Lucas 12
God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs NVT
1 Uwrsa popua hay homkwe nuw-e hokruw konpakon. Yier hokwe nuw-swanon-say lowpway. Har homkwe, har mo sune eir mon nak-oruayk anio sayok. Jisas hiykwe peyr ok mokwe hyo ki-wayh me mesor kow pie. Hiykwe senkin mesor kow, “Homkwe Farisi mo yis me iray iray non kwa lwak. Hakwe hmo yor woki seys non ma lohruw-a me me.
1 Quando as multidões cresceram a ponto de haver milhares de pessoas atropelando-se e pisando umas nas outras, Jesus concentrou seu ensino nos discípulos, dizendo: “Tenham cuidado com o fermento dos fariseus, que é a hipocrisia.
2 Omeme lowpwarowp ma lwak sue somokwe, omok kokwe kumay-ar mon lousne hrahra ey. Seyr ok lowpwarowp ouon-aw ma lwak sue somokwe uwrsa homkwe ya nonkway a.
2 Virá o dia em que tudo que está encoberto será revelado, e tudo que é secreto será divulgado.
3 Senkin, ok hom eym-nawp sok ma lohruw-a nayr somokwe, sa uwr-sa homkwe eypok sok lonuayk ey. Seyr ok, ampok ouon mon uwrsa mo nweyk mon ma soswon soswon sue somokwe, omok kokwe a-suwr mon liwowr me-ha ey.”
3 O que vocês disseram no escuro será ouvido às claras, e o que conversaram a portas fechadas será proclamado dos telhados.
4 Jisas hiy makiy-me, “Hano wayh-om, hakwe hme senkin me, homkwe unsaney, owhi me-aw ma lokin kwor okrue me peie hok o. Homkwe owhi ke-aw lokin kwor, sa homkwe hme weynpaweyn har non liy manak-mon piap-ay ley.
4 “Meus amigos, não tenham medo daqueles que matam o corpo; depois disso, nada mais podem lhes fazer.
5 Sawk hakwe hme kokwe uwr, hom ma nuw-hok ey se mekow ey: Homkwe God se-aw nuw-hok e, payhokuaw, hno owh se ma lokin kwor okrue so meyki hokwe, hiykwe krai non, hne Satan so yier mon lway swakawk ey hokwe. Hakwe hme okar mekow, homkwe hye-aw nuw-hok e.
5 Mas eu lhes direi a quem devem temer. Temam a Deus, que tem o poder de matar e lançar no inferno. Sim, a esse vocês devem temer.
6 Homkwe nonkway lwak, uwr homkwe panisweswe iha sirom mokwe, ihey mo mein-owon paswaw-ney nonaw nakway. Sawk Aio God hiykwe ahney panisweswe sohom mo kamon ke uron liy lorionay ha ley.
6 “Qual é o preço de cinco pardais? Duas moedas de cobre? E, no entanto, Deus não se esquece de nenhum deles.
7 Seyr God hiykwe, hno makwey-ohne somokwe papo sor. Hiykwe hme kokwe papo nuw-nonkway popriy, homkwe peie hok o. Payhokuaw, God so nene mon kokwe, homkwe ahney lowpwarowp mo eir mon lwak.”
7 Até os cabelos de sua cabeça estão todos contados. Portanto, não tenham medo; vocês são muito mais valiosos que um bando inteiro de pardais.
8 Jisas hiy makiy-me, “Hakwe hme kokwe senkin mekow, uwr prueyn hiy uwrsa mo inopuaw senkin mekow ankin, ‘Hakwe Jisas so’, Uwrsa mo Ney hiykwe seyr hye God so ensel mo inopuaw senkin mekow ey, ‘Uwr sohokwe hano.’
8 “Eu lhes digo a verdade: quem me reconhecer aqui, diante das pessoas, o Filho do Homem o reconhecerá na presença dos anjos de Deus.
9 Sawk uwr prueyn hiykwe uwrsa me senkin mekow ankin, ‘Hakwe hyo korey’, ha seyn, God so ensel mo inopuaw senkin mekow ey, ‘Uwr sohokwe hano korey.’
9 Mas quem me negar aqui será negado diante dos anjos de Deus.
10 Sa uwr prueyn hiykwe Uwrsa mo Ney se ok piap-ok me ankin, God hiykwe, uwr sohiy so weynpaweyn piap-araw sokukwe liy mon-say kow. Sawk uwr prueyn hiykwe Niohney Pekney-weys se ok piap-ok me ankin, God hiykwe uwr sohiy so weynpaweyn piap-araw sokukwe mon-say kow lopa.
10 Quem falar contra o Filho do Homem será perdoado, mas quem blasfemar contra o Espírito Santo não será perdoado.
11 Hme Juda mo hokruw-a mo hakamay o, makwey-uwr o, uwr hiy-wayr krai non o, hmo inour mon hiy-ey ankin, homkwe yerki homkiaw-ayay hiy-orok ey o, ok, hom lohruw-a ey o, seme peie nanpanan kworpakwor kawk o.
11 “Quando vocês forem julgados nas sinagogas e diante dos governantes e das autoridades, não se preocupem com o modo como se defenderão nem com o que dirão,
12 Payhokuaw, enekwei sohiy non-aw kokwe, hme Niohney Pekney-weys hiykiaw hmo uron mon liy me-sorasor kow, ok hom me ey mokwe.”
12 pois o Espírito Santo, naquele momento, lhes dará as palavras certas”.
13 Enekwei sohokwe uwrsa kraiar nuw-hokruw, sa hmo prueyn hiykwe Jisas se senkin mesopok, “Hiymon-sorasor uwr ara, hano aio hiykwe papo lokrue. Hunkwe hano oryay se mekow e, omeme, aio hiy ma lokrue okriy hain mokwe, hane mon-kopi ka kekie anon kow.”
13 Então alguém da multidão gritou: “Mestre, por favor, diga a meu irmão que divida comigo a herança de meu pai!”.
14 Sawk Jisas hiy hye senkin makiy-sahre mesopok, “Hano wayh ara, hai, hanekwe posokwaw me-iaup so, hoho mesor anon uwr lwak ey hokwe? Hanekwe krai hoho omeme me kekie anon anon kow ey hokwe, posokwaw kow so?”
14 Jesus respondeu: “Amigo, quem me pôs como juiz sobre vocês para decidir essas coisas?”.
15 Sa Jisas hiykwe uwrsa me senkin mekow, “Homkwe kwa nak-ehei ehei, sawk homkwe omeme kraiar lira way yor me nanpanan kraiay lak. Payhokuaw, iwar hiy su ma lwayr so meykyar hokwe senkin korey, hiy omeme kraiar kawk pipi-yay e.”
15 Em seguida, disse: “Cuidado! Guardem-se de todo tipo de ganância. A vida de uma pessoa não é definida pela quantidade de seus bens”.
16 Sa Jisas hiykwe hme owhnan-ok kamon senkin mekow, “Uwr prueyn hiykwe omeme kraiar non. Hyo wueir hokwe ayay yaprue nuw-ie nok, leip.
16 Então lhes contou uma parábola: “Um homem rico tinha uma propriedade fértil que produziu boas colheitas.
17 Hiykwe sawk hiykiaw-ayay-aw senkin nan me, ‘Hakwe hano ayay me kawk iarok ey hokwe, yop lopa. Hakwe penkin lon ey so?’
17 Pensou consigo: ‘O que devo fazer? Não tenho espaço para toda a minha colheita’.
18 Sawk hiykiaw-ayay-aw senkin ma-nanpanan me, ‘Hakwe senkin lon ey, hakwe hano a-ney porih me ma-kros say meio ey, sawk aiopey hay ma-meio ey. Hakwe hano omeme o, ayay poya-poya o, a serey-aw kawk iarok ey.
18 Por fim, disse: ‘Já sei! Vou derrubar os celeiros e construir outros maiores. Assim terei espaço suficiente para todo o meu trigo e meus outros bens.
19 Sa hakwe hakiaw-ayay senkin me ey, ‘Ara, hunkwe omeme-ihey-ar ompuay po kawk pipi-yay ie, hne yia kraiar hiy-wayr ihey ey hokwe. Hunkwe kwahnaw liwak nieys e, seyr ay kwa la, hu kwa lowswa, seyr kar kwa nakey.’
19 Então direi a mim mesmo: Amigo, você guardou o suficiente para muitos anos. Agora descanse! Coma, beba e alegre-se!’.
20 God hiykwe sawk hye kokwe senkin kiy-mekow, ‘Uwr lawk-lawk ey ehe me, enekwei pokon arawh kokwe hunkwe po lokrue nayr a. Hai, omeme poya-poya hwon ma nuw-kawk pipi-yay ie somokwe, ya posokwaw nak-wayr kok a?’”
20 “Mas Deus lhe disse: ‘Louco! Você morrerá esta noite. E, então, quem ficará com o fruto do seu trabalho?’.
21 Jisas hiykwe senkin makiy-mekow popriy, “Unsaney lowpwarowp omeme kraiar homkiaw-aw ma kawk pipi-yay ie mokwe senkin lwak, sa God so nene mon kokwe, homkwe omeme kraiar lopa.”
21 “Sim, é loucura acumular riquezas terrenas e não ser rico para com Deus”.
22 Sa Jisas hiykwe hyo ki-wayh me makiy-mekow, “Homkwe owhnan-ok, ha ma me sokwe nanpanan e. Homkwe ayay hom la ey o, omeme owh ko hom lie ey o, seme peie nan kworpakwor kawk o.
22 Então, voltando-se para seus discípulos, Jesus disse: “Por isso eu lhes digo que não se preocupem com a vida diária, se terão o suficiente para comer, ou com o corpo, se terão o suficiente para vestir.
23 Payhokuaw, hromo wa hokwe ayay mo eir mon nuw-wak. Seyr hromo owh hokwe omeme owh ko ma lie sohom mo eir mon lwak.
23 Pois a vida é mais que comida, e o corpo é mais que roupa.
24 Homkwe ahney siprin nopre mokwe penkin nan o? Homkwe ayay seyn meio saro a pey, seyr homkwe ayay seyn lanio nakyawk pey. Homkwe ayay o, omeme o, seme kekie-sowkriy-a lopa. Sawk ahney nopre somokwe God hiykiaw kow-a wayr, enekwei enekwei mokwe. Sawk uwrsa homkwe ahney mo eir mon nuw-wak.
24 Observem os corvos. Eles não plantam nem colhem, nem guardam comida em celeiros, pois Deus os alimenta. E vocês valem muito mais que qualquer pássaro.
25 Sa hmo uwr prueyn hiykwe enekwei enekwei uron lowk kworpakwor kawk ankin, hmey, yor senkin sokukwe, hiykwe hiykiaw-ayay hyo wa arian se aua kamon liy maka-nak-kekie o?
25 Qual de vocês, por mais preocupado que esteja, pode acrescentar ao menos uma hora à sua vida?
26 Homkwe mey nopre senkin sokukwe yaprue nonaw kor-mon ihey pa lwak ankin, hai, homkwe mey senkin senkin me payhokuaw nan kworpakwor kawk o?
26 E, se não podem fazer uma coisa tão pequena, de que adianta se preocupar com as maiores?
27 Homkwe pan-hon sapa ko hom leip hon-say me kwa lira. Homkwe mey seyn meio pey, seyr homkwe omeme owh ko hom lie ey me seyn meio pey. Sawk hakwe hme senkin mekow, hon somokwe king Solomon so omeme owh ko mo panpaniowni mo eir mon lwak.
27 “Observem como crescem os lírios. Não trabalham nem fazem suas roupas e, no entanto, nem Salomão em toda a sua glória se vestiu como eles.
28 Pan nopre senkin senkin mo howhway mokwe God hiykiaw howhway. Sawk pan somokwe senkin, pokon-aw nakrok-kay, yaw kokwe lokin pru-say nok, ya non loum kawk ok. Uwrsa, God se paswaw-aw ma nan kiykiy-ay ama, God hiykwe pan me senkin howhway ankin, hai, hme kokwe God hiykwe omeme howhway kow lopa lwak ey so?
28 E, se Deus veste com tamanha beleza as flores que hoje estão aqui e amanhã são lançadas ao fogo, não será muito mais generoso com vocês, gente de pequena fé?
29 Hunkwe uron senkin peie nan kworpakwor kawk o, ‘Hromkwe pay-me kiy-a a-ney. Hromkwe pay-me kiy-owswa a-ney.’
29 “Não se inquietem com o que comer e o que beber. Não se preocupem com essas coisas.
30 Haiden homkwe ayay o, omeme senkin senkin o, seme-aw nuw-nan kworpakwor kawk wayr. Ama, hom omeme seme nak-wayr e ma nan mokwe, hmo Aio nonkumey ko hiykwe nonkway.
30 Elas ocupam os pensamentos dos pagãos de todo o mundo, mas seu Pai já sabe do que vocês precisam.
31 Sawk homkwe God so Wayr-hre-yier se kwa lira pawk. Hunkwe senkin lon ankin, God hiykwe seyr omeme senkin me liy nak-kow peykyay.”
31 Busquem, acima de tudo, o reino de Deus, e todas essas coisas lhes serão dadas.
32 Jisas hiykwe hyo ki-wayh me senkin ma-me kow, “Sipsip orhey paswaw neyney ohiy, homkwe peie hok o. Payhokuaw, God so uron yaprue arian hokwe hiykwe hyo Wayr-hre-yier hokwe hme kow e po me-sakon kawk.
32 “Não tenham medo, pequeno rebanho, pois seu Pai tem grande alegria em lhes dar o reino.
33 Homkwe unsaney me ipan kwa lon nakway lowpway, hmo omeme poya-poya mokwe. Ihey mo meinowon somokwe sawk unsaney har omeme lopa me kwa kow. Homkiaw kokwe owk-neyp meinowon kawk ey, enekwei haraw ma lwak me, peie nanpanan o, sawk homkwe omeme yaprue-ar mokwe nonkumey mon-aw kwa kekie lar. Omeme sohom mo meir mokwe ouon mon liy lokumey ley, seyr yokun-uwr homkwe liy lopri ley, seyr ihow homkwe liy la pror-ma-pror kawk ley.
33 “Vendam seus bens e deem aos necessitados. Com isso, ajuntarão tesouros no céu, e as bolsas no céu não se desgastam nem se desfazem. Seu tesouro estará seguro; nenhum ladrão o roubará e nenhuma traça o destruirá.
34 Sa hno omeme perey lwak e, suw seyr hno uron hokwe seyr serey lwak.”
34 Onde seu tesouro estiver, ali também estará seu coração.”
35 Sa Jisas hiykwe senkin makiy-me, “Homkwe hmo owh ko omeme, mey meio ey ke lie koruay nok, lam se ya nak-oum pukyay yar nok, nak-naruok.
35 “Estejam vestidos, prontos para servir, e mantenham suas lâmpadas acesas,
36 Homkwe mey-uwr, hmo uwr hakamay, hiy sa-huon-yier ko se ma ma-le se ma naruok me hieyn kwa lwak. Suw hmo uwr hakamay hiy ma-le ankin, hyo mey-uwr homkwe hyo a-yerki se liy saw-kampi kow huon, hiy ma lokin koko sehe.
36 como se esperassem o seu senhor voltar do banquete de casamento. Então poderão abrir-lhe a porta e deixá-lo entrar no momento em que ele chegar e bater.
37 Mey-uwr anwaw ma liawon lopa somokwe, kar liy ley. Payhokuaw, hmo uwr hakamay se inaw ma nakrok ira huon. Hakwe hme okar kiy-mekow, uwr hakamay hiykiaw kokwe hyo saket ke kanseyn yay nok, hyo mey-uwr me senkin kiy-mekow ey, ‘Kwa liwak sir, hakwe hme ayay kow-a ey.’ Hiykwe sa senkin sehe lon.
37 Os servos que estiverem prontos, aguardando seu retorno, serão recompensados. Eu lhes digo a verdade: ele mesmo se vestirá como servo, indicará onde vocês se sentarão e os servirá enquanto estão à mesa!
38 Mey-uwr, hmo hakamay se inaw lwayr ira naruok ankin, homkwe kar kwa ley e hi. Payhokuaw, mo hiy arawh-orieyn-ar sok le hi, o, mo hiy yeih me ohriar sok le nerie hi, homkwe anwaw liy lwayr ley.
38 Quer ele venha no meio da noite, quer de madrugada, ele recompensará os servos que estiverem prontos.
39 Homkwe senkin kwa nonkway, a-yiaup-uwr prueyn hiy yokun-uwr prueyn hiy le ey se nonkway ankin, a-yiaup-uwr sohokwe ipan liy isay kokor yawriy opri ley, hyo omeme mokwe. Hiykwe mo iray-iray nonaw inaw-aw lwak ira nayr.
39 “Entendam isto: se o dono da casa soubesse exatamente a que horas o ladrão viria, não permitiria que a casa fosse arrombada.
40 Hom seyn, iray-iray nonaw kwa naruok huon. Payhokuaw, Uwrsa mo Ney hiykwe ya le a, sawk enekwei hom, hiy le lopa eyn ma nan, hiykwe enekwei sohiy non le.”
40 Estejam também sempre preparados, pois o Filho do Homem virá quando menos esperam”.
41 Pita hiykwe Jisas se senkin mesopok, “Hakamay, owhnan-ok sokukwe hunkwe hreme nian-aw kiy-me pak, uwrsa lowpwarowp me kiynak-me pak?”
41 Então Pedro perguntou: “Senhor, essa ilustração se aplica apenas a nós, ou a todos?”.
42 Sa Hakamay hiykwe senkin ma-me, “Hai, mey-uwr ihey-ar mawkhow yaprue-ar non ma nuw-meio hokwe, posokwaw so? Mey-uwr senkin sohokwe hyo hakamay hiykiaw ma me-iaup hiy non, hyo mey-uwr har mo peyrmawk liarok meio uwr lwak e, seyr hmo ayay me kekie anon anon kow e, enekwei hmo Hakamay hiykiaw ma mekow so liy-liy-aw.
42 O Senhor respondeu: “O servo fiel e sensato é aquele a quem o senhor encarrega de chefiar os demais servos da casa e alimentá-los.
43 Ama, mey-uwr senkin sohokwe, hiykwe hyo hakamay se, mey meio ira huon ankin, hiykwe God so uron ihey-ar so ouon-ar mon lwak.
43 Se o senhor voltar e constatar que seu servo fez um bom trabalho,
44 Hakwe hme okar kiy-mekow, mey-uwr sohiy so hakamay hiykwe mey-uwr senkin sehe-aw kiynuw-me-iaup, hyo omeme lowpwarowp me hiy-wayr ira ey hokwe.
44 eu lhes digo a verdade: ele colocará todos os seus bens sob os cuidados desse servo.
45 Sawk mey-uwr sohokwe, hiykiaw-ayay-aw senkin nanpanan me mokwe, ‘Hano hakamay hiykwe liy masaw-e ley.’ Wo, hiy sa pau hyo mey-wayh uwrsa uwrsa me lomniy mamniy nok, ayay la nok, hu nak-owswa lawk-lawk.
45 O que acontecerá, porém, se o servo pensar: ‘Meu senhor não voltará tão cedo’, e começar a espancar os outros servos, a comer e a beber e se embriagar?
46 Sawk hyo hakamay hiykwe eypok kamon sok ma-le, hyo mey-uwr, hiy hye naruok lopa non. Enekwei, hyo hakamay hiy ma-le ey hokwe, hiykwe enekwei hiy ma nonkway lopa non le. Hyo hakamay hiykwe uwr sehe nuw-omniy monmamon yay nok, sa yier piap-araw uwrsa hom ma nan kiykiy-ay lopa hom ma lwak mo owh mon isay ha.”
46 O senhor desse servo voltará em dia em que não se espera e em hora que não se conhece, cortará o servo ao meio e lhe dará o mesmo destino dos incrédulos.
47 “Sawk mey-uwr prueyn hyo hakamay so uron ko se ma nonkway hiykwe, mey meio naruok pa lwak ankin, hyekwe ipey hay-ar nuw-oun kekie.
47 “O servo que conhece a vontade do seu senhor e não se prepara nem segue as instruções dele será duramente castigado.
48 Sawk mey-uwr prueyn hyo hakamay so uron ko se nonkway pa lwak ankin, sa piap eyn meio ankin, hyekwe aiopey hay-ar liy lomniy ley. Unsaney prueyn se kraiar kow ankin, hyekwe kraiar ma-sahre mesopok. Seyr unsaney prueyn so iha mon mey kraiar-ar kow ankin, mey sohom mo ayay mokwe hyekwe kraiar-ar ma-sahre mesopok.”
48 Mas aquele que não a conhece e faz algo errado será castigado com menos severidade. A quem muito foi dado, muito será pedido; e a quem muito foi confiado, ainda mais será exigido.”
49 Sa Jisas hiy senkin makiy-me, “Hakwe ki ehe ya non loum e nake. Ya sokukwe peyr loum pukyay pa. Sawk hakwe enekwei enekwei ya sokwe nuw-nan kraiay wayr, hok krikri pie e.
49 “Eu vim para incendiar a terra, e gostaria que já estivesse em chamas!
50 Hu mon prouk yor kamon kokwe peyr hano owh mon lousne ey. Sa hano uron hokwe low hei, seyr senkinaw nuw-hei ey, mey sokwe nuw-meio sopay sopay lowpway sehe.
50 No entanto, tenho de passar por um batismo e estou angustiado até que ele se realize.
51 Hmey, homkwe senkin nan, hakwe uwrsa ki ko me mon iwak marowhway e le? Korey, sawk hakwe uwrsa me irweyk irweyk-aw okima okima ha e le.
51 Vocês pensam que vim trazer paz à terra? Não! Eu vim causar divisão!
52 Enkin ha ma le ohokwe senkin lwak ey, uwrsa iha sirom a kamon-aw mon lwayr ankin, homkwe aw senkin kane ha ono ey. Prueys hohkwe pruompri me lono a. Pruompri homkwe prueysyar se lono a.
52 De agora em diante, numa mesma casa cinco pessoas estarão divididas: três contra duas e duas contra três.
53 Aio homkwe hmo ney norwayo me aw eysawk eysawk non-ono owkwanion ey. Seyr pouh homkwe hmo ney swanyo me aw eysawk eysawk non-ono owkwanion ey. Seyr sa homkwe hmo uwr mo pouh nawp me aw eysawk eysawk non-ono owkwanion ey.”
53 “O pai ficará contra o filho e o filho contra o pai; a mãe contra a filha e a filha contra a mãe; a sogra contra a nora e a nora contra a sogra”.
54 Seyr Jisas hiykwe uwrsa lowpwarowp mokwe senkin makiy-mesor kow, “Hai, homkwe waw har or lwak ke lira ankin, homkwe senkin senaw saw-me, ‘Sueyr po lows a.’ Ok-ar, sueyr hiykwe mo seyn lows.
54 Então Jesus se voltou para a multidão e disse: “Quando vocês veem nuvens se formando no oeste, dizem: ‘Vai chover’. E têm razão.
55 Homkwe howniy aiopey hay saut ko hok ma lway huwhuw ne ke lira ankin, homkwe senaw me, ‘Ohokwe ey lo hniy-hniy enekwei-ar.’ Okar, ey hiykwe mo seyn lo.
55 Quando sopra o vento sul, dizem: ‘Hoje vai fazer calor’. E assim ocorre.
56 Woki seys non lohruw-a uwr om, homkwe waw-ku hok penkin lira e, seyr ki hiy penkin lira e, homkwe liy lira sor-a-sor. Hai, homkwe mey pokon ma lousne sohom mo meir mokwe sawk panoke ma-lawk-lawk o?”
56 Hipócritas! Sabem interpretar as condições do tempo na terra e no céu, mas não sabem interpretar o tempo presente.
57 Hai, Jisas hiy makiy-me, “Hai, homkwe mey yaprue, hom meio ey mokwe homkiaw-aw lira mesor anon anon popriy lopa panoke lwak o?
57 “Por que não decidem por si mesmos o que é certo?
58 Sawk hne yier-ok ma lon me seme hokuaw jas so owh mon hiy-ey ankin, peyr hunkwe uwr hne kasaw ma lon hohuaw sehe nion uron kamon-aw kwa saw-on-wak, hoh yerki ompok sokwaw lwak nonaw. Hiykwe sa hne jas so owh mon senaw hiy-ey. Sawk jas hiy hne polis-uwr mo iha mon senaw kow. Sa polis-uwr hom hne kalabus-a mon nak-piar sakawk iarok lak.
58 Quando você e seu adversário estiverem a caminho do tribunal, procurem acertar as diferenças antes de chegar lá. Do contrário, pode ser que o acusador o entregue ao juiz, e o juiz, a um oficial que o lançará na prisão.
59 Hakwe hne okar kiy-mekow, hunkwe kalabus-a se liy saw-okriy hain ley. Hunkwe senkinaw lwak ey, omok hwon meinowon lowpwarowp hne ma mekow seme nuw-nakway lowpway sehe.”
59 Eu lhe digo: você não será solto enquanto não tiver pago até o último centavo”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.