Romanos 7
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVI
1 Yṵ-iri, mì ɓaa ɓay ziŋ rì munu ɓa nzoɓri ká i kɔ *bol kusol kɔ ɓáy kere ro. Zaɗka nzoɓ kaw ɓáy kumnun ɓáy lɛ, bol kusol ɗo ɓáy hṵrusuo ká tul-e rɔɓay. Ɓa fe ká ì kɔ ta-taŋ.
1 Meus irmãos, falo a vocês como a pessoas que conhecem a lei. Acaso vocês não sabem que a lei tem autoridade sobre alguém apenas enquanto ele vive?
2 Má̰y nzoɓ ká ya̰a wa̰ra na, zaɗka wa̰ra kaw ɓáy kumnun ɓáy lɛ, bol kusol na siŋ ri kɔɓ rɔɓay. A ze ɓo, zaɗka wa̰ra na hu ro lɛ, faa ɗo hɔy ha̰ ni ɓáy.
2 Por exemplo, pela lei a mulher casada está ligada a seu marido enquanto ele estiver vivo; mas, se o marido morrer, ela estará livre da lei do casamento.
3 Ɓe mini ze, zaɗka wa̰ra kaw ɓáy kumnun kɔɓ ɓáy, rɔɔ ka tḭi a ya̰a wa̰ra kḭ lɛ, ɓe na, i ɗika ni ɓa má̰y nun pie. A ze ɓo, zaɗka wa̰ra na hu ro lɛ, bol kusol ká siŋ ri na naa ká tul-e. Ze ka ya̰a na wa̰ra kḭ hɔy kara, ka ɓa má̰y ɗáa nun pie ya.
3 Por isso, se ela se casar com outro homem enquanto seu marido ainda estiver vivo, será considerada adúltera. Mas se o marido morrer, ela estará livre daquela lei, e mesmo que venha a se casar com outro homem, não será adúltera.
4 Yṵ-iri, ɗo faa mbḭw munu nda̰w, ɓaarì na ì zuɔ ziŋ Zezu *Krisi ká ɓil huɗ ɓe, ze ɓay ká se tul bol kusol na, ì vi ɓa nzoɓ huɗeri ká ɗi, ɓay ḭi lɛ, ka ɗo ɓáy hṵrusuo ká tul-rì mbǎa. Timbɛɗɛ key na, ì ɗo ɓay tul nzoɓ kḭ, ɓe ká Ŋgɛrɛwṵru tina ni saa sakra nzoɓ huɗeri, ɓay haŋa lere peɗ naari ka ɗo ɗi ɓáy kere ɓa taa ɓe.
4 Assim, meus irmãos, vocês também morreram para a lei, por meio do corpo de Cristo, para pertencerem a outro, àquele que ressuscitou dos mortos, a fim de que venhamos a dar fruto para Deus.
5 Pola ká náa ɗori ɓil fe ɗáa naysuo kɔɓ rɔɓay na, bol kusol ká haa fe mii: «Ɗaa fe key ya» na, ɗaa ha̰ kɔn ɗáa feya̰a ká ɗo ɓil law naari na, suru naari a ɗaa peɗ ká sùo naari, ɓay haŋa ɓo, feya̰a na ka mbi huɗ ha̰ naari.
5 Pois quando éramos controlados pela carne, as paixões pecaminosas despertadas pela lei atuavam em nossos corpos, de forma que dávamos fruto para a morte.
6 Roo lɛ, ɓay ká se tul bol kusol ká mgba naari ɓa koy pola na, náa ɓári nzoɓ huɗeri ká ɗi ro, ɓay ḭi lɛ, ka ɗo ɓáy hṵrusuo ká tul naari mbǎa. Munu zu lɛ, timbɛɗɛ key na, náa maari ɗáa peɗ ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ɓáy nduo peɗ fie ɓáy faa hṵrusuo Tem ɓe ká re mbay ro ɓo, ɓáy faa tá̰w nduo peɗ bol kusol ká re mbay ká tul naari na mbǎa.
6 Mas agora, morrendo para aquilo que antes nos prendia, fomos libertados da lei, para que sirvamos conforme o novo modo do Espírito, e não segundo a velha forma da lei escrita.
7 A ku wa̰a, *bol kusol na ɓa feya̰a lɛ? Ṵ́-uu, munu ya. Bol kusol na ze kiɛ mì fe ká ɓa feya̰a. A ɓo munu ya lɛ, bol kusol ká ɓaa mii: «Mù ti kɔ́kɔ nun fe ya» na, mì ti kɔ́kɔ ya.
7 Que diremos então? A lei é pecado? De maneira nenhuma! De fato, eu não saberia o que é pecado, a não ser por meio da lei. Pois, na realidade, eu não saberia o que é cobiça, se a lei não dissesse: "Não cobiçarás".
8 Ɓáy faa bol kusol key na, feya̰a na ɗaa ha̰ mì kɔ́ke kḭri kɔ́kɔ nun feri ɓoɗ ɓoɗ ká ɓil law-i. Ɓa tusuɛ, zaɗka bol kusol tiya lɛ, feya̰a ɗo ɓa fe huɗe.
8 Mas o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, produziu em mim todo tipo de desejo cobiçoso. Pois, sem a lei, o pecado está morto.
9 Pola ká bol kusol tiya ɓáy na, kér ɓay ɓi ɗo ɓáy kere. A roo lɛ, zaɗka bol kusol na ví tḭi báyḭi lɛ, feya̰a na laa ro ze ví ɗo ɓáy kumnun a ha̰ mì vi ɓa nzoɓ huɗe.
9 Antes, eu vivia sem a lei, mas quando o mandamento veio, o pecado reviveu, e eu morri.
10 Ɓe mini ze, bol kusol káʼa ɓá faa haŋa mì kǎwke ɓáy kumnun na, yḭ̀i a ha̰ mì se ɓa zaɗ huɗ.
10 Descobri que o próprio mandamento, destinado a produzir vida, na verdade produziu morte.
11 Ɓáy faa bol kusol na, feya̰a ziŋ faa a ǔlake mì, a ɓáy faa bol kusolke ku na nda̰w ze, mì zǐŋke huɗ.
11 Pois o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, enganou-me e por meio do mandamento me matou.
12 Ɓe ze, bol kusol kḭ sùo-ɛ na taŋ kaɗaŋ, a ɓay ká ɗo ɓil-e na kara taŋ kaɗaŋ nda̰w, a ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm, rɔɔ a ɓa kere.
12 De fato a lei é santa, e o mandamento é santo, justo e bom.
13 A ku wa̰a, bol kusol ká ɓa fe kere na, a yḭ́i a vi ɓa fe sa̰w huɗ ɓi rɔɓay lɛ woo? Ṵ́-uu, munu ya. Roo lɛ, ɓa feya̰a na kḭ ze mbi bol kusol ká ɓa fe kere na ha̰ ni vi ɓa fe sa̰w huɗ ɓi. Ɓe ze ɓáy faa bol kusolke na, feya̰a tǐnake sa̰w ka̰aya ɓáy law mgbɔrɔ ɓeri ká kal tul zaɗ na taŋ gbay gbay ɓa kɛlɛ.
13 E então, o que é bom se tornou em morte para mim? De maneira nenhuma! Mas, para que o pecado se mostrasse como pecado, ele produziu morte em mim por meio do que era bom, de modo que por meio do mandamento ele se mostrasse extremamente pecaminoso.
14 Náa kɔ́ri mii, *bol kusol na uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru, roo lɛ, ɓi na mì ɓa nzoɓ naysuo a mí ɓa koy feya̰a.
14 Sabemos que a lei é espiritual; eu, contudo, não o sou, pois fui vendido como escravo ao pecado.
15 Tusuɛke lɛ, fe ká mì ɗaa na mì kɔ sa̰wke ya, ɓay ḭi lɛ, fe ká law-i hii ɗáa na, mì ɗaa ya, roo lɛ, fe ká mì sa-saŋ na, ɓe kḭ nda̰w rɔɔ mì yḭ̀i mí ɗaa ɓáy.
15 Não entendo o que faço. Pois não faço o que desejo, mas o que odeio.
16 A ze, zaɗka mì ɗaa fe ká law-i hii ya na lɛ, kiɛ mii mì zuɔ ziŋ bol kusol na nda̰w, a mí kɔ ni ɓa fe kere nda̰w pi.
16 E, se faço o que não desejo, admito que a lei é boa.
17 Ɓe ze, feri ká mì ɗaa na, ɓa ɓi ze mì ɗaa ya, roo lɛ, ɓa feya̰a ká ɗaa puo ká ɓil law-i ze ha̰ mì ɗaa.
17 Neste caso, não sou mais eu quem o faz, mas o pecado que habita em mim.
18 Mì kɔ mii, fe kere ɗaa puo ká ɓil law-i ya, mì hii ɓáa mii, ká ɓil naysuo-i ya. Tusuɛke lɛ, kɔn ɗáa fe kere na ɗo ɓil law-i, roo lɛ, hṵrusuo ɗáake ze tiya.
18 Sei que nada de bom habita em mim, isto é, em minha carne. Porque tenho o desejo de fazer o que é bom, mas não consigo realizá-lo.
19 Fe kere ká mì hii ɗáa na, mì ɗaa ya, roo lɛ, fe ka̰aya ká mì hii ɗáa ya na nda̰w rɔɔ, mì ɗaa.
19 Pois o que faço não é o bem que desejo, mas o mal que não quero fazer, esse eu continuo fazendo.
20 Zaɗka mì ɗaa fe ká law-i hii ya na lɛ, ɓa ɓi kḭ ze mì ɗaa ya, roo lɛ, ɓa feya̰a ká ɗaa puo ká ɓil law-i ze ha̰ mì ɗaa.
20 Ora, se faço o que não quero, já não sou eu quem o faz, mas o pecado que habita em mim.
21 Fe ká mì kɔ ɓaŋguɔ na ze ɗo key: zaɗka mì hii ɓay ɗáa fe kere na, fe ka̰aya ze mgba law-i.
21 Assim, encontro esta lei que atua em mim: Quando quero fazer o bem, o mal está junto a mim.
22 Ká ɓil wa̰ra law-i lɛ, ɗáa bol kusol Ŋgɛrɛwṵru ze ha̰ mì suoriya.
22 Pois, no íntimo do meu ser tenho prazer na lei de Deus;
23 A roo lɛ, mì kɔ fe kḭ ɓoɗ ru-ruy ká ɓil naysuo-iri riw bele ziŋ ha̰y ká kér ɓay ɓi zuɔ ziŋ ni, a ɗáa mì ɓa koy feya̰a.
23 mas vejo outra lei atuando nos membros do meu corpo, guerreando contra a lei da minha mente, tornando-me prisioneiro da lei do pecado que atua em meus membros.
24 — ausente —
24 Miserável homem eu que sou! Quem me libertará do corpo sujeito a esta morte?
25 — ausente —
25 Graças a Deus por Jesus Cristo, nosso Senhor! De modo que, com a mente, eu próprio sou escravo da lei de Deus; mas, com a carne, da lei do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.