Atos 5
yer (YER) vs NAA
1 Unəm ro aɗiɗin pa̱ uHananiya ka̱ uchar wo uSafiratu yap ka̱ atak oza̱.
1 Entretanto, certo homem chamado Ananias, com sua mulher Safira, vendeu uma propriedade,
2 Uza̱ kpa̱k iya̱m ro ka̱ ashe mbwai atak va̱ ta bwam ka̱kul ipa̱n wo nzəng ka̱ nnyi achəchar. Te uza̱ ga ka̱ aɓuɓo ga na ónəm oga nre aYesu Kəristi.
2 mas reteve uma parte do dinheiro. E Safira estava ciente disso. Levando o restante, depositou-o aos pés dos apóstolos.
3 Te uBiturus là á na pa̱, <<ÁHananiya, a yar sang kang u ma̱n uShetan yəl ashe ìgwak ɓu har u gəl akwam âRuhu-Nəna̱n nzəng ka̱ mbwam iya̱m ro ka̱kul ishi ɓu ka̱ ashe mbwai iram va̱ u yap ka̱ yà?
3 Então Pedro disse: — Ananias, por que você permitiu que Satanás enchesse o seu coração, para que você mentisse ao Espírito Santo, retendo parte do valor do campo?
4 Nva̱ nna u yap ka̱ chit ka̱t te, atak ɓu ka̱t ɗò? Nva̱n va̱ u yap ka̱ te, mbubwai nji ɓu ka̱t ɗò? A yar sang kang u rəng nnəm apir iya̱m wa iva̱ ta̱ yà? U gəl akwam únəm ka̱t. U gəl íNan.>>
4 Não é verdade que, conservando a propriedade, seria sua? E, depois de vendida, o dinheiro não estaria em seu poder? Por que você decidiu fazer uma coisa dessas? Você não mentiu para os homens, mas para Deus.
5 Ka̱ nfe nnap-nlà va̱ ta nna uHananiya fe byet te, uza̱ ru ku. A nak te, onəm va̱ fe nnap va̱ ta̱ pa̱ kpaktak te, ayər nəm oza̱ pa̱ makmak.
5 Ouvindo estas palavras, Ananias caiu morto. E sobreveio grande temor a todos os que souberam do que tinha acontecido.
6 Ovanza̱m va̱ ka̱ ta ɓa chəndər akúkúm yar na fa ka̱ ga li.
6 Levantando-se os moços, cobriram o corpo de Ananias e, levando-o para fora, o sepultaram.
7 Acham watar pa̱ shaɗən te, uchar aHananiya ɓa tar. Uwa nyi iya̱m va̱ ya uɓar wo chit ka̱t.
7 Quase três horas depois, entrou a mulher de Ananias, sem saber o que tinha acontecido.
8 Te uBiturus ɓəp na pa̱, <<Mbwai va ta̱ o ya ka̱ atak va̱ o yap ka̱ ɗò? là á mi n fe.>> Uchar va̱ ta na ama̱n á na pa̱, <<À, mbubwai na ta.>>
8 Então Pedro, dirigindo-se a ela, perguntou: — Diga-me: foi por este valor que vocês venderam aquela terra? Ela respondeu: — Sim, foi por esse valor.
9 Te uBiturus là á na pa̱, <<A yar sang kang o gwang anung ka̱ uɓar ɓu pa̱ o mà aRuhu aPonzhi Inan yà? Fye nnáp ashar onəm oga nle ka̱ atak nli uɓar ɓu nna i náp i ɓa pa̱ datkulung cho. Oza̱ i ga nyar ɓu i fa ka̱ ǹyangmata̱.>>
9 Então Pedro disse: — Por que vocês entraram em acordo para tentar o Espírito do Senhor? Eis aí à porta os pés dos que sepultaram o seu marido, e eles levarão você também.
10 Ka̱ ta byet uchar va̱ ta ru kú ka̱ mpyal aBiturus. Ovanza̱m va̱ ɓa táng ya uchar va̱ ta kú ra te, oza̱ yar fa ga li ka̱ ngba̱k aɓəɓar.
10 No mesmo instante, ela caiu aos pés de Pedro e morreu. Entrando os moços, viram que ela estava morta e, levando-a, sepultaram-na ao lado do marido.
11 A nak te, ayər nəm nkpaktak ikilisiya pa̱ makmak nzəng ka̱ nkpaktak onəm va̱ fe nnap va̱ ta.
11 E sobreveio grande temor a toda a igreja e a todos aqueles que ouviram falar destes acontecimentos.
12 Onəm oga nre aYesu Kəristi nəm iya̱m ichumchum pa̱ ikyak iga nɗaktak. Nkpaktak onəm oga nna nnandər ka̱ uKəristi i ɓut ka̱ anung zəngtəng ka̱ ashe Nzhi Inan ka̱ atak va mí wór pa̱ Agəla̱n aSolomon.
12 Muitos sinais e prodígios eram feitos entre o povo pelas mãos dos apóstolos. E todos costumavam se reunir, de comum acordo, no Pórtico de Salomão.
13 Onəm va̱ ya ka̱ ashe idongkong oza̱ ka̱t te, ìgwak kam unəm ro pa̱ a tar ashe oza̱ ka̱t. Ka̱ nna kpa te, onəm pa̱ makmak ka̱ nna ichumchum óza̱ pa̱ makmak.
13 Mas, dos restantes, ninguém ousava juntar-se a eles; porém o povo tinha grande admiração por eles.
14 Nza̱ ilum nggo te, onəm oga nna nnandər ka̱ uKəristi ka̱ n-yəl na chwat pa̱ makmak. Onunggwan ka̱ ochar kpa.
14 E aumentava sempre mais o número de crentes no Senhor, uma multidão de homens e mulheres,
15 Ka̱kul iya̱m ichumchum, ka̱ ntan onəm oga arwa va̱ onəm oga nre aYesu ka̱ nnənəm te, har onəm i fa ka̱ onəm oga arwa i nar ka̱ apal iya̱m-nra ka̱ apal asa̱l na a yà pa̱ uBiturus ka̱ ngwatar te, ala̱ka̱n la̱ka̱n a dok oro ka̱ ashe oza̱ oza̱ a tan.
15 a ponto de levarem os enfermos até pelas ruas e os colocarem sobre leitos e macas, para que, ao passar Pedro, ao menos a sua sombra se projetasse sobre alguns deles.
16 Onəm oga atak va̱ gang aUrushelima te, oza̱ pak inok mɓa ka̱ onəm oga arwa pa̱ makmak ka̱ onəm va̱ aruhu-ɓá̱ngɓa̱ng ləp oza̱. Ma tan oza̱ pa̱ kpaktak.
16 Vinha também muita gente das cidades vizinhas de Jerusalém, levando doentes e atormentados por espíritos imundos, e todos eram curados.
17 UPonzhi onəm oga mpyal awop ka̱ nkpaktak onəm va̱ nzəng ka̱ na ká̱ idongkong oSaduki va̱ ka̱ ta te, ìkpar nəm oza̱ ka̱ oza̱ pa̱ makmak.
17 Levantando-se, porém, o sumo sacerdote e todos os que estavam com ele, isto é, o partido dos saduceus, ficaram com muita inveja,
18 Oza̱ wur onəm oga nre kùk ka̱ nzhi ikan.
18 prenderam os apóstolos e os recolheram à prisão pública.
19 Ká̱ ìzwam te, umaleka ɓa bol anung nzhi ikan fa ka̱ oza̱. Uza̱ là óza̱ pa̱,
19 Mas, de noite, um anjo do Senhor abriu as portas da prisão e, levando-os para fora, lhes disse:
20 <<O ga ashe Nzhi Inan o tong o là nnap iriri ipipye va̱ ta̱ ónəm.>>
20 — Vão ao templo e digam ao povo todas as palavras desta Vida.
21 Oza̱ fe nnap va̱ ta̱ te, ya atak ka̱ ntan. Te oza̱ ga ashe Nzhi Inan ɗyang iya̱m wa nva ma là óza̱. UPonzhi onəm oga mpyal awop ɓa ka̱ onəm va̱ nzəng ka̱ na te, oza̱ wór awór ka̱ ashe nzhi *mɓut nchumchum. Ma wór nkpaktak onəmgbak oIsa̱rila ɓut te, ma re nre pa̱ ma ɓa ka̱ onəm oga nre aYesu Kəristi va̱ ma kùk ka̱ nzhi ikan a.
21 Tendo ouvido isto, logo ao amanhecer entraram no templo e ensinavam. Quando chegaram o sumo sacerdote e os que estavam com ele, convocaram o Sinédrio e todo o conselho dos anciãos do povo de Israel e mandaram buscar os apóstolos na prisão.
22 Onəm oga mpangchi atak ka̱ Nzhi Inan ga nre va̱ ta te, oza̱ ga ya onəm va̱ ma kùk va̱ ka̱t. Te oza̱ le ɓa là pa̱,
22 Mas, quando os guardas chegaram lá, não os encontraram no cárcere. E, voltando, relataram,
23 <<I ga i ya anung nzhi ikan ma vəvəng pa̱ dakdak. Onəm oga mpangchi atak oma tong ka̱nun-asa̱l. Ka̱ nva̱ngva̱ i bol anung atak i tan te, i ya unəm ro ka̱ ta ka̱t.>>
23 dizendo: — Encontramos a prisão fechada com toda a segurança e as sentinelas nos seus postos junto às portas; mas, abrindo as portas, não encontramos ninguém dentro.
24 Unəm uchumchum onəm oga mpanchi atak ka̱ ashe Nzhi Inan ka̱ onəm oga mpyal awop ochumchum fe wanta̱ te, nnap onəm aYesu va̱ ta̱ ɗak oza̱ pa̱ i ga i kur san yà?
24 Quando o capitão do templo e os principais sacerdotes ouviram estas informações, ficaram perplexos a respeito deles e do que viria a ser isto.
25 Te unəm ro ɓa ka̱ ngha̱n là óza̱ pa̱, <<Onəm va̱ o kuk ka̱ nzhi ikan te, oma ya ka̱ ashe Nzhi Inan ka̱ nɗyang iya̱m ónəm.>>
25 Nesse momento, alguém chegou e lhes comunicou: — Vejam! Os homens que os senhores prenderam estão no templo ensinando o povo.
26 Te unəm uchumchum onəm oga mpanchi atak ka̱ Nzhi Inan ka̱ onəm ro fa ga ɓa ka̱ onəm oga nre aYesu Kəristi va̱ ta. Oza̱ nyám ìkàm ro óza̱ ka̱t. Ka̱kul oza̱ ka̱ nnəm ayər onəm pa̱ kan oza̱ a kwan oza̱ ká̱ ipáng ka̱t.
26 Então o capitão e os guardas foram e os trouxeram sem violência, porque temiam ser apedrejados pelo povo.
27 Oza̱ ɓa nak oza̱ tong ka̱ mpyal onəm oga ashe mɓut nchumchum. Te uponzhi onəm oga mpyal awop kat oza̱ pa̱,
27 Trouxeram os apóstolos, apresentando-os ao Sinédrio. E o sumo sacerdote os interrogou,
28 <<O bám sang yà? I won wo pa̱ gənggəng pa̱ kan o ɗyang iya̱m ónəm ka̱ ashe aɗin anəm wo va̱ ta ka̱t te, o fe ka̱t ɗò? Ashe aUrushelima gang chit pa̱ lat ka̱ nɗyang wo. O ɗom pa̱ na a yà pa̱ akat ikú anəm va̱ ta i təm mmayi na ká̱ ishi ɗò?>>
28 dizendo: — Não é verdade que ordenamos expressamente que vocês não ensinassem nesse nome? No entanto, vocês encheram Jerusalém com a doutrina de vocês e ainda querem lançar sobre nós o sangue desse homem.
29 Te uBiturus ka̱ owan wo onəm oga nre aYesu kəristi na ama̱n á na pa̱, <<Nkpak pa̱ i kpak nnap Inan ka̱ nva̱ pa̱ i kpak nja anəm a.
29 Então Pedro e os demais apóstolos afirmaram: — É mais importante obedecer a Deus do que aos homens.
30 Inan okəka yi uwa won ku uYesu ka̱ atak ikú. Unəm va uwa o gba̱l na ka̱ atak mpak na ka̱ apal akun ikú a.
30 O Deus de nossos pais ressuscitou Jesus, a quem vocês mataram, pendurando-o num madeiro.
31 Uwa Inan won ka̱ na ɓa ga apaɓur a na atak-nsat á na ka̱wo ari wo. Uza̱ ta̱l uPonzhi kan Unəm uga Nna Iriri kpa, na uza̱ a nak oIsa̱rila a re nnap-mɓá̱ngɓa̱ng na ma yar óza̱.
31 Deus, porém, com a sua mão direita, o exaltou a Príncipe e Salvador, a fim de conceder a Israel o arrependimento e a remissão de pecados.
32 Mmayi i tong onəm oga nla iya̱m va i nyi ka̱ apal ishi nnap va̱ ta̱ pa̱ kpaktak. ARuhu-Nəna̱n i nənəm pa na kpa. ARuhu va Inan na ónəm oga nkpak nnap nnəm á na a.>>
32 E nós somos testemunhas destes fatos — nós e o Espírito Santo, que Deus deu aos que lhe obedecem.
33 Oza̱ fe wanta̱ te, a lak ìgwak óza̱ pa̱ makmak. Oza̱ ɗom pa̱ ka̱ o gba̱ng oza̱.
33 Eles, porém, ouvindo isso, se enfureceram e queriam matá-los.
34 Te uFarisi ro aɗiɗin pa̱ uGamaliyal unəm uga nɗyang nnap-mpakpak va onəm pa̱ kpaktak nak inəm nak á na, a won ga akul ka̱ ashe mɓut. Uza̱ là pa̱ onəm va̱ ta a fa agbai kan.
34 Mas, levantando-se no Sinédrio um fariseu chamado Gamaliel, mestre da lei, respeitado por todo o povo, mandou que os apóstolos fossem levados para fora, por um momento.
35 Te uza̱ là ówan wo pa̱, <<Ónəm oga aIsa̱rila, o nəm dakdak ká̱ iya̱m va̱ o ɗom nnənəm ónəm va̱ ta̱.
35 Então disse ao Sinédrio: — Israelitas, tenham cuidado com o que vão fazer a estes homens.
36 Ka̱ ya te, unəm ro uwa ka̱ ya aɗiɗin pa̱ uTadus. Uza̱ yar ishi wo pa̱ mmawó iya̱m ro. Onəm chu igba̱l pa̱ ineɗən chu va yar nvəva̱ng Ma gba̱l na. Ma lyan-shin onənəm. Te unəm ro fe iya̱m ro ka̱ apal ishi oza̱ lap ka̱t.
36 Porque algum tempo atrás se levantou Teudas, dizendo ser alguém muito importante, ao qual se juntaram cerca de quatrocentos homens. Mas ele foi morto, e todos os que lhe obedeciam se dispersaram e foram reduzidos a nada.
37 A le te, uYahuda uga mbin aGalili ka̱ ya ka̱ ashe nra ngga nkun iyəl onəm. Uza̱ yan nnap *oRoma har a dap nnap nnəm onəm pa̱ kyak oza̱ yar nvəva̱ng. Ma gba̱l na kpa. Te onənəm lyanshin pa̱ kpaktak.
37 Depois desse, levantou-se Judas, o galileu, nos dias do recenseamento, e levou muitos consigo. Também este foi morto, e todos os que lhe obedeciam foram dispersos.
38 N-yanmata̱ ka̱ apal ishi nnap onəm va̱ ta̱ jiwo te, mmami ka̱ nla pa̱ ma re oza̱ pa̱ kwák. Ka̱kul a yà pa̱ iya̱m va̱ oza̱ ka̱ nnənəm kan nnap anəm te, nna i ga i mai ká̱ ishi wo.
38 Neste caso de agora, digo a vocês: Não façam nada contra esses homens. Deixem que vão embora, porque, se este plano ou esta obra vem de homens, será destruído;
39 A ya nnyi pa̱ nnap Inan nnandər te, ó ya ka̱ asa̱l ro pa̱ o ɗa̱t oza̱ ka̱t. O nəm dakdak ka̱kul le kan a won a yà pa̱ mmawó ka̱ nlung Inan ka̱t.>>
39 mas, se vem de Deus, vocês não poderão destruí-los e correm o risco de estar lutando contra Deus. E os membros do Sinédrio concordaram com Gamaliel.
40 Oza̱ ma̱n ká̱ ichəchən. Te oza̱ wór onəm oga nre aYesu Kəristi tan. Oza̱ nəm asap óza̱ nzəng ka̱ ngwon oza̱ pa̱ kan oza̱ a là nnap ro ka̱ ashe aɗin aYesu lap ka̱t. Te oza̱ re oza̱.
40 Então chamaram os apóstolos e os açoitaram. E, ordenando-lhes que não falassem no nome de Jesus, os soltaram.
41 Onəm oga nre aYesu Kəristi fa ka̱ atak onəm va̱ ta ka̱ nchang ìgwak pa̱ ma ya məma pa̱ ma na ìwuswa ónəm wa nji oza̱ kpa ka̱kul aɗin aYesu.
41 E eles se retiraram do Sinédrio muito alegres por terem sido considerados dignos de sofrer afrontas por esse Nome.
42 Nza̱ ilum nggo ka̱ ashe Nzhi Inan nchumchum, ka̱ nzhí onəm te, oza̱ ba̱k ka̱ nɗyang iya̱m ka̱t. Oza̱ i là nnap-nlà ngga nchang nfe kpa pa̱ uYesu uwa uKəristi va̱.
42 E todos os dias, no templo e de casa em casa, não cessavam de ensinar e de pregar que Jesus é o Cristo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.