Lucas 22
God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs NTLH
1 Juda mo hokruw enekwei aiopey hay ihey mo naw, yis lopa me la ey hokwe, pa ohriar lwak. Enekwei sohokwe Pasova ok me.
1 Faltava pouco tempo para a Festa dos Pães sem Fermento , chamada Páscoa .
2 Pris karmay o, Juda mo sow ke hiymon-sorasor uwr o, homkwe uwrsa me hok, sa homkwe yerki Jisas se ouon-aw lokin kwor ey se sehe pawk.
2 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito para matar Jesus em segredo porque tinham medo do povo.
3 Sei, Satan hiy Judas, Iskariot ok ma me, so uron mon kiynuw-yawriy. Hiykwe ki-wayh iha seys mu nareys-ar sohom mo uwr prueyn hiy non.
3 Então Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze discípulos.
4 Judas Iskariot hiykwe ley nok, pris karmay o, God so a pekney-weys se hiy-wayr sosor uwr o, hme nion non-ohruw-a, yerki, hiy Jisas se hmo iha mon kow ey se.
4 Judas foi falar com os chefes dos sacerdotes e com os oficiais da guarda do Templo para combinar a maneira como ele ia lhes entregar Jesus.
5 Uwr somokwe hyo ok ke lonuayk menkin, homkwe kar ley. Sa homkwe hye mein-owon non nakway e me-loray.
5 Eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele.
6 Judas hiykwe hmo ok me uron kamon-aw non-wak. Sa hiykwe enekwei hiy yaprue ma lira, Jisas se hmo iha mon kow ey se lwak ira kraipakrai.
6 Judas aceitou e começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus a eles, sem que o povo ficasse sabendo.
7 Enekwei aiopey hay ihey mo naw, yis lopa me la ey, hiy pa lousne. Enekwei sohokwe sipsip-ney, Pasova enekwei so la ey me lokin kwor ey hiy non.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento , dia em que os judeus matavam carneirinhos para comemorar a Páscoa .
8 Jisas hiy Pita, Jon leys se me-ha nok, kiy-nak-me-sorasor kow ha, “Hohkwe ley nok, Pasova-ayay hrom la ey me kwa lunay-a koruay.”
8 Então Jesus deu a Pedro e a João a seguinte ordem:
9 Hoh hye mesopok, “Hai, hunkwe hror perey lunay-a koruay e mon o?”
9 Eles perguntaram: — Onde o senhor quer que a gente prepare o jantar?
10 Hiy lonuayk me, “Hoh taun mon lyawriy nonaw, uwr prueyn, yiawk aiopey hay hu non se ma nak-way nakey hiykwe hehe lonyay ey. Hohkwe hye pyay ha nok, a hiy ma lyawriy serey non-yawriy.
10 Jesus respondeu:
11 Hohkwe a-yiaup-uwr sohokwe senkin kwa mekow, ‘Hiymon sorasor uwr hiykwe hne senkin mesopok, ampok ha hano ki-wayh me nion Pasova-ayay me non-iwak sir a ey hokwe, poho?’
11 e digam ao dono dela: “O Mestre mandou perguntar a você onde fica a sala em que ele e os seus discípulos vão comer o jantar da Páscoa.”
12 Sa hiykwe hehekwe ampok aiopey hay eir mon ma lwak se mesair kow ey. Ampok sohokwe po lonhan onhan koruay, seyr po huwhay koruay. Hohkwe ayay serey kwa lunay-a kekie sowkriy.”
12 Então ele mostrará a vocês uma grande sala mobiliada, no andar de cima. Preparem ali o jantar.
13 Hoh non-ey nok, lira, omeme lowpwarowp mokwe, Jisas hiy ma mekow ha senkin lwak. Hohkwe sa ayay mokwe a serey sehe non-unay-a koruay.
13 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
14 Ay la enekwei lwak menkin, Jisas o, hyo ki-wayh o, homkwe tebol mon liwak sir.
14 Quando chegou a hora, Jesus sentou-se à mesa com os apóstolos
15 Jisas hiy hyo ki-wayh me kiy-me, “Hano uron ipey-ar hokwe senkin nuw-wak, ha aw nak-ok lopa non kokwe, hakwe peyr Pasova-ayay eme hme nion non-a e nuw-mon.
15 e lhes disse:
16 Hakwe hme senkin mekow, hakwe ayay omokwe liy ma-la ley, ayay sohom mo meyk-ar hok God so Wayr-hre-yier mon lousne hra-hra ha sehe.”
16 Pois eu digo a vocês que nunca comerei este jantar até que eu coma o verdadeiro jantar que haverá no
17 Sei, Jisas hiykwe yiawk wain-hu non se nakway nok, God se nak-me-ihey nok, senkin kiy-nak-me, “Homkwe wain-hu ehe nakway nok, homkiaw-ayay nakway owndiy owswa.
17 Então Jesus pegou o cálice de vinho, deu graças a Deus e disse:
18 Hakwe hme senkin kiy-mekow, hakwe wain-hu ohokwe liy ma-lowswa ley, God so Wayr-hre-yier hiy le sehe.”
18 Pois eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até que chegue o Reino de Deus.
19 Sei, hiykwe ihey mo naw imon lonok nok, God se manak-me-ihey nok, kamane nok, hyo ki-wayh me lowndiy. Hiy hme kiynak-me, “Okukwe hano owhi, hme ma kow hok non. Hane ma-nanpanan ey hokwe, homkwe yor sokukwe senkin-awaw kwa meio wayr-wayr.”
19 Depois pegou o pão e deu graças a Deus. Em seguida partiu o pão e o deu aos apóstolos, dizendo:
20 Hom ihey mo naw ke la lowpway menkin, hiykwe liy-liy-aw ma-lon, wain-hu se nakway nok, me, “Yiawk ohokwe God so sokior-ok iwon, hano nioh non ma me-sakon kawk hok non. Nioh sohokwe hme hokuaw ma swanon sow kow hiy non.
20 Depois do jantar, do mesmo modo deu a eles o cálice de vinho, dizendo:
21 Sawk kwa lira, uwr hane ma wei kow hiykwe, ehe, hane nion tebol mon kiy-non-wak.
21 Mas vejam: o traidor está aqui sentado comigo à mesa!
22 Uwrsa mo Ney hiykwe ya lokrue a, God hiykiaw ma me-sakon kawk senkin. Sawk uwr hye ma wei kow hiykwe piap lwak ey.”
22 Pois o
23 Sei, hyo ki-wayh homkwe sa pau homkiaw-ayay-aw kiy-mesopok sopok, yor sokukwe ya hmo prueyn pohiy nuw-meio a-ney.
23 Então os apóstolos começaram a perguntar uns aos outros quem seria o traidor.
24 Seyr homkwe hmo prueyn peyrmawk liarok uwr posokwaw lwak e, seme lon-seyrpaseyr ohruw-a.
24 Os apóstolos tiveram uma forte discussão sobre qual deles deveria ser considerado o mais importante.
25 Jisas hiy hme kiy-me, “Haiden mo king homkwe hmo uwrsa mo eir mon lwak, seyr makwey-uwr, uwrsa me hmo hiy-wayr krai me ma mesair kow homkwe homkiaw-ayay ‘Uwrsa mo wayh’ ok me.
25 Então Jesus disse:
26 Sawk homkwe senkin peie lwak o. Hmo prueyn seirpey-ar ma lwak hiykwe peyr nay-ih ineyr se hieyn kwa lwak. Seyr hmo prueyn hiy-wayr kraiay ey hiykwe peyr mey-uwr se hieyn kwa lwak.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, o mais importante deve ser como o menos importante; e o que manda deve ser como o que é mandado.
27 Hai, uwr peyrmawk ma liarok hokwe pohiy non so? Uwr, ayay ma liwak-a hiy pak, uwr, ayay, hye ma morue hiy non pak? Uwr peyrmawk ma liarok hokwe, uwr ayay ma liwak-a sohiy non. Sawk hakwe hmo ompok mon kokwe uwr, ayay ma morue se hieyn kiy-wak.
27 Quem é o mais importante? É o que está sentado à mesa para comer ou é o que está servindo? Claro que é o que está sentado à mesa. Mas entre vocês eu sou como aquele que serve.
28 Leykawn lowpwarowp hano mon ma lousne mokwe, homkwe hane nion siraw non-wak.
28 — Vocês têm estado sempre comigo nos meus sofrimentos.
29 Sa hano Aio hiy hane uru, hiy-wayr kraiay ey se po kow, hakwe seyr hme uru liy-liy-aw sehe kow ey.
29 Por isso, assim como o meu Pai me deu o direito de governar, eu também dou o mesmo direito a vocês.
30 Homkwe ayay o, hu o, hano tebol mon liwak sir a ey, hano Wayr-hre-yier mon. Homkwe sia-king mon liwak sir ey, Israel mo uwrku iha seys me lira mesor anon anon ey hokwe.”
30 Vocês vão comer e beber à minha mesa no meu
31 Sa Jisas hiykwe senkin me, “Saimon, Saimon, kwa lonuayk. Satan hiykwe po mesopok, hme lowpwarowp mon ir ey hokwe, wit-i mo nam me hieyn mon-say ey.
31 Jesus continuou:
32 Saimon, hakwe hne God se papo hiy-mesopok, hno nan kiykiy-ay yor hok makuayk lopa lwak ey hokwe. Sawk hwon ma-kankoum ne ankin, hunkwe hno wayh me kwa hiy-mon kraipakrai.”
32 Mas eu tenho orado por você, Simão, para que não lhe falte fé. E, quando você voltar para mim, anime os seus irmãos.
33 Pita hiy lonuayk me, “Hakamay, hakwe hne nion kalabus-a mon liy non-ey, seyr hne nion liy non-okrue.”
33 Então Pedro disse a Jesus: — Estou pronto para ser preso e morrer com o senhor!
34 Sa Jisas hiy kiy-me, “Pita, hakwe hne senkin mekow, pokon arawh kokwe, kakaruk hiy me lopa non kokwe, hunkwe enekwei krompri hane nonkway-lopa-ok senkin me ey.”
34 Então Jesus afirmou:
35 Sei, Jisas hiy hyo ki-wayh me kiy-mesopok, “Enekwei, ha hme owk-neyp o, meyki-owk o, sune-ohi o, sohom lopa ma me-ha, homkwe omeme kamon ohna pankaw lwak?”
35 Depois Jesus perguntou aos discípulos: — Não faltou nada! — responderam eles.
36 Hiykwe hme me, “Sawk pokon enkin kokwe, uwr prueyn owk-neyp non posokwaw lwak e, meyki-owk non posokwaw lwak e, kwa huor nok. Seyr aw-seik lopa posokwaw lwak e, hiykwe hyo saket ke isay nakway nok, aw-seik nakway.
36 Então Jesus disse:
37 Hakwe hme senkin mekow, God so mamey senkin ma me, ‘Uwrsa homkwe hyekwe uwr piap-araw me nion nak-sor peykyay’, ok sokukwe hano mon ok-ar lousne hrahra ha ey, payhokuaw ok hane ma mey mokwe, pau ok-ar kiy-ousne sa-ousne.” Ais 53:12
37 Pois as
38 Ki-wayh hom me, “Hakamay, hwon seyn lira, aw-seik pireys-ar kokwe, okwe.”
38 Aí os seus discípulos disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas.
39 Jisas hiy Jerusalem se lokriy hain nok, ley, mnuw Oliv mon. Hyo yor sokukwe mo senkinaw-aw lon. Seyr hyo ki-wayh homkwe hye pyay ha.
39 Jesus saiu e foi, como de costume, ao monte das Oliveiras; e os seus discípulos foram com ele.
40 Hiy yier serey hiy-ousne menkin, hme kiy-me, “Homkwe God se sehe mesopok e, sa homkwe leykawn mon makuayk sa-kuayk pa ka lwak.”
40 Quando chegou ao lugar escolhido, Jesus disse:
41 Hiykwe hme serey lokriy hain nok, sa mein se ma ka-sasow ha, meiaw eyn senkin kakor-ey popor nok, pamuow kampueys nok, mesopok,
41 Então se afastou a uma distância de mais ou menos trinta metros. Ajoelhou-se e começou a orar,
42 “Aio, hno uron ko lwak ankin, hunkwe aw nak-ok yiawk hano mon ma lwak ehe kwa lonok nakey. Sawk hunkwe hano uron ko so meyki peie pyay o. Hunkwe hno uron ko so meyki kwa pyay.”
42 dizendo:
43 Sa ensel prueyn nonkumey ko hiy laye nok, hye hiy-mon kraipakrai.
43 [Então um anjo do céu apareceu e o animava.
44 Jisas hiykwe uron nuw-kuw kworpakwor kawk, hyo owh hiy low ma nuw-hei se. Sa hiykwe God se aiopey hay sehe nuw-mesopok. Hyo kruayk mokwe nioh me hieyn ki mon eysay eysay.
44 Cheio de uma grande aflição, Jesus orava com mais força ainda. O seu suor era como gotas de sangue caindo no chão.]
45 Hiy mesopok lowpway nok, ma-ley, hyo ki-wayh mo owh mon. Hiy sa hom anwaw lwon sowkway me ka-ira ne. Payhokuaw, homkwe uron nuw-kuw kworpakwor kreik.
45 Depois de orar, ele se levantou, voltou para o lugar onde os discípulos estavam e os encontrou dormindo, pois a tristeza deles era muito grande.
46 Hiy hme me, “Hai, homkwe anwaw panoke war-won o? Homkwe loksian-sasian mesopok e, God se, sa homkwe leykawn mon makuayk sakuayk lopa ka lwak.”
46 E disse:
47 Jisas hiy ok lohruw-a nonaw, sa uwr orhey non hom le. Judas, ki-wayh mo prueyn hiykiaw peyr. Hiykwe sa Jisas se way neyr-a-neyr e le.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou uma multidão. Judas, um dos doze discípulos, que era quem guiava aquela gente, chegou perto de Jesus para beijá-lo.
48 Sawk Jisas hiy kiy-mesopok, “Judas, hmey, hunkwe Uwrsa mo Ney se kokwe nak-way neyr-a-neyr non uwr piap-araw mo iha mon kow ey so?”
48 Mas Jesus disse:
49 Jisas so ki-wayh hom weynpaweyn penkin hom lousne ey se lira menkin, homkwe hye mesopok, “Hakamay, hromkwe hromo aw-seik non liy lono o?”
49 Quando os discípulos que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: — Senhor, devemos atacar essa gente com as nossas espadas?
50 Sa hmo uwr prueyn hiykwe Pris Makwey-uwr so mey-uwr so nweyk ke lokian pru sow.
50 Um deles feriu com a espada o empregado do Grande Sacerdote , cortando a sua orelha direita.
51 Sawk Jisas hiy lonuayk me, “Weynpaweyn sokukwe sopiaw.” Sa hiykwe uwr sohiy so nweyk ke sapou mon popriy kow.
51 Mas Jesus ordenou: Aí tocou na orelha do homem e o curou.
52 Sa Jisas hiykwe pris karmay o, God so a pekney-weys se hiy-wayr sosor uwr o, Juda mo hakamay o, hye nekie e ma le-nene seme kiy-me, “Hmey, hakwe sow me kamaun sow uwr so, hom hane aw-seik o, aw-now o, sohom non ma nake ohokwe?
52 Em seguida disse aos chefes dos sacerdotes, aos oficiais da guarda do Templo e aos líderes judeus que tinham vindo para prendê-lo:
53 Eypok lowpwarowp mokwe hakwe mo hme nion God so a pekney-weys mon non-wak, sa homkwe hane pase nekie e. Sawk aua ohokwe, hmo; eym-nawp so krai hiy ma hiy-wayr ohokwe.”
53 Eu estava com vocês todos os dias no pátio do Templo, e vocês não tentaram me prender. Mas esta é a hora de vocês e também a hora do poder da escuridão.
54 Homkwe Jisas se nekie nok, hiy-ey, sa Pris Makwey-uwr so a mon hiy-yawriy. Pita hiykwe mei-aw mei-aw lonsu ney.
54 Eles prenderam Jesus e o levaram até a casa do Grande Sacerdote . E Pedro os seguia de longe.
55 Ya kamon kokwe a-yier ompok mon lunay, sa Pita hiykwe unsaney serey ma kikrweik awndiy me nion non-wakiawkeyn.
55 Quando acenderam uma fogueira no meio do pátio, Pedro foi e sentou-se com os que estavam em volta do fogo.
56 Mey-sa prueyn hokwe sa Pita hiy ya mon wakiawkeyn se lira. Hokwe hye nuw-ira kraipakrai nok, kiynuw-me, “Uwr ohokwe, Jisas se nion ma non-wak hiy non.”
56 Uma das empregadas o viu sentado ali perto da fogueira, olhou bem para ele e disse: — Este homem também estava com Jesus!
57 Sawk Pita hiykwe nak-meyamey, “Akwa, hakwe uwr sohokwe nonkway lwak pey.”
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, eu nem conheço esse homem!
58 Kiykor-wak popor ha menkin, sa uwr prueyn hiy hye lira nok, me, “Hwon seyn, hunkwe hmo prueyn.”
58 Pouco tempo depois, um homem o viu ali e disse: — Você também é um deles! Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sou um deles.
59 Aua kamon ley lowpway menkin, uwr prueyn hiy hye ma-me, “Me kama, uwr ohokwe mo hye nion non-wak, payhokuaw, hiykwe Galili-uwr.”
59 Mais ou menos uma hora depois, outro insistiu: — Você estava mesmo com ele porque também é galileu.
60 Sawk Pita hiy lonuayk me, “Ara, hakwe ok hwon ma lohruw-a somokwe nonkway lwak pey.” Hiy senkin me nonaw, kakaruk hiy pa ok kiynuw-me.
60 Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sei do que é que você está falando! Naquele instante, enquanto ele falava, o galo cantou.
61 Hakamay hiy swahre nok, Pita se nuw-ira. Pita hiykwe sa ok Jisas hye ma lohruw-a kow me ma-nanpanan. Jisas hiykwe Pita se kokwe senkin mekow. “Pokon arawh kokwe kakaruk hiy ok me lopa non kokwe, hunkwe enekwei krompri hane nonkway-lopa-ok senkin me ey.”
61 Então o Senhor virou-se e olhou firme para Pedro, e ele lembrou das palavras que o Senhor lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.”
62 Pita hiykwe sa ki apau mon ley nok, eheyr aiopey hay nuw-yuk.
62 Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
63 Uwr, Jisas se ma liarok ira kraipakrai homkwe, hye lourde nok, nak-omniy.
63 Os homens que estavam guardando Jesus zombavam dele e batiam nele.
64 Homkwe Jisas so nene me nak-ok sapeykyay kopyo nok, nak-mesopok, “Hne posokwaw lomniy so? Hunkwe profet-ok kwa me.”
64 Taparam os olhos dele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe!
65 Seyr homkwe hye ok piap-ok kraiar senkin nak-me.
65 E diziam muitas outras coisas para insultá-lo.
66 Enekwei ey hiy ka-kaie nerie menkin, Juda mo kaunsil homkwe suhway-aw senkin nuw-hokruw, pris karmay o, sow ke hiymon-sorasor uwr o. Sa Jisas se kokwe hmo inour mon sehe hiy-ey.
66 Quando amanheceu, alguns líderes dos judeus, alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei se reuniram. Depois mandaram levar Jesus diante do Conselho Superior .
67 Hom Jisas se mesopok, “Hunkwe Krais lwak ankin, hreme kwa mekow.”
67 Então lhe disseram: — Diga para nós se você é o Ele respondeu:
68 Sa ha hme mesopok ankin, homkwe liy lonuayk me ley.
68 E, se eu fizer uma pergunta, vocês não vão responder.
69 Sawk pokon enekwei ohiy o, yaw o, senkin-awaw, Uwrsa mo Ney hiykwe God Seirpey-ar so iha sayar mon liwak ey.”
69 Mas de agora em diante o
70 Uwr lowpwarowp sohom me, “Hmey, hunkwe God so Ney so?”
70 Aí todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Sei, hom me, “Hromkwe uwr har mo woki-ok mokwe sankaw liy ma-lonuayk ley. Hromkwe ok, hiy ma me mokwe, hromkiaw po kiy-onuayk.”
71 E eles disseram: — Não precisamos mais de testemunhas. Nós mesmos ouvimos o que ele disse.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.