Atos 23
God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs AAI
1 Pol hiykwe sawk kaunsil me nuw-ira nok, senkin kiy-me, “Hano wayh-om, hano mey, ha God se ma meio kow wayr, senkin-awaw, pokon ohiy, hano nanpanan yor uron ko hane senkin me, hakwe heyn lopa.”
1 Paul nuw Kaniser itihkikin naatu eo, “Taituwau ayu au yawas tutufin etei God matanamaim men kafa’imo erekasiy auman ama na iti boun titamih.” Paul Jerusalem kanisel nahimaimbat tibibabatiy|alt="Paul speaking to council in Jerusalem" src="cn01975B.tif" size="col" loc="Act 23.1" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="23.1-6"
2 Pol hiy ok senkin me menkin, sawk Pris Makwey-uwr Ananaias hiykwe uwr har Pol so ohriar mon ma lorok seme me-sasay, “Hyo woki ke leyma e.”
2 Iti na’at eo basit Firis Gagamin wabin Ananias orot iyab Paul sisibinamaim hibatabat awan roufoforamih iuwih.
3 Wo, sa Pol hiykwe Ananaias se sehe me, “Ara, God hiykwe hne ka ma-sahre eyma. Hunkwe hir piap-araw kosi wawp non ma neyr se hieyn. Hai, hwon ha Juda mo sow se ma kamaun sow ok ke ma me, hunkwe hane lira mesor anon anon ey hokwe, yerki penkin non meio o? Payhokuaw, hunkwe Juda mo sow me kamaun sow, hwon hane ma me-sasay eyma ohokwe.”
3 Baise Paul iu, “God o awa boro narufofoforen, yumat rah ana sis! O baibabatiyenayan orot wai, aisim o taiyuw ofafar ibai awau roufoforenamih sabuw kubiyunih!”
4 Uwr Pol so ohriar mon ma nakrok somokwe sa Pol se senkin kiy-me, “Hwey, hunkwe God so Pris Makwey-uwr se ok-piap-ok kiy-me sora.”
4 Orot Paul sisibin hibatabat hio, “O God ana Firis Gagamin isan men tur kakafih inao’omih!”
5 Pol hiykwe sa hmo ok ke senkin ma-sahre onuayk me, “Hano wayh-om, hakwe senkin nonkway pa, hiykwe Pris Makwey-uwr. Hakwe weynpaweyn piap ke po kiy-nuw-mon. Payhokuaw, God so mamey-ok kokwe, hreme senkin hiy-mon sorasor, ‘Hmo makwey-uwr me ok-piap-ok peie lon-me o.’”
5 Paul iyafutih eo, “Teutuwau ayu men aso’ob i Firis Gagamin. Buk Atamaninamaim eo, ‘O men tur kakafin a sabuw hai bonawiyenayan isan inao’omih.’”
6 Pol hiykwe senkin nonkway, uwr har serey ma lwak mokwe Sadyusi, har mokwe Farisi. Sa hiykwe Juda mo kaunsil me ok kamon senkin lokre me, “Hano wayh-om, hakwe Farisi mo uwr prueyn soma. Seyr Farisi mo ney-ar. Hakwe senkin nuw-nanpanan kiykiy-ay, uwrsa ma lokrue mokwe ya ma-loksian sasian a. Hmo aw-ok, hane ma lokin lor-a-lor ko meyk-ar kokwe, mo sohokwaw.”
6 Imaibo nati ana maramain Kaniser sabuw Paul inanih, sabuw nati’imaim hiruru’ay afa i Sadducee afa i Pharisee, naatu Paul Kaniser sabuw isah fanan aumetawat eaf eo, “Teituwou! Ayu i Pharisee, naatu Pharisee orot natun. Ayu iti baibatiyen efanamaim abatabat anayabin abitumatum morobone misir maiye ana nuhufot abai ama’am isan!”
7 Pol hiy ok senkin kiy-me menkin, Farisi o, Sadyusi o, sa homkiaw-ayay seme kiy-okwanon-anon nok, kiy-nuw-onsa-hruw-hruw kawk me. Farisi hom sawk irweyk-aw eyn lohruw-a, Sadyusi hom sawk irweyk-aw eyn lohruw-a.
7 Iti na’atube eo ana maramaim, Pharisee naatu Sadducee bairi hitarayouw higam naatu kou’ay hikusib.
8 (Sadyusi homkwe senkin me, uwr ma lokrue homkwe liy ma-loksian ley, seyr ensel o, niohney o, somokwe seyr korey lwak pey. Sawk Farisi homkwe senkin nanpanan kiykiy-ay me, “Lokrue uwrsa homkwe ya ma-loksian a. Seyr ensel o, niohney o, hom su lwayr.”)
8 Anayabin Sadducee tibitumatum sabuw moroboyah boro men hinamisir maiye, naatu tounamatar men tema’am naatu afiy auman en. Baise Pharisee it sawar tounu etei isah tibitumatum.
9 Sadyusi o, Farisi o, homkwe sa ok aw-ar aw-ar seme nuw-okre okre me. Sawk Farisi mo sow ke hiymon-sorasor uwr har hom lok-sian nok, ok ipey-ar senkin nuw-me kraipakrai, “Uwr ohokwe yor piap-araw kamon ke mon pa, hromkwe po kiy-pawk liok. Ama, mey hiy ma meio sokukwe ok-ar senaw lwak, hye kokwe niohney prueyn hiy po lohruw-a kow pak, seyr, ensel prueyn hiy po lohruw-a kow pak.”
9 Naatu gamin gagamin na’in matar, Ofafar bai’obaiyenayah iyab Pharisee ana kou’ay himisir fanah sib higam hio, “Paul i men abisa ta kakafin sinafumih, men taso’ob afiy o tounamatar ta na hairi hio.”
10 Hmo lon-seyrpaseyr ok sokukwe sa aiopey hay nuw-ousne, sa aw-uwr mo hakamay hiykwe sawk sehe nuw-hok, Pol se lowkway ok-sama-pwey okrue ame. Sa hiykwe hyo aw-uwr me seme me-sasay ha, Pol se Juda mo iha ko me huonok ohya nok, aw-uwr mo a aiopey hay mon hiy-ey.
10 Gamin ra’at sasa, naatu baiyowayah hai orot ukwarin bir eo, Paul boro hinarab hinatensisib, naatu baiyowayah iuwih hire hin kou’ay wanawanan hirun Paul umahine hiba’aruwih hibai hina hai bar hiyari’ay.
11 Enekwei sohiy so arawh enekwei hokwe, Hakamay hiykwe sawk Pol so ohri-ar mon maka-iarok nayr nok, kiy-mekow, “Pol, hunkwe krai lwak e, hunkwe hano ok ke po mesor kow, Jerusalem mon kokwe. Seyr Rom mon kokwe liyliy-aw lwak ey, hunkwe hano ok kokwe serey ma-mesor kow ey.”
11 Nati gugumin Regah na Paul sisibinamaim bat eo “Koufair inab! Jerusalemamaim ayu isou i’orereb na’atube inan Rome imaim ef ta’imon inasinaf inaorerereb.”
12 Sawk enekwei leikmon so leisnon hokwe, Juda har homkwe nuw-hokruw nok, Pol se lokin kwor okrue ey so yerki se nuw-mesor sakon kawk. Homkwe ok ipey-ar kamon senkin nuw-oiow me, “Pol hiy su ma lwayr ohokwe, peyr hromkwe ayay liy saw-a ley, sa omok Pol se lokin kwor okrue sehe.”
12 Marto, marauman Jew sabuw afa hina hita’imon hiyakitifuw naatu omatanen hiwa’an harew o bay men hinaa hinatom hinama’am Paul hinarab namorobabo.
13 Uwr, ok sokwe ma nuw-oiow me-loray mo meir mokwe 40 so eir mon lwak.
13 Sabuw iyab Paul asabunin isan hiyayakitifuw nah etei i 40 na’atube tafanamaim auman.
14 Uwr somokwe pris karmay o, uwr hakamay o, sohom mo owh mon ley nok, senkin mekow, “Hromkwe ok ipey-ar kamon senkin nuw-oiow me-loray, hromkwe Pol hiy su ma lwayr ohokwe, ayay liy saw-a ley.
14 Imaibo hin firis ukwarih naatu regaregah ai’in biyah hitit hio, “Aki etei omatanen fokarin a’obaifaro bay boro men anaa anama nan Paul ana’asabun imaibo boro bay anaa.
15 Ama, hom o, kaunsil o, Rom mo aw-uwr mo hakamay se kwa me-ha, hiy Pol se hmo owh mon aka hiy-e. Homkwe seyr senkin kwa nak-me-warei-arei kow, homkwe Pol se hyo yor me ma-mesopok nonkway popriy ley. Sawk hromkwe Pol se kokwe ma hiy-e okriy-yay non-aw lokin kwor okrue ey, hiy sa hmo owh mon lousne lopa ka lwak.”
15 Isan imih boun aki akokok kwa naatu Kaniser bairi tur kwaniyafar Rome Baiyowayan isan Paul nab kwa isa nare nan. Kwanifuw taiyuwin biyanamaim nuwet gewas kwanarouw kwanao nare nan. Baise aki boro efamaim anawa’ir anama’am nanan ana’asabun.”
16 Sawk Pol so ine-ih ko ney norwayo hiykwe, ok Pol se ma lokin kwor okrue ey sokwe lonuayk menkin, hiy sa aw-uwr mo a mon saw-ey nok, kam-uh Pol se mekow.
16 Baise Paul rubin babin natun hiyayanuw nowar basit na barik bar tit run Paul ana tur eowen.
17 Sa Pol hiy, hmo kepten prueyn se me-huonok nok, senkin kiy-mekow, “Hunkwe uwr warkiayr ehe kwa hiy-ey, hmo aw-uwr mo hakamay so owh mon. Hiykwe ok-ney non, hye mesor kow ey.”
17 Naatu Paul sorodiy orot ta isan eaf na iu, “Iti monokai kwabai kwan baiyowayan ukwarin biyan, i tur ta boro ana tur na’owen.”
18 Sa kepten sohokwe nyo warkiayr se aw-uwr mo hakamay so owh mon hiy-ey nok, senkin mekow, “Ara, kalabus-uwr Pol hiy hane senkin mesopok, uwr warkiayr ehe, hno owh mon hiy-e e. Hiykwe ok-ney har non, hne lohruw-a kow ley.”
18 Baiyowayah hai orot gagamin monokai bai in baiyowayan ukwarin biyan tit eo, “Dibur orot Paul eaf arun orot iti abai o isa anan anayabin i boro tur ta nao inanowar.”
19 Aw-uwr hakamay hiykwe uwr warkiayr sehe iha non nekie owkway nok nok, meykyay mon hiy-ey orok nok, senkin kiy-mesopok, “Hunkwe hane kokwe penkin ok me kiy-mekow ley?”
19 Baiyow hai ukwarin orot uman bai nawiy nabin akisihimo hin naatu ibatiy, “O abisa kukokok boro inao ananowar?”
20 Uwr warkiayr sohokwe sa senkin mekow, “Ara, Juda homkwe ok kamon po lohruw-a onsan kawk. Homkwe hwon Pol se hmo owh mon isay ha e mesopok kraiay ey. Hne senkin me-warei kow ey, homkwe Pol so ok ko meyk-ar ke ma-mesopok popriy e mon.
20 Orot iya’afut eo, “Jew orot gagagamih etei hibasit maras boro o hinifefeyani Paul inab inare Kaniser hai kou’ayomaim ana yare hinanuwetamih, baise nati i hai baifuwen.
21 Sawk hunkwe Juda mo ok me peie lonuayk me o. Payhokuaw, Juda kraiar homkwe Pol se won-kawk sue huon ey. Hmo meir mokwe 40 so eir mon lwak. Homkwe senkin nuw-oiow me, Pol se lokin kwor okrue lopa hokwe, homkwe ayay liy la ley, seyr hu liy lowswa ley. Homkwe papo lonhan onhan koruay, seyr homkwe hwon hmo ok ke ipan lon kow me naruok.”
21 Imih hai tur men inanowar, anayabin orot etei 40 tafanamaim auman boro efamaim hinawa’ir hinama hinakaif. Iti oro’orot i omatanen fokarin hio baifaro bay harew hairi boro men hinaa, hinama’am Paul hina’asabunibo bay hinaa harew hinatom. Etei i sinafumih hiyabuna sawar o anot abisa inao’o i hima tekakaif.”
22 Aw-uwr mo hakamay-ar hiykwe sa uwr warkiayr sehe senkin makiy-sahre mekow, “Ara, hwon hane ma le me-nonkway kow hain ohokwe, uwr har me peie ma-mesor kow o.” Hiykwe senkin me nok, uwr warkiayr sehe makiy-me-ha.
22 Baiyowayan ukwarin eo, “Men yait ta ana tur ina’owen abisa io anonowar.” Naatu orot iyafar tit in.
23 Aw-uwr mo hakamay hiy ok sokwe lonuayk menkin, sa hiy kepten prueysyar se huonok nok, ok senkin mekow, “Hohkwe pokon kokwe 200 aw-uwr o, 70 aw-uwr hos mon ma nak-anio o, seyr 200 aw-uwr yeik non ma nakruok ono o, seme kwa huonok. Pokon kokwe homkwe 9 klok arawh sok kwa ley nayr, Sisaria mon.
23 Baiyowayah hai orot gagamih rou’ab eafih hina iuwih eo, “Baiyowayah 200 kwanabow, horse ana orot etei 70, naatu 200 ahay bowayah, kwanabobuna boun gugumin nine korok iti tafaram kwanihamiy kwanan Caesarea kwanatit.
24 Homkwe Pol se kokwe hos har me kwa lonhan-onhan kow, hiy liwak nok ey se. Hye kokwe homkwe iray-iray nonaw kwa hiy-nuw-ey, Gavman mo peyr-mawk uwr Feliks so owh-ar mon.”
24 Horse ta Paul kwanitin afe’en namare naatu kwanatafafar gewas kwanab kwanan Gawan Felix biyan kwanatit kwanitubar.”
25 Seyr aw-uwr mo hakamay hiykwe mamey kamon senkin nak-mey kow ha,
25 Imaibo baiyowayah hai ukwarin mare fef kirum eo.
26 “Hakamay Feliks, Gavman mo peyrmawk uwr seirpey-ar ara, eypok yaprue-ar. Hakwe, Klodius Lisias, hakwe pokon mamey kamon hne senkin kiy-mey kow.
26 “Ayu Claudius Lysias, O Felix gawan orot gewas
27 Juda homkwe uwr ehe nekie nok, hye seyn po kiynuw-okin kwor okrue. Sawk hakwe senkin lonuayk, hiykwe Rom-uwr. Sa hakwe hano aw-uwr me nion ley nok, Pol se kahya huonok, hmo iha ko se.
27 Iti orot i Jew sabuw hibai kafa’imo
28 Hakwe aw-ok, uwr ehe ma lokin lor-a-lor me so meykyar ke nonkway e mon. Sa hakwe hye Juda mo kaunsil mo owh mon sehe hiy-okumey.
28 Ayu akok i ataso’ob yabin
29 Hakwe hmo lokin lor-a-lor ok mo meyk-ar mokwe senkin lonuayk nonkway, homkwe hmo sow arian me-aw lonkuw-way-a-way ohruw-a. Sawk yor piap hiy ma mon honsi honsi mokwe, hakwe lonuayk pa. Seyr hakwe senkin kiy-onuayk nanpanan anon anon, hakwe hye liy me-sasay okin kwor ley, seyr, hye kalabus-a mon liy me-sasay nekie oksa-kawk ley, payhokuaw meyk lopa.
29 Anunuwet men abisa kakafin iwa’an
30 Sawk arakwon kokwe hakwe ok kamon senkin lonuayk. Juda homkwe ouon-aw-ok senkin lohruw-a onsan kawk, uwr ehe lokin kwor okrue ey. Hakwe uwr sohokwe hno owh mon aheyr aheyr nonaw sehe me-ha. Hakwe seyr uwr hye ma lokin lor-a-lor mokwe, senkin me-nonkway kow, hmo aw-ok ko meyk-ar hye ma lon-me somokwe, hno inour mon kwa ley ohruw-a kow.”
30 Naatu
31 Seseyn, aw-uwr homkwe, aw-uwr mo hakamay so ok ke lonuayk nok, Pol se huonok nok, arawh enekwei sohiy nonaw hiy-nuw-ey nayr, sawk Antipatris mon lousne.
31 Baiyowayah hai bowabow hibitih na’atube hisinaf, Paul hibai gugumin wanawanan hinawiy hin kakafih hai wawa’ir ana sou Antipatris imaim hitubar.
32 Sawk enekwei leikmon hokwe, aw-uwr hos lopa homkwe sa Jerusalem mon ma-le-nene, hmo a arian mon. Sawk aw-uwr, hos mon ma liwak sir hom Pol se ma-hiynuw-ey ha.
32 Naatu marto baiyowayah ahiwat himatabir maiye hina yarir bar hitit, baise horse hai orot i Paul hinawiy bairi hin.
33 Aw-uwr Pol se ma hiy-nuw-ey ha somokwe, Sisaria mon lousne nok, mamey hom ma nakey sokwe Gavman mo peyrmawk-uwr se kow. Seyr Pol se hyo owh mon nak-okriy-ay kow hain.
33 Hinawiy hina Caesarea hitit fef gawan hitin naatu Paul auman hibai hirun umanamaim hiyai.
34 Gavman mo peyrmawk-uwr Feliks hiy mamey ke lira mesor nok, Pol se senkin mesopok, “Hai, hunkwe kipay perey suko so?” Sa Pol hiykwe senkin mekow, “Hakwe Silisia ko.”
34 Gawan fef iyab naatu Paul ibatiy ana tafaram menane na, naatu Paul ana tafaram Silisia’ane rouw eo nonowar ana maramaim
35 Feliks hiy sa Pol se senkin mekow, “Hakwe uwr, hne aw-ok ma lokin lor-a-lor seme naruok. Hom le non, lonuayk ey, hno ok mokwe.” Sa hiykwe Pol se kokwe Herot so gavman-a mon me-sasay wayr, aw-uwr mo krai ouon mon lwak e.
35 eo, “Ayu boro a kamabiy sabuw hinanabo inao anowar.” Imaibo iuwih hibai hin gawan ana bar gagaminamaim dibur bar hiyari’y.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.