Atos 23

yer (YER) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 UBulus pak iwu ónəm oga ashe *mɓut nchumchum va̱ ta te, uza̱ là pa̱, <<Ógənang mi, ìgwak mi pa̱ zarara̱ ka̱ mpyal Inan ka̱ apal ishi inok mi har ɓa chu nda ta̱.>>
1 Paulo, fitando os olhos nos membros do conselho, disse: Irmãos, eu tenho procedido diante de Deus com toda a boa consciência ate o dia de hoje...
2 UHananiya uponzhi onəm oga mpyal awop fe nnap-nlà va̱ ta̱ te, uza̱ là ónəm va̱ tong dat ku uBulus pa̱ oza̱ a ləp anung á na ka̱ awo.
2 Mas Ananias, sumo sacerdote, mandou aos que estavam ao seu lado que lhe batessem na boca.
3 Te uBulus là á na pa̱, <<Inan i ləp ɓu kpa âgúng va ma wór ká̱ ipang iləfər. U təm ka̱ ta mmaɓu ka̱ nnap-akwali á mi ka̱ nnap-mpakpak. Chit te, ɓu gantal nnap-mpakpak ji ɓu pa̱ shat ka̱ atak nnak ma ləp mi ɗò?>>
3 Então Paulo lhe disse: Deus te ferirá também a ti, hipócrita! Tu estás aí assentado para julgar-me segundo a lei, e contra a lei mandas que eu seja ferido?
4 Onəm va̱ tong ka̱ ta te, oza̱ là ûBulus pa̱, <<Uponzhi onəm oga mpyal awop uji Inan wa ɓu pwat ɗò?>>
4 Os assistentes disseram: Tu injurias o sumo sacerdote de Deus.
5 UBulus là pa̱, <<N nyi pa̱ uwa uponzhi onəm oga mpyal awop ka̱t. Ka̱kul ma lir ka̱ ashe nnap-nlà Inan pa̱, <Kan wa là iya̱m ɓá̱ngɓa̱ng ro ka̱ apal ishi anəm uga nnəm ka̱ onəm ɓu ka̱t.> >>
5 Respondeu Paulo: Não sabia, irmãos, que é o sumo sacerdote. Pois está escrito: Não falarás mal do príncipe do teu povo {Ex 22,28}.
6 UBulus nyinyi pa̱ oro ka̱ ashe oza̱ oFarisi. Oro nnyi te, *oSaduki. Te uza̱ là pa̱ gbá̱ngbá̱n ka̱ ashe mɓut va̱ ta pa̱, <<Ógənang, mmami uFarisi. Upo mi uFarisi na kpa. Ka̱kul pa̱ n na nnandər pa̱ ngwon ka̱ atak ikú nna yà te, ma ka̱ nnap-akwali á mi a?>>
6 Paulo sabia que uma parte do Sinédrio era de saduceus e a outra de fariseus e disse em alta voz.: Irmãos, eu sou fariseu, filho de fariseus. Por causa da minha esperança na ressurreição dos mortos é que sou julgado.
7 Uza̱ là nnap va̱ ta te, ndap-zər won ká̱ ishimshe oFarisi ka̱ oSaduki. A nak te, mɓut kap pa̱ mparəm.
7 Ao dizer ele estas palavras, houve uma discussão entre os fariseus e os saduceus, e dividiu-se a assembléia.
8 OSaduki là pa̱ ngwong ka̱ atak ikú ya ka̱t. Pa̱ iya̱m ro ya pa̱ oma̱leka ka̱ oga aruhu ka̱t. OFarisi te, oza̱ na nnandər pa̱ nkpaktak iya̱m iga ishaɗən va̱ ta nna ya.
8 {Pois os saduceus afirmam não haver ressurreição, nem anjos, nem espíritos, mas os fariseus admitem uma e outra coisa.}
9 Achu wong pa̱ makmak. Onəm oga nɗyang nnap-mpakpak va̱ oFarisi te, oza̱ won tong ga akul yan kəkam pa̱, <<I ya mpat nro ka̱ ashe nnap anəm va̱ ta̱ ka̱t. Mo te, aruhu nggo a là nnap ka̱ na ɗa? Ka̱t te, umaleka ro nggo.>>
9 Originou-se, então, grande vozearia. Levantaram-se alguns escribas dos fariseus e contestaram ruidosamente: Não achamos mal algum neste homem. {Quem sabe} se não lhe falou algum espírito ou um anjo...
10 Ndap-zər va̱ ta ka̱ nsur te, uponzhi oshozha là ónəm wò pa̱ oza̱ a ga a vyat uBulus oza̱ a tar ka̱ na ka̱ ashe abaraki. Ka̱kul ayər nəm na pa̱ kan oza̱ a wa a kan na ka̱t.
10 A discussão fazia-se sempre mais violenta. O tribuno temeu que Paulo fosse despedaçado por eles e mandou aos soldados que descessem, o tirassem do meio deles e o levassem para a cidadela.
11 Ká̱ ìzwam te, uPonzhi-Yesu fa sat dat ka̱ uBulus là á na pa̱, <<Re ìgwak ɓu a kam. Wa nva u nyám nnap ka̱ apal ishi mi ka̱ ashe aUrushelima ta̱ te, nkpak pa̱ u ga u nyám ka̱ ashe aRom kpa.>>
11 Na noite seguinte, apareceu-lhe o Senhor e lhe disse: Coragem! Deste testemunho de mim em Jerusalém, assim importa também que o dês em Roma.
12 Ìpin fa kpa̱k te, oYahudi ro sar anung nzəng ka̱ nsóng anung pa̱ o ri iya̱m-nrì ka̱t, ó wa iya̱m ro ka̱t kpa, ya o gba̱l uBulus kan.
12 Quando amanheceu, coligaram-se alguns judeus e juraram com imprecações não comer nem beber nada, enquanto não matassem Paulo.
13 Onəm va̱ sar anung te, oza̱ ji ìsəm neɗən ji.
13 Eram mais de quarenta as pessoas que fizeram essa conjuração.
14 Oza̱ ga atak onəm oga mpyal awop ochumchum ka̱ onəmgbak là óza̱ pa̱, <<I sóng anung akámkám chit pa̱ í ri iya̱m ro ka̱t, ya i gba̱l uBulus kan.
14 Foram apresentar-se aos sumos sacerdotes e aos cidadãos, dizendo: Juramos solenemente nada comer enquanto não matarmos Paulo.
15 Ka̱kul nva̱ ta te, mmawó ka̱ onəm oga ashe mɓut ngga nnap-akwali o ga ka̱ ayə́ng ûponzhi oshozha ka̱ ashe ntan pa̱ uza̱ a ɓa ka̱ uBulus awo. Pa̱ o ɗom ngbap nnənap va̱ ta̱ kà̱ɗi pa̱ dakdak. I ɗa̱mshi izər chit kan i lok na i gəl na i gba̱l, uza̱ i chu atak wo ka̱t.>>
15 Vós, pois, ide com o conselho requerer do tribuno que o conduza à vossa presença, como se houvésseis de investigar com mais precisão a sua causa; e nós estamos prontos para matá-lo durante o trajeto.
16 Ukyan aBulus ro ununggwan fe nnap va̱ ta te, uza̱ ga abaraki oshozha ga là úBulus.
16 Mas um filho da irmã de Paulo, inteirado da cilada, dirigiu-se à cidadela e o comunicou a Paulo.
17 Te uBulus wór unəm uchumchum oshozha ro là á na pa̱, <<Ga ku uyenza̱m va̱ ta̱ ka̱ atak aponzhi wo. Uwa ya ká̱ iya̱m ro pa̱ o là á na.>>
17 Este chamou a si um dos centuriões e disse-lhe: Leva este moço ao tribuno, porque tem alguma coisa a lhe transmitir.
18 Uza̱ ka̱m na ga ka̱ ka̱ atak aponzhi oza̱. Uza̱ là á na pa̱, <<UBulus unəm va ka̱ ashe ikan, wór mi te, a là á mi pa̱ m ɓa ka̱ uyenza̱m va̱ ta̱ ka̱ atak ɓu. Ka̱kul uwa ya ká̱ iya̱m ro pa̱ o là aɓu.>>
18 Ele o introduziu à presença do tribuno e lhe disse: O preso Paulo rogou-me que trouxesse este moço à tua presença, porque tem alguma coisa a dizer-te.
19 Uponzhi oshozha va̱ ta kpán uyen va̱ ta ka̱wo oza̱ səng pa̱ ɗa̱p te, uza̱ ɓəp na pa̱, <<Iza̱ u ɗom pa̱ u là á mi yà?>>
19 O tribuno, tomando-o pela mão, retirou-se com ele à parte e perguntou: Que tens a dizer-me?
20 Uza̱ là á na pa̱, <<OYahudi nəm ichən chit pa̱ o ɓa ka̱ ayən aɓu pa̱ u ɓa ka̱ uBulus awo ìpin ka̱ ashe mɓut nchumchum ngga nnap-akwali. Oza̱ i nap akwam pa̱ o ɗom ngbap nnənap pa̱ dakdak kà̱ɗi.
20 Respondeu-lhe ele: Os judeus têm combinado rogar-te amanhã que apresentes Paulo ao Grande Conselho, como se houvessem de inquirir dele alguma coisa com mais precisão.
21 Kang wa ma̱n wa fe ayən oza̱ ka̱t. Ka̱kul onəm ji ìsəm ineɗəng ji ka̱ nra anyimnyal ka̱ nlok na. Onəm va̱ ta son anung chit pa̱ o ri iya̱m ka̱t. Ó wa iya̱m ro ka̱t kpa, ya o gba̱l uBulus kan. Oza̱ gba̱l ka̱ nran izər chit. Mmaɓu na chwat oza̱ ka̱ nlok pa̱ u fe ayən oza̱.>>
21 Mas tu não creias, porque mais de quarenta homens dentre eles lhe armam traição. Juraram solenemente nada comer, nem beber, enquanto não o matarem. Eles já estão preparados e só esperam a tua permissão.
22 Uponzhi oshozha va̱ ta là úyenza̱m va̱ ta pa̱ uza̱ a ga. Uza̱ won na pa̱, <<Kang wa là únəm ro pa̱ u ɓu u là nnap va̱ ta̱ á mi chit ka̱t.>>
22 Então o tribuno despediu o moço, ordenando-lhe que a ninguém dissesse que o havia avisado.
23 Te uponzhi oshozha va̱ ta wór oshozha wo ochumchum pa̱ oparəm là óza̱ pa̱, <<O nak oshozha igba̱l pa̱ iparəm a ran izər ka̱ oro oga ipəri ìsəm pa̱ ifangshat, ka̱ oro oga aɓár igba̱l pa̱ iparəm. Oza̱ i ga aKaisariya ka̱ acham pa̱ fangzəngtəng ká̱ ìzwam nda.
23 Depois disso, chamou ele dois centuriões e disse-lhes: Preparai duzentos soldados, setenta cavaleiros e duzentos lanceiros para irem a Cesaréia à terceira hora da noite.
24 O ram ipəri ro ka̱kul aBulus na ma ga ka̱ na úFelis kan ishi a nan na ka̱t.>>
24 Aprontai também cavalgaduras para Paulo, que tendes de levar com toda a segurança ao governador Félix.
25 Uza̱ lir awasika úgomna va̱ ta pa̱,
25 E ele escreveu uma carta nestes termos:
26 <<Awasika va̱ ta̱ fa ka̱ atak mi uKalaudiyas Lisiyas na a ga atak ɓu anəm uchumchum uGomna uFelis. Mmami ka̱ nre anung aɓu pa̱ makmak.
26 Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix, saúde!
27 Unəm va̱ ta̱ oYahudi ka̱ kpán na. Oza̱ ɗom pa̱ o ka̱ o gba̱l na kan n ga n ka̱mshishi ka̱ oshozha mi. Ka̱kul n fe pa̱ uza̱ uyen ga mbin aRoma.
27 Esse homem foi preso pelos judeus e estava a ponto de ser morto por eles, quando eu, sobrevindo com a tropa, o livrei, ao saber que era romano.
28 Ka̱ n ɗom nnyi iya̱m va̱ uza̱ pat óza̱. A nak te, n ga ka̱ na ka̱ mpyal mɓut oza̱ nchumchum ngga nnap-akwali.
28 Então, querendo saber a causa por que o acusavam, levei-o ao Grande Conselho.
29 Iya̱m va̱ n nyi te, pa̱ ka̱ apal ishi nnap-mpakpak oza̱. ká̱ nnà te, oza̱ là iya̱m ro va kur pa̱ ma gba̱l na ka̱kukul, ka̱t te pa̱ ma kuk na ka̱ nzhi ikan ka̱t.
29 Soube que era acusado sobre questões da lei deles, sem haver nele delito algum que merecesse morte ou prisão.
30 N fe pa̱ oza̱ sar anung chit pa̱ o gba̱l na. Te n kali ka̱t, mmami ka̱ nre nre ka̱ na pa̱ kəlak ka̱ atak ɓu. N là ónəm va̱ chit ka̱ nnap-nlà ka̱ apəpal pa̱ oza̱ a ɓa a shal aɓu.>>
30 Mas, como tivesse chegado a mim a notícia das traições que maquinavam contra ele, envio-o com urgência a ti, intimando também aos acusadores que recorram a ti. Adeus.
31 Oshozha va̱ ta ga ku uBulus wa nva ma là óza̱ a. Oza̱ ga ka̱ na ga chu aAntipatiris ká̱ ìzwam va̱ ta.
31 Os soldados, conforme lhes fora ordenado, tomaram Paulo e o levaram de noite a Antipátride.
32 Ìpin fa kpa̱k te, oza̱ re oshozha oga ipəri ga ka̱ na. Oza̱ te, oza̱ le abaraki.
32 No dia seguinte, voltaram para a guarnição, deixando que os soldados da cavalaria o escoltassem.
33 Oshozha oga ipəri va̱ ta ɓa chu aKaisariya te, oza̱ na awasika va̱ úgomna. Oza̱ yichi uBulus á na kpa.
33 À sua chegada a Cesaréia, entregaram ao governador a carta e apresentaram-lhe também Paulo.
34 Uza̱ kun awasika va̱ ta te, uza̱ ɓəp uBulus pa̱ uza̱ fa ka̱ che yà? Uza̱ fe pa̱ uza̱ fa ka̱ aCiliciya te,
34 Ele, depois de lê-la e perguntar de que província ele era, sabendo que era da Cilícia, disse:
35 uza̱ là pa̱, <<Onəm va̱ ka̱ nnap-nlà ka̱ apal ishi ɓu a ɓa a chu kan mi kat wo.>> Uza̱ nak pa̱ ma ga ku uBulus ka̱ nzhi iponzhi aHirudus ma pángchi na ka̱ ta.
35 Ouvir-te-ei quando chegarem teus acusadores. Mandou, então, que Paulo fosse guardado no pretório de Herodes.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.