Atos 10
God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs NTLH
1 Uwr prueyn hokwe yier Sisaria mon lwak, hyo uru hokwe Kornilius. Hiykwe kepten prueyn, Rom mo aw-uwr 100 mo hakamay ma lwak hiy non. Hyo aw-uwr mokwe Itali mo aw-uwr ok me.
1 Na cidade de Cesareia havia um homem chamado Cornélio, que era comandante de um batalhão romano chamado “Batalhão Italiano”.
2 Hiykiaw o, hyo ney-sa o, homkwe God se-aw nan kiykiy-ay, seyr God se-aw hok perney wayr. Hiykwe seyr Juda mo uwrsa omeme ohna ma lwak seme hiynak-mon ihey. Seyr enekwei enekwei hiykwe God se-aw mesopok wayr-wayr.
2 Ele era um homem religioso; ele e todas as pessoas da sua casa adoravam a Deus. Cornélio ajudava muito os judeus pobres e orava sempre a Deus.
3 Eypok kamon hokwe 3 klok eyrowpwar lwak menkin, hiykwe sawk owhnan kamon now ke hieyn senkin liwak ira. Hiykwe God so ensel prueyn se nuw-ira saiarokay. Ensel hiykwe lyawriy nok, hye sa senkin kiy-me, “Kornilius.”
3 Um dia, ali pelas três horas da tarde , Cornélio teve uma visão. Ele viu claramente um anjo de Deus, que chegou perto dele e disse: — Cornélio!
4 Sa hiykwe God so ensel se kokwe nuwnak-ira hok pemape yay nok, me, “Hakamay ara, pay so?”
4 Ele ficou olhando para o anjo e, com muito medo, perguntou: — O que é, senhor? O anjo respondeu: — Deus aceitou as suas orações e a ajuda que você tem dado aos pobres e ele não esqueceu você.
5 Ara, pokon kokwe hunkwe uwr har me Jopa mon kwa me-ha, uwr prueyn Saimon se ka-amor-me-huonok. Uwr sohiy so uru kamon hokwe Pita.
5 Agora mande alguns homens até a cidade de Jope para buscarem o homem chamado Simão Pedro.
6 Hiykwe Saimon, bulmakau mo ohi me lei pau-say uwr so a mon non-wayr. Hyo a hokwe seyr sour yawp-ar meykyay ohriar mon lwak.”
6 Ele está hospedado na casa de outro Simão, um curtidor de couros que mora na beira do mar.
7 Ensel hiykwe ok seme mekow lowpway hain nok, ma-ley. Sawk Kornilius hiykwe uwr mokwe sankaw me-huonok, hyo mey-uwr prueysyar o, aw-uwr prueyn o. Aw-uwr sohokwe Kornilius so mey-uwr yaprue-ar, hiy seyn God so meyki pyay uwr.
7 Quando o anjo foi embora, Cornélio imediatamente chamou dois empregados e um soldado que estava a seu serviço e que era um homem religioso.
8 Kornilius hiykwe weynpaweyn hyo owh mon ma lousne somokwe, hyo mey-uwr pruompri-ar me nak-me-sorasor kow nok, me-ha, Jopa mon.
8 Cornélio contou a eles tudo o que havia acontecido e mandou que fossem a Jope.
9 Uwr, Kornilius hiy ma me-ha somokwe, ley nok, sa ki ompok mon lwayr nayr. Sa leikmon sok ma-ley-neyney nerie. Sawk ey hiy mawk-eir sok amnuw-orok ne menkin, homkwe pau Jopa ohriar omnuw-our sa-seyn-a-seyn. Enekwei sohokwe seyr, Pita hiykwe aynou a-suwr eir ko mon lie iwak, God se mesopok e.
9 No dia seguinte, ao meio-dia, Pedro subiu ao terraço para orar. Enquanto isso, os homens vinham pelo caminho, já perto de Jope.
10 Enekwei sohokwe seyr hiykwe siowp lokrue. Hiykwe ayay la e mon. Seyr ayay mokwe nuw-unay lar nonaw lwak, hiy sa owhnan kamon now ke hieyn inaw-aw sehe liwak ira.
10 Pedro ficou com fome e quis comer alguma coisa. Enquanto o almoço estava sendo feito, ele teve uma visão.
11 Hiy sa nonkumey se kampi se lira. Sa mon kamon, laplap keirpey hay ke hieyn nonkumey ko ke por ereyrey iha-iha-aw mon kyor-nak-ok ha ke nak-ira huon.
11 Viu o céu aberto e uma coisa parecida com um grande lençol amarrado pelas quatro pontas, que descia até o chão.
12 Laplap eir serey kokwe ayay mokwe senkin hom liwak sir ha. Ayay sune iha-iha-aw non o, ayay sune iha lopa senkin senkin o, ahney ayaw ko senkin senkin o.
12 Dentro daquilo havia todos os tipos de animais de quatro patas, de animais que se arrastam pelo chão e de aves.
13 Sawk ok kamon kokwe hye kokwe senkin kyor-me-kow, “Pita ara, hunkwe kiy-oksian nok, ayay seme kiy-okin kwormakwor say nok, lei a.”
13 Então Pedro ouviu uma voz, que dizia:
14 Sawk Pita hiy makiy-sahre me, “Hakamay, hakwe liy la ley. Payhokuaw, paraw kokwe ayay orki non hno inour mon ma lwak mokwe, hakwe la pa.”
14 Pedro respondeu: — De jeito nenhum, Senhor! Eu nunca comi nenhuma coisa que a
15 Sa ok kamon kokwe senkin ma-kyor-mekow, “Uwrsa o, ayay o, omeme o, God hiy ma mon-say mnow-mnow kow ihey somokwe, senkin peie me o, orki non.”
15 A voz falou de novo com ele:
16 Yor sokukwe Pita se kokwe enekwei mokwe krompri sankaw nak-mon ok-hre ok-hre hain nok, sa laplap sokukwe nonkumey mon sokwe ma-saw-nakie, aheyr aheyr nonaw.
16 Isso aconteceu três vezes. Em seguida a coisa que parecia um lençol foi levada de volta para o céu.
17 Pita hiy owhnan sohok ko meyk-ar ke liwak nanpanan liok menkin, sa uwr pruompri-ar Kornilius hiy ma me-ha somokwe, sa a, Pita hiy ma lwak sehe amnuw-irway ne. Sa a sohiy so hir yerki-wouk mon le nakrok-kay.
17 Pedro começou a perguntar a si mesmo o que aquela visão queria dizer. E naquele momento os homens que Cornélio havia mandado já tinham se informado sobre onde ficava a casa de Simão e estavam na porta.
18 Homkwe sa senkin seme am-nuw-okre mesopok, “Uwr prueyn Saimon ok ma me se me, a erey mon pankaw kiy-wak o? Hyo uru kamon hokwe Pita.”
18 Eles chamaram alguém da casa e perguntaram: — Por acaso um homem chamado Simão Pedro está hospedado aqui?
19 Pita hiykwe owhnan sohok ko meyk-ar ke nonkway e nuw-iwak nanpanan sorpasor kawk nonaw lwak menkin, sa God so Niohney hiy hye senkin makiy-sahre mekow, “Ara, kwa lonuayk, uwr pruompri-ar homkwe hne pawk o.
19 Pedro ainda estava pensando na visão, quando o Espírito Santo disse: — Escute! Estão aí três homens procurando você.
20 Hunkwe kiy-oksian nok nok, lokumey ira. Uwr somokwe mo Juda-uwr lwak lopa hi, hunkwe imnok amnok peie nan o, sawk hme nion kwa non-ey. Payhokuaw, uwr somokwe hakiaw me-ha me le.”
20 Agora apronte-se, desça e vá com eles. Vá tranquilo porque fui eu que mandei que eles viessem aqui.
21 Pita hiy lokumey nok, uwr seme me, “Uwr hom ma pawk hokwe, mo hakwaw. Homkwe panoke le mo?”
21 Então Pedro desceu e disse aos homens: — Eu sou a pessoa que vocês estão procurando. Por que vieram aqui?
22 Hom sa hye senkin ma-sahre ohruw-a kow, “Ara, hreme kokwe Kornilius, aw-uwr mo kepten hiy me-ha. Hiykwe uwr luw-luw-aw ihey-ar, God se-aw ma hok perney wayr hiy non. Uwr Juda ko homkwe hyo weynpaweyn me yaprue lira me wayr. Ensel pekney-weys prueyn hiykwe Kornilius se senkin mekow, hiy hne hyo a mon lwak e mesopok e, hiy God so ok hwon ma mesor seme lonuayk ey.”
22 Eles responderam: — Nós fomos mandados pelo comandante Cornélio. Ele é um homem bom,
23 Pita hiy uwr seme me-yawriy nok, kiy-mekow, “Homkwe pokon ohokwe erey mon kwa lwayr nayr.”
23 Então Pedro convidou os homens para entrarem, e os hospedou ali naquela noite. No dia seguinte Pedro se aprontou e foi com eles, e alguns irmãos que moravam em Jope também foram.
24 Sa om Sisaria hokwe leikmon hiy-ousne. Kornilius hiykwe sawk hye serey hiy-naruok. Hiykwe hyo wayh-ih nayh lowpwarowp o, hyo uwrku saku o, seme po me-okrar hokruw, Pita se lonuayk e.
24 No outro dia chegaram à cidade de Cesareia. Cornélio e os parentes e amigos mais íntimos que ele tinha convidado já estavam esperando Pedro.
25 Pita hiy lyawriy menkin, Kornilius hiykwe hye lonyay nok, sa Pita so inour mon pamuow kampueys wakiawk nok, hye nak-me-ihey popriy.
25 Quando Pedro ia entrando, Cornélio veio ao seu encontro, ajoelhou-se e curvou a cabeça diante dele.
26 Sawk Pita hiykwe Kornilius se nekie oksian nok, kiy-nak-me, “Hunkwe kiy-iarok e. Ha seyn, hakwe seyr uwr ki ko, hne hieyn.”
26 Mas Pedro fez com que ele se levantasse e disse: — Fique de pé, pois eu sou apenas um homem como você.
27 Pita hiykwe Kornilius se nion senkinaw non-ohruw-a nok nok, a mon lyawriy. Serey kokwe hiykwe senkin ka-ira ne, unsaney poya-poya homkwe serey hokruw naruok.
27 Enquanto conversava com Cornélio, Pedro entrou na casa e encontrou muita gente reunida ali.
28 Pita hiy hme makiy-mekow, “Homkwe po nuw-nonkway, Juda mo sow hokwe senkin: Juda homkwe uwr-kayn irweyk me nion liy non-swa-hokruw ley. Sawk God hiykwe hane kokwe po mesair kow, hakwe unsaney prueyn orki non ok liy me ley, seyr mnow-mnow-aw lwak lopa ok liy me ley.
28 Então disse a todos: — Vocês sabem muito bem que a religião dos judeus não permite que eles façam amizade com não judeus ou entrem nas casas deles. Mas Deus me mostrou que eu não devo chamar ninguém de impuro ou de sujo.
29 Sa hwon hane ma le huonok hokwe, hakwe uron kreys non lwak pa sehe lwak. Sa hakwe hme kiy-mesopok, hom hane ma me-ha hokwe, payhokuaw me-ha mo?”
29 Por isso, quando vocês me chamaram, eu vim de boa vontade. Agora quero saber por que foi que vocês mandaram me chamar.
30 Kornilius hiy sa senkin kiy-mesor kow, “Eypok iha-iha-aw ompeys-uh hokwe, hakwe God se kokwe hano a mon liwak mesopok kok, enekwei 3 klok sok. Sa kiy-peypey pa, sawk uwr prueyn hiy lousne orok, hano inour mon. Hyo owh ko omeme mokwe weyspey-ar-aw nuw-wak.
30 Cornélio respondeu: — Três dias atrás, às três horas da tarde, eu estava orando aqui em casa. De repente, um homem vestido com roupas brancas apareceu na minha frente
31 Hiy sawk hane senkin mekow, ‘Kornilius, hwon God se ma mesopok hokwe, God hiykwe papo lonuayk. Seyr hno maym, uwrsa omeme lopa me ma kow mokwe, God hiykwe nanpanan nonaw lwak.
31 e disse: “Cornélio, Deus ouviu as suas orações e lembrou do que você tem feito para ajudar os pobres.
32 Sawk hunkwe uwr har me Jopa mon ley e kwa me-ha. Homkwe uwr prueyn Saimon se kwa ley me-huonok. Hyo uru kamon hokwe Pita. Hiykwe Saimon prueyn, bulmakau-ohi mey ke ma meio uwr sohiy so a mon non-wayr. Hyo a hokwe seyr sour-yawp-ar meykyay ohriar mon liarok.’
32 Mande alguém até Jope a fim de buscar Simão, que também é chamado de Pedro. Ele está hospedado na casa de Simão, o curtidor, que mora na beira do mar.”
33 Ara, hakwe sawk hne sehe saw-me-ha. Popriy-ar, hunkwe mo liy-ar le. Pokon ohokwe hrom lowpwarowp God so inour mon kiy-wak, God so ok me kiy-onuayk ley, ok lowpwarowp, God hiy hwon hreme mesor kow ey me, hne ma me-kupaku seme.”
33 Então eu mandei chamar você logo, e você fez muito bem em vir. Agora estamos todos reunidos aqui na presença de Deus, prontos para ouvir o que o Senhor mandou você dizer.
34 Pita hiykwe senkin lohruw-a kow, “Pokon ohokwe hakwe papo kiy-ira nonkway, ok-arar, God hiykwe uwrsa lowpwarowp me kokwe meir liyliy-aw nanpanan hiymon.
34 Então Pedro começou a falar. Ele disse: — Agora eu sei que, de fato, Deus trata a todos de modo igual,
35 God hiykwe uwrsa yier lowpwarowp ko, hye-aw ma hok nanpanan, seyr yor luw-luw-aw me ma nak-mon seme me-huonokyaw.
35 pois ele aceita todos os que o temem e fazem o que é direito, seja qual for a sua raça.
36 Homkwe ok ipey-ar, God hiy Israel-uwrsa me ma me-ha kokwe nonkway nuw-wak, ok-ihey, God hiy uwrsa me hyo liwak marowhway yor ke ma nake kow okukwe. Liwak marowhway yor sokukwe Jisas Krais, lowpwarowp mo Hakamay ma lwak sohiy so kueir nonaw lousne.
36 Vocês conhecem a mensagem que Deus mandou ao povo de Israel, anunciando a boa notícia de paz por meio de Jesus Cristo, que é o Senhor de todos.
37 Seyr homkwe weynpaweyn lowpwarowp Judia mon ma lousne sa-ousne mokwe po nuw-nonkway. Weynpaweyn somokwe Galili mon lousne pie, Jon hiy hu mon prouk weyn ke ma hiymon sorasor so meyki mon.
37 Vocês sabem o que aconteceu em toda a terra de Israel, começando na Galileia, depois que João pregou a sua mensagem a respeito do batismo.
38 Seyr homkwe Jisas Nasaret ko se nonkway, uwr God hiy ma me-iaup hiy non. Hye kokwe God hiykwe Niohney Pekney-weys o, krai o, sohom non swa-nonyay kow. Jisas hiykwe yier serey serey senkin ley, weyn yaprue nak-meio ney. Hiykwe seyr uwrsa, Satan so krai ouon mon ma lwak seme huonokyaw prosue nok, ma-mon ihey popriy kow. Payhokuaw, God hiykwe hye nion non-wak.
38 Sabem também como Deus derramou o Espírito Santo sobre Jesus de Nazaré e lhe deu poder. Jesus andou por toda parte fazendo o bem e curando todos os que eram dominados pelo Diabo, porque Deus estava com ele.
39 Hromkwe hyo mey, hiy Israel mo kipay mon ma meio o, Jerusalem mon ma meio o, seme ma lanio mesor kow uwr hom non. Sa Jisas se kokwe now ayaw mon nak-okin pror kawk sawan krue.
39 Nós somos testemunhas de tudo o que ele fez na terra de Israel, inclusive em Jerusalém. E depois o mataram, pregando-o numa cruz.
40 Eypok krompri ko so meyki hokwe hye kokwe sawk God hiy ma-me-sian, sa God, hiykwe uwrsa hom hye lira e, kumay mon sehe mon ousne.
40 Pedro continuou: — Porém Deus ressuscitou Jesus no terceiro dia e também fez com que ele aparecesse a nós.
41 Hiykwe uwrsa lowpwarowp mo owh mon lousne pa, sawk hiykwe uwrsa, hyo mey ke meio e ma me-iaup mo owh mon-aw lousne. Uwrsa somokwe mo hrom ome, uwrsa hye nion ayay ma la, hu ma lowswa, enekwei hiy lokrue ko se ma lok-sian non.
41 Ele não foi visto por todo o povo, mas somente por nós, que somos as testemunhas que Deus já havia escolhido. Nós comemos e bebemos com ele depois que Deus o ressuscitou.
42 Hreme kokwe hiykwe hyo ok ke uwrsa me mesor kow e nuw-me kraiay hain, hrom senkin me-kumay kow e, God hiykiaw kokwe Jisas se po me-iaup, uwrsa su ma lwayr o, uwrsa ma lokrue ha o, hmo jas lwak ey hokwe.
42 Jesus nos mandou anunciar o evangelho ao povo e testemunhar que ele foi posto por Deus como Juiz dos vivos e dos mortos.
43 Ok, profet lowpwarowp hom ma lohruw-a mokwe, mo hye-aw senkin mesor kumay, uwrsa, Jisas se-aw posokwaw nan kiykiy-ay e, God hiykwe hyo yor piap-araw mokwe Jisas so uru non liy lorionay ha.”
43 Todos os profetas falaram a respeito de Jesus, dizendo que os que creem nele recebem, por meio dele, o perdão dos pecados.
44 Pita hiy mesor nonaw lwak menkin, Niohney Pekney-weys hiykwe sawk uwrsa lowpwarowp hyo ok me ma liwak sir onuayk seme maka-wanohyay liy-ay.
44 Quando Pedro ainda estava falando, o Espírito Santo desceu sobre todos os que estavam ouvindo a mensagem.
45 Juda mo kristen-uwr Jopa ko, Pita se nion ma non-e somokwe sa seme lira preiryay, God hiy hyo Niohney Pekney-weys se uwr-kayn irweyk me ma maka-swa-nonyay kow seme.
45 Os judeus seguidores de Jesus que tinham vindo de Jope com Pedro ficaram admirados por Deus ter derramado o dom do Espírito Santo sobre os não judeus.
46 Payhokuaw, homkwe sawk hmekwe senkin lonuayk, God so uru se nak-ie nok, sane-ok irweyk irweyk me lohruw-a.
46 Pois eles ouviam os não judeus falarem em línguas estranhas e louvarem a grandeza de Deus. Então Pedro disse:
47 “Uwrsa hom liy me-sous ley, hme hu mon linon keyn prouk ey mokwe. Korey law. Payhokuaw, uwrsa omokwe God hiykwe hyo Niohney Pekney-weys se papo kow, hreme ma kow, senkin.”
47 — Estas pessoas receberam o Espírito Santo como nós também recebemos. Será que alguém vai proibir que sejam batizadas com água?
48 Hiykwe sawk senkin seme hiy-me-kupaku, hme Jisas so uru non hu mon prouk e. Sohiy so meyki kokwe homkwe sa Pita se makiy-mesopok, hme nion enekwei har non-wayr hain e.
48 Então mandou que aquelas pessoas fossem batizadas em nome de Jesus Cristo. E elas pediram a Pedro que ficasse ali alguns dias.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.