2 Samuel 12

The Holy Bible in the Tarok language of Nigeria (YER_LIS) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 UYawe re uNatan unəm uga nlà ichu Inan ka̱ atak aDawuda. Awalang va̱ uza̱ ɓa atətak te, uza̱ là a na pa̱, <<Onəm oro mmá ka̱ yà pa̱ oparəm ka̱ ashe ìtong iro. Uro unəm uga ìdur kang uro unəm uga nkun.
1 Então o S enhor enviou o profeta Natã a Davi. Ele foi até o rei e lhe disse: “Havia dois homens em certa cidade. Um era rico, e o outro, pobre.
2 Unəm uga idur va̱ ta uwa yà ká̱ itam ká̱ ina pa̱ makmak,
2 O rico era dono de muitas ovelhas e muito gado.
3 ǹnyi te, unəm uga nkun va̱ ta yà ká̱ iya̱m iro ka̱t, iya ìtam pa̱ izəng ya byet va uza̱ yáp. Uza̱ kang à rup nzəng ka̱ ovəvan. I ri iya̱m nzəng ka̱ na, kang i wa ka̱ ashe ikpəkpang iga ngwa ndəng, oza̱ i ra nzəng. A sat a na wa ayiyen uchar.
3 O pobre não tinha nada, exceto uma cordeirinha que ele havia comprado. Ele criou a cordeirinha, e ela cresceu com os filhos dele. Comia de seu prato, bebia de seu copo e até dormia em seus braços; ela era como sua filha.
4 <<N̂da nro te, unəm uga ndur va̱ ta ya unəmchən te, ka̱ɗor nva̱ pa̱ uza̱ á gbá̱l ìtam ka̱t te ìna ka̱ ashe iya̱m nkang wò te, uza̱ ga kpan ija anəm uga nkun va̱ ta gbá̱l nəm iya̱m-nrì ûnəmchən wò va̱ ta ká̱.>>
4 Certo dia, um visitante chegou à casa do rico. Em vez de matar um dos animais de seu próprio rebanho, o rico tomou a cordeirinha do pobre, a matou e a preparou para seu visitante”.
5 A ra̱m uDawuda pa̱ gənggəng kang uza̱ là ûNatan pa̱, <<N sóng anung ká̱ aɗin aYawe, unəm va̱ nəm nnap nva̱ ta̱ te nkpak pa̱ uza̱ á kú.
5 Davi ficou furioso com esse homem rico e jurou: “Tão certo como vive o S enhor , o homem que faz uma coisa dessas merece morrer!
6 Uza̱ i mwa ìtam va̱ ta nva̱ng pa̱ ineɗing, ka̱kul iya̱m va̱ uza̱ nəm ta, ka̱ atak nyà ká̱ aɗor ka̱t á.>>
6 Deve restituir quatro ovelhas ao pobre por ter roubado a cordeirinha e não ter mostrado compaixão”.
7 Te uNatan là ûDawuda pa̱, <<Mmaɓu na unəm va̱ ta. Iya̱m va ta̱ uYawe, Inan oIsa̱rila là,<N gar ɓu uponzhi ka̱ apal oIsa̱rila kang m fa ká̱ ɓu ka̱ ashe awo uShawulu.
7 Então Natã disse a Davi: “Você é esse homem! Assim diz o S enhor , o Deus de Israel: ‘Eu o ungi rei de Israel e o livrei das mãos de Saul.
8 N na nzhi ànəm uga nzhi ɓu, ká̱ ochəchar. N na nkpaktak oIsa̱rila ká̱ oYahuda a ɓu. Kang ká̱ yà pa̱ iya̱m va̱ ta a yiyen ká̱ ɓu te, ká̱ n na iro a ɓu ká̱ jiji.
8 Dei-lhe a casa e as mulheres de seu senhor e os reinos de Israel e Judá. E, se isso não bastasse, teria lhe dado muito mais.
9 Iza̱ nak kang u ɓak nnap-nlà àYawe, kang u nəm iya̱m iɓá̱ngɓa̱ng va̱ ta̱ ka̱ mpipyal yà? U gbá̱l uUriya unəm oHiti ká̱ ndokchi kang u ka̱m uchəchar sat uji ɓu. U gbá̱l na ká̱ ndokchi oAmmon.
9 Por que, então, você desprezou a palavra do S enhor e fez algo tão horrível? Você assassinou Urias, o hitita, com a espada dos amonitas e roubou a esposa dele!
10 Ka̱kul nva̱ ta te, ndokchi i kap ká̱ nzhi ɓu ka̱t, ka̱kul u ɓak mi, kang u ka̱m uchar aUriya unəm oHiti ta̱l uji ɓu.>
10 De agora em diante, a espada não se afastará de sua família, pois você me desprezou ao tomar para si a mulher de Urias’.
11 <<Iya̱m va ta̱ uYawe là, <Dər, mi ga mɓa ká̱ nɗaktak ka̱ ashe nzhi ɓu. Kà̱ mpyal ɓu mi ga ngwur ochar ɓu mi na ûnəm uro uva dat ká̱ ɓu, kang i ra ká̱ oza̱ ká̱ alum pa̱ agbagba.
11 “Assim diz o S enhor : ‘De sua própria família farei surgir seu castigo. Tomarei suas mulheres diante de seus olhos e as darei a outro homem; ele se deitará com elas à vista de todos.
12 Ka̱ u nəm ka̱ ayi, ǹnyi te, mi ga nnəm iya̱m va̱ ta̱ ká̱ alum pa̱ agbagba ka̱ mpyal nkpaktak oIsa̱rila.> >>
12 O que você fez em segredo, eu farei acontecer abertamente, diante de todo o Israel’”.
13 Te uDawuda là ûNatan pa̱, <<N nəm nnap mɓá̱ngɓa̱ng ûYawe chit.>> Kang uNatan na ama̱n a na pa̱, <<UYawe yar nnap mɓá̱ngɓa̱ng va̱ ta̱ a ɓu chit, ɓu ga nkú ka̱t.
13 Então Davi confessou a Natã: “Pequei contra o S enhor ”. Natã respondeu: “Sim, mas o S
14 Ǹnyi te, ka̱kul iya̱m va̱ ta̱ u nəm te, u ɓak uYawe, uyen va̱ mmá mar a ɓu te i kú.>>
14 Contudo, uma vez que você demonstrou o mais absoluto desprezo pela palavra do S enhor ao agir desse modo, seu filho morrerá”.
15 Ka̱ nva̱ngva̱ uNatan le nzhi wò chit te, uYawe la̱p uyen va̱ uchar aUriya mar ûDawuda ká̱ arwa.
15 Depois que Natã voltou para casa, o S enhor fez adoecer gravemente o filho de Davi com a mulher de Urias.
16 UDawuda chál Inan pa̱ uza̱ á re irirì ayen va̱ ta. Uza̱ yar ndəng gbà̱l, kang à ra ka̱ mbin atak tan na.
16 Davi suplicou ao S enhor que poupasse a criança. Jejuou e passou a noite prostrado no chão.
17 Onəmgbak oga nzhizhi ɗak pa̱ na uza̱ a wong ka̱ mbin, ǹnyi te, uza̱ yang kang a ri iya̱m-nrì nzəng ká̱ oza̱ ka̱t.
17 Os oficiais do palácio insistiram para que ele se levantasse e comesse com eles, mas Davi se recusou.
18 Kà̱ nra ngga nfangshat te, uyen va̱ ta kú. Te ayər nəm onəm oga nnəm inok ûDawuda ka̱ nləlà á na pa̱ uyən va̱ ta kú chit, ka̱kul oza̱ rəng pa̱, <<Uyen wa ka̱ yà ká̱ irirì te, í là nnap ka̱ na te, uza̱ fe yi ka̱t, kang jwak chit pa̱, a kuku, kang í là á na te uza̱ na aɓang ishi wò ka̱t ɗò?>>
18 No sétimo dia, a criança morreu. Os servos de Davi ficaram com medo de contar para ele. “Não ouviu nossos conselhos quando a criança estava doente”, disseram. “Se lhe contarmos que a criança morreu, poderá cometer uma insanidade.”
19 UDawuda ya okpari wò i là nnap ka̱ avəng achwang te, aghan ga na pa̱ uyen va̱ ta kú chit. Kang uza̱ ɓəp pa̱, <<Uyen va̱ kú chit ɗò?>> Te oza̱ ma̱n pa̱, <<À, á kú chit.>>
19 Davi percebeu que estavam cochichando e compreendeu o que havia acontecido. “A criança morreu?”, perguntou. “Sim”, responderam eles. “Está morta.”
20 Te uDawuda wong ka̱ mbin, uza̱ wòr izər, uza̱ ɓəl mmì, uza̱ mwak ìlukwan wò ìkak. Uza̱ ga ashe nzhi awop, kang uza̱ wop uYawe. Ka̱ nva̱ngva̱ te uza̱ le nzhi kang uza̱ ɓəp iya̱m-nrì pa̱ mmá ɓa ká̱ iya̱m-nrì á wò. Oza̱ ɓa ká̱ iya̱m-nrì á na te uza̱ ri.
20 Então Davi levantou-se do chão, lavou-se, perfumou-se e trocou de roupa. Foi ao santuário e adorou o S enhor . Depois, voltou ao palácio, pediu que lhe trouxessem alimento e comeu.
21 Te onəm oga nna ichichən ɓəp na pa̱, <<Iza̱ u nəm ta̱ yà? U yar ndəng gbà̱l kang u yə́ng ka̱kul ayen va̱ ta̱, ya uwa ká̱ irirì. Ǹnyi te, uyen va̱ ta kú chit, u re nnəm aɗor kang u ri iya̱m-nrì.>>
21 Seus servos ficaram perplexos. “Não o entendemos”, disseram. “Enquanto a criança estava viva, o senhor chorou e jejuou. Agora que a criança morreu, o senhor parou de lamentar e voltou a comer.”
22 Uza̱ na ama̱n pa̱, <<N yar ndəng gbà̱l kang n yə́ng ya uyen va̱ ta uwa ká̱ irirì, ka̱kul n rəng pa̱,<Mwote uYawe uwa i nyám nrwa ìgwak á mi i re irirì ayen va̱ ta.>
22 Davi respondeu: “Enquanto a criança estava viva, jejuei e chorei, pois pensava: ‘Quem sabe o S enhor terá compaixão de mim e deixará a criança viver’.
23 Kang ǹyangmata̱ uza̱ kú chit. Te mi yar ndəng ngbà̱l ka̱ iza̱ yà? Mi le ká̱ na le lap ɗò? Nna mi ga ka̱ atətak, ǹnyi te uza̱ i le atak mi lap ka̱t.>>
23 Mas por que jejuar agora que ela morreu? Poderia eu fazê-la voltar? Um dia irei até ela, mas ela não voltará a mim”.
24 Te uDawuda sak uchar wò uBatsheba, kang uza̱ ga atak nra ká̱ na. Te uza̱ yar anyám uza̱ mar uyen ununggwan kang uDawuda sok aɗin uyen va̱ ta pa̱ uSolomon. UYawe ma̱n uyen va̱ ta,
24 Então Davi consolou Bate-Seba, sua mulher, e teve relações com ela. Bate-Seba engravidou e deu à luz um filho, a quem Davi chamou Salomão. O S enhor amou a criança
25 kang uza̱ re uNatan unəm uga nlà ichu Inan pa̱ aɗin ayen va̱ ta uJedidiya, ipipir pa̱ uYawe ma̱n na, wa nva uYawe nak á.
25 e enviou uma mensagem por meio do profeta Natã, dizendo que o menino devia se chamar Jedidias, conforme o S enhor havia ordenado.
26 Ka̱ ashe ngga te, uJowap ru aRaba ìnang ìtong oAmmon, kang uza̱ ri atak va̱ uponzhi oza̱ i təm kà̱.
26 Enquanto isso, Joabe continuou a lutar contra Rabá, a capital de Amom, e tomou a cidade real.
27 Te uJowap re onəm oga nre pa̱ á là ûDawuda pa̱, <<N nəm ìkum chit ká̱ aRaba, kang n kpan atak va̱ chit oza̱ i ya ndəng kà̱.
27 Joabe enviou mensageiros a Davi para lhe dizer: “Lutei contra Rabá e capturei seus reservatórios de água.
28 Ǹyangmata̱ te, vang ká̱ aɓo oshozha na u ra anyimnyal u gáng na u ri ìtong va̱ ta. Ka̱t te mi ga nri ìtong va̱ ta kang mí wór ká̱ aɗin mi.>>
28 Traga o restante do exército aqui e conquiste a cidade. De outro modo, eu a tomarei e levarei o crédito pela vitória”.
29 Te uDawuda ɓut aɓo oshozha uza̱ ga nəm ìkum ká̱ aRaba, kang uza̱ ri.
29 Então Davi reuniu o restante do exército e foi a Rabá. Eles atacaram a cidade e a conquistaram.
30 UDawuda tur atagya iponzhi ká̱ ishi aponzhi, kang uza̱ pa ká̱ ishi wò. Atagya va̱ ta mmá nəm ká̱ azənariya ká̱ ipang iməlamməlam, kang iɗəɗək alaba ìsəm pa̱ ifangshat ama̱n pa̱ tukun. UDawuda wur iya̱m iga ngwur ka̱ atak ìkum pa̱ makmak ka̱ ashe ìtong va̱ ta.
30 Davi removeu a coroa da cabeça do rei, e ela foi colocada sobre sua cabeça. A coroa era feita de ouro, enfeitada com pedras preciosas, e pesava cerca de 35 quilos. Davi tomou grande quantidade de despojos da cidade.
31 Uza̱ wur ozwal ká̱ onəm oga aRaba, kang uza̱ nak oza̱ kpa i nəm inok ká̱ ìkpal iga mpà akun, ká̱ adiga ká̱ ìku, kang oro i nəm inok amè i ɓit i wom ka̱kul mme nzhi. UDawuda nəm wanta n̂kpaktak itong oAmmon. Te uza̱ ká̱ nkpaktak oshozha wò le aUrushelima.
31 Também tornou os habitantes de Rabá seus escravos e os obrigou a trabalhar com serras, picaretas e machados de ferro, e também nos fornos de tijolos. Foi assim que Davi tratou o povo de todas as cidades amonitas. Então ele e todo o exército voltaram para Jerusalém.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.