Romanos 8
yer (YER) vs NVT
1 Ka̱kul nva̱ ta te, nyangmata̱ te, akwali aga nri onəm ro yà ka̱kul onəm va̱ oja aYesu kəristi ka̱t.
1 Agora, portanto, já não há nenhuma condenação para os que estão em Cristo Jesus.
2 Ka̱kul ka̱ atak inok aYesu kəristi te, iya̱m va̱ aRuhu ka̱ nləla pa̱ ma nəm iga mɓa ká̱ iriri te, a fən mi chit n fa ka̱ ashe iya̱m va̱ nnap-mɓá̱ngɓa̱ng ka̱ nləla pa̱ ma nəm iga mɓa ká̱ ikú a.
2 Pois em Cristo Jesus a lei do Espírito que dá vida os libertou da lei do pecado, que leva à morte.
3 Iya̱m va̱ ma̱t nnap-mpakpak ka̱ nnəm ka̱kul pa̱ nnap nnəm yi nja anəm a kam chu nnənəm ka̱t te, Inan tul nnap-mɓá̱ngɓa̱ng chit, nva̱ uza̱ nre nre ku uyen wò ká̱ izər wa ijiyi iga nnap-mɓá̱ngɓa̱ng na uza̱ a dərkən nnap-mɓá̱ngɓa̱ng a le ka̱ cho.
3 A lei não era capaz de nos salvar por causa da fraqueza de nossa natureza humana, por isso Deus fez o que a lei era incapaz de fazer ao enviar seu Filho na semelhança de nossa natureza humana pecaminosa e apresentá-lo como sacrifício por nosso pecado. Com isso, declarou o fim do domínio do pecado sobre nós,
4 Na iya̱m-inəna̱n va̱ nnap-mpakpak Inan là pa̱ ma nəm te, í kpak pa̱ kpaktak ka̱ iro a ɓur ka̱t. Mmayi va ka̱ ashe ntəm yi te, iya̱m va nnap nnəm ngga izər ka̱ nla pa̱ ma nəm te, nnà mmayi ka̱ nnənəm ka̱t. Í nəm ija aRuhu.
4 de modo que nós, que agora não seguimos mais nossa natureza humana, mas sim o Espírito, possamos cumprir as justas exigências da lei.
5 Onəm va̱ ka̱ ntəm apir ntəm ngga nnap nnəm ngga izər te, nnap nnəm oza̱ pa̱ kpaktak i ga ká̱ iya̱m va nnap nnəm va̱ ta ɗom. Onəm va̱ nnyi ka̱ ntəm apir ntəm ngga aRuhu te, nnap nnəm oza̱ pa̱ kpaktak i ga ká̱ iya̱m va aRuhu ɗom.
5 Aqueles que são dominados pela natureza humana pensam em coisas da natureza humana, mas os que são controlados pelo Espírito pensam em coisas que agradam o Espírito.
6 Nnak nnap nnəm pa̱ kpaktak i ga ká̱ iya̱m va nnap nnəm ngga izər te, nkukur ikú. Nnak nnap nnəm pa̱ kpaktak i ga kà̱ nnap aRuhu nnyi te, i ɓa ká̱ iriri iga mbyet mbyet, ka̱ nra-ìgwak.
6 Portanto, permitir que a natureza humana controle a mente resulta em morte, mas permitir que o Espírito controle a mente resulta em vida e paz.
7 Ka̱kul nnak nnap nnəm pa̱ kpaktak i ga ká̱ iya̱m va nnap nnəm ngga izər te, nva̱ ta ngwan inal ká̱ Inan ka̱t. I ya ka̱ nkpak nnap-mpakpak Inan ka̱t. Nnənəm i məma̱t.
7 Pois a mentalidade da natureza humana é sempre inimiga de Deus. Nunca obedeceu às leis de Deus, e nunca obedecerá.
8 Onəm oga ntəm apir ntəm nnap nnəm ngga izər te, Inan i fe nchang oza̱ ka̱ pa̱ ɗa̱p ka̱t.
8 Por isso aqueles que ainda estão sob o domínio de sua natureza humana não podem agradar a Deus.
9 Mmawo jiwo te, o təm apir ntəm nnap nnəm ngga izər na ka̱t. Mmawo onəm va ka̱ ntəm apir ntəm nja aRuhu, a yà pa̱ aRuhu Inan ka̱ ntəm ka̱ ashe igwák wo a. Unəm va kpaktak yà ka̱ aRuhu aKəristi ka̱t te, ya uza̱ uja aKəristi ka̱t.
9 Vocês, porém, não são controlados pela natureza humana, mas pelo Espírito, se de fato o Espírito de Deus habita em vocês. E, se alguém não tem o Espírito de Cristo, a ele não pertence.
10 A ya nnyi pa̱ uKəristi uwa yà ka̱ ashe igwák wo te, ya izər wo ku chit ka̱ nnap-mɓá̱ngɓa̱ng. Ka̱ nna kpa te, aruhu wo jiwo te, ariri ka̱kul o tong onəna̱n chit ka̱ mpyal Inan.
10 Uma vez que Cristo habita em vocês, embora o corpo morra por causa do pecado, o Espírito lhes dá vida porque vocês foram declarados justos diante de Deus.
11 A yà pa̱ aRuhu Inan va̱ won ku uYesu ka̱ atak ikú ka̱ ntəm ka̱ ashe igwák wo te, ya uza̱ va̱ won ku uYesu Kəristi ka̱ atak ikú te, uza̱ i na iriri ízər wo na na kpa. Izər va i təm mbyet mbyet ka̱t a. Uza̱ i na ka̱ atak aRuhu Ruhu va ka̱ ntəm ka̱ ashe igwák wo a.
11 E, se o Espírito de Deus que ressuscitou Jesus dos mortos habita em vocês, o Deus que ressuscitou Cristo Jesus dos mortos dará vida a seu corpo mortal, por meio desse mesmo Espírito que habita em vocês.
12 Ka̱kul nva̱ ta te, ógənang, o ya chit pa̱ i ya ka̱ akat nnap nnəm ngga izər ro ká̱ ishi yi na i təm ntətəm ka̱t.
12 Portanto, irmãos, vocês não têm de fazer o que sua natureza humana lhes pede,
13 A yà pa̱ o təm apir ntəm ngga nnap nnəm ngga izər te, ó ku. A ya nnyi pa̱ o ji nkam iya̱m va̱ nnap nnəm ngga izər i nəm ka̱ atak ichumchum aRuhu te, ó lár.
13 porque, se viverem de acordo com as exigências dela, morrerão. Se, contudo, pelo poder do Espírito, fizerem morrer as obras do corpo, viverão,
14 Onəm va pa̱ kpaktak aRuhu Inan ka̱ nkpak oza̱ te, oma ovan Inan.
14 porque todos que são guiados pelo Espírito de Deus são filhos de Deus.
15 ARuhu va̱ ka̱ o ka̱m te, aga nnak wo ka̱ nnəm izwal ayə̀r kà̱ɗi ka̱t. ARuhu va̱ ta aga nnak mí tong ovan omarmar. A nak te, mmayi ka̱ ngwór awór pa̱ shat pa̱, <<Ábba, uPon.>>
15 Pois vocês não receberam um espírito que os torne, de novo, escravos medrosos, mas sim o Espírito de Deus, que os adotou como seus próprios filhos. Agora nós o chamamos “ Aba , Pai”,
16 ARuhu ká̱ ishi wò nzəng ká̱ aruhu yi ka̱ nla a yi pa̱ nnandər mmayi ovan Inan.
16 pois o seu Espírito confirma a nosso espírito que somos filhos de Deus.
17 A yà pa̱ mmayi ovan te, ya i tong ovan oga ngwur iya̱m akup chit kpa. Onəm oga ngwur iya̱m akup Inan va i wur nzəng ká̱ uKəristi a. Nna a yà pa̱ mmayi ka̱ mɓək anung nzəng ka̱ na a. Te í ya atak nsat nchumchum nzəng ka̱ na.
17 Se somos seus filhos, então somos seus herdeiros e, portanto, co-herdeiros com Cristo. Se de fato participamos de seu sofrimento, participaremos também de sua glória.
18 Ka̱ atak nya mi te, mɓək anung va̱ ka̱ ashe nra va̱ ta̱ mmayi ka̱ nfe ka̱ te, mí mal ka̱ atak nsat nchumchum va̱ mí ga nnyinyam ka̱ ashe yi ka̱t.
18 Considero que nosso sofrimento de agora não é nada comparado com a glória que ele nos revelará mais tarde.
19 Nkpaktak iya̱m va̱ Inan nəm te, oza̱ ka̱ nlok ka̱ nzhəng, ilum va̱ mí nyám ovan Inan ka̱ ka̱ mbang.
19 Pois toda a criação aguarda com grande expectativa o dia em que os filhos de Deus serão revelados.
20 Nkpaktak iya̱m va̱ Inan nəm te, oza̱ ka̱ nswam pa̱ pitpit ka̱kul a yar aɓəɓan ôza̱ chit. Nva̱ ta nɗom oza̱ ka̱t, nɗom Inan va nəm iya̱m va̱ ta ka̱ nnak ìgwak pa̱
20 Toda a criação, não por vontade própria, foi submetida por Deus a uma existência fútil,
21 iya̱m va̱ ká̱ ishi wò uza̱ nəm oza̱ te, nna ga mí jul oza̱ ká̱ izwal mwan, na oza̱ a jul apir njul ngga nya atak nsat nchumchum nji ovan Inan.
21 na esperança de que, com os filhos de Deus, a criação seja gloriosamente liberta da decadência que a escraviza.
22 I nyinyi pa̱ nkpaktak iya̱m va̱ Inan nəm te, ka̱ nɗum ká̱ izər arwa wa nɗum ka̱ nrwa amar ɓa chu nra va̱ ta̱.
22 Pois sabemos que, até agora, toda a criação geme, como em dores de parto.
23 Nna ta chwat ka̱t. Mmayi ká̱ ishi yi va̱ i ka̱m aRuhu-Nəna̱n va wa awar aga mmor nyal ka̱ ashe iya̱m va̱ í ga n-yiyá te, mmayi ka̱ nɗum kpa ka̱ ashe igwák yi nva̱ mmayi ka̱ nlok ka̱ nzhin, ilum va̱ mí wur yi i tong ovan omarmar a. Iya̱m va nka̱mshi izər yi va̱ ta̱ a.
23 E nós, os que cremos, também gememos, embora tenhamos o Espírito em nós como antecipação da glória futura, pois aguardamos ansiosos pelo dia em que desfrutaremos nossos direitos de adoção, incluindo a redenção de nosso corpo.
24 Ma ka̱mshi yi i ya iriri te, mmayi ka̱ apir nnak-ìgwak va ta. Nnak-ìgwak kan unəm ya iyəya̱m ya ká̱ iwu te, ya a sat nnap nlakchi chit. Uda i təm ka̱ nnak ìgwak ka̱ apal ishi iya̱m va uza̱ ya chit yà?
24 Recebemos essa esperança quando fomos salvos. (Se já temos alguma coisa, não há necessidade de esperar por ela,
25 A ya nnyi pa̱ mmayi ka̱ nnak ìgwak ka̱ iya̱m va i ya ká̱ iwu chit ka̱t te, ya í lok nya iya̱m va̱ ta nzəng ka̱ nka̱r ìgwak.
25 mas, se esperamos por algo que ainda não temos, devemos fazê-lo com paciência e confiança.)
26 wantana kpa aRuhu ka̱ nka̱mshi yi ka̱ nnəm iya̱m va kpaktak nkam yi chu nnənəm ka̱t a. Ka̱kul i nyi iya̱m va̱ mà pa̱ i chál ka̱t. ARuhu nna ká̱ ishi wò te, uwa ka̱ nchal Inan ayi ka̱ aɗum va aɓələm kur nləla ka̱t a.
26 E o Espírito nos ajuda em nossa fraqueza, pois não sabemos orar segundo a vontade de Deus, mas o próprio Espírito intercede por nós com gemidos que não podem ser expressos em palavras.
27 Uza̱ va kùr iya̱m va̱ ka̱ ashe igwák yi te, uza̱ nyi iya̱m va̱ nyi aRuhu ɗom nləla. Ka̱kul iya̱m va Inan ɗom te, nna aRuhu i chál ka̱kul onəm Inan.
27 E o Pai, que conhece cada coração, sabe quais são as intenções do Espírito, pois o Espírito intercede por nós, o povo santo, segundo a vontade de Deus.
28 I nyinyi pa̱ ka̱ ashe nza̱ iya̱m nggo te, Inan ì nak ì yà iga nka̱mshi ka̱ atak onəm va̱ ma̱n na ma̱n, onəm va ma wór oza̱ chit mà dakdak ká̱ iya̱m va uza̱ ɗom a.
28 E sabemos que Deus faz todas as coisas cooperarem para o bem daqueles que o amam e que são chamados de acordo com seu propósito.
29 Onəm va Inan yak chit matmat te, oma uza̱ nak chit təm pa̱ oza̱ i yar nnap nnəm aYen wò. Na uYen va ta a yà ugəshi ka̱ ashe ogənan wò pa̱ kyak.
29 Pois Deus conheceu de antemão os seus e os predestinou para se tornarem semelhantes à imagem de seu Filho, a fim de que ele fosse o primeiro entre muitos irmãos.
30 Onəm va uza̱ nak chit təm pa̱ i yà ojiwò te, oma uza̱ wór. Onəm va uza̱ wór te, oma uza̱ là óza chit pa̱ oza̱ onəna̱n ka̱ mpyal wò. Onəm va uza̱ là óza̱ chit pa̱ oza̱ onəna̱n ka̱ mpyal wò te, oma uza̱ na atak nsat nchumchum óza̱ chit.
30 Depois de predestiná-los ele os chamou, e depois de chamá-los, os declarou justos, e depois de declará-los justos, lhes deu sua glória.
31 Te iza̱ i là ka̱ apal ishi nnap va̱ ta̱ yà? A yà pa̱ Inan ka̱ nlə́p asəm yi te, uda kur nlun yi yà?
31 Que podemos dizer diante de coisas tão maravilhosas? Se Deus é por nós, quem será contra nós?
32 Uza̱ va gor uyen wò ka̱t, uza̱ na na ká̱ ikú ka̱kul yi pa̱ kpaktak te, uza̱ i na nkpaktak aɓoshi iya̱m ayi kpa pa̱ makmak ka̱t ɗò? Nná iya̱m va uza̱ i na mɓa̱n-fu ro yà ka̱ ka̱t a?
32 Se ele não poupou nem mesmo seu próprio Filho, mas o entregou por todos nós, acaso não nos dará todas as outras coisas?
33 Uda kur nla iya̱m-iɓá̱ngɓa̱ng ro ka̱ apal ishi onəm-yákyàk Inan yà? Unəm ro kur ka̱t. Ka̱kul Inan wa chwat i là pa̱ oza̱ tong onəna̱n chit ka̱ mpyal wò.
33 Quem se atreve a acusar os escolhidos de Deus? Ninguém, pois o próprio Deus nos declara justos diante dele.
34 Chit te, uda kur nla pa̱ o gəl akwali i ri oza̱ yà? Unəm ro yà kur ka̱t. Ka̱kul uYesu Kəristi va̱ ka̱ ku ma won ka̱ na ka̱ atak ikú kan uwa təm ka̱wo ari Inan te, ka̱ nchal Inan ka̱kul yi.
34 Quem nos condenará, então? Ninguém, pois Cristo Jesus morreu e ressuscitou e está sentado no lugar de honra, à direita de Deus, intercedendo por nós.
35 Uda kur nkap yi ka̱ mma̱n aKəristi yà? Nɗaktak kukur ɗò? Mɓək anung ɗò? Nna idumdum ayi ɗò? Ayang ɗò? Nlang ìlukwan iga mpá ka̱ izər ɗò? Iya̱m iga nri nggom ɗò? Nlung yi ka̱ ndokchi ɗò?
35 O que nos separará do amor de Cristo? Serão aflições ou calamidades, perseguições ou fome, miséria, perigo ou ameaças de morte?
36 Wa nva ma lir ka̱ ashe nnap-nlà Inan te, pa na. Nna pa̱,
36 Como dizem as Escrituras: “Por causa de ti, enfrentamos a morte todos os dias; somos como ovelhas levadas para o matadouro”.
37 Ka̱ nna kpa te, ka̱ ashe iya̱m va̱ ta pa̱ kpaktak te, mmayi onəm oga igwan va ji nkam nla ji, ka̱ atak ichumchum anəm va̱ ta̱ uwa ka̱ mma̱n yi a.
37 Mas, apesar de tudo isso, somos mais que vencedores por meio daquele que nos amou.
38 N nyinyi pa̱ kpátkpát pa̱ iya̱m ro kur nkap yi ka̱ mma̱n aKəristi ka̱t. Ko ikú, ka̱t te iriri, ka̱t te oma̱leka oɓwakan ka̱ ochumchum, ka̱t te nnap ro ngga ashe nra va̱ ta̱, ka̱t te ngga ashe nra ngga mɓa, ka̱t te nza̱ apir ichumchum nggo, ka̱t te
38 E estou convencido de que nem morte nem vida, nem anjos nem demônios, nem o que existe hoje nem o que virá no futuro, nem poderes,
39 iya̱m va ka̱ apal akúrkúr, ka̱t te ka̱ ashe ache agba̱ngba̱n, ka̱t te aɓoshi iya̱m va pa̱ kpaktak ma nənəm te, a kur nkap yi ka̱ mma̱n Inan ka̱t. Mma̱n va Inan ka̱ nnyinyam ayi ka̱ atak áYesu kəristi uPonzhi a.
39 nem altura nem profundidade, nada, em toda a criação, jamais poderá nos separar do amor de Deus revelado em Cristo Jesus, nosso Senhor.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.