Lucas 15

God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Enekwei kamon hokwe, uwr takis mein-owon lonok-uwr o, uwr-sa yor piap-araw non o, homkwe Jisas so owh mon le nok, hyo ok me lonuayk.
1 Certa ocasião, muitos cobradores de impostos e outras pessoas de má fama chegaram perto de Jesus para o ouvir.
2 Farisi o, Juda mo sow ke hiymon-sorasor uwr o, homkwe sawk Jisas se aw-ok senkin lon-me, “Uwr sohokwe uwrsa yor piap-araw non me nion panoke non-waw-waw a o?”
2 Os fariseus e os mestres da Lei criticavam Jesus, dizendo: — Este homem se mistura com gente de má fama e toma refeições com eles.
3 Sawk Jisas hiykwe hme owhnan-ok kamon senkin makiy-mekow,
3 Então Jesus contou esta parábola :
4 “Sa hmo uwr prueyn hiykwe sipsip 100 sankaw kow-a ankin, sawk kamon se lanyan ankin, hiykwe penkin lon ey so? Hiykwe sipsip 99 me kipay serey-aw lokriy hain nok, sa sipsip ma lanyan sehe nuw-anio pawk, senkin-awaw, hye nuw-irway ok.
4 — Se algum de vocês tem cem ovelhas e perde uma, por acaso não vai procurá-la? Assim, deixa no campo as outras noventa e nove e vai procurar a ovelha perdida até achá-la.
5 Hiy sipsip sehe lirway ankin, hiykwe kar aiopey hay nuw-ey, sa hyo someyk arian non lyay nok, yier mon ma-way nak-ey.
5 Quando a encontra, fica muito contente e volta com ela nos ombros.
6 Sa yier mon lousne ankin, hiykwe hyo wayh-ih nayh me o, hyo om-wayh me o, seme nak-me-huonokyaw nok, hme senkin nak-me ok, ‘Homkwe hane nion kar kwa non-ey e. Hakwe sipsip ma lanyan se papo ma-lirway.’”
6 Chegando à sua casa, chama os amigos e vizinhos e diz: “Alegrem-se comigo porque achei a minha ovelha perdida.”
7 Jisas hiy makiy-me, “Sohokwe seyr liy-liy-aw eyn nuw-wak. Uwr prueyn hiykwe hyo uron se kankoum ankin, God so mey-uwr nonkumey ko homkwe kar ipey-ar nuw-ey, uwr sehe. Seyr God so mey-uwr homkwe uwr yaprue 99 me seyn, kar ley. Sawk hmo kar ipey-ar so meyk-ar mokwe, uwr prueyn hiy hyo uron se ma kankoum sohiy non.”
7 — Pois eu lhes digo que assim também vai haver mais alegria no céu por um pecador que se arrepende dos seus pecados do que por noventa e nove pessoas boas que não precisam se arrepender.
8 “Sa prueyn hokwe ihey mo mein-owon iha seys non. Sa imon ke mon swakawk ha. Hai, sawk hokwe penkin lon ko? Hokwe ya se loum pukyay nok, a sohiy so onhan onhan me hor-say. Hokwe senkin-aw nuw-anio pawk popriy nok, sawk omok-ar nuw-irway.
8 Jesus continuou:
9 Hok ma-lonok menkin, sawk hokwe hoko wein-ih-nayh me o, hoko om-wayh me o, seme me-huonok okrar nok, me, ‘Homkwe hane nion kar kwa non-ey e. Hakwe hano mein-owon ma mon swakawk kokwe papo ma-lirway onok.’
9 E, quando a encontra, convida as amigas e vizinhas e diz: “Alegrem-se comigo porque achei a minha moeda perdida.”
10 Sohokwe seyr liy-liy-aw eyn nuw-wak. Uwr prueyn hiykwe hyo uron se kankoum ankin, God so ensel nonkumey ko homkwe seyr kar ipey-ar nuw-ey.”
10 — Pois eu digo a vocês que assim também os anjos de Deus se alegrarão por causa de um pecador que se arrepende dos seus pecados.
11 Jisas hiykwe owhnan-ok kamon senkin manak-mesor kow, “Uwr prueyn hiykwe ney hokwe prueys non.
11 E Jesus disse ainda:
12 Nay-ih hiy me, orih se, ‘Aio ara, omeme hano uru mon ma lwak somokwe hunkwe hane pokon kwa kiy-opri kow.’ Sa orih hiykwe hyo omeme me sehe kekie anon anon opri kow, ney prueysyar se.
12 Certo dia o mais moço disse ao pai: “Pai, quero que o senhor me dê agora a minha parte da herança.”
13 Enekwei sankaw lwayr pa, uwr sohiy so ney noprawey sohokwe sawk hyo omeme me lopri kow nakway, uwr har me. Hiykwe mein-owon seme lonokyaw nok nok, nak-ey, yier meiaw-ar mon. Hyo ihey mo mein-owon mokwe sawk yerki senkin senkin mon puraw sasow hihir-say lowpway.
13 Poucos dias depois, o filho mais moço ajuntou tudo o que era seu e partiu para um país que ficava muito longe. Ali viveu uma vida cheia de pecado e desperdiçou tudo o que tinha.
14 Enekwei hiy hyo meinowon me ma sasow hihir-say lowpway so meyki hokwe, sawk siowp lokrue enekwei hiy lousne, kipay serey mon. Hiykwe seyr ayay lopa-ar sehe nuw-wak.
14 — O rapaz já havia gastado tudo, quando houve uma grande fome naquele país, e ele começou a passar necessidade.
15 Sa hiykwe uwr prueyn kipay serey suko arian so owh mon ley nok, hye mey kamon mesopok. Sa uwr sohokwe hyekwe hyo huok kow-a-om mon me-ha, hyo huok me kow-a e.
15 Então procurou um dos moradores daquela terra e pediu ajuda. Este o mandou para a sua fazenda a fim de tratar dos porcos.
16 Hiykwe siowp ma nuw-okrue se huok mo ayay-kopi me la e nuw-mon, sawk uwr prueyn hye ayay pase kow-a e.
16 Ali, com fome, ele tinha vontade de comer o que os porcos comiam, mas ninguém lhe dava nada.
17 Sa omok hyo uron yaprue-ar hiy ma-le menkin, hiy sa senkin sehe ma-nanpanan me, ‘Hakwe penkin lon soney? Hano aio so mey-uwr homkwe ayay kraiar nuw-a korpakor say. Sawk hakwe pa siowp lonkane yay okrue ohriar.
17 Caindo em si, ele pensou: “Quantos trabalhadores do meu pai têm comida de sobra, e eu estou aqui morrendo de fome!
18 Ohow, pokon kokwe hakwe hano aio so a mon ma-ley nok, hye senkin me ley: Aio, hakwe hne o, God se o, yor piap-araw me mon.
18 Vou voltar para a casa do meu pai e dizer: ‘Pai, pequei contra Deus e contra o senhor
19 Hakwe uwr yaprue korey. Hane kokwe hunkwe hno ney ok peie me o. Sawk hane kokwe hunkwe hno mey-uwr ok-aw me e. Hakwe hno mey-uwr me hieyn liy meio.’
19 e não mereço mais ser chamado de seu filho. Me aceite como um dos seus trabalhadores.’ ”
20 Enekwei sohiy nonaw kokwe hiykwe sawk sehe ma-ley, orih so owh mon kokwe.
20 Então saiu dali e voltou para a casa do pai.
21 Sawk ney hiykwe orih se kokwe senkin mekow, ‘Aio ara, hakwe hne o, God se o, yor piap-araw me po mon. Hakwe uwr yaprue korey. Hunkwe hanekwe hno ney ok peie me o.’
21 E o filho disse: “Pai, pequei contra Deus e contra o senhor e não mereço mais ser chamado de seu filho!”
22 Sawk orih hiykwe hyo mey-uwr me huonok nok, senkin mekow, ‘Ama, homkwe owh ko omeme yaprue ke saw-ey way nok nok, lie kow. Ring, yodne mon sakon kawk ey o, ihey mo sune-ohi o, seme lopri nok, nak-ie kow.
22 — Mas o pai ordenou aos empregados: “Depressa! Tragam a melhor roupa e vistam nele. Ponham um anel no dedo dele e sandálias nos seus pés.
23 Ama, homkwe saw-ey nok, bulmakau-ney samwaw owh aiopey hay ma leyr se am-way nok nok, lokin kwor neyh. Hromkwe pokon kokwe ayay la nok, kar nuw-nakey.
23 Também tragam e matem o bezerro gordo. Vamos começar a festejar
24 Payhokuaw, hano ney ohokwe lokrue ha se hieyn, sawk hiykwe inaw ma-lwak. Seyr hiykwe lanyan ha se hieyn, sawk hyekwe papo ma-lirway.’ Sa homkwe ayay kar non-aw seme nak-ey a.
24 porque este meu filho estava morto e viveu de novo; estava perdido e foi achado.”
25 Enekwei sohokwe ney karmay hiykwe wueir-mey meio kok. Hiy ma-le menkin, sa a ohriar mon senkin ka-onuayk ne, homkwe yayh kiaw a ampok mon lokin kuw-ma hriykow hriykow kwawk.
25 — Enquanto isso, o filho mais velho estava no campo. Quando ele voltou e chegou perto da casa, ouviu a música e o barulho da dança.
26 Sa hiykwe mey-uwr prueyn se sehe ka-me-huonok nok, mesopok, ‘Ara, a ohokwe, homkwe penkin lon o?’
26 Então chamou um empregado e perguntou: “O que é que está acontecendo?”
27 Mey-uwr sohiy me, ‘Hno nay hiykwe papo ma-lousne. Hno aio hiykwe bulmakau-ney samwaw owh aiopey hay ma leyr se sehe lokin kwor, payhokuaw, hyo ney hokwe lokrue pa, hiykwe yaprue nonaw ma-le.’
27 — O empregado respondeu: “O seu irmão voltou para casa vivo e com saúde. Por isso o seu pai mandou matar o bezerro gordo.”
28 Ney karmay hiykwe sawk kasaw ipey-ar sehe nuw-hohuaw. Hiykwe sa a mon lyawriy e mon pa, sehe lwak. Sawk hyo orih hiy le nok, hye me-papaw liok, hiy a mon lyawriy e.
28 — O filho mais velho ficou zangado e não quis entrar. Então o pai veio para fora e insistiu com ele para que entrasse.
29 Sawk hyo orih so ok kokwe senkin ma-sahre onuayk me, ‘Kwa lonuayk, enekwei enekwei hakwe hne nion non-wak. Hakwe hno mey-uwr se hieyn lwak, hno mey me meio kow wayr. Hakwe hno ok ke kamaun sow pa. Hai, hunkwe hanekwe payay se kow so? Hunkwe hane kokwe meme kamon ayay aiopey hay hano wayh-om me nion non-unay-a ey se pase lway kow e.
29 Mas ele respondeu: “Faz tantos anos que trabalho como um escravo para o senhor e nunca desobedeci a uma ordem sua. Mesmo assim o senhor nunca me deu nem ao menos um cabrito para eu fazer uma festa com os meus amigos.
30 Sawk hno ney sohokwe hno omeme me puraw-aw mon hihir say lowpway, yokun yor ki ko me-aw, sa hunkwe bulmakau-ney samwaw ihey se sehe hiy-okin kwor a huon.’
30 Porém esse seu filho desperdiçou tudo o que era do senhor, gastando dinheiro com prostitutas. E agora ele volta, e o senhor manda matar o bezerro gordo!”
31 Orih hiy ma-sahre me, ‘Hano ney ara, enekwei enekwei hunkwe hane nion non-nuw-wak. Omeme poya-poya hano omokwe, hno homkwaw mora.
31 — Então o pai respondeu: “Meu filho, você está sempre comigo, e tudo o que é meu é seu.
32 Sawk hrom ayay swa-hokruw lokin kuw-ma-a lopa lwak hokwe, yaprue korey. Payhokuaw, hno nay hiykwe lokrue ha se hieyn, sawk hiykwe inaw ma-lwak. Seyr hiykwe lanyan ha se hieyn, sawk hyekwe papo ma-lirway.’”
32 Mas era preciso fazer esta festa para mostrar a nossa alegria. Pois este seu irmão estava morto e viveu de novo; estava perdido e foi achado.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.