Atos 23
yer (YER) vs NTLH
1 UBulus pak iwu ónəm oga ashe *mɓut nchumchum va̱ ta te, uza̱ là pa̱, <<Ógənang mi, ìgwak mi pa̱ zarara̱ ka̱ mpyal Inan ka̱ apal ishi inok mi har ɓa chu nda ta̱.>>
1 Então Paulo olhou firmemente para os membros do Conselho e disse: — Meus irmãos, tenho vivido até hoje com a consciência limpa diante de Deus.
2 UHananiya uponzhi onəm oga mpyal awop fe nnap-nlà va̱ ta̱ te, uza̱ là ónəm va̱ tong dat ku uBulus pa̱ oza̱ a ləp anung á na ka̱ awo.
2 Mas Ananias, o Grande Sacerdote , mandou que os homens que estavam perto de Paulo dessem um tapa na boca dele.
3 Te uBulus là á na pa̱, <<Inan i ləp ɓu kpa âgúng va ma wór ká̱ ipang iləfər. U təm ka̱ ta mmaɓu ka̱ nnap-akwali á mi ka̱ nnap-mpakpak. Chit te, ɓu gantal nnap-mpakpak ji ɓu pa̱ shat ka̱ atak nnak ma ləp mi ɗò?>>
3 Aí Paulo disse a Ananias: — Hipócrita, Deus o castigará por isso! Você está sentado aí para me julgar de acordo com a
4 Onəm va̱ tong ka̱ ta te, oza̱ là ûBulus pa̱, <<Uponzhi onəm oga mpyal awop uji Inan wa ɓu pwat ɗò?>>
4 Os homens que estavam perto de Paulo perguntaram: — Você está insultando o Grande Sacerdote, o
5 UBulus là pa̱, <<N nyi pa̱ uwa uponzhi onəm oga mpyal awop ka̱t. Ka̱kul ma lir ka̱ ashe nnap-nlà Inan pa̱, <Kan wa là iya̱m ɓá̱ngɓa̱ng ro ka̱ apal ishi anəm uga nnəm ka̱ onəm ɓu ka̱t.> >>
5 Paulo respondeu: — Meus irmãos, eu não sabia que ele é o Grande Sacerdote. Pois as
6 UBulus nyinyi pa̱ oro ka̱ ashe oza̱ oFarisi. Oro nnyi te, *oSaduki. Te uza̱ là pa̱ gbá̱ngbá̱n ka̱ ashe mɓut va̱ ta pa̱, <<Ógənang, mmami uFarisi. Upo mi uFarisi na kpa. Ka̱kul pa̱ n na nnandər pa̱ ngwon ka̱ atak ikú nna yà te, ma ka̱ nnap-akwali á mi a?>>
6 Quando Paulo percebeu que alguns do Conselho eram do partido dos saduceus e outros do partido dos fariseus , disse bem alto: — Meus irmãos, eu sou fariseu e filho de fariseus. Estou aqui sendo julgado porque creio que os mortos vão ressuscitar.
7 Uza̱ là nnap va̱ ta te, ndap-zər won ká̱ ishimshe oFarisi ka̱ oSaduki. A nak te, mɓut kap pa̱ mparəm.
7 Assim que ele disse isso, os fariseus e os saduceus começaram a discutir, e o Conselho se dividiu.
8 OSaduki là pa̱ ngwong ka̱ atak ikú ya ka̱t. Pa̱ iya̱m ro ya pa̱ oma̱leka ka̱ oga aruhu ka̱t. OFarisi te, oza̱ na nnandər pa̱ nkpaktak iya̱m iga ishaɗən va̱ ta nna ya.
8 É que os saduceus não creem que os mortos vão ressuscitar, nem que existem anjos ou espíritos; mas os fariseus creem nessas coisas.
9 Achu wong pa̱ makmak. Onəm oga nɗyang nnap-mpakpak va̱ oFarisi te, oza̱ won tong ga akul yan kəkam pa̱, <<I ya mpat nro ka̱ ashe nnap anəm va̱ ta̱ ka̱t. Mo te, aruhu nggo a là nnap ka̱ na ɗa? Ka̱t te, umaleka ro nggo.>>
9 E assim a gritaria aumentou ainda mais. Então alguns mestres da Lei que pertenciam ao partido dos fariseus se levantaram e protestaram. Eles disseram: — Não vemos nenhum mal neste homem. Pode ser mesmo que um anjo ou um espírito tenha falado com ele.
10 Ndap-zər va̱ ta ka̱ nsur te, uponzhi oshozha là ónəm wò pa̱ oza̱ a ga a vyat uBulus oza̱ a tar ka̱ na ka̱ ashe abaraki. Ka̱kul ayər nəm na pa̱ kan oza̱ a wa a kan na ka̱t.
10 A briga chegou a tal ponto, que o comandante ficou com medo de que Paulo fosse despedaçado por eles. Por isso mandou os guardas descerem para tirar Paulo do meio deles e o levar de volta para a fortaleza.
11 Ká̱ ìzwam te, uPonzhi-Yesu fa sat dat ka̱ uBulus là á na pa̱, <<Re ìgwak ɓu a kam. Wa nva u nyám nnap ka̱ apal ishi mi ka̱ ashe aUrushelima ta̱ te, nkpak pa̱ u ga u nyám ka̱ ashe aRom kpa.>>
11 Na noite seguinte o Senhor Jesus apareceu a Paulo e disse:
12 Ìpin fa kpa̱k te, oYahudi ro sar anung nzəng ka̱ nsóng anung pa̱ o ri iya̱m-nrì ka̱t, ó wa iya̱m ro ka̱t kpa, ya o gba̱l uBulus kan.
12 Na manhã seguinte alguns judeus se ajuntaram e juraram que não iam comer nem beber nada enquanto não matassem Paulo.
13 Onəm va̱ sar anung te, oza̱ ji ìsəm neɗən ji.
13 Os homens que combinaram fazer isso eram mais de quarenta.
14 Oza̱ ga atak onəm oga mpyal awop ochumchum ka̱ onəmgbak là óza̱ pa̱, <<I sóng anung akámkám chit pa̱ í ri iya̱m ro ka̱t, ya i gba̱l uBulus kan.
14 Eles foram falar com os chefes dos sacerdotes e com os líderes do povo e disseram: — Nós fizemos o seguinte juramento: “Que Deus nos amaldiçoe se comermos ou bebermos qualquer coisa enquanto não matarmos Paulo.”
15 Ka̱kul nva̱ ta te, mmawó ka̱ onəm oga ashe mɓut ngga nnap-akwali o ga ka̱ ayə́ng ûponzhi oshozha ka̱ ashe ntan pa̱ uza̱ a ɓa ka̱ uBulus awo. Pa̱ o ɗom ngbap nnənap va̱ ta̱ kà̱ɗi pa̱ dakdak. I ɗa̱mshi izər chit kan i lok na i gəl na i gba̱l, uza̱ i chu atak wo ka̱t.>>
15 Agora vocês e o Conselho Superior , mandem pedir ao comandante que traga Paulo aqui. Digam que estão querendo examinar melhor o caso dele. Então, antes que ele chegue, nós estaremos prontos para matá-lo.
16 Ukyan aBulus ro ununggwan fe nnap va̱ ta te, uza̱ ga abaraki oshozha ga là úBulus.
16 Mas o filho da irmã de Paulo ficou sabendo do plano; ele entrou na fortaleza e contou tudo a Paulo.
17 Te uBulus wór unəm uchumchum oshozha ro là á na pa̱, <<Ga ku uyenza̱m va̱ ta̱ ka̱ atak aponzhi wo. Uwa ya ká̱ iya̱m ro pa̱ o là á na.>>
17 Então Paulo chamou um dos oficiais e disse: — Leve este moço ao comandante. Ele tem uma coisa para contar a ele.
18 Uza̱ ka̱m na ga ka̱ ka̱ atak aponzhi oza̱. Uza̱ là á na pa̱, <<UBulus unəm va ka̱ ashe ikan, wór mi te, a là á mi pa̱ m ɓa ka̱ uyenza̱m va̱ ta̱ ka̱ atak ɓu. Ka̱kul uwa ya ká̱ iya̱m ro pa̱ o là aɓu.>>
18 O oficial levou o moço ao comandante e disse: — Aquele preso que se chama Paulo mandou me chamar e pediu que eu trouxesse este moço porque ele tem uma informação para o senhor.
19 Uponzhi oshozha va̱ ta kpán uyen va̱ ta ka̱wo oza̱ səng pa̱ ɗa̱p te, uza̱ ɓəp na pa̱, <<Iza̱ u ɗom pa̱ u là á mi yà?>>
19 O comandante pegou o moço pela mão, levou-o para um lado e perguntou: — O que é que você tem para me contar?
20 Uza̱ là á na pa̱, <<OYahudi nəm ichən chit pa̱ o ɓa ka̱ ayən aɓu pa̱ u ɓa ka̱ uBulus awo ìpin ka̱ ashe mɓut nchumchum ngga nnap-akwali. Oza̱ i nap akwam pa̱ o ɗom ngbap nnənap pa̱ dakdak kà̱ɗi.
20 Ele respondeu: — Alguns judeus combinaram pedir ao senhor que leve Paulo amanhã ao Conselho Superior, com a desculpa de quererem examinar melhor o caso dele.
21 Kang wa ma̱n wa fe ayən oza̱ ka̱t. Ka̱kul onəm ji ìsəm ineɗəng ji ka̱ nra anyimnyal ka̱ nlok na. Onəm va̱ ta son anung chit pa̱ o ri iya̱m ka̱t. Ó wa iya̱m ro ka̱t kpa, ya o gba̱l uBulus kan. Oza̱ gba̱l ka̱ nran izər chit. Mmaɓu na chwat oza̱ ka̱ nlok pa̱ u fe ayən oza̱.>>
21 Mas não acredite nisso, pois mais de quarenta deles vão ficar escondidos esperando Paulo para o matar. Todos eles fizeram este juramento: “Que Deus nos amaldiçoe se comermos ou bebermos qualquer coisa antes de termos matado Paulo.” Eles estão prontos para cumprir o juramento e esperam apenas saber o que o senhor vai resolver.
22 Uponzhi oshozha va̱ ta là úyenza̱m va̱ ta pa̱ uza̱ a ga. Uza̱ won na pa̱, <<Kang wa là únəm ro pa̱ u ɓu u là nnap va̱ ta̱ á mi chit ka̱t.>>
22 Então o comandante respondeu: — Não diga a ninguém que você me contou isso. E mandou que o moço fosse embora.
23 Te uponzhi oshozha va̱ ta wór oshozha wo ochumchum pa̱ oparəm là óza̱ pa̱, <<O nak oshozha igba̱l pa̱ iparəm a ran izər ka̱ oro oga ipəri ìsəm pa̱ ifangshat, ka̱ oro oga aɓár igba̱l pa̱ iparəm. Oza̱ i ga aKaisariya ka̱ acham pa̱ fangzəngtəng ká̱ ìzwam nda.
23 Então o comandante chamou dois oficiais e disse: — Arranjem duzentos soldados, e mais setenta cavaleiros, e duzentos lanceiros para ir até a cidade de Cesareia. Estejam prontos para sair daqui às nove horas da noite.
24 O ram ipəri ro ka̱kul aBulus na ma ga ka̱ na úFelis kan ishi a nan na ka̱t.>>
24 Preparem também cavalos para Paulo montar e o levem com toda a segurança para o governador Félix.
25 Uza̱ lir awasika úgomna va̱ ta pa̱,
25 Depois o comandante escreveu uma carta que dizia o seguinte:
26 <<Awasika va̱ ta̱ fa ka̱ atak mi uKalaudiyas Lisiyas na a ga atak ɓu anəm uchumchum uGomna uFelis. Mmami ka̱ nre anung aɓu pa̱ makmak.
26 “Excelentíssimo Governador Félix, “Saudações.
27 Unəm va̱ ta̱ oYahudi ka̱ kpán na. Oza̱ ɗom pa̱ o ka̱ o gba̱l na kan n ga n ka̱mshishi ka̱ oshozha mi. Ka̱kul n fe pa̱ uza̱ uyen ga mbin aRoma.
27 “Alguns judeus agarraram este homem e quase o mataram. Quando soube que ele era cidadão romano, eu fui com os meus soldados e não deixei que ele fosse morto.
28 Ka̱ n ɗom nnyi iya̱m va̱ uza̱ pat óza̱. A nak te, n ga ka̱ na ka̱ mpyal mɓut oza̱ nchumchum ngga nnap-akwali.
28 Eu queria saber por que o estavam acusando e por isso resolvi levá-lo diante do Conselho Superior dos judeus.
29 Iya̱m va̱ n nyi te, pa̱ ka̱ apal ishi nnap-mpakpak oza̱. ká̱ nnà te, oza̱ là iya̱m ro va kur pa̱ ma gba̱l na ka̱kukul, ka̱t te pa̱ ma kuk na ka̱ nzhi ikan ka̱t.
29 Então descobri que ele não tinha feito nada para merecer a prisão ou a morte. A acusação contra ele era a respeito da própria lei deles.
30 N fe pa̱ oza̱ sar anung chit pa̱ o gba̱l na. Te n kali ka̱t, mmami ka̱ nre nre ka̱ na pa̱ kəlak ka̱ atak ɓu. N là ónəm va̱ chit ka̱ nnap-nlà ka̱ apəpal pa̱ oza̱ a ɓa a shal aɓu.>>
30 Quando fui informado de que havia um plano para matá-lo, resolvi mandá-lo ao senhor. E disse para aqueles judeus que fizessem as acusações na sua presença. “Saúde. “Cláudio Lísias.”
31 Oshozha va̱ ta ga ku uBulus wa nva ma là óza̱ a. Oza̱ ga ka̱ na ga chu aAntipatiris ká̱ ìzwam va̱ ta.
31 Então os soldados cumpriram as ordens. Pegaram Paulo e o levaram durante a noite até a cidade de Antipátride.
32 Ìpin fa kpa̱k te, oza̱ re oshozha oga ipəri ga ka̱ na. Oza̱ te, oza̱ le abaraki.
32 No dia seguinte os soldados voltaram para a fortaleza, deixando que os cavaleiros continuassem a viagem com Paulo.
33 Oshozha oga ipəri va̱ ta ɓa chu aKaisariya te, oza̱ na awasika va̱ úgomna. Oza̱ yichi uBulus á na kpa.
33 Eles o levaram para a cidade de Cesareia, deram a carta ao Governador e lhe entregaram Paulo.
34 Uza̱ kun awasika va̱ ta te, uza̱ ɓəp uBulus pa̱ uza̱ fa ka̱ che yà? Uza̱ fe pa̱ uza̱ fa ka̱ aCiliciya te,
34 O Governador leu a carta e perguntou a Paulo de onde ele era. Quando soube que era da região da Cilícia,
35 uza̱ là pa̱, <<Onəm va̱ ka̱ nnap-nlà ka̱ apal ishi ɓu a ɓa a chu kan mi kat wo.>> Uza̱ nak pa̱ ma ga ku uBulus ka̱ nzhi iponzhi aHirudus ma pángchi na ka̱ ta.
35 disse: — Quando os seus acusadores chegarem, eu ouvirei o que você tem para dizer. Em seguida mandou que ele ficasse preso no palácio do Governador .
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.