Mateus 25
Fat Mata ogepma (YUW) vs VC
1 Yesuho mata tepmo au ingoroc yogoc, “Amnahon Mananoho ehuna mom midim sabarac saho koing sangocan bongono wocin wömai kiapmo owi berac 10tho togungma worochon torocgon öngkuangoc. Woi ihoroc: Amna au yu owiop tongga owi fodip bucin yangat teptepha onggoc. Tuna owi berac 10 yu ‘amna wo uyap bonip ana fehun’ yongo gopno fogitmuya uyap onggung.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Owi 5 yu wömai kombic kombic ogepma muno o owi 5 yu wömai kombic kombicbarac idung.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Oro owi bumbumyima yu wömai gopno kudatnogon yamucno muno ihoroc febung.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 O owi kombic kombicnobaracma yu wömai gopnohon yamucno au urengdec koringyu muuya yongga febung.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Ihoroc tongo idiya amna owi yangat teptepha onggocma yu karupgon maeboc. Worocha tongga owi 10 yu toreu matuna daro dupdup yuya dungo idung.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Dungo idiya kumbong bongyomun sinom mamboc au ingoroc öngkuboc: ‘Amna oimna wego tocma wo urop ehantac. Son engga au feuna yangat teparut.’
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Mamboc ihoroc öngkuna kombingga owi berac 10 yu ambarac idongdup tongo gopno tong arangarang togung.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Tongmuya owi bumbumyima yu nucni kombic kombicbaracma ingoroc inogung, ‘Nonthon gop noni omompha tang. Worocha sontho tongfat nengga gop yamuc opmu nimarut yo.’
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Yu ihoroc inogung mahong owi kombic kombic-baracmaho mata urago ingoroc inogung, ‘Gop yamucno ngorocho wömai non ambaracha angit maic. Muno, son muyu yip bucin ongmuya sonibarac wöarit.’
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Ihoroc inuya owi bumbumyiho yip bucin ongidiya amna oimna wego togocma woroc engkuboc. Ehuna owi tong arangarang tongga idungma yu worocotgon ongo oimna wegohon tong sonoc toctoc bucin onggung. Böc ganang onguya wohogon amnaho böc simbu sobung.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Tuya mit wömai owi berac torop auho engmuya ingoroc mamboc togung, ‘Amna moröma, amna moröma engga simbu fagarit nimpi.’
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Yu ihoroc mambodung mahong amna moröma yu ingoroc inogoc, ‘Son numari, noc son makombing kamot.’”
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Yesuho mata tepmo wo yun bödeuna ingoroc yogoc, “Son nochon ebep bongono sinom makombingmaha tongga son bongono muno tong arangarang tongo itongitnung.”
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Yesu yu wönggon mata tepmo au ingoroc yogoc, “Mom midim sabarac sahon toroc kiap au wömai ingoroc engoc: Amna moröma au yu sa korungon woce onggonga togoc. Tongo yu youp wabkaracni anfi inong yuna ehuya yoctecno manomanono ‘yuho yangtorearut’ yongo ambarac yuho oburodec fingdup togoc.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Yu wömai youp amnanihon toroc kiapmo woroc angsoworengmuna worochon toroc möneng imogoc. Youp wabkarac aumaha wömai yu 5,000 kina ihoroc imogoc. O aumaha wömai yu 2,000 kina ihoroc imogoc. O aumaha wömai yu 1,000 kina ihoroc imogoc. Möneng imongbödengga uyap forosigoc.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Forosingga ongga sa korungon idina amna 5,000 kina sogidocma yu möneng worocdec youp tongmuna wönggon 5,000 kina au sakaun figoc.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 O amna 2,000 kina sogidocma yu ihorocgon möneng worocdec möneng youp tongmuna 2,000 kina au sakaun figoc.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Worochoi oro amna 1,000 kina sogidocma yu wömai gopma gitmuna amna morömahon mönengno wo gopma ganang öp sigoc.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 “Oro, ihoroc tuya sa ubarago ongbödeuna amna moröma yu youp wabkaracni orin möneng imogocma woroc körec körecha eboc.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Ehuna amna 5,000 kina sogidocma yu engmuna morömano ingoroc inogoc, ‘Amna moröma ahi, goc 5,000 kina ihoroc namogoroc mahong nocho möneng worocdec youp tongga wönggon 5,000 kina au sakaa fihac.’
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Ihoroc inuna amna morömaho inogoc, ‘Goc youp ogepma sinom togoroc. Goc youp wabkarac ogepma nongnongo sinom. Gocu yapmu obugu ogepma sinom angtoregorocmaha worocha wömai nocho manomano koböcma gamoya yangtoreangoroc. Goc ehia nocot kumeda.’
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Oro mit wömai youp wabkarac 2,000 kina sogidocma yu engmuna morömano ingoroc inogoc, ‘Amna moröma, goc osuc 2,000 kina namogoroc mahong nocu worocdec youp tongga wönggon 2,000 kina au sakaa fihac.’
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Ihoroc inuna amna morömaho ingoroc inogoc, ‘Goc youp ogepma sinom togoroc. Goc youp wabkarac ogepma nongnongo sinom. Gocu yapmu obugu ogepma sinom angtoregorocmaha worocha wömai nocho manomano koböcma gamoya yangtoreangoroc. Goc ehiya nocot kumeda.’
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Ihoroc inuna mit amna 1,000 kina sogidocma yu ihorocgon engmuna morömano ingoroc inogoc, ‘Amna moröma, noc gochon foro kombingbödehat. Goc amna ecego. Amna auho nacno mögocma woroc wömai gocho gakaha detho fonyi ongidang. O ihorocgon amna auho nacno koburo anyun ongidangma worochon boinno wömai gocho feng suran tongo gakaha fogiditaroc.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Noc worocha kombingmaina botongga 1,000 kina namogorocma wo tongga guroc ganang öp oring sigot. Ngo, gakain mönenga wönggon sogihi.’
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Ihoroc inuna amna morömaho mata wo kombingga ec imuna ingoroc inogoc, ‘Goc youp wabkarac wontucmuno koroc korogo. Boinno sinom, amna auho nacno mögocma woroc nocho fogiditat. O ihorocgon amna auho nacno yitno anidangmahon worochon boinno wömai nocho fogiditat.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Oro goc nochon foro ihoroc kombingbödegoroc mahong goc mönengna bengdec masigoroc. Woce siiyai sakaun fiuna obmukusuc töngga sogiam.’
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Amna morömaho ihoroc yongo mit torop au inogoc, ‘Son youp wabkarac koroc korogohon 1,000 kina sogida youp wabkarac ogepma 10,000 kina idimpacma woroc imarut.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Wömai yaha, amna au yapmu koböcma idimpacma yu wömai nocho yapmu au imoya koböcma sinom idimangoc. Wohong amna au yu yapmu obmugon idimpacma yu wömai nocho yapmu obugu wo ihorocgon föa deuya uroci sinom engoc.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Oro sontho youp wabkarac wöntucmuno ngo taruya sa kumbongnodec woce ohoun. Sa woce wömai yong yaingga marabo siu tomuya ididang.’”
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Yesuho wönggon mata au ingoroc yogoc, “Amnahon Manano yu mitimoni gesönobarac sinom ihoroc ehangoc. Engga Kopotorochon sum yaruni ambarac yangauna epnahing. Engmuya Amnahon Manano yu mata yun bödec bödec abamodec idina
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 owi amna kantri wohon wohon idangma yu ambaracho engmuya yuho yangamin suran tonahing. Tuya Amnahon Mananoho yu yang soworengga silip tongga suraro yai fiangoc. Woi bot sipsip yangtorec amnaho bot sipsip orin bot meme torop inoin inoin fingidang.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Worochon torocgon wömai Amnahon Mananoho owi amna silip tongga bot sipsip wömai arocne fiangoc, o bot meme wömai kandocne fiangoc.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Tongo mata yun bödec bödec abamodec engocma yu owi amna arocne fohong yuangocma ingoroc inangoc: ‘Son Nandöngnahon guram sogidungma son nocot ebarut. Osucgon sinom sa guroc gabocan bongono wocin urop Kopotorocho inoin toboruc ‘sontha’ yongo tong arangarang tongo singdegoc. Worocha son engmuya mom midim sabarac sadec ongorut.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Kombiarut, noc nacnoha worec namuya sontho nacno song namongidung. O noc yamucha kombiaya sontho yamuc namongidung. O noc böcna korungonma engga edeya sontho böc sonin nangat töngidung.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 O noc tec boruna muno edeya sontho tongfat nengidung. O noc obukoc tongga edeya sontho nangtorengidung. O noc yibucin edeya sontho engmuya nang kubingo ifat nungidung.’
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Ihoroc inuna owi amna nongnongomaho mata ingoroc iban imonahing: ‘Moröma noni, bongono yaönomadec nontho ganaya nacayaha worec gamuya nacno song gamogomon? O bongono yaönomadec non ganaya goc yamucha kombiiya yamuc gamogomon?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 O bongono yaönomadec non ganaya böca korungonma ehiya non gangato böc nonin tögomon? O ihorocgon bongono yaönomadec non ganaya goc tec boruya muno idiya tec boru gamogomon?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 O bongono yaönomadec non ganaya goc obukocdechu o yibucin idiya nontho engga gang kubingga itfat gögomon?’
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Yu ihoroc yuya Amna Moröma yu mata ingoroc iban imangoc: ‘Nocho boinno sinom kantiwa, sontho nochon oröcnai ngo mano muno yuha yapmu obmukusucgon tong imogungma woroc wömai sonu nocha tong namogung.’
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Oro mit mata yun bödec bödec abamodec engocma yu amna torop au obu kandocne itnahingma ingoroc inangoc: ‘Son ongorut, Kopotorochon möpmo sondec itun. Son ep böhonghon fat idang. Son ep moroc bödec bödecno muno wocin idarut. Wo wömai Kopotorocho dogu kopotha orin yuhon toropniha tong arangarang togoc.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Kombiarut, noc nacnoha worec namuya sontho nacno au masong namogung. O noc yamucha kombiaya sontho yamuc manamogung.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 O noc böcna korungonmaho ehaya sontho bucin manangat tonggung. O noc tec boruna docmöngga edeya sontho obmukusuc matongfat negung. O noc obukocdechu o yi bucin edeya sontho engga obmukusuc au manang kubingo maitfat nugung.’
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Amna Morömaho ihoroc inuna torop wontucmunoho mata urago ingoroc iban imonahing: ‘Bongono yaönomadec non ganaya goc nacnoha worec gamuya o yamucaha kombiiya o böca korungonma engga idiya o tec boruya muno idiya o obukocdec o yi bucin idiya nontho matongfat gegomon?’
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Ihoroc yuya Amna Morömaho yu inangoc: ‘Nocho boinno sinom kanoya kombiarut. Sontho nochon oröcnai ngo mano muno idangma yuha yapmu obmukusucgon matong imogungma woi woroc noc ihorocgon matong namogung.’
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Ihoroc inuna mit wömai amna torop worocho ongga urago focfocnobarac bödec bödecno muno woroc sogitnahing. Wohong amna torop nongnongo yu wömai itonggong koing sogitnahing,” Yesu yu mata yun bödec bödec bongonoha yong tuctuc mata ihoroc yogoc.
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.