Mateus 9
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Zezu hil a kaw ɓil tuo a tuo maambii a yḭ̀i a se puo ɓe.
1 Jesus entrou num barco e atravessou o mar até a cidade onde morava.
2 Lɛɛ, i mbi nzoɓ mbḭw munu ká sùo-ɛ hu wǔɔ ká naa hii í víke ha̰ ni. Zaɗka Zezu kɔ law-ri ká i ɗaa ɓo tul-e na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ nzoɓ ká sùo-ɛ hu wǔɔ na mii: «Vu-i, mu siŋ law-a; feya̰a ɓori na, mì nda bumake ziŋ mù ro.»
2 Algumas pessoas lhe trouxeram um paralítico deitado numa maca. Ao ver a fé que eles tinham, Jesus disse ao paralítico: “Anime-se, filho! Seus pecados estão perdoados”.
3 Báyḭi lɛ, nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol ha̰nɛri ká i laa ɓayke na, i ker ɓay ká ɓil law-ri í ɓaa mii: «Leɗban key na, ɓaa ɓay a tḭ̌irike riŋ Ŋgɛrɛwṵru.»
3 Alguns mestres da lei disseram a si mesmos: “Isso é blasfêmia!”.
4 Lɛɛ, munu ká Zezu kɔ kér ɓay ɓari kɔ na, ka fɛrɛ a vbi ri mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì ɗo ɓáy kér ɓayri ká ndaya mini ká ɓil law-rì lɛ?
4 Jesus, percebendo o que pensavam, perguntou: “Por que vocês reagem com tanta maldade em seu coração?
5 Ɓay ha̰a ze ɓáake sɛ ya lɛ? “Mì nda buma feya̰a ɓori na ziŋ mù,” mase, “Úru siya mú se-seɗ” lɛ?
5 O que é mais fácil dizer: ‘Seus pecados estão perdoados’ ou ‘Levante-se e ande’?
6 Roo lɛ, mì hii ɓay haŋa rì kɔ, ɓi *Vu Nzoɓ na, mì ɗo ɓáy hṵrusuo ká tusiri key ɓay ndáka buma ká tul feya̰a nzoɓri!» Báyḭi lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, Zezu ɓaa ha̰ nzoɓ ká sùo-ɛ hu wǔɔ na mii: «Úru siya mú mbi hii ɓo mú se puɔ!»
6 Mas eu lhes mostrarei que o Filho do Homem tem autoridade na terra para perdoar pecados”. Então disse ao paralítico: “Levante-se, pegue sua maca e vá para casa”.
7 Lɛɛ, leɗban na uru siya a zɔl faa puɔ.
7 O homem se levantou e foi para casa.
8 Zaɗka ruɔ nzoɓri kɔ feke na munu báyḭi lɛ, hḭɛ ɗaa ri zikiki ha ri písike Ŋgɛrɛwṵru ɓay tul kḭri hṵrusuo fe ɗáa saŋ ká mini káʼa ɗaa ha̰ nzoɓri na.
8 Ao ver isso, a multidão se encheu de temor e louvou a Deus por ele ter dado tal autoridade aos seres humanos.
9 Zezu zɔl ká zaɗɛ ku a ɗo kali báyḭi lɛ, ka kɔ nzoɓ mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Matiye kaw hul ya̰aŋa larimbuo. Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se fal-i.» Lɛɛ, Matiye na uru siya a se fal-ɛ.
9 Enquanto Jesus caminhava, viu um homem chamado Mateus sentado onde se coletavam impostos. “Siga-me”, disse-lhe Jesus, e Mateus se levantou e o seguiu.
10 Nam mbḭw ká Zezu kaw nzaa fe sṵm ká puo Matiye na, *nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy nzoɓri ká soro ɓay ɓari mgba ndaya ká *Fariziri ɗi ri ɓa nzoɓ feya̰ari na, i vi ŋgḭi ɓamba í kaw nzaa fe sṵm ziŋ Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri.
10 Mais tarde, na casa de Mateus, Jesus e seus discípulos estavam à mesa, acompanhados de um grande número de cobradores de impostos e pecadores.
11 Zaɗka Fariziri kɔ fekeri na báyḭi lɛ, i vbi leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, gaŋ tul-rì na sṵ fe ziŋ nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy nzoɓri ká soro ɓay ɓari mgba ndaya mini key lɛ?»
11 Quando os fariseus viram isso, perguntaram aos discípulos: “Por que o seu mestre come com cobradores de impostos e pecadores?”.
12 Báyḭi lɛ, Zezu laa ɓay ɓari na a ɓaa mii: «Nzoɓri ká sùo-ri ɗo ɓáy kere ɓáy na, i se síe nzoɓ haŋa sa̰wpuu váa nzoɓ ya. Roo lɛ, nzoɓ suosɛrɛmri ze se síe nzoɓ haŋa sa̰wpuu.
12 Jesus ouviu o que disseram e respondeu: “As pessoas saudáveis não precisam de médico, mas sim os doentes”.
13 Munu zu lɛ, ì se í fére sa̰w ɓay ká Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɗo ɓil mbeɗe ɓe na í kɔ. Ka ɓaa mii: “Kɔ́kɔ nun síe nzoɓ ze rii law-i ɓo, ɓa *fe poy ká ì puo ha̰ mì ze rii law-i ya.” Mì vi ɓay ɗika nzoɓri ká i ker mii, ɓari ɓa nzoɓ ɗáa fe ɓáy zaɗɛri na ya, roo lɛ, mì vi ɓay tul nzoɓri ká i kɔ sùo-ri ɓa nzoɓ feya̰ari.»
13 E acrescentou: “Agora vão e aprendam o significado desta passagem das Escrituras: ‘Quero que demonstrem misericórdia, e não que ofereçam sacrifícios’. Pois não vim para chamar os justos, mas sim os pecadores”.
14 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal Za̰a Batisri soro í se luo Zezu í vbi ni ɓay mii: «Wa̰a ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ɓúru *Fariziri na, ɓuru saŋ sùo ɓuru ɓaŋguɔ, a pɔŋ leɗ nduoɓal-ari mǎa, i ɗaa munu ya lɛ?»
14 Os discípulos de João Batista foram a Jesus e lhe perguntaram: “Por que seus discípulos não têm o hábito de jejuar, como nós e os fariseus?”.
15 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Nzoɓri ká i ɗi ri vi zaɗ suoriya ya̰aŋa kḭ na, zaɗka nzoɓ má̰y fie ɗo ziŋ ri kɔɓ rɔɓay na, i máa ɗáa sùo-ri ɓa síe lɛ? Munu ya mgbaŋ! Roo lɛ, namri káʼa ví vuku na, i náa nzoɓ má̰y fie ká sakra ɓari; ɓe nda̰w rɔɔ i sáŋ sùo-ri ɓáy.
15 Jesus respondeu: “Por acaso os convidados de um casamento ficam de luto enquanto festejam com o noivo? Um dia, porém, o noivo lhes será tirado, e então jejuarão.
16 Rɔɓay, nzoɓ mbḭw ti mbika nzaa gari fie ɓay ɓúoke nun tá̰w gari ya, ɓay ḭi lɛ, nzaa gari fieke ku na, a haŋa tá̰w gari na gɔɗɔ tir tir ha̰ gɔ́ɗɔ garike ku na mba taa pola ku rɔɓay.
16 “Além disso, ninguém remendaria uma roupa velha usando pano novo. O pano rasgaria a roupa, deixando um buraco ainda maior.
17 Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, nzoɓ ti áŋ him fie zuɔ tá̰w ɓɔl huɔri ya. Zaɗka nzoɓ ɗaa munu lɛ, ɓɔl huɔri na a fúo kpom, lɛ, him na a zúɔ ɓisuy, ɓɔl huɔri kara a ɓíɛ nda̰w. Roo lɛ, him fie na i áŋ zuɔ ɓɔl huɔ fieri. Ɓe nda̰w rɔɔ, him ɓáy ɓɔl huɔri na, i mgbaka kḭ zeɓ zeɓ ɓáy kere ɓáy.»
17 “E ninguém colocaria vinho novo em velhos recipientes de couro. O couro se arrebentaria, deixando vazar o vinho, e os recipientes velhos se estragariam. Vinho novo é guardado em recipientes novos, para que ambos se conservem”.
18 Zaɗka Zezu ɗo ɓáa ɓay ziŋ ri kɔɓ ɓáy na báyḭi lɛ, mbay Ziɓ mbḭw munu ví huku siri gburuk ká pol-e a ɓaa ha̰ ni mii: «Vu-i ká ɓa leɗ má̰y tikɗi na hu ká timbɛɗɛ key. Munu hɔy kara mu ví ɗaa nduo-ɔ ɓo tul-e, lɛ, kaʼa yḭ́i a kaw ɓáy kumnun.»
18 Enquanto Jesus ainda falava, o líder da sinagoga local veio e se ajoelhou diante dele. “Minha filha acaba de morrer”, disse. “Mas, se o senhor vier e puser as mãos sobre ela, ela viverá.”
19 Lɛɛ, Zezu uru siya ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri a í se fal-ɛ.
19 Então Jesus e seus discípulos se levantaram e foram com ele.
20 Zaɗka i se nun-ri ɓa pola na báyḭi lɛ, má̰y mbḭw munu ká suosɛrɛm sím ɗaa ni mbiimbam duɔ falɛ siɗi ro na, soro a vi ɓáy fal Zezu a zaa nzaa gari ɓe ká fi siri,
20 Nesse instante, uma mulher que havia doze anos sofria de hemorragia se aproximou por trás dele e tocou na borda de seu manto,
21 ɓay ḭi lɛ, ka ɓaa ká ɓil law-ɛ mii: «Zaɗka mì ziŋ faa mí zaa nzaa gari ɓe kḭ hɔy lɛ, sùo-i na a váa.»
21 pois pensava: “Se eu apenas tocar em seu manto, serei curada”.
22 Báyḭi lɛ, Zezu fɛrɛ kɔ́m a kɔ ni a ɓaa ha̰ ni mii: «Vu-i má̰yke, mu siŋ law-a, ɓay ḭi lɛ, law-a ká mù ɗaa ɓo tul-i na, ha̰ sùo-ɔ na vaa mù.» Ká zaɗɛ ku hɔy lɛ, sùo leɗ má̰y tikɗi na vaa ni.
22 Jesus se voltou e, quando a viu, disse: “Filha, anime-se! Sua fé a curou”. A partir daquele momento, a mulher ficou curada.
23 Zaɗka Zezu tḭi puo mbay na báyḭi lɛ, ka kɔ nzoɓri ká i mgba tḭw ɓari gbiri gbiri ɗo nduo-ri ká í ɗo ɗi ya ɓay súka nzoɓ vóro huɗri, rɔɔ ruɔ nzoɓri ká i guu fe gǔrum gǔrum nda̰w.
23 Quando Jesus chegou à casa do líder da sinagoga, viu a multidão agitada e ouviu a música fúnebre.
24 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ì tḭi ɓa kɛlɛ, ɓay ḭi lɛ, leɗ má̰y tikɗi key na hu ya, roo lɛ, ka na-nam.» Báyḭi lɛ, ɓari na i siɛ ni siɛ hɔy.
24 “Saiam daqui!”, disse ele. “A menina não está morta; está apenas dormindo.” Os que estavam ali riram dele.
25 Zaɗka Zezu ha̰ ruɔ nzoɓri tḭi kɛlɛ na báyḭi lɛ, ka nduo a se hula, a vǎa mgba nduo leɗ má̰y tikɗi na ha̰ ni uru siya.
25 Depois que a multidão foi colocada para fora, Jesus entrou e tomou a menina pela mão, e ela se levantou.
26 Lɛɛ, soro ɓayke na ya̰a zaɗ kpol kpol ká tusirike ku riw bele.
26 A notícia desse milagre se espalhou por toda a região.
27 Zaɗka Zezu zɔl ká zaɗɛ ku báyḭi lɛ, ra̰wri tul-ri siɗi i dii fal-ɛ í guu fe ɓáy bawda kusol-ri ɓeleŋ mii: «Kóɗ ŋguɔ hɔy *vu bulu Daviɗ, mu kɔ nun síe ɓuru!»
27 Depois que Jesus saiu dali, dois cegos foram atrás dele, gritando: “Filho de Davi, tenha misericórdia de nós!”.
28 Zaɗka Zezu tḭi puɔ na báyḭi lɛ, ra̰wri ká tul-ri siɗi na i soro í vi lakun-ɛ, lɛ, ka vbi ri ɓay mii: «Lɛɛ, ì kɔ mii, mì maa ɓay ɗáa fe ká ì vbi mì na lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ṵ̀u, Mbay, mù ma-maa.»
28 Quando Jesus entrou em casa, os cegos se aproximaram, e ele lhes perguntou: “Vocês creem que eu posso fazê-los ver?”. “Sim, Senhor”, responderam eles.
29 Báyḭi lɛ, Zezu zaa nun-ri a ɓaa mii: «Feke ka ɗo munu ha rì maa ɓáy zaɗ law-rì ká ì ɗaa ɓo tul-i.»
29 Ele tocou nos olhos dos dois e disse: “Seja feito conforme a sua fé”.
30 Lɛɛ, nun-ri na mgbuɗa gbɛrɛrɛ ha ri kɔ-kɔ́m. Falɛ ku lɛ, Zezu baka ri ŋgɔ-ŋgɔŋ mii: «Ì laa ɓáy kere nda̰w rɔ! Ì ha̰ nzoɓ mbḭw mini kara, ka laa ɓay fe ká kal key na ya.»
30 Então os olhos deles se abriram e puderam ver. Jesus os advertiu severamente: “Não contem a ninguém”.
31 Roo lɛ, tḭ́i ɓari ku hɔy lɛ, i lo soro Zezu ká tusirike na ku riw bele.
31 Eles, porém, saíram e espalharam sua fama por toda a região.
32 Zaɗka ra̰wri na i ɗo zɔ́l munu hɔy lɛ, nzoɓri vi ɓáy nzoɓ mbḭw ká temndaya ɗo tul-e ha̰ kusol-e mbii gbǎŋ na ha̰ Zezu.
32 Quando partiram, foi levado a Jesus um homem que não conseguia falar porque estava possuído por um demônio.
33 Falɛ ká Zezu nii temndaya ká tul-e na báyḭi lɛ, leɗban na tii sa̰w ɓáa ɓay. Lɛɛ, tuku ruɔ nzoɓri ha ri ɓaa mii: «Íi! Kḭri fe ká mini key na, ɓuru kɔ ká tusiri *Izarayɛl key ba mbḭw ya mgbaŋ!»
33 O demônio foi expulso e, em seguida, o homem começou a falar. As multidões ficaram admiradas. “Jamais aconteceu algo parecido em Israel!”, exclamavam.
34 Roo lɛ, *Fariziri na i geɗe mii: «Ɓa mbay tul temndayari ze ha̰ ni hṵrusuo níi temndayakeri na ku.»
34 Os fariseus, contudo, disseram: “Ele expulsa demônios porque o príncipe dos demônios lhe dá poder”.
35 Báyḭi lɛ, Zezu ha̰ari ɓáy ŋgɛrɛpuori ɓáy vu puori riw bele, a fere nzoɓri fe ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓari Ziɓri, a ka-káa Ɓay Kere ká se tul réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tusiri key, rɔɔ a vaa nzoɓ sɛmri riw bele, ɓáy nzoɓ kpɛɗɛri riw bele.
35 Jesus andava por todas as cidades e todos os povoados da região, ensinando nas sinagogas, anunciando as boas-novas do reino e curando todo tipo de enfermidade e doença.
36 Zaɗkaʼa mbi nun-ɛ a kɔ ruɔ nzoɓri báyḭi lɛ, ka kɔ nun síe ɓari, ɓay ḭi lɛ, nzoɓkeri ku na i ta̰a ɓamba, a law-ri hɔy kara sa̰a nda̰w, munu ɓa baɗuri ká nzoɓ kɔ́rɔ ri tiya.
36 Quando viu as multidões, teve compaixão delas, pois estavam confusas e desamparadas, como ovelhas sem pastor.
37 Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Fe payri na ŋgḭi ɓamba a ŋgɔŋ maa vbíe, roo lɛ, nzoɓ peɗkeri ŋgḭi ya.
37 Disse aos discípulos: “A colheita é grande, mas os trabalhadores são poucos.
38 Munu zu lɛ, ì kóɗ Ŋgɛrɛmbay ká ɓa ŋgɛrɛnzoɓ wáa na, ha̰ ni ka pie ɓáy nzoɓ peɗkeri ka ŋgḭi maa fe ha ri zúɔ tul nzoɓ ha̰wri rɔɓay.»
38 Orem ao Senhor da colheita; peçam que ele envie mais trabalhadores para seus campos”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.