Romanos 7
yer (YER) vs VC
1 Ógənang o nyi ka̱t ɗò? Mmami ka̱ nla nnap ónəm va nyi nnap-mpakpak nyi a. Nna pa̱ nnap-mpakpak pa te, ká̱ ichumchum ka̱ apal ishi anəm a yà pa̱ uwa ya ká̱ iriri a.
1 Ignorais, irmãos {falo aos que têm conhecimentos jurídicos}, que a lei só tem domínio sobre o homem durante o tempo que vive?
2 Re i là wa aghan nnyam ìpir nnàp. Nnap mpakpak ka̱ apal ishi nnap ivan te, a yà pa̱ uchar vang chit te, ivan təm chit ká̱ ishimshe shimshe ku uɓəɓar har ikú anəm va̱ ta. A yà pa̱ unəm va̱ ta won ku re na te, ya ikú va̱ ta fən na chit ka̱ atak nnap-mpakpak ivan va̱ ta.
2 Assim, a mulher casada está sujeita ao marido pela lei enquanto ele vive; mas, se o marido morrer, fica desobrigada da lei que a ligava ao marido.
3 Nna nak te, a yà pa̱ uɓəɓar uwa ku chit ka̱t, kan uza̱ vang ku ununggwan ukak te, mí wór apir achar va̱ ta pa̱ uchar uga nram onunggwan. A yà pa̱ uɓəɓar ku chit te, ya ma fən na chit ka̱ atak nnap-mpakpak ivan oza̱. A yà pa̱ uza̱ ga vang ku ununggwan ukak te, mí wór na pa̱ uchar uga nram onunggwan jiwo ka̱t.
3 Por isso, enquanto viver o marido, se se tornar mulher de outro homem, será chamada adúltera. Porém, morrendo o marido, fica desligada da lei, de maneira que, sem se tornar adúltera, poderá casar-se com outro homem.
4 wantana kpa ká̱ wo ógənang. O ku ka̱ nnap-mpakpak chit na kpa ka̱ atak nku aKəristi, na unəm ro a nəm ichumchum ká̱ wo. Uza̱ va ma won ka̱ na ka̱ atak ikú a. Na i mar ishi íNan.
4 Assim, meus irmãos, também vós estais mortos para a lei, pelo sacrifício do corpo de Cristo, para pertencerdes a outrem, àquele que ressuscitou dentre os mortos, a fim de que demos frutos para Deus.
5 Ka̱kul nva̱ ká̱ i təm apir nja anəm te, aɗom nnəm ilakchi va̱ nnap-mpakpak i nak i won inok ka̱ ashe yi te, nna nəm inok ka̱ ashe oga mɓan-izər yi na i mar ishi va iga ikú.
5 De fato, quando estávamos na carne, as paixões pecaminosas despertadas pela lei operavam em nossos membros, a fim de frutificarmos para a morte.
6 N-yanmata̱ jiwo te, iya̱m va̱ ka̱ pa ikan ayi te, ka̱tətak te, i ku chit. Ma fən yi chit ka̱ atak nnap-mpakpak na i nəm izwal íNan ka̱sa̱l apipye aja aRuhu. Í nəm izwal íNan lap ka̱ asa̱l amatmat aga iya̱m lirlir va ma lir pa̱ ma kpak ka̱t.
6 Agora, mortos para essa lei que nos mantinha sujeitos, dela nos temos libertado, e nosso serviço realiza-se conforme a renovação do Espírito e não mais sob a autoridade envelhecida da letra.
7 Te iza̱ i là ɗa? Nnap mpakpak iya̱m iɓa̱ɓa̱n ɗò? Ko pa̱ ɗa̱p iya̱m ro ya pa ka̱t. Ka̱kul ka̱ ya pa̱ nnap-mpakpak ya ka̱t te, ka̱ n nyi iya̱m va̱ mí wór pa̱ nnap-mɓá̱ngɓa̱ng ka̱t. Ka̱ ya pa̱ nnap-mpakpak là pa̱ kang wa gwáng iya̱m anəm ka̱t te, ka̱ n nyi iya̱m va̱ mí wór pa̱ ngwan iya̱m anəm ka̱t.
7 Que diremos, então? Que a lei é pecado? De modo algum. Mas eu não conheci o pecado senão pela lei. Porque não teria idéia da concupiscência, se a lei não dissesse: Não cobiçarás {Ex 20,17}.
8 Nnap-mɓá̱ngɓa̱ng ya mbagar chit pa̱ ka̱ atak iya̱m va̱ nnap-mpakpak là te, a mar apir aɗom pa̱ ɗongɗong aga ngwan iya̱m onəm ka̱ ashe mi. Ka̱kul ka̱ ya pa̱ nnap-mpakpak yà ka̱t te, nnap-mɓá̱ngɓa̱ng ka̱ sat iya̱m-kuku.
8 Foi o pecado, portanto, que, aproveitando-se da ocasião que lhe foi dada pelo preceito, excitou em mim todas as concupiscências; porque, sem a lei, o pecado estava morto.
9 Kà̱ yà n nyi nnap-mpakpak chit ka̱t te, kà̱ n yà uriri. N nyi iya̱m va̱ nnap-mpakpak là te, nnap-mɓá̱ngɓa̱ng yà nriri. Mmami nnyi te, n kú.
9 Quando eu estava sem a lei, eu vivia; mas, sobrevindo o preceito, o pecado recobrou vida,
10 Iya̱m va̱ nnap-mpakpak là te, n ɗuɗom pa̱ ka̱ ɓa ká̱ iriri á mi. Ka̱ nna kpa te, a dap ikú ɓa á mi.
10 e eu morri. Assim o mandamento, que me devia dar a vida, conduziu-me à morte.
11 Ka̱kul pa̱ nnap-mɓá̱ngɓa̱ng yà mbagar ka̱ atak iya̱m va nnap-mpakpak là te, a tan mi har a nak mi n kú ka̱ atak iya̱m va nnap-mpakpak va̱ ta là a.
11 Porque o pecado, aproveitando da ocasião do mandamento, seduziu-me, e por ele me levou à morte.
12 Ka̱kul nva̱ ta te, nnap-mpakpak pa te, nnəna̱n adak ro yà ka̱ ashishe ka̱t. Iya̱m va̱ nnap-mpakpak ka̱ nləla te, inəna̱n adak ro yà ka̱ ashishe ka̱t na kpa. Iya̱m inəna̱n va dakdak. A ɓyen pari.
12 Por conseguinte, a lei é santa e o mandamento é santo, e justo, e bom...
13 Chit te, a nyan chit pa̱ iya̱m va inəna̱n te, nna nyan iya̱m iga mɓa ká̱ ikú á mi ɗò? O'o ka̱ pa̱ ɗa̱p iya̱m ro ya pa ka̱t. Nnap-mɓá̱ngɓa̱ng nna ɓa ká̱ ikú á mi na a nyám ishi wò pa̱ kpátkpát iya̱m va̱ uza̱ a. Nnap-mɓá̱ngɓa̱ng dapchi ikú ɓa á mi ka̱ atak iya̱m va inəna̱n. Ka̱ atak iya̱m va nnap-mpakpak ka̱ nləla te, nnap-mɓá̱ngɓa̱ng a nyám ishi wò chit pa̱ o ɓəɓa̱n na byet.
13 Então o que é bom tornou-se causa de morte para mim? De certo que não. Foi o pecado que, para se mostrar realmente pecado, acarretou para mim a morte por meio do que é bom, a fim de que, pelo mandamento, o pecado se fizesse excessivamente pecaminoso.
14 I nyinyi pa̱ nnap-mpakpak pa te, iya̱m va nnap ngga aruhu. Mmami jem te, mmami ka̱ ashe nnap nnəm nja anəm. Nnəm izwal ńnap-mɓá̱ngɓa̱ng na mmami ka̱ ashishe.
14 Sabemos, de fato, que a lei é espiritual, mas eu sou carnal, vendido ao pecado.
15 N kpán ipir iya̱m va̱ mmami ka̱ nnənəm ka̱t. Ka̱kul iya̱m va n ɗom te, nna mmami ka̱ nnənəm ka̱t. Iya̱m va̱ nnyi n ɗom ka̱t te, nna mmami ka̱ nnənəm.
15 Não entendo, absolutamente, o que faço, pois não faço o que quero; faço o que aborreço.
16 Te a yà pa̱ mmami ka̱ nnəm iya̱m va n ɗom ka̱t te, ya m ma̱n chit pa̱ nnap-mpakpak pa te, iya̱m inəna̱n.
16 E, se faço o que não quero, reconheço que a lei é boa.
17 Te ya mmami na ka̱ nnəm iya̱m va̱ ta ka̱t. Nnap-mɓá̱ngɓa̱ng va təm ka̱ ashe mi te, nna i nəm.
17 Mas, então, não sou eu que o faço, mas o pecado que em mim habita.
18 Ka̱kul n nyinyi pa̱ iya̱m-inəna̱n ro yà ka̱ ashe mi ka̱t. Mmami ka̱ nla nnap ntəm mi ngga nnap nnəm ngga izər. Ka̱kul a ɗom mi ɗom ká̱ ìgwak pa̱ ń nəm iya̱m va dakdak. Ka̱ nna kpa te, n yà ká̱ ichumchum iga nnənəm ka̱t.
18 Eu sei que em mim, isto é, na minha carne, não habita o bem, porque o querer o bem está em mim, mas não sou capaz de efetuá-lo.
19 Iya̱m-inəna̱n va n ɗom pa̱ ń nəm te, nna mi nəm ka̱t. Iya̱m-iɓá̱ngɓa̱ng va ɗom mi ka̱ nnəm ka̱t te, nna mmami ka̱ nnənəm.
19 Não faço o bem que quereria, mas o mal que não quero.
20 A ya chit pa̱ mmami ka̱ nnəm iya̱m va ɗom mi ka̱ nnəm ka̱t te, ya mmami na ka̱ nnənəm ka̱t. Nnap-mɓá̱ngɓa̱ng va təm ka̱ ashe mi te, nna ka̱ nnənəm.
20 Ora, se faço o que não quero, já não sou eu que faço, mas sim o pecado que em mim habita.
21 A nak te, n nyi pa̱ nnap va ta̱ ka̱ nnəm inok ka̱ ashe mi. Nna pa̱ ilum va kpaktak mi ɗom nnəm iya̱m-inəna̱n te, mi ya ishi mi ka̱ nnəm iya̱m-iɓá̱ngɓa̱ng a.
21 Encontro, pois, em mim esta lei: quando quero fazer o bem, o que se me depara é o mal.
22 Ka̱ ashe ìɗimɗim ìgwak mi te, nnap-mpakpak Inan nnà m ma̱n ka̱.
22 Deleito-me na lei de Deus, no íntimo do meu ser.
23 ká̱ nnà te, n nyinyi pa̱ nnap-nkak na yà ka̱ nnəm inok ka̱ ashe oga mɓan-izər mi. Nnap va ta ka̱ nlun mi ka̱ atak nrən-nnap va̱ mmami ka̱ nrərən. Nnap va̱ ta nak mi n ta̱l uzwal nnap-mɓá̱ngɓa̱ng va ka̱ nnəm inok ka̱ oga mɓan-izər mi.
23 Sinto, porém, nos meus membros outra lei, que luta contra a lei do meu espírito e me prende à lei do pecado, que está nos meus membros.
24 Mmami unəm va n sat ka̱ nlak-ìgwak. Uda i ka̱mshi mi mi fa ka̱ ashe inok izər va i ga ka̱ mi ka̱ ashe ikú yà?
24 Homem infeliz que sou! Quem me livrará deste corpo que me acarreta a morte?...
25 Aɗəngchi təm aji Inan chit, ka̱kul uYesu Kəristi uPonzhi yi ka̱mshi mi chit. Mmami ká̱ ishi mi ká̱ nrən-nnap mi te, nnap-mpakpak Inan ngga nnandər nna mmami ka̱ nnəm izwal á na. Ká̱ izər mi jiwo te, mmami ka̱ nnəm izwal ńnap-mɓá̱ngɓa̱ng.
25 Graças sejam dadas a Deus por Jesus Cristo, nosso Senhor! Assim, pois, de um lado, pelo meu espírito, sou submisso à lei de Deus; de outro lado, por minha carne, sou escravo da lei do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.