Romanos 11
Ŋwàk Nwì Ma Rʉ̀k Nə̀ Fi (YAM) vs BKJ
1 Mʉ fek mali-a weŋ yumok sə̀mok. A yè'sə də Nwì a bɛ̀ŋ bʉ̀ʉ ye wèŋ laŋ nə̀ kɛ̀' mò'fis à? Hai', ka vɛ'nə yeŋ. Mʉ̀ bə tu am, mʉ sə̀' ŋwə̀ə Izùrɛ, tàcici àvèes Abràham fana mʉ̀ ye bə bòp lak Benjamè.
1 Então, eu digo: Rejeitou Deus o seu povo? De forma alguma! Porque eu também sou israelita, da semente de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 Nwì a ka bo ye bohòbʉ̀ʉ ye wèŋ sə̀ yi ànə riŋ wo mantombì sə wèŋ lɛ co'rə fis. Mʉ̀ rì də wèŋ rì yusə̀ wo à còm yà' ndzənə ŋwàk Nwì bə liŋ ŋwə̀ nə̀ wo to yi də Àlajà nà'a laŋ. Yi à sə cèp bohòNwì bə liŋ bʉ̀ʉ Izùrɛ, nə sə dʉk də,
2 Deus não rejeitou o seu povo, que antes conheceu. Ou não sabeis o que a escritura diz de Elias, como ele intercede a Deus contra Israel, dizendo:
3 <<Tà, bʉ̀ʉ yè'e wèŋ a zə ŋgàa tsòhòbum yo wèŋ, wo a kʉ̀ə̀msə màk wes kàam sə̀ wo fagə̀ wu satikà' fo' sə sə̀' pwe'. Bwehe cu mègù mok mʉmʉ̀ nə̀ mʉ̀ sə kùksə wu, fana wo sə lap mandzə̀ ŋgòzə mʉ sə̀'.>>
3 Senhor, eles mataram os teus profetas e derrubaram os teus altares; e eu fiquei sozinho, e eles buscam a minha vida.
4 Ànə geŋ Nwì dʉk fəsə fa yi da? Nwì à dʉk yi də, <<Mʉ̀ tse' malì bʉ̀ʉ yàm fo' ncùhù sàmba, sə̀ wo ka rùm nə̀ wo to nà' də Baal nà'nə kuksə yu'.>>
4 Mas o que lhe diz a resposta de Deus? Eu reservei para mim sete mil homens, que não dobraram os joelhos diante da imagem de Baal.
5 Yà'a bohòvesùwèŋ ŋga'a yè'e sə̀' vɛ'nə. Mʉbwes bʉ̀ʉ Izùrɛ mok cu nə̀ Nwì a cok fis wo bə bòvə̀m nə̀ nje.
5 Assim, então, também no tempo presente há um remanescente, de acordo com a eleição da graça.
6 Mvə̀'nə̀ yi a cok fis yà' bə bòvə̀m nə̀ nje nə fana yà' rɛɛŋ də yi a ka yà'wèŋ bʉ̀ʉ yumok sə̀ wo a gʉ̀ yà' cok fis. Ànə ye-a də yi a cok fis yà'wèŋ vɛ'nə bwɛ̀rɛ də kaco a to nsàp bòvə̀m ànə də a bòvə̀m yeŋ.
6 E se é por graça, então não é mais por obras; caso contrário, a graça não é mais graça. Mas se for por obras, então não é mais por graça, do contrário a obra não é mais obra.
7 Yusə də vɛ': bʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ à ka yusə̀ wo à sə làp sə kə tse'. À tse' mègù yà' mʉbwes bʉ̀ nə̀ Nwì ànə cok fis wo nə. Ntʉm mok sə wèŋ a gʉ bʉp laŋ.
7 O que então? Israel não conseguiu o que buscava; mas os eleitos conseguiram, e os demais ficaram cegos.
8 Yà' megu mvə̀'nə̀ wo à còm yà' ndzənə ŋwàk Nwì yà'a də,
8 (De acordo como está escrito: Deus lhes deu um espírito de sonolência, olhos para não verem e ouvidos para não ouvirem), até este dia.
9 Devìd à cèp ye sə̀' də,
9 E Davi diz: Que a sua mesa se torne em laço, e em armadilha, e em pedra de tropeço, e em recompensa para eles;
10 Lis loho na wo co wo kà bum yə-ɛ̀,
10 sejam escurecidos os seus olhos, para que eles não vejam, e para que encurvem continuamente as costas.
11 Ye də yà' sə tsə̀' yè'sə də Izùrɛ à lʉ'rə də ya wo gbʉ nə bisə nə̀ mvèsə̀ à? Hai' ka vɛ'nə yeŋ lok. Bʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ gbʉ̀ʉ fana Nwì fa bʉ̀ lakmvum wèŋ mandzə̀ də yà'a tse' lùŋ ya bʉ̀ʉ Izùrɛ wèeŋ waŋ boŋsə yà'wèŋ.
11 Então, eu digo: Eles tropeçaram para que caíssem? De forma alguma! Mas, antes, pela sua queda, a salvação veio aos gentios, para provocar-lhes ciúme.
12 A ye ŋga bʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ ànə jam mandzə̀ nə fana nzeŋgòŋ nə tse' yàwo kə mandzə̀ ŋgòtse' swe' bʉ̀ʉ zeŋ. Bʉ̀ʉ Izùrɛ wèeŋ bisə fana bʉ̀ lakmvum wèŋ bʉ̀ʉŋ ŋgàa ghàk. A ye ŋga bʉp àwo nə a gʉ̀ Nwì yi se bwìŋ fana anə boŋ wesə yè'sə mok nsàp nə̀ fòŋga wo kpəəŋ foho və-a mvwe' mandzə̀ nə̀ Nwì nə ɛ?
12 Ora, se a sua queda é a riqueza do mundo, e a sua diminuição a riqueza dos gentios, quanto mais a sua plenitude?
13 Mʉ̀ dzəm ŋgòcèp bohòwèŋ bʉ̀ lakmvum wèŋ. Nwì a tum və̀ mʉ co ŋgà ntum bohòwèŋ fana mʉ̀ sə jə yà' co fàak sə̀ ghaŋ.
13 Porque eu falo a vós, gentios; na medida em que eu sou apóstolo dos gentios, eu magnifico o meu ofício;
14 Bʉsə̀ kàmòk aco mʉ̀ gʉ bʉ̀ʉ lak am bʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ mok ŋgòwa weŋ, nə foho və kə tse' lùŋ.
14 para ver se de alguma maneira eu posso provocar ciúmes aos que são da minha carne e salvar alguns deles.
15 Ghà nə̀ Nwì ànə bɛŋ bʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ fana yà' gʉ bʉ̀ʉ sə̀ sənə nzeŋgòŋ nə pwe' ŋgòtɛs ŋkɛ̀ŋ bə Nwì wèŋ mok mvwe' mò'fis. Ye də anə ye yè'sə va, ŋga a ye-a də Nwì jə fəsə wo co bʉ̀ʉ ye wèŋ ɛ? Anə ye megu mok co də bʉ̀ʉ sə̀ wo à kpʉ wèŋ bwìŋ foho və̀ fe'lə laŋ.
15 Porque se a sua rejeição é a reconciliação do mundo, qual será a sua aceitação, senão a vida dentre os mortos?
16 A ye-a ŋga ŋwè fa to ntu' brɛd nə̀ mantombì nə bohòNwì fana ye də bwes sə pwe' sə̀' sə̀ ye. A ye-a ŋga ŋgàaŋ tʉ mòok sə̀ Nwì fana ntaŋ tʉ sə ye mali sə̀ ye.
16 E, se os primeiros frutos são santos, a massa também é santa; e se a raiz for santa, assim serão os ramos.
17 Tʉ nə̀ bə̀boŋ nə̀ wo togə̀ nà' də Olìp nà'a à təəŋ ye sə̀ fo', wo kə sa fis jəŋ lo ntaŋ sə, nə jəŋ ŋga'a nsàp tʉ mòk nə̀ sə ŋgəà, nə kə lem gesə nà' ndzənə tʉ mòk nə. Wèŋ bʉ̀ lakmvum yè'sə, ntaŋ sə̀ wo à kə̀ lèm gèsə yà' lèmə sə wèŋ. A wèŋ sə̀ wèŋ à və̀ ŋgòkə̀ tse' jə mʉŋàŋ ndzə mvwe' ŋgàaŋ tʉ Olìp nə̀ bə̀boŋ nə.
17 E se alguns dos ramos foram quebrados, e tu, sendo uma oliveira silvestre, foste enxertado entre eles, e feito participante da raiz e da seiva da oliveira,
18 Yà' nə yeè nə vɛ'nə fana kà də wèeŋ jəŋ ntaŋ sə̀ yà' à ye sə̀ tʉ nə co yà'a yusə̀ wà dʉk. A ye-a də wèŋ sə nɛ̀ni' fana wèŋ sə tsərə tse' də wèŋ sə kà ŋgàaŋ tʉ nə wèŋ tɛsə̀, ŋgàaŋ tʉ nə sə tɛsə weŋ yi.
18 não te glories contra os ramos; mas se te gloriares, não és tu que sustentas a raiz, mas a raiz a ti.
19 Kàmòk aco wèŋ dʉk də wo à sà fis ntaŋ mok sə, ya ŋga vèes tse' mandzə̀.
19 Tu então dirias: Os ramos foram quebrados para que eu pudesse ser enxertado.
20 A lɛ zìnə. Wo à sà fis yà' bʉ̀ʉsə̀ wo à ka dzədzəm bohòKrɛst tse'. Wèŋ a bʉ̀ʉŋ mok ni' tʉ ànə ma mòk wèŋ bʉ̀ʉ dzədzəm àwèŋ nə̀ wèŋ tse' nə. Kà də wèeŋ sə nɛni' dʉk, wèeŋ sə koksə lɛ wʉə.
20 Bem, por sua incredulidade eles foram quebrados, e tu estás em pé pela fé. Não sejas arrogante, mas teme.
21 A lòntaŋ sə̀ yà' ànə kuk kok yàwo bə tʉ nə̀ nà' à ye nə, Nwì nə kà wo mè'rə̀. Ye də a ye-a ŋga wèŋ ka bohòyi dzəm, wèŋ tsəm də yi nə me'rə weŋ yàwèŋ à?
21 Porque, se Deus não poupou os ramos naturais, cuida para que ele não poupe a ti também.
22 Vesùwèŋ yə də Nwìi mamòk ŋwə̀ nə̀ yi bòŋwè vɛ'ɛ wùriŋ, yi ye bwi mamòk sə̀' ŋwə̀ nə̀ co yi ko gesə-a wu ndzə bohòyi, wù waŋ kpʉ yò. Yi tʉ̀ksəgə̀ bʉ̀ʉ sə̀ wo a mè'rə mandzə̀ nə̀ nje, nə ye bə̀boŋ bohòwèŋ, ŋga weŋ tə-a gʉgʉŋ bə mandzə̀ nə̀ nje nə. A kà-a vɛ'nə ye, wo gbɛ' ci' mak fis weŋ fo'.
22 Vê, pois, a bondade e a severidade de Deus; para com os que caíram, severidade, mas para contigo, a bondade, se permaneceres na sua bondade, do contrário, tu também serás cortado.
23 Yumòok sə̀' də, a ye-a ŋga bʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ teŋsə gʉtu awo nə fana aco Nwì lem fəsə gesə lo fe'lə wo ndzə mvwe' tʉ nə sə̀mok, bʉ̀ʉsə̀ yi tse' nsàp ŋàŋ ànə yo.
23 E eles também, se não permanecerem na incredulidade, serão enxertados; pois Deus é capaz de enxertá-los novamente.
24 Vesùwèŋ yə də aco yi jəŋ to weŋ sə̀ wèŋ ka bʉ̀ʉ Jus yeŋ, sə̀ wèeŋ yàwèŋ co ntaŋ tʉ mòk nə̀ sə ŋgəà, nə sa fis weŋ, nə kə lem gesə bə tʉ nə̀ bə̀boŋ, nə̀ wèŋ ànə ka ntaŋ tʉ ànə yeŋ. Ye də aco yi jəŋ to bʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ sə̀ wo ànə ye yàwo ntaŋ tʉ nə̀ bə̀boŋ ànə, nə lem fəsə gesə yà'wèŋ ndzənə tʉ àwo nə.
24 Porque, se tu foste cortado da oliveira, que é silvestre por natureza, e contra a natureza foste enxertado na oliveira boa, quanto mais esses, que são ramos naturais, serão enxertados na sua própria oliveira?
25 Bwema am wèŋ, mʉ̀ sə dzəm də wèeŋ rɛɛŋ bə zìnə mòk nə̀ nà' swìhi cu sə mvwe' ncèp ènə, ya kà də wèeŋ sə tsəm də wèeŋ kəkərə̀ dʉk. Nà'a də, jə̀jʉ'rə̀ nə̀ nà' a və̀ bohòbʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ mok ènə nə ye vɛ'nə tə̀tè kə dzeŋ ghà nə̀ bʉ̀ lakmvum wèŋ, sə̀ wo nə̀ tse' lùŋ sə, və̀ wes bohòNwì pwe' ŋkuŋ.
25 Porque eu não quero irmãos, que ignoreis este mistério, para que não sejais sábios em seus próprios conceitos, que a cegueira aconteceu em parte a Israel, até que tenha entrado a plenitude dos gentios.
26 Yà'a mvə̀'nə̀ bʉ̀ʉ Izùrɛ pwe' nə tse' lùŋ sə. Yà' cu ndzənə ŋwàk Nwì dʉk də,
26 E assim todo o Israel será salvo, como está escrito: Virá de Sião o Libertador, e desviará de Jacó as impiedades.
27 Də mvə̀'nə̀ mʉ fis wes bʉp awo sə vɛ'nə,
27 E este será o meu pacto com eles, quando eu tirar os seus pecados.
28 Bʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ a bʉ̀ʉŋ mok bʉ̀ʉ sə̀ də bə Nwì wèŋ ka ŋge' yeŋ bʉ̀ʉsə̀ wo a ka Ntirə̀ nə̀ Bə̀boŋ nə dzəm. Yè'sə à ye vɛ'nə də ya wèŋ sə̀ wèeŋ bʉ̀ lakmvum tse' mandzə̀ ŋgòtse' lùŋ. Megu də yi ànə cokfis to wo laŋ də yà'wèeŋ bʉ̀ʉ ye, fana yi sə dzəm malì yà' sə̀'. Yi sə dzəm malì yà' vɛ'nə njo nə̀ yi ànə zʉ me rʉ̀k bə tàcicii awo sə wèŋ laŋ.
28 Quanto ao evangelho, eles são inimigos por causa de vós; mas quanto à eleição, eles são amados por causa dos pais.
29 Nwìi fa-a ŋwè yumok, kaco yi jəŋ fəsə yà' yeŋ; yi fis jəŋ ŋwə̀ nje, yi kà nà' sə̀' mè'rə̀ fəsə̀.
29 Porque os dons e o chamado de Deus são sem arrependimento.
30 Wèŋ bʉ̀ lakmvum, wèŋ à sə kà Nwì yukgə̀ fana Nwì a koksə manziŋ ŋga'a bohòwèŋ bʉ̀ʉsə̀ bʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ à ka dʉk ye yuk.
30 Porque assim como vós também em tempos passados não críeis em Deus, mas agora alcançastes misericórdia pela desobediência deles,
31 Mvə̀'nə̀ bʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ sə kà Nwì ŋga'a yè'e yuk sə fana, yà' mègù sə̀' vɛ'nə də, mvə̀'nə̀ Nwì ànə koksə manziŋ bohòwèŋ fana yi nə koksə manziŋ bohòwo sə̀'.
31 assim também estes agora não creram, para que através da sua misericórdia eles também pudessem alcançar misericórdia.
32 Nwì a lok tes bwìŋ pwe' sənə gʉtu wo kà dʉk ye sə yuk, də ya yi niŋ fa koksə̀manziŋ nə̀ nje nə sə̀' bohòbwìŋ pwe'.
32 Porque Deus encerrou a todos na incredulidade, para que ele pudesse ter misericórdia sobre todos.
33 O, Nwìi ŋgà ghàk vɛ'ɛ co ŋwè kà cèp to,
33 Ó profundidade das riquezas, da sabedoria e do conhecimento de Deus! Quão insondáveis são os seus juízos, e quão inescrutáveis, os seus caminhos!
34 <<À rì yuk yusə̀ Tà sə tsərə ndà?
34 Pois, quem conheceu a mente do Senhor? Ou quem foi seu conselheiro?
35 Ŋwè cu yo nə̀ yi à samsə fa yuk Nwì yumok,
35 Ou quem lhe deu primeiro, para que lhe seja recompensado?
36 Bum pwe' à tesə ndzə bohòyi,
36 Porque dele, e por ele, e para ele, são todas as coisas; a ele seja a glória para sempre! Amém.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.