Lucas 15
God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs NVT
1 Enekwei kamon hokwe, uwr takis mein-owon lonok-uwr o, uwr-sa yor piap-araw non o, homkwe Jisas so owh mon le nok, hyo ok me lonuayk.
1 Cobradores de impostos e outros pecadores vinham ouvir Jesus ensinar.
2 Farisi o, Juda mo sow ke hiymon-sorasor uwr o, homkwe sawk Jisas se aw-ok senkin lon-me, “Uwr sohokwe uwrsa yor piap-araw non me nion panoke non-waw-waw a o?”
2 Os fariseus e mestres da lei o criticavam, dizendo: “Ele se reúne com pecadores e até come com eles!”.
3 Sawk Jisas hiykwe hme owhnan-ok kamon senkin makiy-mekow,
3 Então Jesus lhes contou esta parábola:
4 “Sa hmo uwr prueyn hiykwe sipsip 100 sankaw kow-a ankin, sawk kamon se lanyan ankin, hiykwe penkin lon ey so? Hiykwe sipsip 99 me kipay serey-aw lokriy hain nok, sa sipsip ma lanyan sehe nuw-anio pawk, senkin-awaw, hye nuw-irway ok.
4 “Se um homem tiver cem ovelhas e uma delas se perder, o que acham que ele fará? Não deixará as outras noventa e nove no pasto e buscará a perdida até encontrá-la?
5 Hiy sipsip sehe lirway ankin, hiykwe kar aiopey hay nuw-ey, sa hyo someyk arian non lyay nok, yier mon ma-way nak-ey.
5 E, quando a encontrar, ele a carregará alegremente nos ombros e a levará para casa.
6 Sa yier mon lousne ankin, hiykwe hyo wayh-ih nayh me o, hyo om-wayh me o, seme nak-me-huonokyaw nok, hme senkin nak-me ok, ‘Homkwe hane nion kar kwa non-ey e. Hakwe sipsip ma lanyan se papo ma-lirway.’”
6 Quando chegar, reunirá os amigos e vizinhos e dirá: ‘Alegrem-se comigo, pois encontrei minha ovelha perdida!’.
7 Jisas hiy makiy-me, “Sohokwe seyr liy-liy-aw eyn nuw-wak. Uwr prueyn hiykwe hyo uron se kankoum ankin, God so mey-uwr nonkumey ko homkwe kar ipey-ar nuw-ey, uwr sehe. Seyr God so mey-uwr homkwe uwr yaprue 99 me seyn, kar ley. Sawk hmo kar ipey-ar so meyk-ar mokwe, uwr prueyn hiy hyo uron se ma kankoum sohiy non.”
7 Da mesma forma, há mais alegria no céu por causa do pecador perdido que se arrepende do que por noventa e nove justos que não precisam se arrepender.”
8 “Sa prueyn hokwe ihey mo mein-owon iha seys non. Sa imon ke mon swakawk ha. Hai, sawk hokwe penkin lon ko? Hokwe ya se loum pukyay nok, a sohiy so onhan onhan me hor-say. Hokwe senkin-aw nuw-anio pawk popriy nok, sawk omok-ar nuw-irway.
8 “Ou suponhamos que uma mulher tenha dez moedas de prata e perca uma. Acaso não acenderá uma lâmpada, varrerá a casa inteira e procurará com cuidado até encontrá-la?
9 Hok ma-lonok menkin, sawk hokwe hoko wein-ih-nayh me o, hoko om-wayh me o, seme me-huonok okrar nok, me, ‘Homkwe hane nion kar kwa non-ey e. Hakwe hano mein-owon ma mon swakawk kokwe papo ma-lirway onok.’
9 E, quando a encontrar, reunirá as amigas e vizinhas e dirá: ‘Alegrem-se comigo, pois encontrei a minha moeda perdida!’.
10 Sohokwe seyr liy-liy-aw eyn nuw-wak. Uwr prueyn hiykwe hyo uron se kankoum ankin, God so ensel nonkumey ko homkwe seyr kar ipey-ar nuw-ey.”
10 Da mesma forma, há alegria na presença dos anjos de Deus quando um único pecador se arrepende”.
11 Jisas hiykwe owhnan-ok kamon senkin manak-mesor kow, “Uwr prueyn hiykwe ney hokwe prueys non.
11 Jesus continuou: “Um homem tinha dois filhos.
12 Nay-ih hiy me, orih se, ‘Aio ara, omeme hano uru mon ma lwak somokwe hunkwe hane pokon kwa kiy-opri kow.’ Sa orih hiykwe hyo omeme me sehe kekie anon anon opri kow, ney prueysyar se.
12 O filho mais jovem disse ao pai: ‘Quero a minha parte da herança’, e o pai dividiu seus bens entre os filhos.
13 Enekwei sankaw lwayr pa, uwr sohiy so ney noprawey sohokwe sawk hyo omeme me lopri kow nakway, uwr har me. Hiykwe mein-owon seme lonokyaw nok nok, nak-ey, yier meiaw-ar mon. Hyo ihey mo mein-owon mokwe sawk yerki senkin senkin mon puraw sasow hihir-say lowpway.
13 “Alguns dias depois, o filho mais jovem arrumou suas coisas e se mudou para uma terra distante, onde desperdiçou tudo que tinha por viver de forma desregrada.
14 Enekwei hiy hyo meinowon me ma sasow hihir-say lowpway so meyki hokwe, sawk siowp lokrue enekwei hiy lousne, kipay serey mon. Hiykwe seyr ayay lopa-ar sehe nuw-wak.
14 Quando seu dinheiro acabou, uma grande fome se espalhou pela terra, e ele começou a passar necessidade.
15 Sa hiykwe uwr prueyn kipay serey suko arian so owh mon ley nok, hye mey kamon mesopok. Sa uwr sohokwe hyekwe hyo huok kow-a-om mon me-ha, hyo huok me kow-a e.
15 Convenceu um fazendeiro da região a empregá-lo, e esse homem o mandou a seus campos para cuidar dos porcos.
16 Hiykwe siowp ma nuw-okrue se huok mo ayay-kopi me la e nuw-mon, sawk uwr prueyn hye ayay pase kow-a e.
16 Embora quisesse saciar a fome com as vagens dadas aos porcos, ninguém lhe dava coisa alguma.
17 Sa omok hyo uron yaprue-ar hiy ma-le menkin, hiy sa senkin sehe ma-nanpanan me, ‘Hakwe penkin lon soney? Hano aio so mey-uwr homkwe ayay kraiar nuw-a korpakor say. Sawk hakwe pa siowp lonkane yay okrue ohriar.
17 “Quando finalmente caiu em si, disse: ‘Até os empregados de meu pai têm comida de sobra, e eu estou aqui, morrendo de fome.
18 Ohow, pokon kokwe hakwe hano aio so a mon ma-ley nok, hye senkin me ley: Aio, hakwe hne o, God se o, yor piap-araw me mon.
18 Vou retornar à casa de meu pai e dizer: Pai, pequei contra o céu e contra o senhor,
19 Hakwe uwr yaprue korey. Hane kokwe hunkwe hno ney ok peie me o. Sawk hane kokwe hunkwe hno mey-uwr ok-aw me e. Hakwe hno mey-uwr me hieyn liy meio.’
19 e não sou mais digno de ser chamado seu filho. Por favor, trate-me como seu empregado’.
20 Enekwei sohiy nonaw kokwe hiykwe sawk sehe ma-ley, orih so owh mon kokwe.
20 “Então voltou para a casa de seu pai. Quando ele ainda estava longe, seu pai o viu. Cheio de compaixão, correu para o filho, o abraçou e o beijou.
21 Sawk ney hiykwe orih se kokwe senkin mekow, ‘Aio ara, hakwe hne o, God se o, yor piap-araw me po mon. Hakwe uwr yaprue korey. Hunkwe hanekwe hno ney ok peie me o.’
21 O filho disse: ‘Pai, pequei contra o céu e contra o senhor, e não sou mais digno de ser chamado seu filho’.
22 Sawk orih hiykwe hyo mey-uwr me huonok nok, senkin mekow, ‘Ama, homkwe owh ko omeme yaprue ke saw-ey way nok nok, lie kow. Ring, yodne mon sakon kawk ey o, ihey mo sune-ohi o, seme lopri nok, nak-ie kow.
22 “O pai, no entanto, disse aos servos: ‘Depressa! Tragam a melhor roupa da casa e vistam nele. Coloquem-lhe um anel no dedo e sandálias nos pés.
23 Ama, homkwe saw-ey nok, bulmakau-ney samwaw owh aiopey hay ma leyr se am-way nok nok, lokin kwor neyh. Hromkwe pokon kokwe ayay la nok, kar nuw-nakey.
23 Matem o novilho gordo. Faremos um banquete e celebraremos,
24 Payhokuaw, hano ney ohokwe lokrue ha se hieyn, sawk hiykwe inaw ma-lwak. Seyr hiykwe lanyan ha se hieyn, sawk hyekwe papo ma-lirway.’ Sa homkwe ayay kar non-aw seme nak-ey a.
24 pois este meu filho estava morto e voltou à vida. Estava perdido e foi achado!’. E começaram a festejar.
25 Enekwei sohokwe ney karmay hiykwe wueir-mey meio kok. Hiy ma-le menkin, sa a ohriar mon senkin ka-onuayk ne, homkwe yayh kiaw a ampok mon lokin kuw-ma hriykow hriykow kwawk.
25 “Enquanto isso, o filho mais velho trabalhava no campo. Na volta para casa, ouviu música e dança,
26 Sa hiykwe mey-uwr prueyn se sehe ka-me-huonok nok, mesopok, ‘Ara, a ohokwe, homkwe penkin lon o?’
26 e perguntou a um dos servos o que estava acontecendo.
27 Mey-uwr sohiy me, ‘Hno nay hiykwe papo ma-lousne. Hno aio hiykwe bulmakau-ney samwaw owh aiopey hay ma leyr se sehe lokin kwor, payhokuaw, hyo ney hokwe lokrue pa, hiykwe yaprue nonaw ma-le.’
27 O servo respondeu: ‘Seu irmão voltou, e seu pai matou o novilho gordo, pois ele voltou são e salvo!’.
28 Ney karmay hiykwe sawk kasaw ipey-ar sehe nuw-hohuaw. Hiykwe sa a mon lyawriy e mon pa, sehe lwak. Sawk hyo orih hiy le nok, hye me-papaw liok, hiy a mon lyawriy e.
28 “O irmão mais velho se irou e não quis entrar. O pai saiu e insistiu com o filho,
29 Sawk hyo orih so ok kokwe senkin ma-sahre onuayk me, ‘Kwa lonuayk, enekwei enekwei hakwe hne nion non-wak. Hakwe hno mey-uwr se hieyn lwak, hno mey me meio kow wayr. Hakwe hno ok ke kamaun sow pa. Hai, hunkwe hanekwe payay se kow so? Hunkwe hane kokwe meme kamon ayay aiopey hay hano wayh-om me nion non-unay-a ey se pase lway kow e.
29 mas ele respondeu: ‘Todos esses anos, tenho trabalhado como um escravo para o senhor e nunca me recusei a obedecer às suas ordens. E o senhor nunca me deu nem mesmo um cabrito para eu festejar com meus amigos.
30 Sawk hno ney sohokwe hno omeme me puraw-aw mon hihir say lowpway, yokun yor ki ko me-aw, sa hunkwe bulmakau-ney samwaw ihey se sehe hiy-okin kwor a huon.’
30 Mas, quando esse seu filho volta, depois de desperdiçar o seu dinheiro com prostitutas, o senhor comemora matando o novilho!’.
31 Orih hiy ma-sahre me, ‘Hano ney ara, enekwei enekwei hunkwe hane nion non-nuw-wak. Omeme poya-poya hano omokwe, hno homkwaw mora.
31 “O pai lhe respondeu: ‘Meu filho, você está sempre comigo, e tudo que eu tenho é seu.
32 Sawk hrom ayay swa-hokruw lokin kuw-ma-a lopa lwak hokwe, yaprue korey. Payhokuaw, hno nay hiykwe lokrue ha se hieyn, sawk hiykwe inaw ma-lwak. Seyr hiykwe lanyan ha se hieyn, sawk hyekwe papo ma-lirway.’”
32 Mas tínhamos de comemorar este dia feliz, pois seu irmão estava morto e voltou à vida. Estava perdido e foi achado!’”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.