Romanos 3

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Zaɗka ɗo munu na wa̰a, ká ɓay ɓá Ziɓ na ndaɗike ɓa ḭi kḭ zu lɛ? Kúŋ ŋgori na wa̰a, kereke ɓa ḭi kḭ lɛ?
1 Então qual é a vantagem de ser judeu? A circuncisão tem algum valor?
2 Ndaɗikeri na ɗo ŋgḭ-ŋgḭi, ɓay ḭi lɛ, pola ɗɛkrɛ lɛ, ɓa ɓari Ziɓri na ze Ŋgɛrɛwṵru pɔŋ ɓay ɓe zuɔ nduo-ri.
2 Sim, há muitos benefícios. Em primeiro lugar, aos judeus foi confiada toda a revelação de Deus.
3 Ziɓ ha̰nɛri ɗo tul ɓay ɓari ɓáy zaɗɛ ya ɓa tusuɛ kḭ. A ku na wa̰a, ɓay tul fe ɗáa ɓari ká munu ku na ze, Ŋgɛrɛwṵru a ɗoke tul ɓay ɓe na mbǎa ro lɛ?
3 É verdade que alguns deles foram infiéis, mas isso significa que Deus será infiel?
4 Ṵ́-uu, munu ya! Ze nzoɓri riw bele i ɓa nzoɓ kúɗ ɓay hɔy kara, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa fe maa ɓáy tusuɛ ɓay, munu ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe ɓe mii:
4 De maneira nenhuma! Ainda que todos sejam mentirosos, Deus é verdadeiro. E as Escrituras dizem a seu respeito: “Será provado que tens razão no que dizes, e ganharás tua causa no juízo”.
5 Zaɗka fe ɗáa ka̰aya naari na ɗaa ha̰ nzoɓri kɔ mii, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa fe ɓáy zaɗɛ na wa̰a, náa ɓáari mina ro lɛ? Ŋgɛrɛwṵru ká ha̰ náa kɔ́ri sɛkɛ fe ɓay tul fe ka̰aya naari na wa̰a, ka ɗaa fe ɓáy zaɗɛ ya zu lɛ? (Ɓe ni key na, mì ɓaa sim ɓay ɓáa nzoɓri ro.)
5 Alguém poderia dizer: “Mas nosso pecado não cumpre um bom propósito, ajudando os outros a verem como Deus é justo? Não é uma injustiça, portanto, Deus nos castigar?”. (Estou seguindo o ponto de vista humano.)
6 Fe ɗáa ɓe ɗo ɓáy zaɗɛ. Zaɗka Ŋgɛrɛwṵru ɓa nzoɓ ká fe ɗáa ɓe ɗo ɓáy zaɗɛ ya lɛ, kaʼa máa ɓay kúŋ sal ɓay zuɔ tul nzoɓri ká tusiri key ya.
6 Claro que não! Se fosse assim, como Deus poderia julgar o mundo?
7 Kɔ ya lɛ, nzoɓ ha̰nɛri ɓáa ha̰ mì mii: «Zaɗka kúɗ ɓay ɓuru ze ɗaa ha̰ nzoɓri kɔ́ke sùo ɓay Ŋgɛrɛwṵru na *taŋ kaɗ kaɗ, a kǐɛke riŋ ɗika ɓe nda̰w na wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ɓay mgba tul ɓuru munu ká nzoɓ feya̰ari ɓáy lɛ woo?»
7 Alguém poderia argumentar, ainda: “Mas por que Deus me condena como pecador se minha mentira ressalta sua verdade e lhe traz mais glória?”.
8 A wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ náa ɓaarì mii, náa ɗáari fe ndaya ɓo ha̰ fe kere na ka tḭi a se ɓa pola pola ya lɛ, munu ká nzoɓ ha̰nɛri kǔɗke ɓay zuɔ nzaa-i mii, ɓa ɓi ze mì ka-káa ɓayri na munu ku! Ɓay ká mgba tul nzoɓkeri ku na ɗo ɓáy zaɗɛ.
8 E alguns até nos difamam, afirmando que dizemos: “Quanto mais pecarmos, melhor!”. Quem diz essas coisas merece condenação.
9 A munu ku wa̰a, náa ɓáari mina ro lɛ? Naari Ziɓri na wa̰a, náa mbári tul nzoɓ ha̰wri na mba ro lɛ woo? Ṵ́-uu munu ya! Mì ɓaa ha rì ro mii: Ziɓri, ɓáy sa̰w nzoɓ kḭri hɔy kara, ɓari riw bele na i ɗo ɓil feya̰a,
9 Pois bem, devemos concluir que nós, judeus, somos melhores que os outros? Não, de maneira nenhuma, pois já mostramos que todos, judeus ou gentios, estão sob o poder do pecado.
10 munu ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii:
10 Como afirmam as Escrituras: “Ninguém é justo, nem um sequer.
11 Nzoɓ nun nzɛm, tiya nda̰w.
11 Ninguém é sábio, ninguém busca a Deus.
12 Nzoɓri riw bele fɛrɛ fal-ri ha̰ Ŋgɛrɛwṵru,
12 Todos se desviaram, todos se tornaram inúteis. Ninguém faz o bem, nem um sequer.”
13 Kusol ɓay ɓáa ɓari tḭi nduɗ nduɗ
13 “Sua conversa é repulsiva, como o odor de um túmulo aberto; sua língua é cheia de mentiras.” “Veneno de serpentes goteja de seus lábios.”
14 I ɓa nzoɓri ká nzaa-ri zoŋ bak bak ɓa nzaa faɗi.
14 “Sua boca é cheia de maldição e amargura.”
15 I nduɔ kiyaw kiyaw ɓay ɗáa sím nzoɓ zuɔ siri.
15 “Apressam-se em cometer homicídio;
16 Zaɗri riw bele ká i kal ɗi na,
16 por onde passam, deixam destruição e sofrimento.
17 Káw ɓáy kere ɗɛkɛkɛ na, i kɔ faake ya.
17 Não sabem onde encontrar paz.”
18 Hḭɛ Ŋgɛrɛwṵru ndḭi kara ti ɓil law-ri ya.»
18 “Não têm o menor temor de Deus.”
19 Náa kɔ́ri mii, feri riw bele ká *bol kusol ɓaa ɓayke na, ɓaa ha̰ ɓari Ziɓri ká i ɗo ɓil bol kusolke na, ɓay haŋa nzoɓ mbḭw káʼa máa áa nzi-ɛ a ɓaa ɓay ɓay yá̰mke sùo-ɛ ya̰m na tiya, a nzoɓri riw bele ká tusiri key na i kɔ sùo-ri ɓa nzoɓri ká ɓay mgba tul-ri ká pol Ŋgɛrɛwṵru.
19 É evidente que a lei se aplica àqueles a quem ela foi entregue, pois seu propósito é evitar desculpas e mostrar que todo o mundo é culpado diante de Deus.
20 Tusuɛke lɛ, nzoɓ káʼa máa haŋa Ŋgɛrɛwṵru naa ɓay ká tul-e a kɔ ni ɓa nzoɓ ká ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ɓáy faa ɗáa bol kusol na, mbḭw tiya, ɓay ḭi lɛ, peɗ ɗáa bol kusol na kiɛ nzoɓ ha̰ ni kɔ mii, ka ɗaa feya̰a.
20 Pois ninguém será declarado justo diante de Deus por fazer o que a lei ordena. A lei simplesmente mostra quanto somos pecadores.
21 A roo lɛ, timbɛɗɛ key na, Ŋgɛrɛwṵru kiɛ naari faa káʼa náake ɓay ká tul nzoɓ ha̰ ni ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ. Ka ɗaa feke na ɓáy faa ɗáa bol kusol ya; ɓa fe ká *mbeɗe bol kusol ɓáy mbeɗe nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzi-ɛ ɓaa nasi ɓayke pola.
21 Agora, porém, conforme prometido na lei de Moisés e nos profetas, Deus nos mostrou como somos declarados justos diante dele sem as exigências da lei:
22 Ŋgɛrɛwṵru naa ɓay ká tul nzoɓri ha ri ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ɓay law-ri ká i ɗaa ɓo tul Zezu *Krisi. Ka ɗaa feke ku na ɗo ɓay tul nzoɓri riw bele ká i ɗaa law-ri ɓo tul-e. Ze i ɓa na Ziɓ, mase Ziɓ ya hɔy kara, náa nun kḭ tiya, ɓay ḭi lɛ,
22 somos declarados justos diante de Deus por meio da fé em Jesus Cristo, e isso se aplica a todos que creem, sem nenhuma distinção.
23 nzoɓri riw bele ɗaa feya̰a a í rɔ́kɔke riŋ ɗika Ŋgɛrɛwṵru.
23 Pois todos pecaram e não alcançam o padrão da glória de Deus,
24 Roo lɛ, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa law kere ziŋ ri a naa ɓay ká tul-ri hɔy hɔy ha ri ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ɓáy faa Zezu Krisi ká tina ri saa ɓil koy feya̰a.
24 mas ele, em sua graça, nos declara justos por meio de Cristo Jesus, que nos resgatou do castigo por nossos pecados.
25 — ausente —
25 Deus apresentou Jesus como sacrifício pelo pecado, com o sangue que ele derramou, mostrando assim sua justiça em favor dos que creem. No passado ele se conteve e não castigou os pecados antes cometidos,
26 — ausente —
26 pois planejava revelar sua justiça no tempo presente. Com isso, Deus se mostrou justo, condenando o pecado, e justificador, declarando justo o pecador que crê em Jesus.
27 A ku na wa̰a, faa ndáka giri sùo nzoɓri na ɗo ha̰a ɓáy lɛ woo? Faake mbḭw tiya, ɓay ḭi lɛ, haŋa ɓay naa ká tul nzoɓ ha̰ Ŋgɛrɛwṵru kɔ ni ɓa nzoɓ ká ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ na, ɗo ɓáy faa mbika law ɓo, ɓáy faa ɗáa vu mbom ɓo tul bol kusol ya.
27 Podemos então nos vangloriar de ter feito algo para sermos aceitos por Deus? Não, pois nossa absolvição não vem pela obediência à lei, mas pela fé.
28 Ì kɔ, naari na, náa kɔ́ri ta-taŋ mii: Ŋgɛrɛwṵru naa ɓay ká tul nzoɓ ha̰ ni ɓo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ɓay law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Zezu Krisi ɓo, ɓay vu mbom káʼa ɗaa ɓo tul bol kusol na ya.
28 Portanto, somos declarados justos por meio da fé, e não pela obediência à lei.
29 Ì ker í kɔ ku na wa̰a, Ŋgɛrɛwṵru na ɓa Ŋgɛrɛwṵru Ziɓri kḭ huo-ri hɔy lɛ woo? Wa̰a, ka ɓa Ŋgɛrɛwṵru sa̰w nzoɓ kḭri nda̰w ya lɛ? Ɓa tusuɛ kḭ, ka ɓa Ŋgɛrɛwṵru sa̰w nzoɓ kḭri nda̰w,
29 Afinal, Deus é Deus apenas dos judeus? Não é também Deus dos gentios? Claro que sim!
30 ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru na mbḭw hɔy. Ɓa ɓe kḭ ze ka naa ɓay ká tul Ziɓri ha ri ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ɓáy faa mbika law ɓari; ɓa ɓe na nda̰w ze ka naa ɓay ká tul sa̰w nzoɓ kḭri ha ri ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ɓáy faa mbika law ɓari.
30 Existe um só Deus, e ele declara justos tanto judeus como gentios somente pela fé.
31 Wa̰a, náa búmrari ndaɗi bol kusol na ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Zezu Krisi ro na lɛ? Ṵ́-uu munu ya! Roo lɛ, naari na, náa kíɛri tusuɛ ndaɗi bol kusol na.
31 Então, se enfatizamos a fé, quer dizer que podemos abolir a lei? Claro que não! Na realidade, é só quando temos fé que cumprimos verdadeiramente a lei.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.