João 8
Fat Mata ogepma (YUW) vs NTLH
1 Onguya Yesu yu Oliv sa urongo woce onggoc.
1 [Depois todos foram para casa, mas Jesus foi para o monte das Oliveiras.
2 Oro Yesu yu sa urongodec woce idina isong urang muuna yu öret socsoc böchon gombo ganang onggoc. Tuna owi amna ambaracho yuot eng suran tuya Yesu omoc ida fandat fandat youp togoc.
2 De madrugada ele voltou ao pátio do Templo, e o povo se reuniu em volta dele. Jesus estava sentado, ensinando a todos.
3 Ihoroc tongo idina nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi yu owi au yangat tebung. Owi wo yui göra youp tongga idina Farisiho wo angga owi wo Yesuot yangat tengga owi amnaho yangamin tohong yuuya idongga idina
3 Aí alguns mestres da Lei e fariseus levaram a Jesus uma mulher que tinha sido apanhada em adultério e a obrigaram a ficar de pé no meio de todos.
4 Yesu ingoroc inong ac togung, “Fandat fandat amna, owi ngo yu amna auot usem itongga göra youp tongga idina yagung.
4 Eles disseram: — Mestre, esta mulher foi apanhada no ato de adultério.
5 Oro Möseho owi ihorocnoha nongoru ingoroc sigoc: ‘Yudec sop monda dopnaya omongitnung.’ Möse yu ihoroc yogoc, o goc owi ihorocnoha tingting kombiharoc?”
5 De acordo com a Lei que Moisés nos deu, as mulheres adúlteras devem ser mortas a pedradas. Mas o senhor, o que é que diz sobre isso?
6 Oro Farisi yu ‘Yesu mata youpdec yangat tongga mata firing tanna’ yongo mata ihoroc inongga tonguc yegung.
6 Eles fizeram essa pergunta para conseguir uma prova contra Jesus, pois queriam acusá-lo. Mas ele se abaixou e começou a escrever no chão com o dedo.
7 Ihoroc tongo idina yu toup kiringga inong ac tuya Yesuho foring fadang öngga inogoc, “Sondecma numa amnaho wontucmuno au matongidocma yu wömai owi ngorocdec sop osuc morun.”
7 Como eles continuaram a fazer a mesma pergunta, Jesus endireitou o corpo e disse a eles:
8 Ihoroc yongga wönggon aring möngga gurocdec irim togoc.
8 Depois abaixou-se outra vez e continuou a escrever no chão.
9 Tuna amnaho mata woroc kombingmuya amna tungu tungu ibaru fauna sa wo imu faunto ongbödegung. Amna mata firing tandungma yu osuc onguya amna au yu mit onggung. Ongbödeuya Yesuot owi worocot yuhogon idomoroc. Owi yu osuc yangat tengo tohong yugungan wocingon idongga idoc.
9 Quando ouviram isso, todos foram embora, um por um, começando pelos mais velhos. Ficaram só Jesus e a mulher, e ela continuou ali, de pé.
10 Tuna Yesu yu fadang öngga owi inong ac tongga inogoc, “Amna goc mataho firing garingma yu ongbödengga auho gocdec sop mamoringhu nuhun?”
10 Então Jesus endireitou o corpo e disse:
11 Ihoroc inuna owiho inogoc, “Amna moröma, amna ambarac ongbödeang.” Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Worocha wömai nocho ihorocgon gang banaya ongoi. Goc itonggong kiapa görani woroc imi fauna nongnongo itongidiruc.” Yesuho owi ihoroc inogoc.
11 — Ninguém, senhor! — respondeu ela. Jesus disse:
12 Oro oipmon Yesu yu owi amna wönggon yong fandat inongo yogoc, “Noc naka woi gurochon yaguno. Owi amna noc narantangma yu wömai kumbong maitongoning. Muno, yudec wömai itonggonghon yagunoho möng imuna itongontang.”
12 De novo Jesus começou a falar com eles e disse:
13 Ihoroc yuna Farisiho mata woroc kombingga Yesuot mataha emoc toctocha inogung, “Oro woi, gocu gakaha yong moröharoc. Worocha tongga gochon mata Kopotorocho yangamin makoing sic.”
13 Os fariseus disseram a Jesus: — Agora você está falando a favor de você mesmo. Por isso o que você diz não tem valor.
14 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Nocu nakain foro tuctugo kombihat. Woi nahe ida ebotma o nahenne ongungotma woi kombing tangtang tat. Worocha tongga nochon mata koing soun. Wohong sonu wömai nochon foro makombing.
14 Jesus respondeu:
15 Son gurochon kombic kombic tanmuya noc nangsoworengidang mahong noc nakagon amna au masoworengitat.
15 Vocês julgam de modo puramente humano; mas eu não julgo ninguém.
16 Muno nocot Nandöngnaot not kondonggon idida-mot. Nandöngna noc siuna ebotma yu kombic kombic namuna nocho owi amna yangsoworengitat. Worocha tongga nocho owi amna boinnogon yangsoworengitat.
16 E, se eu julgar, o meu julgamento é verdadeiro porque não julgo sozinho, pois o Pai, que me enviou, está comigo.
17 Soniin nongoru sonidec wömai mata ingoroc itac. ‘Amna yai yu yapmu auha duc tungu siunyai wömai yuhon mata koing soun.’
17 Na
18 Oro, worochon torocgon wömai nocu Nandöngna siuna ebotma yuot duc tungu sidaya mata noti koing soun.”
18 Eu dou testemunho a respeito de mim mesmo, e o Pai, que me enviou, também dá testemunho a meu respeito.
19 Yesuho mata ihoroc inongyuna Farisiho yu inong ac tongo yogung, “Gochon Nandönga yu nahe itac?” Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Sonu nochon forohu o Nandöngnahon forohu wo makombing. Sontho nochon foro kombinggai wömai Nandöngnahon foro ihorocgon kombiup.”
19 — Onde está o seu pai? — perguntaram. Jesus respondeu:
20 Oro Yesu yu öret socsoc böchon gombo ganang ida mata ihoroc surarodec yong fandat inogoc. Woi ecec möneng fiian wocenne ida togoc. Yu mata orongi sinom yogoc mahong yuhon bongono abe maidocmaha tongga amnaho yu sogit akep toctocha botongga abe tu matogoc.
20 Jesus disse essas coisas quando estava ensinando no pátio do Templo, perto da caixa das ofertas. Ninguém o prendeu porque ainda não tinha chegado a sua hora.
21 Oro Yesuho mata sakaun fiuna owi amna ingoroc inogoc, “Nocho sa auhon ongoya sontho nocha yabiu matuna wontucmuno sonibarac omong tongonahing. Sa nocho ongöngotan wocin sonu angit mangoning.”
21 Jesus disse outra vez:
22 Ihoroc yuna Yuda nanoho mata woroc kombingga inohogon inun ganun tongga yogung, “Tingtinga yu yac, ‘Sa nocho ongöngotan wocin sonu angit mangoning’ yu ino kubit toctocha yachu?”
22 Os líderes judeus disseram: — Ele diz que nós não podemos ir para onde ele vai! Será que ele vai se matar?
23 Ihoroc yuya Yesuho matano sakaun fiuna yogoc, “Sonu guroc ngorochon fat idang mahong nocu onöcema momphon fat.
23 Jesus continuou:
24 Worocha tongga noc nakaha kanot, Kopotorocho noc nanong muuna ebot, sonu wo makombing tobininganu wömai son womunosonibarac itmuya omnahing.”
24 Por isso eu disse que vocês vão morrer sem o perdão dos seus pecados. De fato, morrerão sem o perdão dos seus pecados se não crerem que “
25 Ihoroc inuna yu inong ac tongga inogung, “Tuctugo ninti, gocu numa?” Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Nocu nakain foro urop kanongdet.
25 — Quem é você? — perguntaram a Jesus. Ele respondeu:
26 Nocho wontucmuno soniha mata koböcma firing karam mahong noc worocha mayit. Muno amna noc nanong muna ebotma yu mata nanongitacma worocgon wömai nocu fandat kanongitat. Yuhon mata woi boinnogon.”
26 Existem muitas coisas a respeito de vocês das quais eu preciso falar e as quais eu preciso julgar. Porém quem me enviou é verdadeiro, e eu digo ao mundo somente o que ele me disse.
27 Yesuho mata wo inoin fanoha yogoc mahong owi amnaho tuctugo makombigung.
27 Eles não entenderam que ele estava falando a respeito do Pai.
28 Worocha tongga Yesuho yogoc, “Sontho Amnahon Manano tuu fadaangoc. Bongono wocin wömai sonu nakain foro tuctugo kombinahing, nocu nakain irot kombic kombic tanmaina yapmu au matongitat. Muno, Nandöngnaho mata nanongitacma worocgon wömai nocho fandat kanongitat.
28 Por isso Jesus disse:
29 Amna nanongmuuna ebotma yu nocot iditac. Tuna nocho ‘yuhon irot kombic kombicgon koing soun’ yongo youp tongitat. Worocha tongga yuho noc maimun faditat.”
29 Quem me enviou está comigo e não me deixou sozinho, pois faço sempre o que lhe agrada.
30 Yesuho mata orongi ihoroc surarodec silip tong imuna owi amna koböcmaho yu kombing tobing imogung.
30 Quando Jesus disse isso, muitos creram nele.
31 Oro Yuda nano au yu Yesuha kombing tobing imogung. Tuya Yesu yu inogoc, “Son muyu nochon mata fogit akep tongga sumboditnung. Ihoroc tonggai wömai son nochon youp amnanai sinom itnahing.
31 Então Jesus disse para os que creram nele:
32 Tongo son nochon foro boinno kombingbödenahing. Tuna kombic kombic worocho son asan kamuna dogu kopothon yidec orung itnahing.”
32 e conhecerão a verdade, e a verdade os libertará.
33 Ihoroc yuna Yuda nanoho inogung, “Goc tingtinga yaroc, non orung itnahamon?’ Nonu urop orung idamon, nonu Abrahamphon morogoni yo, non amna auhon youp wabkarac boyömo maididomon.”
33 Eles responderam: — Nós somos descendentes de Abraão e nunca fomos escravos de ninguém. Como é que você diz que ficaremos livres?
34 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Nocho boinno sinom kantiwa, owi amna wöntucmuno tongidangma yu ambarac wontucmunohon youp wabkarac boyömo ididang.
34 Jesus disse a eles:
35 Youp wabkarac boyömo yu wömai böc morömphon fim öresac masogitning. Muno, böc morömphon manano yuhogon wömai fanohon manomano kömbaha inoha fogiangoc.
35 O escravo não fica sempre com a família, mas o filho sempre faz parte da família.
36 Worocha tongga Mananoho son asan kamunai wömai sonu boinno sinom orung itnahing.
36 Se o Filho os libertar, vocês serão, de fato, livres.
37 Noc urop kombihat, sonu Abrahamphon morogoni idang mahong irot sonin wömai nochon matahon bego au maec. Worocha tongga sontho notomom toctocha kombiang.
37 Eu sei que vocês são descendentes de Abraão; porém estão tentando me matar porque não aceitam os meus ensinamentos.
38 Kombiarut, nocho Nandöngnaot edeya yuho manomano nindagocma worochon matagon wömai nocho yong fandaditat. O sonu ihorocgon nandöng soniho mata fandat kanuna sonu worochon torocdec itongidang.”
38 Eu falo das coisas que o meu Pai me mostrou, mas vocês fazem o que aprenderam com o pai de vocês.
39 Yesuho ihoroc yuna Yuda nanoho kiringga wönggon yogung, “Nonthon nandöng noni woi Abraham.” Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Son boinno sinom Abrahamphon morogoni itmuyai wömai son Abrahamphon toroc kiap tup.
39 — O nosso pai é Abraão! — responderam eles. Então Jesus disse:
40 Nocho Kopotorochon mata boinno kanongitat mahong sontho noc notomom toctocha yang. Abraham yu ihoroc matun.
40 Mas eu lhes tenho dito a verdade que ouvi de Deus, e assim mesmo vocês estão tentando me matar. Abraão nunca fez uma coisa assim!
41 Abraham yu sonthon nandöng soni muno, amna auho wömai nandöng soni itac. Tuna sontho yuhon toroc kiap wömunogon tanidang.” Yesu ihoroc yuna owi amnahon irotno obukogoc. Tongo inogung, “Mac noni yu wontucmuno tongga non usem mabagoc. Muno, nonthon Nandöng noni tungugon woi Kopotoroc.”
41 Vocês estão fazendo o que o pai de vocês fez. Eles responderam: — Nós não somos filhos ilegítimos; nós temos um Pai, que é Deus!
42 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Sonthon Nandöng soni boinno Kopotoroc inai wömai sontho nocha toup kombiup. Yaha nocho Kopotorocot ida ebot. Nocu nakain irot kombic kombic tanda maebot. Muno, Kopotorocho noc nanongmuna ebot.
42 Jesus disse a eles:
43 Sontho nochon mata tuctugo makombing. Tongo koroc koroc kamongitac.
43 Por que é que vocês não entendem o que eu digo? É porque não querem ouvir a minha mensagem.
44 Sonthon nandöng soni woi dogu kopot yu woroc. Tuna sonu yuhon ibibogon sindan tongidang. Yu wömai osucgon amna dong omom tongidoc o önga kiapmo ihorocnogon tongitac. Kopotorochon mata boinno wömai yudec maec. Worocha yu toroc kiap boinno au matongitac. Muno sinom yu wömai imanang yocyochon foro orin toroc kiap wontucmuno toctochon fano sinom itac.
44 Vocês são filhos do Diabo e querem fazer o que o pai de vocês quer. Desde a criação do mundo ele foi assassino e nunca esteve do lado da verdade porque nele não existe verdade. Quando o Diabo mente, está apenas fazendo o que é o seu costume, pois é mentiroso e é o pai de todas as mentiras.
45 Worocha tongga sonu nochon mata boinno wo makombingidang.
45 Mas, porque eu digo a verdade, vocês não creem em mim.
46 “Nocho wömuno au toya sondecma auho noc nagungha woha muno? Muno sinom, noc wömuno au matongitat. Nocho mata boinnogon yongitat mahong sonu makombing tobing namongidang.
46 Qual de vocês pode provar que eu tenho algum pecado? Se digo a verdade, por que não creem em mim?
47 Kopotorochon owi amnani yu wömai Kopotorochon mataha onggimo singmuya tuctugo kombingidang mahong sonu Kopotorochon fat maeng, worocha sontho yuhon mata makombingidang.” Yesu yu ihoroc yogoc.
47 A pessoa que é de Deus escuta as palavras de Deus. Vocês não escutam as palavras de Deus porque vocês não são dele.
48 Tuna Yuda nanoho ec imuya Yesu inogung, “Non kurömna sinom gocha yamon, goc Samariama amna o dogu wontucmunoho gocdec idang.”
48 Eles disseram a Jesus: — Por acaso não temos razão quando dizemos que você é
49 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Dogu wontucmuno auho nocdec maec. Muno, nocho Nandöngna gending imongitat mahong sonu nocha yong samborec yong namang.
49 Jesus respondeu:
50 Nocu ‘nakain mana onöce itun’ yongo mata au mayongitat. Amna tungu au itac, yu wömai ‘nochon ma onöce itun’ yongo toup kombihac. Amna worocho wömai son kangsoworeangoc.
50 Não procuro conseguir elogios para mim mesmo; mas existe alguém que procura consegui-los para mim, e ele é o Juiz.
51 Nocho boinno sinom kantiwa, owi amna nochon mata sumbodidangma yu wömai omoc koing mau feic.”
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem obedecer aos meus ensinamentos não morrerá nunca.
52 Yesuho ihoroc yuna Yuda nanoho Yesu mata kararat inongo yogung, “Boinno sinom, dogu boyömo au gocdec idina yaroc. Goc ingoroc yaroc: ‘Amna au nochon mata sumbentacma yu omom koing maun feic.’ Worochoi oro Abraham orin Kopotorochon yong tuctuc amna yu ambarac urop omongbödegung.
52 Então eles disseram: — Agora temos a certeza de que você está dominado por um demônio! Abraão e todos os
53 Gocho yu yanggira-harochu? Öranoni Abraham orin Kopotorochon yong tuctuc amnani yu amna moröma idung mahong yu ambarac osucgon omong fatbödegung. Gocu gakaha tingting kombiharoc gakai numa yo?”
53 Será que você é mais importante do que Abraão, o nosso pai, que morreu? E os profetas também morreram! Quem você pensa que é?
54 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Oro noc nakabut, nakain mana onoce töantatma woi yapmu boyömo in. Wohong nocho ihoroc matot, muno Nandöngnaho noc ma moröma nampac. Sontho yuha yongidang, yu Kopotoroc noni.
54 Ele respondeu:
55 Son ihoroc yongidang mahong sonu yuha makombing iming. Nocho wömai yu kombing impat. Tongo nocho ingoroc mayit: ‘Noc yu makombing imot’, ihoroc yonggai wömai nocho son simbang imanang amna em. Nocho yu kombing imongmaina yuhon mata sindanto sumboditat.
55 Vocês nunca conheceram a Deus, mas eu o conheço. Se eu disser que não o conheço, serei mentiroso como vocês; mas eu o conheço e obedeço ao que ele manda.
56 Örasoni Abraham, yu osucgon kombigoc, nocho ehangot. Tongo yu worocha kombingmuna borongdegoc.”
56 Abraão, o pai de vocês, ficou alegre ao ver o tempo da minha vinda. Ele viu esse tempo e ficou feliz.
57 Yesu ihoroc yuna Yuda nanoho mata woroc kombingga ec imuya inogung, “Goc biruca 50 ihoroc abe maeroc worocha gocho Abraham tingtingno aim?”
57 — Você não tem nem cinquenta anos e viu Abraão? — perguntaram eles.
58 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Nocho boinno sinom kantiwa, Abraham abe maöngkui idina nocho urop idot.”
58 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: antes de Abraão nascer, “ — respondeu Jesus.
59 Yesuho ihoroc inuna Yuda nanoho toup sinom ec imuya sop sogita yuha monmontha togung mahong Yesu yu öp gorong ongga öret socsoc böchon gombo imun fauna sumon ohogoc.
59 Então eles pegaram pedras para atirar em Jesus, mas ele se escondeu e saiu do pátio do Templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.