Atos 13

God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Antiok mo sios mon kokwe uwr mokwe senkin lwak, profet o, God so ok me hiy-mon sorasor uwr o. Hmo uru mokwe senkin, Barnabas o, Simeon o, (seyr Simeon so uru kamon hokwe Niger). Lusius yier Sairini ko o, Manain o, (Manain hiykwe king Herot so non-ariy wayh hiy non), Sol o.
1 Ekaleisia Antioch wanawananamaim orot afa i dinab oro’orot naatu afa i bai’obaiyenayah, naatu orot wabih i iti: Barnabas, Simeon, wabin ta i Niger, Lucius Sairini matuwan, Manaen, Herod hairi bay ta’imon hi’aan hirara’at naatu Saul.
2 Enekwei kamon hokwe uwrsa sios ko homkwe hokruw nok, God so uru se nakie. Seyr homkwe ayay la lopa God se-aw mesopok wayr. Sawk God so Niohney hiykwe hmekwe sa senkin mekow, “Homkwe Barnabas, Sol leys se kokwe kwa me-iaup, mey ha hehe ma mekow seme non-meio e.”
2 Veya ta hiyohar Regah hikwakwafir wanawanan, Anun Kakafiyin iuwih eo, “Barnabas, Saul hairi kwayasairih ayu isou, anayabin bowabow ta isan a’afih hinabowamih.”
3 Homkwe hmo mey, ayay ma la lopa o, God se ma mesopok wayr o, seme meio lowpway menkin, uwr prueysyar sehe iha non nekie hiy-mesopok nok, nak-me-ha.
3 Naatu hiyohar hiyoyoyoban ufunamaim, umah tafah hiyara’aten fair hitih imaibo hiyafarih hitit hin.
4 Niohney Pekney-weys hiy hehe ma me-ha hokwe, hohkwe sa om Selusia mon ley. Selusia ko hokwe, hohkwe sawk sip non nak-kuan, oion-waw Saiprus mon.
4 Barnabas Saul hairi Anun Kakafiyin ana bonawiyenamaim hina Seleucia hitit naatu wa hibai hirabon hin Cyprus imaim hitit |alt="map" src="PAULJR1.tif" size="col" ref="Acts 13.4"
5 Hom taun Salamis, oion-waw Saiprus mon ma lwak mon lousne menkin, homkwe God so ok mokwe Juda mo hokruw-a mon lanio sor kow nok. Uwr prueyn, hoho mey-uwr ma lwak hokwe, Jon Mak.
5 Naatu hina Salamis hititit ana maramain Jew hai Kou’ay baremaim God ana tur hibinan, John Mark i iti bowabow wanawananamaim baibaisih isan hibai bairi hin.
6 Homkwe yier lowpwarowp oion-waw Saiprus ko mon nuw-anio wayr-wayr nok, sa yier Pafos mon seyn amor-ousne. Yier sohokwe oion-waw sohiy so muwmon mon lwak. Serey kokwe homkwe sawk uwr prueyn Juda ko se lonyay. Hyo uru hokwe Bar-Jisas, hiykwe hay senkin senkin nak-wayr uwr, seyr hiykwe hiykiaw-ayay profet ok me.
6 Nuw ana fofonin na’atube hiremor hin au waraunane bar merar wabin Pafos hitit, nati’imaim Jew orot kwerayan ma’am koun hiyen, wabin Bar-Jesus, iti i orot taiyuwin isan dinab orot erouw eo’o.
7 Hiykwe oionwaw sohiy so Gavman-makwey-uwr, Sergius Paulus ok ma me, so wayh. Makwey-uwr sohokwe nonkway yaprue-ar non, sa hiykwe Barnabas, Sol leys se me-huonok, payhokuaw, hiykwe God so ok me lonuayk e mon.
7 Naatu iti orot i gawan orot wabin Sergius Paulus ana of ta. Sergius i orot not wairafin, nati nuw ana gawan orot. Barnabas, Saul hairi e’af hina nanamaim hitit God ana tur nowar isan ifefeyanih.
8 Sawk Elimas, hay nak-wayr uwr (hyo uru hokwe Grik-ok non Elimas-ok me) hiykwe hoho ok ke mon sous-a-sous lokruok, Sergius Paulus hiy Hakamay se nan kiy-kiy-ay lopa lwak e.
8 Baise kwerayan wabin Elimas (wabin Greekamain) eotanih men kok gawan orot tur tanowar baitumatum tab.
9 Niohney Pekney-weys hiykwe Sol se po nuw-wanohyay prusow. Sa Sol, (hyo uru kamon hokwe Pol) hiykwe sawk hay-uwr Elimas se nuw-ira kraipakrai nok, hye senkin kiy-nuw-me,
9 Imaibo Saul wabin ta Paul, Anun Kakafiyin iwanasum ma’am mutufor nuw kwerayan orot itinkikin
10 “Hunkwe Satan so ney-ar sora, seyr hunkwe yor penkin yaprue ma lwak me awnie awnie-aw lira. Hunkwe me warei-arei kow yor mo owh-arar sora. Hai, hunkwe Hakamay so ok ihey-ar kokwe okrei-ok eyn panoke me sakei wayr o?
10 naatu eo, “O i Demon natun! Sawar gewasih etei hai rakit wairafin i o. O i baifuwen kakafih yumatah ta ta biya awan karatan, o i mar etei Regah ana turobe kubotabiren baifuwen temamatar!
11 Kwa lonuayk, Hakamay so iha kokwe hno owh mon nakray, sawk hunkwe nene kopyo lwak ey. Enekwei kraiar eyn kokwe hunkwe ey hiy ma lyar se lira lopa.”
11 Imih Regah uman boun boro tafamaim nare mata nifim naatu marakaw boro mar kafai men ina’itin.”
12 Uwr hakamay oion-waw Saiprus ko hiykwe Hakamay so hiy-mon sorasor yor me lira kowkyay. Hiykwe God so mey krai non sokwe lira menkin, hyo uron hokwe sa Hakamay se sehe nanpanan kiykiy-ay.
12 Gawan orot abisa matar i’itin i itumatum, anayabin Regah ana bai’obaiyen tur nonowar i ifofofor men kafaita.
13 Pol so sune non homkwe Pafos se lokriy hain nok, sa Perga mon nak-kuan. Yier Perga sohokwe kipay Pamfilia mon lwak. Yier serey mon kokwe Jon Mak hiykwe hehe lokriy hain nok, Jerusalem mon ma-ley.
13 Paul ana ofonah bairi Pafos imaim wa hibai hirabon hina Perga hitit tafaram Pamfilia wanawanan. John Mark nati’imaim ihamiyih, naatu matabir maiye in Jerusalem tit.
14 Yier Perga ko hokwe, hohkwe sa Antiok mon lousne, Pisidia mo ki-pay mon. Sawk sabat-enekwei kamon hiy lousne menkin, hohkwe sawk Juda mo hokruw-a serey ma lwak mon non-yawriy iwak.
14 Baise Barnabas Paul hairi hikofan maiye hin Pisidia Antioch hitit tafaram Pisidia wanawanan. Naatu Baiyarir Ana Veya Kou’ay Bar hirun himare.
15 Moses so sow o, Profet mo mamey sohom o, seme lira mesor lowpway menkin, Juda mo hokruw-a so makwey-uwr serey suko homkwe, uwr prueyn se me-ha, Pol, Barnabas leys se ka-kayey mesopok e, senkin, “Wayh leys ara, hohkwe hiy-mon kraipakrai ok non lwak ankin, hreme kwa hiy-mesor.”
15 Buk Atamaninamaim Moses ana ofafar kikirum naatu dinab hai buk hibiyab ufunamaim. Kou’ay Bar ana ukwarih isah tur hiyafar hio, “Taitu kwa aur koufair tur ta nama’am na’at aki akokok iti sabuw kwanao hinanowar.”
16 Pol hiy loksian iarok nok, iha nwaun, hom hye lonuayk e. Hiy sa seyn kiy-me, “Ama, uwrsa Israel ko o, uwr-kayn irweyk God so meyki ma ley sohom o, kwa lonuayk.
16 Paul misir umanamaim rutanih naatu busuruf eo, “Israel orot baibin naatu kwa Ufun Sabuw iyab iti’imaim kwama God kwakwafir, anao kwananowar!
17 Israel mo God hiykwe hromo iwey nawp om me po liaup. Hom Isip mon ma ley wak mokwe, hiykwe hmekwe uwrsa krai-ar-ar nuw-mon nona nona sanion sow wayr. Meyki mon kokwe sawk God hiykwe hyo krai ipey-ar arian non hiy-mon kre-a-kre ne, Isip ko mokwe.
17 Israel Sabuw ata God uwatanah rubinih naatu nah toumanih na’atube Egypt hima’am ana veya iwa’an wabih ra’at, naatu ana fairamaim nawiyih hitit.
18 Israel hom ki hrahra-aw mon ma lwak mokwe, homkwe 40 yia sankaw lwak. Enekwei sohiy non kokwe God hiykwe Israel mo honsi honsi yor mokwe piap eyn lira, sawk kwahnaw isay mon.
18 Naatu arar yanamaim kwamur etei 40 na’atube ba’afuwih bairi hima.
19 God hiykwe uwr-kayn aiopey hay iha sirom mu nareys-ar non kipay Kenan mon ma lwak mokwe, sankaw po nuw-mon away lowpway. Hiy senkin lon lowpway nok, ki sohokwe sawk Israel mo ki-yiaup eyn sehe lwak.
19 Tafaram seven Canaan wanawanan gurusih naatu me bai ana sabuw nowahimih itih.
20 Yor poya-poya Israel hom Isip mon ma lwak sohom o, Kenan se ma nak-swakakar o, yia mokwe 450 sankaw nuw-meio ne.
20 Sawar iti himamatar i kwamur etei 450 na’atube wanawananamaim himatar.
21 Enekwei sohokwe sawk homkwe king non lwak e mesopok. God hiykiaw kokwe sawk Sol se sehe me-iaup, Israel me hiy-wayr ey hokwe. Hiykwe sawk king-mey kokwe enekwei mokwe 40 yia sankaw meio. Hiykwe Kis so ney, Benjamin so uwr-ku ko.
21 Naatu sabuw aiwob isan hifefeyan, God Saul bai itih orot Kish natun, Benjamin wawawan, Saul i’aiwob ma kwamur etei 40 na’atube.
22 Sa God hiykwe Sol se me-ohya ha nok, Devit se ma-sahre me-iaup, hmo king ma-lwak e. God hiykwe Devit so yor mokwe senkin lohruw-a, ‘Devit, Jesi so ney se kokwe hakiaw po nuw-ira popriy. Uwr sohokwe hano uron-pi ko-ar hiy non. Hiykwe mey ha ma nan kraiay omokwe, hiykwe liy meio ousne.’ Sng 89:20
22 Naatu God Saul bobosair ufunamaim David bai Saul efanin yai. God iti na’atube eo, ‘David o Jesse natun, orot o na’atube isa i ayu au yasisir gagamin na’in, ayu abisa sinafumih akokok etei boro i nasinaf.’
23 Sa Devit so ney-nona hokwe, God hiykwe Israel me kokwe Huonok-Prosue-Uwr Jisas se hiy-mon ousne, God hiy ma me-loray senkin.
23 Ana’omatanen eo na’atube, orot David ana rara’ane Israel Sabuw hai baiyawasinayan God bai na.
24 Enekwei Jisas hiy hyo mey ke ma meio pie lopa ma lwak hokwe, peyr Jon hiykwe Israel lowpwarowp me senkin lohruw-a kow koruay, ‘Homkwe hmo uron me kama-koum liy-ay nok, hu mon prouk.’
24 Jesu nanamaim John mat na bowabow kakafih baihamiyen dogor baikitabiren bapataito bain isan busuruf eorerereb Israel sabuw tutufin etei isah.
25 Jon hu mon prouk uwr hiy hyo mey ke meio lowpway ohriar kiy-wak menkin, sa uwrsa me senkin sehe kiy-mesopok, ‘Homkwe hane kokwe posokwaw lwak ame lira nan o? Hakwe uwr hom ma naruok wayr sohiy non korey. Seyn kwa lonuayk, uwr hano meyki ma le sohokwe, mo sohiykwaw-aw. Hakwe uwr yaprue hye hieyn korey, hyo sune-ohi-mays ke kampueys kahror kow ey hokwe.’
25 Naatu John ana bowabow bisawar auman sabuw iuwih eo, ‘Kwa anot ayu isou mi’itube kwanotanot? Kwanotanot ayu’uban i nati orot? En, baise orot ta ayu ufu’umaim enan, ayu men karam boro ana kwafure an ana sumasum anarufam.’
26 Hano wayh-om, Abraham so ney-nona ama, hom o, uwrsa God so meyki ma ley sohom o, hom lowpwarowp kwa lonuayk: God hiykwe uwrsa me ma-huonokyaw prosue ok mokwe mo hreme po mekow.
26 Taitu, Abraham ana niburune kwana warar kwatatain, naatu kwa Ufun Sabuw iyab God kwabiruw kwakakafiy, it isat yawas ana tur i hiyafar na tit.
27 Jerusalem mo uwrsa o, Juda mo makwey-uwr serey ma lwak o, homkwe Jisas hiy uwr penkin ma lwak se lira nonkway pa. Sa homkwe hye po lokin kwor krue. Sawk hmo yor, Jisas se ma lokin kwor krue sokukwe, ok, profet hom ma mey, sa sabat-enekwei sok ma lira mesor wayr-wayr sohok ko liy-liy-aw po nuw-mon ousne.
27 Anayabin Jerusalem bar merar sabuw hai ukwarih bairi Jesu ana bowabow men hi’inan, naatu dinab oro’orot hai tur mar etei Baiyarir Ana Veya hibiyab men naniyan hibaib, imih abisa hisisinaf i tur hio inu’in na iturobe.
28 Seyr Juda-uwrsa homkwe Jisas hiy yor piap-araw me ma lon me pawk lokruok, hye lokin kwor krue ey se. Hom sa hye puraw sehe lokin lor-a-lor kow nok, Pailat se mesopok kraipakrai, hye lokin kwor krue e.
28 Basit morob isan ana ef men hitita’ur, Pilate asabunin morob isan hifefeyan naatu easabun morob.
29 Weyn lowpwarowp God so mamey porih hok ma me mokwe Juda-uwrsa hom Jisas se liy-liy-aw senkin mon ousne. Seme meio lowpway menkin, hye now ayaw ko se ar-kair way nok nok, peir-saw ouon mon lway nakey kwawk.
29 Bukamaim abisa i isan eo na’atube hikirum inu’in hisisinaf ufunamaim, onaf afe’enane hibai hire hub wanawanan hiyai.
30 Sawk God hiykiaw kokwe hye peir-saw ouon ko se papo ma-me sian.
30 Baise morobone God bora’ah misir maiye.
31 Jisas hiy ma ma-loksian hokwe, hiykwe enekwei kraiar eyn senkin lousne hain, uwrsa har mo owh mon. Uwrsa somokwe, paraw hye nion yerki Galili ko Jerusalem mon ley ey mon ma non-anio hom non. Sa enekwei enkin kokwe uwrsa somokwe hyo ok-ihey ke Israel-uwrsa me lanio mesor kumay kow uwr hom non.
31 Naatu veya moumurih na’in sabuw iyab Galilee’ine hi’ufunun bairi hina Jerusalem hititit isah irerereb, naatu nati sabuw i boun hitit sabuw afa isah sif tirurubon.
32 Ama, pokon kokwe hromkwe hme ok-ihey ke kiy-mesor kow: Ok-loray, God hiy paraw hromo nopwey-om me ma me-loray hokwe,
32 Naatu iti tur gewasin i abisa God ata’a’agir eo’omatanih abai kwa isa anan.
33 hiykwe ok-arar po nuw-mon ousne, Jisas se lokrue ko se ma me-oksian nonaw. Yor sokukwe God hiykwe hromo nopwey-om mo ney-nona, hreme meio kow. Ok kamon mamey porih Yayh 2 mon ma lwak kokwe mo senkin mey,
33 Iti tur i bai it isat ebiturobe, it i ata’a’agir natunatuh, Jesu morobone mimisiramaim. Psalm bairu’abin eo na’atube,
34 Sa God hiykwe, Jisas hiy ki-eyh ko se ma lok-sian hokwe, senkin nak-me, hiykwe liy ma-lokrue wonkawk preir ley. God hiykwe mo senkin me,
34 Naatu ana’an aisim God morobone bora’ah maiye mimisir, naatu boro men nihamiy maiye na’in namasamih. Nati isan ana tur iti na’atube eo,
35 Seyr ok kamon God so mamey porih mon ma lwak kokwe senkin me,
35 Buk efan ta’ane eo maiye,
36 Mo senkin, Devit hiykwe God so uron ko ipey-ar seme, hyo uwrsa arian me hiy-mon wayr ey seme meio lowpway hain nok, lokrue. Seyr hyo owhi-sopok hokwe hyo nopwey-ih om mo ki-eyh ohriar mon lopru kwawk, seyr serey wonkawk preir.
36 Anayabin David ana veya’amaim God ana kok bow bisawar ufunamaim morob uwahinah sisibihimaim hiyai mas i’akir
37 Sawk Uwr, God hiy lokrue ko se ma me-sian hokwe, hyo owhi-sopok hokwe preir kawk pa.
37 Baise orot yait God morobone iyawas mimisir i men mas i’akir.
38 Hano wayh-om ama, hromkwe hme seme mesor sanion sow kow, hom nonkway popriy e, uwr Jisas sohokwe mo sehe le, hmo yor piap-araw me lorionay ha kow e.
38 Isan imih taitu kwananowar, iti orot Jesu wabinamaim bowabow kakafih notawiyen isan ana tur i ao’orerereb,
39 Moses so sow mokwe hmo yor piap-araw me liy lorionay lowpway kow ha ley, seyr hme kokwe uwrsa luw-luw-aw ihey-ar ok liy me ley. Sawk Jisas hiykwaw, hiykwe uwrsa lowpwarowp hye-aw ma nanpanan kiykiy-ay, hmo yor piap-araw me liy lorionay lowpway kow ha. Seyr hme kokwe uwrsa luw-luw-aw ihey-ar ok liy me.
39 iti Jesu wabinamaim sabuw iyab tibitumatum hai bowabow kakafihine i rufamih titit anayabin Moses ana ofafaramaim boro men karam narufami.
40 Homkwe iray-iray non-aw kwa nakrok onuayk, low piap-araw, paraw profet hom ma me mokwe, hmo owh mon lousne lak. Profet homkwe senkin lohruw-a,
40 Imih kwanakaifi gewas, saise abisa dinab hio men isa hinamatar.
41 ‘Uwrsa, God se ma me yorpayor om ama, kwa lonuayk, homkwe ya lira preiryay okrue a. Yor irweyk, ha ma kiy-mon ousne ey mokwe, homkwe liy nonkway ley, seyr yor sohok ko yerki kokwe homkwe liy nanpanan ley, mo uwrsa har hom hme me-sorasor kow liok e hi.’” Hab 1:5
41 ‘Okwanekwaneyah Kwana’itin!
42 Pol, Barnabas leys hohkwe God so ok me mesor kow nok, hokruw-a sehe lokriy hain. Sawk uwrsa homkwe hehe senkin me, “Sabat kamon hokwe, hohkwe kwa ma-non-e, hreme ok liy-liy-aw sokwe ma-mesor kow e.”
42 Paul, Banabas hairi Kou’ay Bar hibihamiy auman sabuw hifefeyanih fur ta Baiyarir ana veya’amaim iban hitan maiye iti sawar isah hitidudur hitanowar.
43 Hokruw-enekwei so meyki mon hokwe, uwrsa homkwe kumay mon ley. Sawk Pol, Barnabas leys se kokwe Juda har o, uwr-kayn irweyk, God so meyki ma ley sohom o, hom pyay ha. Sa aposel prueysyar hohkwe, hme kokwe ok sor kow nok, hme senkin nak-me-kupaku, “Homkwe God so maym kow yor so ouon mon-aw kwa nuw-wayr.”
43 Kou’ay Bar ana rou’ay hibihamiy ufunamaim, Jew sabuw maumurih na’in naatu sabuw iyab Jew hai kwafiren ana kakafemaim hima’am, Paul Barnabas hibi’ufununih koufair hitih God ana manaw ana kabeberamaim ma’amih hifefeyanih.
44 Sabat kamon hiy ma-lousne menkin, uwrsa kraiar-ar taun serey suko homkwe le-nene nok, hokruw, Hakamay so ok me lonuayk e.
44 Baiyarir Ana Veya bairou’abin sabuw nati bar merar tutufin etei Regah ana tur nowaramih hina.
45 Sawk Juda homkwe uwrsa popua hay ma londar kukawk seme lira menkin, hmo uron mokwe sawk kar ley pa, homkwe uron owh-ya loum kriypakriy. Homkwe ok, Pol hiy ma mesor seme lon-seyp-a-seyp nok, Pol se nak-me piap-ma-piap.
45 Baise Jew sabuw rou’ay gagamin hi’i’itin ana veya hibobowen naatu baigigimen tur hibow hitit, Paul abisa eo isan hibas.
46 Sawk Pol, Barnabas leys hohkwe hmo ok me hok pa, hoh sa senkin ma-sahre me, “Okar, hrorkwe God so ok kokwe hme Juda me mesor kow pie ey. Sawk enkin kokwe homkwe kiy-me-puar. Homkwe hmo su lwayr peyow peyow ey hokwe ipey-ar nanpanan pey. Kwa lonuayk, pokon kokwe hrorkwe hme lokriy hain nok, uwr-kayn irweyk mo owh mon ley nok, mesor kow ok.
46 Imaibo Paul, Barnabas hairi hiofok hio, “God ana tur i wantoro’ot kwa ao kwanowar, baise kwa tur i kwakwahir, taiyuw kwanunutitiy ma’ama wanatowan kwa isa men karam, isan imih abihamiy aki anan Ufun Sabuw isah.
47 Payhokuaw, Hakamay hiykwe hrere kokwe senkin mekow,
47 Anayabin Regah ana obaiyunen tur biti iti na’atube eo,
48 Uwr-kayn irweyk Juda me nion ma non-wak sohom ok sokwe lonuayk menkin, homkwe kar nuw-ey nok, Hakamay so ok ke ayaw mon lowk nakie. Seyr uwrsa, God hiy hom lwayr peyow peyow ey me ma liaup huonok somokwe sawk God se seme nanpanan kiykiy-ay.
48 Ufun Sabuw iti tur hinonowar ana maramaim hiyasisir Regah ana tur hibora’ara’ah. Naatu sabuw moumurih na’in ma’ama wanatowan isan hirubinih hima’am hina baitumatumayah himatar.
49 Sa Hakamay so ok kokwe sa seme nuw-mesor nakian nakian, kipay serey serey mon kokwe.
49 Naatu Regah ana tur ra’at tasasar tit nati bar merar ana fofonin etei hinowar.
50 Sawk Juda homkwe uwr hakamay, taun serey suko o, sa ipey-ar Juda me nion ma non-hokruw sohom o, hmo uron me mesor sasian sasian. Sa homkwe Pol, Barnabas leys se yor piap-araw me mon yorpayor nok, hmo yier ko se nak-me-su ha.
50 Baise Jew hai ukwarih himisir bar merar orot gagamih naatu God ana bowayah baibin gagamih yah hi’ora’ah Paul, Barnabas hairi isah hiwosai, naatu hinunih hitit nati bar merar ufunane hire.
51 Sawk Pol, Barnabas leys, hohkwe ki-pow hoho sune ko seme nak-our powpow say, uwrsa me mesair kow e, hmo kamaun sow yor mokwe piap. Sa Antiok se lokriy hain nok, Aikoniam mon non-ey.
51 Basit Paul Barnabas hairi ah fofob hiru’uh re i hin Ikonium hitit.
52 Sa Hakamay so ki-wayh lowpwarowp Antiok ko homkwe kar nuw-ey, seyr Niohney Pekney-weys hiykwe hme nuw-wanohyay prusow liyay.
52 Naatu bai’ufununayah Antioch hima’am yasisir yah awan karatan naatu Anun Kakafiyin iwansumih.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.