Atos 10
The Holy Bible in the Tarok language of Nigeria (YER_LIS) vs ARIB
1 Unəm uchumchum oshozha uro uwa ya ka̱ aKaisariya aɗiɗin pa̱ uKarnilus. Uza̱ ka̱ ashe idongkong oshozha va mí wór pa̱ Idongkong iga aItaliya.
1 Um homem em Cesaréia, por nome Cornélio, centurião da corte chamada italiana,
2 Uza̱ unəm uga ngwa Inan. Oza̱ pa̱ kpaktak ka̱ onəm oga ashe nzhi wo onəm oga nra ayər Inan pa̱ makmak. Uza̱ i na iya̱m ónəm pa̱ makmak ka̱ ashe nnyi-nnap. Uza̱ i nəm aduwa pa̱ ɗəkər ɗəkər.
2 piedoso e temente a Deus com toda a sua casa, e que fazia muitas esmolas ao povo e de contínuo orava a Deus,
3 Ka̱ alum sur ro ka̱ acham pa̱ shaɗən aga alum te, uza̱ ya iya̱m ka̱ ashe alár. Uza̱ ya umaleka aPonzhi Inan pa̱ kpátkpát tar ɓa atətak. Uza̱ wór na pa̱, <<ÁKarnilus.>>
3 cerca da hora nona do dia, viu claramente em visão um anjo de Deus, que se dirigia para ele e lhe dizia: Cornélio!
4 Te uza̱ pak iwu á na ka̱ ashe ayər. Uza̱ ɓəp pa̱, <<Ánəm ga nzhi iza̱ yà?>> Umaleka va̱ ta là á na pa̱, <<Inan kong ka̱ aduwa ɓu ká̱ imwa va̱ ɓu na ónəm oga nkun ka̱t.
4 Este, fitando nele os olhos e atemorizado, perguntou: Que é, Senhor? O anjo respondeu-lhe: As tuas orações e as tuas esmolas têm subido para memória diante de Deus;
5 Re nre ka̱ onəm ro ǹyangmata̱ a ga ma wór unəm ro aɓu aɗiɗin pa̱ uSiman-Biturus ka̱ aYafa.
5 agora, pois, envia homens a Jope e manda chamar a Simão, que tem por sobrenome Pedro;
6 Uza̱ ka̱ ntəm ka̱ nzhi aSiman unəm uga mməchi awa. Nzhizhi ka̱ anung iwa.>>
6 este se acha hospedado com um certo Simão, curtidor, cuja casa fica à beira-mar. {Ele te dirá o que deves fazer.}
7 Nva̱n va̱ umaleka va̱ ta̱ ga chit te, uza̱ wór okpari ro pa̱ oparəm ku ushozha ro uga ngwa Inan uga nnəm inok á na.
7 Logo que se retirou o anjo que lhe falava, Cornélio chamou dois dos seus domésticos e um piedoso soldado dos que estavam a seu serviço;
8 Uza̱ yar shal óza̱ pa̱ kpaktak iya̱m va̱ fa. Te uza̱ re oza̱ ga aYafa.
8 e, havendo contado tudo, os enviou a Jope.
9 Ìpin fa kpa̱k ka̱ alum ka̱ apal ndəng te, oza̱ ɓa dat chit ka̱ aYafa. Te uBiturus kyen ka̱ apal nzhi ka̱kul nnəm aduwa, nzhi va ma ta apəpal ta a.
9 No dia seguinte, indo eles seu caminho e estando já perto da cidade, subiu Pedro ao eirado para orar, cerca de hora sexta.
10 Ayan ji na uza̱ ɗom iya̱m ro pa̱ o ri. Ma ka̱ anung mpək iya̱m-nrì á na na te, uza̱ ya iya̱m ka̱ ashe alár.
10 E tendo fome, quis comer; mas enquanto lhe preparavam a comida, sobreveio-lhe um êxtase,
11 Uza̱ ya apaɓur bol iya̱m ro wa inan ìlukwan iga ndan izər ma re i fər i vang apambin ka̱ aranchwan pa̱ neɗən.
11 e via o céu aberto e um objeto descendo, como se fosse um grande lençol, sendo baixado pelas quatro pontas sobre a terra,
12 Ɓu ya nkpaktak izhé ka̱ ashishe, ká̱ iga kpán ka̱ afu, ká̱ inyil.
12 no qual havia de todos os quadrúpedes e répteis da terra e aves do céu.
13 Te uza̱ fe achu ro là á na pa̱, <<ÁBiturus, won pà na u ri.>>
13 E uma voz lhe disse: Levanta-te, Pedro, mata e come.
14 UBiturus là pa̱, <<O'o áPonzhi-Inan, na n ri iya̱m ro chit iyə́ryər, ka̱t te iga nnəm-jan ka̱t.>>
14 Mas Pedro respondeu: De modo nenhum, Senhor, porque nunca comi coisa alguma comum e imunda.
15 Uza̱ fe achu mpəpar pa̱, <<Iya̱m va̱ Inan a là pa̱ inəna̱n te, kan wa là pa̱ iya̱m iga nnəm-jan ka̱t.>>
15 Pela segunda vez lhe falou a voz: Não chames tu comum ao que Deus purificou.
16 Ma nəm wanta nva̱n pa̱ nshaɗən. Te ma dapchi iya̱m va̱ ta pa̱ kəlak le ɓa ga apaɓur.
16 Sucedeu isto por três vezes; e logo foi o objeto recolhido ao céu.
17 UBiturus ka̱ nkat amar ka̱ apal ipir alár va̱ ta̱ te, onəm va̱ uKarnilus re oza̱ te, oza̱ ɓa chu chit ka̱ ntong ka̱nun-asa̱l. Oza̱ ɓəp nzhi aSiman te, ma nyám óza̱ chit.
17 Enquanto Pedro refletia, perplexo, sobre o que seria a visão que tivera, eis que os homens enviados por Cornélio, tendo perguntado pela casa de Simão, pararam à porta.
18 Oza̱ wór awór oza̱ ɓəp pa̱ mo te uSiman-Biturus uwa ka̱ ta na ɗò?
18 E, chamando, indagavam se ali estava hospedado Simão, que tinha por sobrenome Pedro.
19 UBiturus uwa ka̱ anung nkat amar ka̱ apal ishi alár va̱ ta te, aRuhu-Inan là á na pa̱, <<Onəm ma ta̱ pa̱ oshaɗən ka̱ nram ɓu.
19 Estando Pedro ainda a meditar sobre a visão, o Espírito lhe disse: Eis que dois homens te procuram.
20 Won na u fər na u ga nzəng ka̱ oza̱. Kan a ɗak ɓu ka̱t. Ka̱kul mmami na n re oza̱.>>
20 Levanta-te, pois, desce e vai com eles, nada duvidando; porque eu tos enviei.
21 Te uBiturus fər vang atak onəm va̱ ta là óza̱ pa̱, <<Mmami na ta̱ va ó ram. O ɓa iza̱ yà?>>
21 E descendo Pedro ao encontro desses homens, disse: Sou eu a quem procurais; qual é a causa por que viestes?
22 Oza̱ là á na pa̱, <<I fa ka̱ atak anəm chumchum oshozha ro aɗiɗin pa̱ uKarnilus. Uza̱ unəm-nəna̱n uga nra ayər Inan. Nkpaktak oYahudi ka̱ nɗəngchi na. Umaleka aPonzhi Inan a là á na pa̱ uza̱ a re nre kà̱ ɓu na uza̱ a fe iya̱m va̱ ɓu là á na a.>>
22 Eles responderam: O centurião Cornélio, homem justo e temente a Deus e que tem bom testemunho de toda a nação judaica, foi avisado por um santo anjo para te chamar à sua casa e ouvir as tuas palavras.
23 Te uBiturus ka̱m oza̱ tar ashe nzhi ka̱. Uza̱ na atak nra óza̱. Ìpin fa kpa̱k te, uza̱ ga nzəng ka̱ oza̱. Ogənan ro ka̱ ashe aYafa oza̱ ga nzəng ka̱ na.
23 Pedro, pois, convidando-os a entrar, os hospedou. No dia seguinte levantou-se e partiu com eles, e alguns irmãos, dentre os de Jope, o acompanharam.
24 Ìpin fa kpa̱k te, oza̱ ɓa chu aKaisariya. UKarnilus ka̱ nyinyi pa̱ oza̱ ka̱ mɓa. A nak te, uza̱ chál onal wo ka̱ okpa wo ɓa ɓut.
24 No outro dia entrou em Cesaréia. E Cornélio os esperava, tendo reunido os seus parentes e amigos mais íntimos.
25 Ka̱ ntar ashe nzhi na uBiturus ɓa tar byet te, uKarnilus ɓa gwang na. Uza̱ ru ka̱ mbin wop na.
25 Quando Pedro ia entrar, veio-lhe Cornélio ao encontro e, prostrando-se a seus pés, o adorou.
26 Te uBiturus nak na wong là á na pa̱, <<Wong, mmami unəm wà kpa wa njiɓu.>>
26 Mas Pedro o ergueu, dizendo: Levanta-te, que eu também sou homem.
27 UBiturus ka̱ nla nnap ka̱ na ɓa tar ashe te, uza̱ ya onəm ɓut pa̱ makmak.
27 E conversando com ele, entrou e achou muitos reunidos,
28 Te uza̱ là óza̱ pa̱, <<O nyinyi ká̱ ishi wo pa̱ a yəyər pa̱ uYahudi a gwang ishi ka̱ onəm va̱ oYahudi ka̱t. Ko ngga nzhi oza̱ te, a yər na yər. Kang Inan nyám á mi chit pa̱ kang mà wór unəm pa̱ uga nnəm-jan ka̱t.
28 e disse-lhes: Vós bem sabeis que não é lícito a um judeu ajuntar-se ou chegar-se a estrangeiros; mas Deus mostrou-me que a nenhum homem devo chamar comum ou imundo;
29 A nak te, ma re nre kà̱ mi te, n yang ka̱t. N ɗom pa̱ ń fe. Iza̱ o wór mi ka̱ yà?>>
29 pelo que, sendo chamado, vim sem objeção. Pergunto pois: Por que razão mandastes chamar-me?
30 Te uKarnilus na ama̱n á na pa̱, <<A nəm nra chit pa̱ nshaɗən nda ka̱ acham wanta̱ ka̱ n ya ka̱ nnəm aduwa aga acham pa̱ shaɗən ka̱ alum te, unəm ro ɓa fa sat á mi ka̱ mpyal ilukwán lúkwán i ɓa̱p iwu ɓa̱p.
30 Então disse Cornélio: Faz agora quatro dias que eu estava orando em minha casa à hora nona, e eis que diante de mim se apresentou um homem com vestiduras resplandecentes,
31 Uza̱ là á mi pa̱, <ÁKarnilus, ma fe aduwa ɓu chit. Iya̱m va̱ mmaɓu ka̱ nna ónəm oga nkun te, a ta̱l iya̱m irəngrəng chit ka̱ mpyal Inan.
31 e disse: Cornélio, a tua oração foi ouvida, e as tuas esmolas estão em memória diante de Deus.
32 Ka̱kul nva̱ ta te, re nre ka̱ aYafa ma wór uSiman-Biturus va ka̱ ntəm ka̱ nzhi aSiman unəm uga mmə́chi awa va ka̱ anung iwa a.>
32 Envia, pois, a Jope e manda chamar a Simão, que tem por sobrenome Pedro; ele está hospedado em casa de Simão, curtidor, à beira-mar.
33 A nak te, n re nre ka̱ ɓu pa̱ kəlak kəlak. U nəm ɓyen byet nva̱ u ɓa a. N-yanmata̱ nkpaktak yi va̱ ka̱ ta̱ te, mmayi ka̱ mpyal Inan ka̱ nlok na i fe ka̱ atak ɓu iya̱m va̱ uPonzhi-Inan re ɓu pa̱ u là ayi.>>
33 Portanto mandei logo chamar-te, e bem fizeste em vir. Agora pois estamos todos aqui presentes diante de Deus, para ouvir tudo quanto te foi ordenado pelo Senhor.
34 UBiturus ɗa̱mshi izər ta̱ uza̱ là óza̱ pa̱, <<Nnandər n ya chit pa̱ Inan i tap onəm ka̱t.
34 Então Pedro, tomando a palavra, disse: Na verdade reconheço que Deus não faz acepção de pessoas;
35 Unəm wa pa̱ kpaktak fa ka̱ ka̱ nza̱ akum nggo kan uza̱ ra ayər Inan ra nzəng ka̱ nnəm iya̱m va inəna̱n te, Inan i ka̱m na ka̱m.
35 mas que lhe é aceitável aquele que, em qualquer nação, o teme e pratica o que é justo.
36 Inan re nre óIsa̱rila ka̱ nnap-nlà wo. Ma là nnap-nlà ngga nchang nfe óza̱ ngga mɓa ka̱ ntəm ikángkáng ka̱ atak aYesu Kəristi. Uwa uPonzhi onəm pa̱ kpaktak.
36 A palavra que ele enviou aos filhos de Israel, anunciando a paz por Jesus Cristo {este é o Senhor de todos}.
37 O fe iya̱m va̱ fe lyanshin ka̱ ashe mbin aYahudiya a ɓan ka̱ mbin aGalili ka̱ nɗyang ka̱ apal ishi abaptisima va̱ uYohana nəm.
37 esta palavra, vós bem sabeis, foi proclamada por toda a Judéia, começando pela Galiléia, depois do batismo que João pregou,
38 Iya̱m va ka̱ apal ishi aYesu Unəm ga aNazarat, ká̱ asa̱l va̱ Inan na aRuhu Nəna̱n a na ká̱ ichumchum, ka̱ nva̱ uza̱ pak inok nranggang ka̱ atak pa̱ ɗongɗong uza̱ i nəm iya̱m inəna̱n, uza̱ i tan onəm va kpaktak uShetan ka̱ nɗak oza̱. Uza̱ nəm iya̱m va̱ ta̱ ka̱kul pa̱ Inan uwa ya nzəng ka̱ na.
38 concernente a Jesus de Nazaré, como Deus o ungiu com o Espírito Santo e com poder; o qual andou por toda parte, fazendo o bem e curando a todos os oprimidos do Diabo, porque Deus era com ele.
39 Mmayi ka̱ owan mi, i ya iya̱m va̱ ya uza̱ nəm ka̱ ashe aUrushelima ka̱ nkpaktak mbin oYahudi. Oza̱ gba̱l na ka̱ atak mpak na ka̱ apal akun ikú.
39 Nós somos testemunhas de tudo quanto fez, tanto na terra dos judeus como em Jerusalém; ao qual mataram, pendurando-o num madeiro.
40 ká̱ nnà te, Inan won ka̱ na ka̱ atak ikú ka̱ nva̱n nra pa̱ shaɗən. Uza̱ nak ma ya na ya.
40 A este ressuscitou Deus ao terceiro dia e lhe concedeu que se manifestasse,
41 Onəm pa̱ kpaktak à ya na ka̱t. Mmayi va Inan yak chit matmat pa̱ i ya na ya ká̱ iwu, mmayi va i ri i wa nzəng ka̱ na ka̱ nva̱n ngwuwon ka̱ atak ikú te, mmayi na ma nyám na ayi.
41 não a todo povo, mas às testemunhas que Deus antes ordenara; a nós, que comemos e bebemos juntamente com ele depois que ressurgiu dentre os mortos.
42 Uza̱ nak yi pa̱ i là nnap wo ónəm nzəng ka̱ nnyam ónəm pa̱ mmawó na Inan nak wo pa̱ o nap akwali ónəm oga iriri ka̱ okùkù kpa.
42 Este nos mandou pregar ao povo, e testificar que ele é o que por Deus foi constituído juiz dos vivos e dos mortos.
43 Uwa nkpaktak onəm oga nka̱m nre ka̱ atak Inan ka̱ nyám nnap ka̱ apal ishishi pa̱ unəm va kpaktak na nnandər ka̱ na te, uza̱ i ya nyar nnap-mɓá̱ngɓa̱ng ka̱kul aɗiɗin.>>
43 A ele todos os profetas dão testemunho de que todo o que nele crê receberá a remissão dos pecados pelo seu nome.
44 UBiturus ka̱ anung nnap-nlà te, aRuhu-Nəna̱n vang ka̱ apal ishi nkpaktak oza̱ va̱ ka̱ nfe nnap-nləla.
44 Enquanto Pedro ainda dizia estas coisas, desceu o Espírito Santo sobre todos os que ouviam a palavra.
45 OYahudi oga nna nnandər va̱ ka̱ yar nva̱n aBiturus ya wanta̱ te, a ɗak oza̱ pa̱ gənggəng pa̱ ma na imwa aRuhu-Nəna̱n kpa ónəm va̱ oYahudi ka̱t.
45 Os crentes que eram de circuncisão, todos quantos tinham vindo com Pedro, maravilharam-se de que também sobre os gentios se derramasse o dom do Espírito Santo;
46 Ka̱kul oza̱ fe oza̱ ka̱ nla nnap ka̱ achu agafak i na aɗəngchi íNan. Te uBiturus là pa̱,
46 porque os ouviam falar línguas e magnificar a Deus.
47 <<Uda kur ndan pa̱ ma nəm abaptisima ónəm va̱ ta ka̱ ndəng yà? Ka̱kul oza̱ ka̱m imwa aRuhu-Nəna̱n chit na kpa wa njiyi.>>
47 Respondeu então Pedro: Pode alguém porventura recusar a água para que não sejam batizados estes que também, como nós, receberam o Espírito Santo?
48 Te uza̱ nak ma nəm abaptisima óza̱ ka̱ ashe aɗin aYesu kəristi. Oza̱ chál na, pa̱ uza̱ a təm ka̱ oza̱ pa̱ ɗa̱p kan uza̱ i le.
48 Mandou, pois, que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Então lhe rogaram que ficasse com eles por alguns dias.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.