Atos 22

God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 “Oryay-om, aio-om, homkwe hano ok, hakiaw-ayay hiy-orok ey ke kwa lonuayk.”
1 “Irmãos e pais”, disse Paulo. “Ouçam-me enquanto apresento minha defesa.”
2 Uwrsa lowpwarowp hom Pol hiy Hibru-ok non ma mesor seme lonuayk menkin, homkwe woki prorpam liwak sir, meinkiowp.
2 Quando o ouviram falar em aramaico, o silêncio foi ainda maior.
3 Pol hiy makiy-me, “Ama, hakwe Juda-uwr prueyn. Hano ipey hokwe hane kokwe Tarsus mon liwak, Silisia mo kipay mon. Sa hakwe Jerusalem erey mon kiy-nuw-ariy warkiayr. Hakwe Gamaliel so nyo, hiykwe hane yaprue nonaw hiynuw-mon sorasor popriy, hromo nopwey-om mo sow mokwe. Hakwe yor, God hiy hreme ma me-nonkway kow mokwe papo nakruok kraipakrai, hom enkin ma kiy-nakruok senkin.
3 Então Paulo disse: “Sou judeu, nascido em Tarso, cidade da Cilícia. Fui criado aqui em Jerusalém e educado por Gamaliel. Como aluno dele, fui instruído rigorosamente em nossas leis e nos costumes judaicos. Tornei-me muito zeloso de honrar a Deus em tudo que fazia, como vocês são hoje.
4 Hakwe paraw kokwe uwrsa Jisas so yerki mon ma lanio me yor piap-araw non mon yorpayor okin kwor-ma-kwor okrue. Seyr hakwe uwr me o, sa me o, hme nekie way pruw-ma-pruw nok, kalabus-a mon hiy-ey nak-okin sakawk.
4 E fui ao encalço dos seguidores do Caminho, perseguindo alguns até a morte, prendendo homens e mulheres e lançando-os na prisão.
5 Juda mo Pris Makwey-uwr o, kaunsil lowpwarowp o, homkwe, ha yor seme ma meio mokwe, liy-liy-aw-ar liy me-nonkway kow. Uwr somokwe mamey mokwe hano iha mon kow ha, Juda-uwr Damaskus mon ma lwak seme kow e. Sa ha, Damaskus mon sehe nakey, uwrsa Jisas se ma nanpanan kiykiy-ay seme sen non piynay okrar nok e, seyr hme Jerusalem mon nuw-mon piapay e.”
5 O sumo sacerdote e todo o conselho dos líderes do povo podem confirmar isso. Recebi deles cartas para nossos irmãos judeus em Damasco que me autorizavam a trazer os seguidores do Caminho de lá para Jerusalém, em cadeias, para serem castigados.
6 Pol hiykwe senkin manak-mesor kow, “Eypok 12 klok hokwe, ha Damaskus ohriar sok am-nuw-wak liok menkin, ey-yar aiopey hay nonkumey ko hiy maka-yar liy-awriy kwawk nok, sa hane nak-swaneinyay.
6 “Quando me aproximava de Damasco, por volta do meio-dia, de repente uma luz muito intensa brilhou ao meu redor.
7 Ha sawk ki mon sehe nak-makuayk. Ha ki mon nak-hawon menkin, hakwe sawk wouk-oksa kamon ke nak-onuayk. Wouk-oksa sokukwe hane senkin mesopok, ‘Sol, Sol, hunkwe hane kokwe payhokuaw mon piapay o?’
7 Caí no chão e ouvi uma voz que me disse: ‘Saulo, Saulo, por que você me persegue?’.
8 Sa hakwe senkin ma-sahre mesopok, ‘Hakamay, hai, hunkwe posokwaw so?’
8 “‘Quem és tu, Senhor?’, perguntei. “E a voz respondeu: ‘Sou Jesus, o nazareno,
9 Wo, uwr hane nion ma non-ey homkwe ya aiopey hay ke-aw lira, sawk wouk-ok sohiy so ok-ku-ar hane ma me hokwe, pase lonuayk e.
9 Os que me acompanhavam viram a luz, mas não entenderam a voz daquele que falava comigo.
10 Ha ma-mesopok, ‘Hai, Hakamay, hakwe penkin lon ey so?’
10 “Então perguntei: ‘Que devo fazer, Senhor?’. “E o Senhor me disse: ‘Levante-se e entre em Damasco, onde lhe dirão tudo que você deve fazer’.
11 Hane kokwe sawk uwr, hane nion ma non-ey hom nekie nok nok, hiy-ey, payhokuaw, hano nene hokwe ey-yar aiopey hay hiy po nak-swa-neinyay mon kopyo-ma-kopyo yay.
11 “A luz intensa havia me deixado cego, e meus companheiros tiveram de levar-me pela mão a Damasco.
12 Yier sohokwe uwr prueyn hiykwe serey lwak, hyo uru hokwe, Ananaias, hiykwe God so meyki ley kraipakrai uwr, seyr sow ko meyki ley popriy uwr-ar. Juda lowpwarowp Damaskus mon ma lwak homkwe hye mon komnow komnow.
12 Vivia ali Ananias, um homem devoto, dedicado à lei e muito respeitado por todos os judeus da cidade.
13 Hiykwe hano owh mon le nok, hano ohriar mon liarok nok, senkin kiy-me, ‘Hano wayh, Sol ara, hno nene hokwe liy ma-lira.’ Sa peypey pa, enekwei sohiy nonaw kokwe hano nene hokwe yaprue ma-sahre wak, hakwe sa hye sehe lira.
13 Ele veio, colocou-se ao meu lado e disse: ‘Irmão Saulo, volte a enxergar’. E, naquele mesmo instante, pude vê-lo.
14 Ananaias hiykwe hane senkin mekow, ‘Hromo nopwey-om mo God hiykwe hne kokwe papo me-iaup. Hunkwe God so uron ko ipey-ar se nonkway ey, seyr hyo Uwr Luw-luw-aw se lira ey, seyr ok, hyo woki mon ma lousne me lonuayk ey.
14 “Então ele disse: ‘O Deus de nossos antepassados escolheu você para conhecer a vontade dele e para ver o Justo e ouvi-lo falar.
15 Ok, hwon ma lonuayk o, weynpaweyn hwon ma lira o, hunkwe seme ya lanio mesor kumay kow a, uwrsa lowpwarowp me.
15 Você será testemunha dele, dizendo a todos o que viu e ouviu.
16 Hai, hunkwe enekwei meipey payhokuaw kiy-naruok o? Hunkwe kiy-oksian nok, hne hu mon ka prouk, seyr hno weynpaweyn piaparaw me ka peyr-a-peyr say kow, hwon Jisas so uru se ma mesopok so kueir.’”
16 O que está esperando? Levante-se e seja batizado! Fique limpo de seus pecados invocando o nome do Senhor’.
17 “Enekwei kamon ha Jerusalem mon ma-ley menkin, hakwe God so a pekney-weys mon lyawriy nok, God se mesopok, sawk hakwe owhnan kamon, now ke hieyn ke lorok ira.
17 “Depois que voltei a Jerusalém, estava orando no templo e tive uma visão,
18 Owhnan sokukwe hakwe Hakamay se lira, hiykwe hane senkin me, ‘Hunkwe Jerusalem se kwa saw-okriy hain, payhokuaw, unsaney erey suko homkwe hno ok, hwon hane uwrsa me ma mesor kumay kow ey somokwe hyaw lwak ey.’
18 na qual o Senhor me dizia: ‘Depressa! Saia de Jerusalém, pois o povo daqui não aceitará seu testemunho a meu respeito’.
19 Sawk hakwe senkin ma-sahre me, ‘Hakamay, uwr Jerusalem ko homkwe yor ha ma lon me nuw-nonkway popriy. Hakwe Juda mo hokruw-a mon ley nok, uwrsa hne ma nanpanan kiykiy-ay me nekie okyaw nok, lomniy-mamniy nok, kalabus-a mon nak-piar sakreik kow.
19 “E eu respondi: ‘Senhor, sem dúvida eles sabem que em cada sinagoga eu prendia e açoitava aqueles que criam em ti.
20 Seyr hno ok ke ma mesor kow uwr Stiven se ma lokin kwor okrue hokwe, hakwe ohriar nuw-wak. Seyr hakwe uron kamon-aw non-wak, seyr uwr, Stiven se ma lokin kwor okrue mo omeme meipey owh ko mokwe, mo ha nak-orok ira sosor kow.’
20 E quando Estêvão, tua testemunha, foi morto, eu estava inteiramente de acordo. Fiquei ali e guardei os mantos que eles tiraram quando foram apedrejá-lo’.
21 Hakamay hiykwe sawk hane senkin ma-sahre mekow, ‘Hunkwe kwa ley e, hakwe hne kokwe uwrsa uwr-kayn irweyk meiaw-ar ma lwak mo owh mon me-ha.’”
21 “Mas o Senhor me disse: ‘Vá, pois eu o enviarei para longe, para os gentios’”.
22 Peyr uwrsa homkwe Pol so ok me-aw nuw-onuayk, sawk hiy ok sokwe kiy-me menkin, hom sa pa kiynuw-okre me, “Uwr sehe lokin kwor krue koma, uwr senkin sohokwe ki erey mon kokwe liy lwayr ley.”
22 A multidão ouviu Paulo até ele dizer essa palavra. Então começaram a gritar: “Fora com esse sujeito! Ele não merece viver!”.
23 Juda homkwe ok kraiar nuw-saw warkuw warkuw me. Homkwe hmo aw-mar lie yor me senkin mesair kow, hmo saket owh ko me seyn say nok, wosion-pow ayaw mon arnak-ouh say ha.
23 Gritavam, arrancavam seus mantos e jogavam poeira para o alto.
24 Rom mo aw-uwr hakamay hiykwe sa aw-uwr me senkin sehe kiy-me-sasay, “Homkwe hye huonok nok, Juda hom hye ma saw warkuw okre me ko meyk-ar me kwa lomniy-mamniy mesopok nonkway.” Seseyn, aw-uwr hom hye huonok nok, hmo a aiopey hay mon hiy-yawriy.
24 O comandante trouxe Paulo para dentro e ordenou que ele fosse açoitado e interrogado a fim de descobrir por que a multidão tinha ficado tão furiosa.
25 Sawk hom hye lomniy e way-pruwmapruw orok liok. Pol hiykwe sawk kepten prueyn hyo ohriar mon ma lorok sehe senkin kiy-mesopok, “Hmey, Rom mo sow mokwe penkin lwak o? Hai, hunkwe Rom-uwr-ar so heyn ke nonkway lopa hokwe, hye puraw liy saw-omniy o?”
25 Quando amarravam Paulo para açoitá-lo, ele disse ao oficial que estava ali: “A lei permite açoitar um cidadão romano sem que ele tenha sido julgado?”.
26 Rom mo kepten hiy ok sokwe lonuayk menkin, hiykwe sawk aw-uwr mo hakamay-ar so owh mon ley nok, mesopok, “Hunkwe penkin lon ey so? Uwr ohokwe Rom-uwr-ar sora.”
26 Ao ouvir isso, o oficial foi ao comandante e perguntou: “O que o senhor está fazendo? Este homem é cidadão romano!”.
27 Sawk Rom mo aw-uwr hakamay-ar hiykwe Pol so owh mon ley nok, senkin mesopok, “Hunkwe hane kwa kiy-mekow, hmey, hunkwe Rom-uwr-ar so?”
27 O comandante perguntou a Paulo: “Diga-me, você é cidadão romano?”. Ele respondeu: “Sim, eu sou”.
28 Sa Rom mo aw-uwr hakamay-ar hiy senkin ma-kiy-me, “Paraw kokwe hakwe Rom-uwr-ar korey, sawk hakwe ihey mo mein-owon aiopey hay non nuw-nakway, Rom-uwr-ar lwak e.”
28 “Eu também”, disse o comandante. “E paguei caro por minha cidadania!” Paulo respondeu: “Mas eu sou cidadão de nascimento”.
29 Sawk peypey pa, aw-uwr Pol se ma lomniy mesopok e ma mon liok somokwe, ok sokwe lonuayk menkin, sa aheyr aheyr nonaw seme nuw-hok okriy ha. Aw-uwr mo hakamay-ar hiy seyn, nuw-hok, hiy Rom-uwr-ar se sen non me ma way pruw-ma-pruw sehe.
29 Quando os soldados que estavam prestes a interrogar Paulo ouviram que ele era cidadão romano, retiraram-se de imediato. Até mesmo o comandante ficou com medo ao saber que Paulo era cidadão romano, pois tinha mandado amarrá-lo.
30 Sa enekwei leikmon hokwe sawk aw-uwr mo hakamay hiykwe Juda, hom Pol se ma me-piap-ma-piap seme nonkway e mon. Hiykwe sawk Pol se sehe kahror kow nok, pris karmay o, kaunsil o, hme me-hokruw nok, Pol se hmo inour mon hiy-e me-sasay iarok.
30 No dia seguinte, o comandante ordenou que os principais sacerdotes se reunissem com o conselho dos líderes do povo. Queria descobrir exatamente qual era o problema, por isso soltou Paulo e mandou que o trouxessem diante deles.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.