2 Samuel 19
yer (YER) vs NTLH
1 Mmá là ûJowap pa̱ uDawuda ka̱ nyə́ng ikú aAbsalom ká̱ mɓa̱ng ìgwak.
1 Contaram a Joabe que o rei Davi estava chorando e se lamentando por causa de Absalão.
2 Ka̱kul nva̱ ta te, ìgwan va̱ mmá nəm ká̱ n̂da va̱ ta te, a wal aɗor ka̱ atak onəm pa̱ kpaktak, ka̱kul onəm fe pa̱ uponzhi ka̱ nyə́ng ka̱kul ayen wò ununggwan.
2 Assim, naquele dia, a alegria da vitória virou tristeza para toda a tropa de Davi porque eles souberam que o rei estava chorando a morte do seu filho.
3 Oshozha mwom kang i táng ìtong n̂da va̱ ta wa oshozha va mmá ri ká̱ ìkum kang iwuswa nəm oza̱ kà̱ ntáng ìtong á.
3 Eles voltaram e entraram na cidade em silêncio, como fazem os soldados que fogem da batalha, envergonhados.
4 Uponzhi gún asa̱l awu wò kang i yə́ng pa̱ gbá̱nggbá̱ng, i là kà̱ pa̱, <<Àyen mi uAbsalom, áAbsalom, áyen mi, áyen mi.>>
4 O rei havia coberto o rosto e gritava alto: — Ó meu filho! Meu filho Absalão! Absalão, meu filho!
5 Te UJowap ga tar nzhi aponzhi kang à là á na pa̱, <<N̂da ta̱ u na iwuswa ôshozha ɓu chit. Oza̱ mà ka̱m ishi irirì ɓu, ká̱ irirì ovan ɓu onunggwan ká̱ ochar, ká̱ ochar ɓu, ká̱ ochar va mí nak ka̱ ashe nzhi pa kùk.
5 Então Joabe foi à casa do rei e lhe disse: — Hoje o senhor humilhou os seus soldados, aqueles que salvaram a sua vida, a vida dos seus filhos e filhas e a vida das suas esposas e
6 U ma̱n unəm uga nkpang ɓu wà, onəm va̱ ma̱n ɓu ǹnyi te, u yang oza̱. N̂da ta̱ u nyám chit mbang pa̱, onəm oga mpyal oshozha ɓu, ká̱ onəm va̱ ka̱ vəng oza̱, a sat iya̱m iro ka̱ mpyal ɓu ka̱t. N ya chit pa̱ ka̱ chəchàng ká̱ ɓu, ká̱ yà pa̱ uAbsalom uwa yà ká̱ iriri kang mmayi te ká̱ kú pa̱ kpaktak.
6 O senhor odeia os que o amam e ama aqueles que o odeiam. E mostrou que os seus oficiais e os seus soldados não valem nada para o senhor. Eu estou vendo agora que o senhor ficaria muito feliz se hoje Absalão estivesse vivo e todos nós estivéssemos mortos.
7 Ǹyangmata̱ wong fa na u kam irəng ônəm ɓu. A yà pa̱ ɓu wong ɓu fa ka̱t te, n sóng anung ká̱ uYawe, unəm uro i yà ká̱ ntəm nzəng ká̱ ɓu ká̱ izwam va̱ ta̱ ka̱t. Nva̱ ta̱ i ga mɓá̱ng i ji oga iya̱m va̱ ji ka̱ ya ɓu ká̱ ivanza̱m ɓu ɓa chu n̂da va̱ ta̱.>>
7 Vá agora e dê uma palavra de elogio aos seus soldados. Se não fizer isso, eu juro, em nome de Deus, o Senhor , que amanhã de manhã nenhum deles estará do seu lado. E esse seria o pior desastre de toda a sua vida.
8 Te uPonzhi wong fa təm ka̱ atak va̱ mí ɓut kà̱ ka̱ anung asa̱l ìtong. Awalang va̱ mmá là ônəm pa̱, <<Uponzhi uwa təm ka̱ anung asa̱l ìtong.>> Te, onənəm pa̱ kpaktak ɓa atətak.
8 Então o rei se levantou e foi sentar-se perto do portão da cidade. Os seus soldados souberam que ele estava lá e se reuniram todos em volta dele. Enquanto isso, todos os israelitas tinham fugido, cada um para a sua casa.
9 Onəm oga aIsa̱rila pa̱ kpaktak ka̱ ndap izər ká̱ izər oza̱ pa̱, <<Uponzhi Dawuda wa ka̱m ishi yi ka̱ atak onəm ga nkpang yi oFilisti. Ǹyangmata̱ te, uza̱ chə́r chit, uza̱ re mbin ka̱kul aAbsalom.
9 E, em todo o país, eles começaram a brigar. Eles diziam: — O rei Davi nos livrou dos nossos inimigos. Ele nos livrou dos filisteus, mas agora fugiu de Absalão e saiu do país.
10 Kang uAbsalom va̱ i kyer na pa̱ a ya uponzhi yi te, a kú chit ka̱ atak ìkum. Iza̱ nak kang na o là iya̱m iro chit ka̱ apal nle mɓa ká̱ uponzhi ka̱t yà?>>
10 Nós escolhemos Absalão para ser o nosso rei, mas ele morreu na batalha. Então, por que não tentamos trazer o rei Davi de volta?
11 Oga nnap-nlà va̱ ta̱ oIsa̱rila ka̱ nləla tar achwang aPonzhi uDawuda te, uza̱ re ǹre ga atak onəm oga nshì iya̱m awop oma, uZadok ká̱ uAbiyata pa̱ mmá là oza̱ pa̱ oza̱ a ɓəp onəmgbak oYahudi pa̱, <<Iza̱ nak kang oza̱ oma i yà oga nkur anung ka̱ nlà nnap ngga nle ká̱ uponzhi ka̱ nzhizhi yà?
11 O rei Davi soube do que os israelitas estavam dizendo. Então enviou os sacerdotes Zadoque e Abiatar aos líderes de Judá para perguntarem o seguinte: — Por que vocês seriam os últimos a ajudar a trazer o rei de volta ao seu palácio?
12 Mmawó na ogənang mi, izər ká̱ nchə̀r mi. Iza̱ nak kang mmawó na o tong onəm oga nkur anung ka̱ nle ká̱ uponzhi ka̱ nzhi yà?
12 Vocês são meus parentes, da minha própria carne e do meu próprio sangue; por que vocês seriam os últimos a ajudar a me trazer de volta?
13 O là ûAmasa pa̱, <Mmaɓu izər ká̱ nchə̀r mi ka̱t ɗò? Inan á nap-akwali ká̱ mi, a yà pa̱ mmaɓu na uponzhi ìkum oshozha oIsa̱rila ka̱ anung aJowap ka̱t á.> >>
13 Davi também mandou-os dizer a Amasa: — Você é meu parente. De agora em diante, você será o comandante do exército em lugar de Joabe. Que Deus me mate se eu não fizer isso!
14 Wantá na uDawuda ga̱ɓa̱n igwak onəm oga aYahudi yà wa igwak anəm pa̱ uzəng. Te oza̱ re ǹre ûponzhi pa̱ uza̱ a le nzhi ka̱ nkpaktak onəm va̱ ka̱ atətak á.
14 Com essas palavras, o rei ganhou o coração de todos os homens de Judá, e eles mandaram lhe dizer que voltasse com todos os seus oficiais.
15 Te uponzhi ru asa̱l nzhi uza̱ ɓa chu anung aWang aUrdun.
15 Davi voltou e chegou até o rio Jordão. Os homens da tribo de Judá foram encontrá-lo em Gilgal, para acompanhá-lo na travessia do rio.
16 UShimeyi uya aGera ununggwan ka̱ akum ìjili aBenjamin ka̱ aBahurim, gha̱n fa ga nzəng ka̱ onəm oga aYahuda ka̱kul pa̱ na o gwang uponzhi uDawuda.
16 Ao mesmo tempo, Simei, o benjamita, filho de Gera, da cidade de Baurim, foi depressa ao rio Jordão para se encontrar com o rei Davi.
17 Uza̱ nzəng ká̱ onəm ikalong pa̱ izəng (1,000) ka̱ akum ìjili aBenjamin, nzəng ká̱ uZiba uzwal aponzhi uShawulu, uva̱ ka̱ ovan pa̱ ogba̱pchi ama̱n pa̱ tukun, ká̱ okpari ìsəm pa̱ ìparəm, oza̱ ga aUrdun pa̱ na o gwang uponzhi.
17 Mil homens da tribo de Benjamim estavam com Simei. Também Ziba, que trabalhava para a família de Saul, foi ao Jordão com os seus quinze filhos e vinte empregados. Eles chegaram lá antes do rei
18 Oza̱ pa̱ng awang pa̱ na o pa̱ng onəm aponzhi, na o nəm iya̱m va̱ á na uza̱ ɗom á.
18 e atravessaram o Jordão para acompanhar a gente do rei na travessia do rio e fazer tudo o que o rei quisesse. Quando o rei estava se aprontando para atravessar o rio, Simei se jogou no chão, em frente dele,
19 uza̱ là pa̱, <<M ɓa pá na n chal ɓu ka̱ apal ishi iya̱m inga va̱ n nəm á ɓu ka̱ ilum va̱ u fa ka̱ ashe aUrushelima. Kang wa kpan ka̱ afu ka̱t.
19 e disse: — Ó rei, eu peço que perdoe o mal que lhe fiz no dia em que o senhor saiu de Jerusalém. Esqueça o que eu fiz; nunca mais pense nisso.
20 N nyinyi pa̱ n nəm nnap-mɓá̱ngɓa̱ng á ɓu, nna nak te mmami na nfa ka̱ ashe nzhi aYusufu mpyal, m ɓa pa̱ na n gwang ɓu aponzhi.>>
20 Eu sei que fiz uma coisa errada e é por isso que sou a primeira pessoa das tribos do Norte a vir encontrá-lo hoje.
21 Te uAbishayi uya aZeruya là pa̱, <<A mal pa̱ mmá gba̱l uShimeyi ka̱kul uza̱ pwat ɓu uponzhi va uYawe gar á.>>
21 Então Abisai, cuja mãe era Zeruia, disse: — Simei deveria morrer por ter amaldiçoado aquele que Deus escolheu como rei.
22 Ǹnyi te uDawuda na ama̱n á na pa̱, <<Iza̱ gwang mi ká̱ wó yà, óvan aZeruya? O ɗom pa̱ o ɓa ká̱ nɗaktak á mi ɗò? Mmami na uPonzhi oIsa̱rila ǹyangmata̱, ka̱kul nva̱ ta te, unəm uro yà mi gba̱l ka̱ ashe aIsa̱rila nda ata̱ ka̱t.>>
22 Mas Davi disse a Abisai e ao seu irmão Joabe: — Vocês, filhos de Zeruia, não têm nada a ver com isso! Vocês estão querendo me criar problemas? Agora eu sou o rei de Israel, e nenhum israelita será morto hoje.
23 Te uponzhi là ûShimeyi pa̱, <<N sóng anung á ɓu pa̱ mi gba̱l ɓu ka̱t.>>
23 E disse a Simei: — Eu juro que você não será morto.
24 Te uMefiboshet ukəka aShawulu aga nggwang uponzhi, uza̱ nàl ashar wò ka̱t, uza̱ wur asa̱l awu wò ka̱t, kang uza̱ nàl ìlukwan wò ka̱t kpa á ɓan ká̱ ìlum va̱ uponzhi re aUrushelima ga chu ìlum va̱ uza̱ le ɓa ká̱ ikángkáng.
24 Mefibosete, o neto de Saul, também desceu para ir ao encontro do rei. Ele não havia lavado os pés, nem aparado a barba, nem lavado as suas roupas desde o dia em que o rei tinha saído de Jerusalém até o dia em que voltou vitorioso.
25 Ka̱ awalang va̱ uMefiboshet wong ka̱ aUrushelima ɓa chu atak aponzhi te, uponzhi ɓəp na pa̱, <<ÁMefiboshet, iza̱ nak kang u ga nzəng ká̱ mi ka̱t yà?>>
25 Quando Mefibosete chegou de Jerusalém para se encontrar com o rei, este lhe perguntou: — Mefibosete, por que você não foi comigo?
26 UMefiboshet na ama̱n á na pa̱, <<Anəm uga nzhi mi, uponzhi, u nyinyi pa̱ mmami unəm ugurum. Awalang va̱ n nlà ûzwal mi uZiba pa̱ a ɓak nkongkong á mi ka̱ apal azhaki na n nkyen n ga nzəng ká̱ uPonzhi te, uza̱ lam mi, uza̱ ga.
26 Ele respondeu: — Ó rei, o senhor sabe que sou aleijado. Eu mandei o meu escravo arrear o meu jumento, para que eu pudesse montar e ir com o senhor, mas o meu escravo me traiu.
27 Te uZiba uzwal mi á lak aɗin mi ka̱ mpyal ɓu pa̱, n yang ka̱ ǹyar nva̱ng ɓu. N nyi pa̱ mmaɓu wa aMa̱leka Inan, ka̱kul nva̱ ta te, nəm á mi iya̱m va̱ u ya ma ká̱ ɓu.
27 Ele lhe contou mentiras a meu respeito. Mas o senhor é como um anjo de Deus e sabe a verdade; portanto, faça o que achar melhor.
28 Ka̱kul onəm oga ashe nzhi akəka mi pa̱ kpaktak te, i nak chit pa̱ ɓu gba̱ng yi ikú, ka̱ɗor nva̱ ta te, u na ichumchum á mi ka̱ ashe onəm va̱ i ri iya̱m-nrì ka̱ apal atebəl nzəng ká̱ ɓu. Te mi là iza̱ uPonzhi lap yà?>>
28 Toda a família do meu pai merecia ser morta pelo senhor, mas o senhor me deu o direito de comer junto com o senhor. Eu não tenho o direito de lhe pedir mais nenhum favor.
29 Te uponzhi uDawuda là á na pa̱, <<Sang kang ɓu là pa yà, iya̱m va̱ nlà chit te nna pa̱, mmaɓu ká̱ uZiba te, o kap mbin aShawulu.>>
29 O rei respondeu: — Não diga mais nada. Eu resolvi que a propriedade de Saul será dividida entre você e Ziba.
30 Te uMefiboshet là á na pa̱, <<Mmá re á na pa̱ chatchat, nva̱ u le ká̱ ikangkang te á kur mi kur, aponzhi mi.>>
30 — Que Ziba fique com tudo! — respondeu Mefibosete. — Para mim é suficiente que o senhor tenha voltado em paz para casa.
31 UBarzilayi unəm oga Gileyat uza̱ fa ka̱ aRogelim vang pa̱ na o re uponzhi a pa̱l agwong awang aUrdun kang.
31 Barzilai, da cidade de Rogelim, que ficava na região de Gileade, também tinha vindo da sua cidade para acompanhar o rei na travessia do rio Jordão.
32 Uza̱ unəm gbakgbak u va̱ nəm izun chit ìsəm pa̱ ina̱nne, kang uza̱ unəm ga idur pa makmak. Uza̱ uwa i na iya̱m-nrì uponzhi ilum va̱ uponzhi wa ka̱ yà ka̱ aMahanayim.
32 Barzilai era bem velho: tinha oitenta anos de idade. Era muito rico e, quando o rei esteve em Maanaim, ele o havia sustentado.
33 Uponzhi là ûBarzilayi pa̱, <<Ɓa, i pa̱l awang nzəng, na i ga aUrushelima. Mi nak ishi ká̱ ɓu ka̱ ta.>>
33 — Barzilai, — disse o rei — venha para Jerusalém e fique comigo, que eu o sustentarei.
34 Te uBarzilayi là ûponzhi pa̱, <<Mi nəm izun pa̱ ipəchəng ta̱ lap kang mi ga ntəm ká̱ ɓu ka̱ aUrushelima yà?
34 Mas ele respondeu: — Eu não vou viver muito mais; por que iria para Jerusalém com o senhor?
35 N̂da ata̱ te, mmami ká̱ ìzun ìsəm pa̱ ina̱nne. N nyi nva̱n iya̱m iɓá̱ngɓa̱ng ká̱ ichángchàng ka̱t, kang mi fe nchàng iya̱m va̱ mi ri ká̱ iya̱m va̱ mi wa lap ka̱t kpa. Mi yà ka̱ nfe nchàng oga nnap nshi lap ka̱t kpa. Mi ga nsat ìɗək á ɓu aponzhi.
35 Já tenho oitenta anos e não tenho prazer em mais nada. Não sinto o gosto do que como ou bebo e já não posso ouvir a voz dos cantores. Eu seria somente um peso para o senhor.
36 Nkur pa̱ n ka̱m imwa ichumchum va̱ ta̱ ka̱ awo ɓu ka̱t. Iya̱m va̱ mi nəm te, mi pa̱l agwong awang aUrdun ká̱ ɓu pa̱ ɗa̱p chwat.
36 Não mereço uma recompensa tão grande como essa. Eu irei com o senhor só até um pouco depois do rio Jordão.
37 Te wa re mi na n le n ga ìtong mi na n kú ka̱ ta, mmá li mi ka̱ atak awap apo mi ká̱ unang mi. UKimham wa ta̱ ukpari mi, uwa á ga nzəng ká̱ ɓu, kang ɓu nəm iya̱m va̱ á na u ɗom á.>>
37 Deixe-me voltar para casa e morrer perto do túmulo dos meus pais. Mas aqui está Quimã, o meu escravo. Leve-o com o senhor e faça por ele o que achar melhor.
38 Uponzhi là pa̱, <<Mi ga nzəng ká̱ uKimham, iya̱m va̱ pa̱ kpaktak u ɗom te, mi nəm á na. Kang iya̱m va̱ pa̱ kap u ɗom ka̱ atak mi te, mi nəm á ɓu.>>
38 O rei respondeu: — Eu o levarei comigo e farei por ele tudo o que você quiser. E farei por você qualquer coisa que me pedir.
39 Te nkpaktak onəm pa̱ng agwong aUrdun ká̱ uponzhi. Ka̱ nva̱ngva̱ uponzhi má njang uBarzilayi chit far nnap-nnəna̱n á na te, uBarzilayi le nzhi wò.
39 Então Davi e toda a sua gente atravessaram o rio Jordão. Ele beijou Barzilai e lhe deu a sua bênção, e Barzilai voltou para casa.
40 Awalang va̱ uponzhi pa̱l ga aGilgal te, uKimham pa̱l nzəng ká̱ na. Nkpaktak oshozha oYahudi ká̱ nkap iyəl oIsa̱rila ka̱ ishimshe oza̱ pa̱ng agwong awang nzəng ká̱ uponzhi kpa.
40 O rei atravessou o rio acompanhado por todos os homens de Judá e pela metade dos homens de Israel. Dali foi para Gilgal, e Quimã seguiu com ele.
41 Te onəm oIsa̱rila ɓa atak aponzhi là á na pa̱, <<Sang kang ogənang yi oYahudi ɓa yar ɓu pa̱ ɗya ka̱ onəm ɓu pa̱ng agwong ká̱ ka̱ nnyi yi ka̱t yà?>>
41 Então todos os israelitas foram e disseram a Davi: — Ó rei, por que é que os nossos irmãos, os homens de Judá, se acharam com o direito de trazer o senhor, a sua família e a sua gente para este lado do rio Jordão?
42 Onəm oga aYahudi na ama̱n pa̱, <<I nəm pa, ka̱kul uponzhi ugənang yi uga ndatkulung. Yar sang kang nnap va̱ ta̱ i ra̱m wó yà? Iza̱ i ri ka̱ atətak yà? Mwote o fe pa̱ uza̱ na imwa iro a yi ɗa ɓo?>>
42 Os homens de Judá responderam: — Nós fizemos isso porque o rei é nosso parente. Será que isso é razão para vocês ficarem zangados? Será que o rei pagou pela nossa comida ou nos deu alguma coisa?
43 Onəm oIsa̱rila là onəm oga aYahudi pa̱, <<I kap wó nva̱ng pa̱ ngba̱pchi ka̱ atak aponzhi uDawuda, á yar sang kang ó ɓak yi yà? Ká̱ mmayi na nggəshi va̱ ɓan là nnap mɓa ká̱ uponzhi ka̱ɗi ka̱t ɗò?>>
43 Os israelitas disseram: — Nós temos dez vezes mais direito sobre o rei Davi do que vocês, embora ele seja seu parente. Por que é que vocês fizeram pouco caso de nós? Afinal de contas, nós fomos os primeiros a falar de trazer o rei de volta! Mas a resposta dos homens de Judá foi ainda mais violenta do que a dos homens de Israel.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.