a quem ele enviou.
39 Nikmoh dukeft duka kangko, ‘Bro Nkifrarhu mrokfomn tu toh nkifraniyuk dborioh rhu nmbuhat yak htarahmnom.’ Ndnettn nd mrokfom htitakomn kak nhta bonhtewukomm. To nd mrokfom to nann kfo hik bohikwom.
39 Vocês examinam as Escrituras, porque julgam ter nelas a vida eterna, e são elas mesmas que testificam de mim.
40 To niko nhai wany yakiohato na hikkahko. Ahikko to hifa rhu nmbuhat herfoyanko.
40 Contudo, vocês não querem vir a mim para ter vida.
41 Na nhai mikaha, mrokfom apthakahta yimam wany kafhurrahma. Nhai.
41 Eu não aceito glória que vem de pessoas;
42 Na hti hasiwanko nikmoh yuhuwaf marbim nhai Bro Nkifrar rhukahm. Nhai.
42 sei, entretanto, que vocês não têm o amor de Deus em vocês.
43 Na niamohat, tu Bro Nkifrar tkrurafmotra fawihnamoya. To niko nhai marimoko, nd na kfoyuk mrokfot wuthu kmbriyakhato ayak hiknomt. Nhai. Be wom yima furar be turhu fijo niahato mrokfo kfo pthaneft niko be yudbat myoh brurnihato bmbri hikaknitkomt.
43 Eu vim em nome de meu Pai, e vocês não me recebem; se outro vier em seu próprio nome, vocês certamente o receberão.
44 Niko ndhtet met yindariko be tu nhai mif yak hikruhatkomt nanhu mrokfot, nhai mif. To nikmoh bro dukefm be kangko, ‘Be tunom nayuta yindhorhato bro yufat ayak hasonom.’ Nhai wofnkahko Bro Nkifrarpar yahuka bro yufat.
44 Como podem crer, vocês que aceitam glória uns dos outros e não procuram a glória que vem do Deus único?
45 To niko mirahko ka nann kotimruhanko Bro Nkifrarhu nyinga-tikhato. Nhai. Nd niko kotimyuk yimar tor riyorhwor. Mosesrn kotimrahrko. Niko kangko, ‘Nda Mosesrhu mrokfotn hifa tkitt htarahtnom.’ To nd mrokfotn tfit toh kekuthato kotimrahtko.
45 Não pensem que eu os acusarei diante do Pai; quem acusa vocês é Moisés, em quem puseram a sua esperança.
46 Nd Mosesr wandfamo mrokfom to nanhu rhu toh nmbuhat wandfa hikmor. Ndnettn kanga niko Mosesrhu mrokfot yakhato ahikko, nann hikrfoko. To nhai.
46 Porque, se vocês, de fato, cressem em Moisés, também creriam em mim; pois ele escreveu a meu respeito.
47 Na bi htitanko nd Mosesr wandfayuk mrokfot nhai yak hik marnyakahkomt. Ndnatn to nanhu mrokfot nhai yak hikruhatkomt.”
47 Se, porém, não creem nos escritos dele, como crerão nas minhas palavras?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.