Romanos 7

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Yṵ-iri, mì ɓaa ɓay ziŋ rì munu ɓa nzoɓri ká i kɔ *bol kusol kɔ ɓáy kere ro. Zaɗka nzoɓ kaw ɓáy kumnun ɓáy lɛ, bol kusol ɗo ɓáy hṵrusuo ká tul-e rɔɓay. Ɓa fe ká ì kɔ ta-taŋ.
1 Ignorais, irmãos {falo aos que têm conhecimentos jurídicos}, que a lei só tem domínio sobre o homem durante o tempo que vive?
2 Má̰y nzoɓ ká ya̰a wa̰ra na, zaɗka wa̰ra kaw ɓáy kumnun ɓáy lɛ, bol kusol na siŋ ri kɔɓ rɔɓay. A ze ɓo, zaɗka wa̰ra na hu ro lɛ, faa ɗo hɔy ha̰ ni ɓáy.
2 Assim, a mulher casada está sujeita ao marido pela lei enquanto ele vive; mas, se o marido morrer, fica desobrigada da lei que a ligava ao marido.
3 Ɓe mini ze, zaɗka wa̰ra kaw ɓáy kumnun kɔɓ ɓáy, rɔɔ ka tḭi a ya̰a wa̰ra kḭ lɛ, ɓe na, i ɗika ni ɓa má̰y nun pie. A ze ɓo, zaɗka wa̰ra na hu ro lɛ, bol kusol ká siŋ ri na naa ká tul-e. Ze ka ya̰a na wa̰ra kḭ hɔy kara, ka ɓa má̰y ɗáa nun pie ya.
3 Por isso, enquanto viver o marido, se se tornar mulher de outro homem, será chamada adúltera. Porém, morrendo o marido, fica desligada da lei, de maneira que, sem se tornar adúltera, poderá casar-se com outro homem.
4 Yṵ-iri, ɗo faa mbḭw munu nda̰w, ɓaarì na ì zuɔ ziŋ Zezu *Krisi ká ɓil huɗ ɓe, ze ɓay ká se tul bol kusol na, ì vi ɓa nzoɓ huɗeri ká ɗi, ɓay ḭi lɛ, ka ɗo ɓáy hṵrusuo ká tul-rì mbǎa. Timbɛɗɛ key na, ì ɗo ɓay tul nzoɓ kḭ, ɓe ká Ŋgɛrɛwṵru tina ni saa sakra nzoɓ huɗeri, ɓay haŋa lere peɗ naari ka ɗo ɗi ɓáy kere ɓa taa ɓe.
4 Assim, meus irmãos, também vós estais mortos para a lei, pelo sacrifício do corpo de Cristo, para pertencerdes a outrem, àquele que ressuscitou dentre os mortos, a fim de que demos frutos para Deus.
5 Pola ká náa ɗori ɓil fe ɗáa naysuo kɔɓ rɔɓay na, bol kusol ká haa fe mii: «Ɗaa fe key ya» na, ɗaa ha̰ kɔn ɗáa feya̰a ká ɗo ɓil law naari na, suru naari a ɗaa peɗ ká sùo naari, ɓay haŋa ɓo, feya̰a na ka mbi huɗ ha̰ naari.
5 De fato, quando estávamos na carne, as paixões pecaminosas despertadas pela lei operavam em nossos membros, a fim de frutificarmos para a morte.
6 Roo lɛ, ɓay ká se tul bol kusol ká mgba naari ɓa koy pola na, náa ɓári nzoɓ huɗeri ká ɗi ro, ɓay ḭi lɛ, ka ɗo ɓáy hṵrusuo ká tul naari mbǎa. Munu zu lɛ, timbɛɗɛ key na, náa maari ɗáa peɗ ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ɓáy nduo peɗ fie ɓáy faa hṵrusuo Tem ɓe ká re mbay ro ɓo, ɓáy faa tá̰w nduo peɗ bol kusol ká re mbay ká tul naari na mbǎa.
6 Agora, mortos para essa lei que nos mantinha sujeitos, dela nos temos libertado, e nosso serviço realiza-se conforme a renovação do Espírito e não mais sob a autoridade envelhecida da letra.
7 A ku wa̰a, *bol kusol na ɓa feya̰a lɛ? Ṵ́-uu, munu ya. Bol kusol na ze kiɛ mì fe ká ɓa feya̰a. A ɓo munu ya lɛ, bol kusol ká ɓaa mii: «Mù ti kɔ́kɔ nun fe ya» na, mì ti kɔ́kɔ ya.
7 Que diremos, então? Que a lei é pecado? De modo algum. Mas eu não conheci o pecado senão pela lei. Porque não teria idéia da concupiscência, se a lei não dissesse: Não cobiçarás {Ex 20,17}.
8 Ɓáy faa bol kusol key na, feya̰a na ɗaa ha̰ mì kɔ́ke kḭri kɔ́kɔ nun feri ɓoɗ ɓoɗ ká ɓil law-i. Ɓa tusuɛ, zaɗka bol kusol tiya lɛ, feya̰a ɗo ɓa fe huɗe.
8 Foi o pecado, portanto, que, aproveitando-se da ocasião que lhe foi dada pelo preceito, excitou em mim todas as concupiscências; porque, sem a lei, o pecado estava morto.
9 Pola ká bol kusol tiya ɓáy na, kér ɓay ɓi ɗo ɓáy kere. A roo lɛ, zaɗka bol kusol na ví tḭi báyḭi lɛ, feya̰a na laa ro ze ví ɗo ɓáy kumnun a ha̰ mì vi ɓa nzoɓ huɗe.
9 Quando eu estava sem a lei, eu vivia; mas, sobrevindo o preceito, o pecado recobrou vida,
10 Ɓe mini ze, bol kusol káʼa ɓá faa haŋa mì kǎwke ɓáy kumnun na, yḭ̀i a ha̰ mì se ɓa zaɗ huɗ.
10 e eu morri. Assim o mandamento, que me devia dar a vida, conduziu-me à morte.
11 Ɓáy faa bol kusol na, feya̰a ziŋ faa a ǔlake mì, a ɓáy faa bol kusolke ku na nda̰w ze, mì zǐŋke huɗ.
11 Porque o pecado, aproveitando da ocasião do mandamento, seduziu-me, e por ele me levou à morte.
12 Ɓe ze, bol kusol kḭ sùo-ɛ na taŋ kaɗaŋ, a ɓay ká ɗo ɓil-e na kara taŋ kaɗaŋ nda̰w, a ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm, rɔɔ a ɓa kere.
12 Por conseguinte, a lei é santa e o mandamento é santo, e justo, e bom...
13 A ku wa̰a, bol kusol ká ɓa fe kere na, a yḭ́i a vi ɓa fe sa̰w huɗ ɓi rɔɓay lɛ woo? Ṵ́-uu, munu ya. Roo lɛ, ɓa feya̰a na kḭ ze mbi bol kusol ká ɓa fe kere na ha̰ ni vi ɓa fe sa̰w huɗ ɓi. Ɓe ze ɓáy faa bol kusolke na, feya̰a tǐnake sa̰w ka̰aya ɓáy law mgbɔrɔ ɓeri ká kal tul zaɗ na taŋ gbay gbay ɓa kɛlɛ.
13 Então o que é bom tornou-se causa de morte para mim? De certo que não. Foi o pecado que, para se mostrar realmente pecado, acarretou para mim a morte por meio do que é bom, a fim de que, pelo mandamento, o pecado se fizesse excessivamente pecaminoso.
14 Náa kɔ́ri mii, *bol kusol na uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru, roo lɛ, ɓi na mì ɓa nzoɓ naysuo a mí ɓa koy feya̰a.
14 Sabemos, de fato, que a lei é espiritual, mas eu sou carnal, vendido ao pecado.
15 Tusuɛke lɛ, fe ká mì ɗaa na mì kɔ sa̰wke ya, ɓay ḭi lɛ, fe ká law-i hii ɗáa na, mì ɗaa ya, roo lɛ, fe ká mì sa-saŋ na, ɓe kḭ nda̰w rɔɔ mì yḭ̀i mí ɗaa ɓáy.
15 Não entendo, absolutamente, o que faço, pois não faço o que quero; faço o que aborreço.
16 A ze, zaɗka mì ɗaa fe ká law-i hii ya na lɛ, kiɛ mii mì zuɔ ziŋ bol kusol na nda̰w, a mí kɔ ni ɓa fe kere nda̰w pi.
16 E, se faço o que não quero, reconheço que a lei é boa.
17 Ɓe ze, feri ká mì ɗaa na, ɓa ɓi ze mì ɗaa ya, roo lɛ, ɓa feya̰a ká ɗaa puo ká ɓil law-i ze ha̰ mì ɗaa.
17 Mas, então, não sou eu que o faço, mas o pecado que em mim habita.
18 Mì kɔ mii, fe kere ɗaa puo ká ɓil law-i ya, mì hii ɓáa mii, ká ɓil naysuo-i ya. Tusuɛke lɛ, kɔn ɗáa fe kere na ɗo ɓil law-i, roo lɛ, hṵrusuo ɗáake ze tiya.
18 Eu sei que em mim, isto é, na minha carne, não habita o bem, porque o querer o bem está em mim, mas não sou capaz de efetuá-lo.
19 Fe kere ká mì hii ɗáa na, mì ɗaa ya, roo lɛ, fe ka̰aya ká mì hii ɗáa ya na nda̰w rɔɔ, mì ɗaa.
19 Não faço o bem que quereria, mas o mal que não quero.
20 Zaɗka mì ɗaa fe ká law-i hii ya na lɛ, ɓa ɓi kḭ ze mì ɗaa ya, roo lɛ, ɓa feya̰a ká ɗaa puo ká ɓil law-i ze ha̰ mì ɗaa.
20 Ora, se faço o que não quero, já não sou eu que faço, mas sim o pecado que em mim habita.
21 Fe ká mì kɔ ɓaŋguɔ na ze ɗo key: zaɗka mì hii ɓay ɗáa fe kere na, fe ka̰aya ze mgba law-i.
21 Encontro, pois, em mim esta lei: quando quero fazer o bem, o que se me depara é o mal.
22 Ká ɓil wa̰ra law-i lɛ, ɗáa bol kusol Ŋgɛrɛwṵru ze ha̰ mì suoriya.
22 Deleito-me na lei de Deus, no íntimo do meu ser.
23 A roo lɛ, mì kɔ fe kḭ ɓoɗ ru-ruy ká ɓil naysuo-iri riw bele ziŋ ha̰y ká kér ɓay ɓi zuɔ ziŋ ni, a ɗáa mì ɓa koy feya̰a.
23 Sinto, porém, nos meus membros outra lei, que luta contra a lei do meu espírito e me prende à lei do pecado, que está nos meus membros.
24 — ausente —
24 Homem infeliz que sou! Quem me livrará deste corpo que me acarreta a morte?...
25 — ausente —
25 Graças sejam dadas a Deus por Jesus Cristo, nosso Senhor! Assim, pois, de um lado, pelo meu espírito, sou submisso à lei de Deus; de outro lado, por minha carne, sou escravo da lei do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.