Mateus 27
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Ɓáy tiɓie piɛɗ na, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri riw bele na i mbi nzaa-ri í ɗaa ɓay huɗ ɓo tul Zezu.
1 Assim que amanheceu, todos os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus fizeram os seus planos para conseguir que Jesus fosse morto.
2 Báyḭi lɛ, i ha ri mgba ni í siŋ ni í séke ni ha̰ Pilaɗ nzoɓ réke tul puo ká kuɗu zaɗ ká Zude.
2 Eles o amarraram, levaram e entregaram ao governador Pilatos.
3 Lɛɛ, Zudas ká mbi tul Zezu na laa soro ɓay huɗ ká i ɗaa ɓo tul Zezu na báyḭi lɛ, kér ɓay i ni ɓa huɗ ha̰ ni fa̰a lari rɔm ká síŋ say ká i ha̰ ni pola ɓay mbíke tul Zezu na, a yḭ̌ike a vǎa zǐŋke *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri
3 Quando Judas, o traidor, viu que Jesus havia sido condenado, sentiu remorso e foi devolver as trinta moedas de prata aos chefes dos sacerdotes e aos líderes judeus,
4 a ɓaa ha ri mii: «Ɓi na, mì ɗaa feya̰a, ɓay ḭi lɛ, mì mbi tul nzoɓ ká ɓay mbḭw mgba tul-e ya ha ri ɗaa ɓay huɗ ɓo tul-e.»
4 dizendo: — Eu pequei, entregando à morte um homem inocente. Eles responderam: — O que é que nós temos com isso? O problema é seu.
5 Báyḭi lɛ, Zudas mii lari na zǎ̰y zuɔ ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, a zɔl a vǎa ɗaa sal taa sol-e a hu taa puu teŋ reŋ.
5 Então Judas jogou o dinheiro para dentro do Templo e saiu. Depois foi e se enforcou.
6 Lɛɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri fa̰a lari na nḭm ɗo nduo-ri í ɓaa mii: «Lari key na, *bol kusol naari haa faa ká ɓay ɗáa zuɔ ɓil guma lari ká ɓo ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru key, ɓay ḭi lɛ, ɓa lari sím.»
6 Os chefes dos sacerdotes pegaram o dinheiro e disseram: — Isto é dinheiro sujo de sangue, e é contra a nossa
7 Falɛ ku lɛ, i siŋ tul ɓay i fa̰a larike na, í vǎa híeke wáa nzoɓ mbúo pa̰y, í fɛrɛ wáake na ɓa zaɗ vóro huɗ nzoɓ tul puori.
7 Depois de conversarem sobre o assunto, resolveram usar o dinheiro para comprar o “Campo do Oleiro”, a fim de que servisse como cemitério para os não judeus.
8 Sa̰wke mini ze, kpṵru tḭi vuri key hɔy kara, i ɗi wáake na ɓa wáa sím.
8 Por isso aquele campo é chamado até hoje de “Campo de Sangue”.
9 Ɓe ze ha̰ ɓay ká Zeremi nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ká piɛɗke lew na ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ka ɓaa mii: «I ya̰a lari rɔm ká síŋ say ká leɗ Izarayɛlri ker mii, a máa híe nzoɓke na,
9 Assim aconteceu o que o profeta Jeremias tinha dito: “Eles pegaram as trinta moedas de prata, o preço que o povo de Israel tinha concordado em pagar por ele,
10 í fa̰a í ha̰ ɓay híeke wáa nzoɓ mbúo pa̰y na, munu ká Ŋgɛrɛmbay mbi nzi-ɛ ha̰ mì na.»
10 e as usaram para comprar o campo do oleiro, como o Senhor me havia mandado fazer.”
11 Báyḭi lɛ, Zezu ɗo pol Pilaɗ nzoɓ réke tul puo ká kuɗu zaɗ ká Zude. Lɛɛ, ka vbi ni mii: «Ɓo kḭ ze, mù ɓa mbay Ziɓri kɛ́lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓe kḭ ze mù ɓaa ku.»
11 Jesus estava em pé diante do Governador, e este o interrogou, dizendo: — Você é o rei dos judeus? Jesus respondeu:
12 Zaɗka *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri i ɗaa ɓay ɓo tul-e na, ka fɛrɛ nzaa-ri mgbuɗ ya.
12 Mas, quando foi acusado pelos chefes dos sacerdotes e pelos líderes judeus, Jesus não respondeu nada.
13 Báyḭi lɛ, Pilaɗ ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓayri riw bele ká i ɗaa ɓo tul-a key na wa̰a, mù la-laa kḭ zu lɛ?»
13 Então Pilatos disse: — Você não está ouvindo as acusações que estão fazendo contra você?
14 Roo lɛ, Zezu fɛrɛ ɓay mbḭw mini kara ha̰ ni ya, a ha̰ ɓayke ku na tuku nzoɓ réke tul puo na ha̰ ni kaw yer.
14 Porém Jesus não disse nada, e o Governador ficou muito admirado com isso.
15 Ká ɓil mbiimbamri mbḭw mbḭw riw bele na, zaɗka *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy vi báyḭi lɛ, nzoɓ réke tul puo tina nzoɓ mbḭw ká naa hul sal ká nzoɓri hii ɓay ɓe na ɓaŋguɔ munu munu ha ri.
15 Em toda Festa da Páscoa , Pilatos costumava soltar um dos presos, a pedido do povo.
16 Lɛɛ, ɓil namke ku na nzoɓ mbḭw munu, ká ɓay fe ɗáa ndaya ɓe ya̰a zaɗ kpol kpol na, naa hul sal; riŋ-ɛ ɓa Zezu-Barabas.
16 Naquela ocasião estava preso um homem muito conhecido, chamado Jesus Barrabás.
17 Báyḭi lɛ, Pilaɗ vbi ruɔ nzoɓri ká i mbṵ tul kḭ ká ɗi na mii: «Nzoɓ ha̰a ze ì hii ɓay haŋa mì tina ni ha rì lɛ? Zezu-Barabas mase, Zezu ká i ɗi ni ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na lɛ?»
17 Então, quando a multidão se reuniu, Pilatos perguntou: — Quem é que vocês querem que eu solte: Jesus Barrabás ou este Jesus, que é chamado de
18 Ka vbi ri munu, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ nda̰w, ɓa fe ɗáa sere ze i pɔ̌ŋke Zezu nduo nduo-ɛ.
18 Pilatos sabia muito bem que os líderes judeus haviam entregado Jesus porque tinham inveja dele.
19 Ɓáy namri ká Pilaɗ kaw tul kariŋgaw kúŋ sal ɓay na, má̰y ɓe pie nzaa peɗ ha̰ ni mii: «Kɔkɔ ká mù ɗaa sùo-ɔ nduo ɓil ɓay leɗban ni key ká ɓay mbḭw kara mgba tul-e ya na, ɓay ḭi lɛ, suŋɛ na, mì kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba ɓáy lɔm ɓay tul-e.»
19 Enquanto Pilatos estava sentado no tribunal, a sua esposa lhe mandou o seguinte recado: — Não tenha nada a ver com esse homem inocente porque esta noite, num sonho, eu sofri muito por causa dele.
20 Ro, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri i ɗaa ɓay nduo law ruɔ nzoɓri ɓa pola pola ɓay haŋa ri vbi nzoɓ réke tul puo na ha̰ ni ka tína Barabas ze ha ri, a í i Zezu.
20 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus convenceram a multidão a pedir ao governador Pilatos que soltasse Barrabás e condenasse Jesus à morte.
21 Báyḭi lɛ, nzoɓ réke tul puo na mbi ɓay a vbi ri rɔɓay mii: «Sakra nzoɓri ká siɗi key na wa̰a, nzoɓ ve ze ì hii ɓay haŋa mì tina ni ha rì lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay gbaw mii: «Barabas!»
21 Então o Governador perguntou: — Qual dos dois vocês querem que eu solte? — Barrabás! — responderam eles.
22 Báyḭi lɛ, Pilaɗ vbi ri mii: «A ku wa̰a, Zezu ká i ɗi ni ɓa Krisi na, ha̰a ḭi ze mì ɗáa ziŋ ni lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni ɓáy zaɗ ɓari riw bele mii: «Ɓer ni ɗo tul puu say huɗ!»
22 Pilatos perguntou: — Que farei então com Jesus, que é chamado de Messias? — Crucifica! — responderam todos.
23 Lɛɛ, Pilaɗ yḭ̀i a vbi ri mii: «Ka̰aya ḭi rɔɔ ka ɗaa lɛ?» Lɛɛ, i guu fe ɓáy nzaa-ri gǔrum mgba mgba ɓa siya mii: «Ɓer ni ɗo tul puu say huɗ!»
23 Ele perguntou: — Que crime ele cometeu? Aí começaram a gritar bem alto: — Crucifica!
24 Zaɗka Pilaɗ kɔ ká kér ɓay ɓari kal tul-e pavbaɗ, a fe gúu ɓari kara se ɓa pola pola báyḭi lɛ, ka ya̰a mbii a sḭ̌ɛke nduo-ɛ ká nun ruɔ nzoɓri na a ɓaa ha ri mii: «Ɓay huɗ leɗban key na ka mgba tul-i ya, mì naa nduo-i ká ɗi. Ɓa ɓay ɓaarì kḭ ro zu.»
24 Então Pilatos viu que não conseguia nada e que o povo estava começando a se revoltar. Aí mandou trazer água, lavou as mãos diante da multidão e disse: — Eu não sou responsável pela morte deste homem. Isso é com vocês.
25 Lɛɛ, ruɔ nzoɓri riw bele ɓaa mii: «Ndaɗ ɓay haŋa ɓay sím ɓe na, ka ɓo tul ɓuru ɓáy vu ɓururi.»
25 E toda a multidão respondeu: — Que o castigo por esta morte caia sobre nós e sobre os nossos filhos!
26 Báyḭi lɛ, Pilaɗ tina Barabas na ha ri; ka ha ri nda Zezu ɓáy ndoy dɔŋ raɗ raɗ nda̰w rɔɔ, a pɔŋ ni ha ri vǎa ɓer ni ɗo tul puu say huɗ ɓáy.
26 Então Pilatos soltou Barrabás, como eles haviam pedido. Depois mandou chicotear Jesus e o entregou para ser crucificado.
27 Báyḭi lɛ, nzoɓ yṵm Pilaɗri sùu Zezu í séke ni ɓil boro mbay nzoɓ réke tul puo, lɛ, kuɗu nzoɓ yṵmri riw bele na mbṵ kḭ í kiri ni.
27 Depois os soldados de Pilatos levaram Jesus para o Palácio do Governador e reuniram toda a tropa em volta dele.
28 I mgba ni í nan gari ɓeri a í nduo ni maagari mbay ká sḭ̀i ŋga̰w ŋga̰w.
28 Tiraram a roupa de Jesus e o vestiram com uma capa vermelha.
29 Falɛ ku lɛ, i kaŋ ŋgatukru ɓa taguɓa mbay nda̰w rɔɔ, í mbi guɓa tul-e. I ɗaa ŋgasikri nduo ndúo hoɗo ɓe, a í huku siri ká pol-e í siɛ ni mii: «Soko woo, mbay Ziɓri!»
29 Fizeram uma coroa de ramos cheios de espinhos, e a puseram na sua cabeça, e colocaram um bastão na sua mão direita. Aí começaram a se ajoelhar diante dele e a caçoar, dizendo: — Viva o Rei dos Judeus!
30 I sa̰-sa̰mi toɓ toɓ zuɔ nun-ɛ, a í ya̰a ŋgasikri na saa nduo-ɛ, í zɔ̌ɗke tul-e raɗ raɗ.
30 Cuspiam nele, pegavam o bastão e batiam na sua cabeça.
31 Zaɗka i siɛ ni kpṵru maa ri na báyḭi lɛ, i naa maagari mbay ká i nduo ni na, í yḭ̀i í nduo ni gari ɓeri nda̰w rɔɔ, í séke ni ɓay ɓér ni ɗo tul puu say huɗ.
31 Depois de terem caçoado dele, tiraram a capa vermelha e o vestiram com as suas próprias roupas. Em seguida o levaram para o crucificarem.
32 Zaɗka i tḭi ká ɓil ŋgɛrɛpuo na báyḭi lɛ, i dar nzoɓ mbḭw munu gbukru ká riŋ-ɛ ɓa Simo̰n, nzoɓ ká Sirɛ̰n. Lɛɛ, nzoɓ yṵmri i mgba ni í haa ni ya̰a puu say huɗ Zezu na a soɓ.
32 Quando estavam saindo, os soldados encontraram um homem chamado Simão, da cidade de Cirene, e o obrigaram a carregar a cruz de Jesus.
33 Lɛɛ, i tḭi zaɗ ká riŋ-ɛ ɓa Gɔlgota, má̰rake lɛ ɓaa mii, zaɗ tuŋguo tul.
33 Eles chegaram a um lugar chamado Gólgota. (Gólgota quer dizer “Lugar da Caveira”.)
34 Ká zaɗɛ ku ze, i ha̰ Zezu him ká i zukri ɓáy zóɗi ɓay haŋa ni ka nzɔ. Roo lɛ, zaɗka Zezu pṵu horoɓ a lie a kɔ lɛ, ka hii ɓay nzɔkɔ ya a pɔŋ.
34 Ali deram vinho misturado com fel para Jesus beber. Mas, depois que o provou, ele não quis beber.
35 Falɛ ká i ɓer ni ɗo tul puu say huɗ na báyḭi lɛ, i fa̰a gari ɓeri í ɗaa dḭi dḭi rɔɔ í leke kḭ.
35 Em seguida os soldados o crucificaram e repartiram as suas roupas entre si, tirando a sorte com dados, para ver qual seria a parte de cada um.
36 Lɛɛ, i kaw siri ká zaɗɛ ku a í kɔrɔ ni kɛk.
36 Depois disso sentaram ali e ficaram guardando Jesus.
37 Rɔɓay, ká ɓay kíɛke ɓay huɗ ká i ɗaa ɓo tul-e na, i ɗaa mbeɗe í ɓer ɗo tul puu say huɗ ká siya mii: «Ɓe key na, ka ɓa Zezu, mbay Ziɓri.»
37 Puseram acima da sua cabeça uma tabuleta onde estava escrito como acusação contra ele: “Este é Jesus, o Rei dos Judeus.”
38 Báyḭi lɛ, i ɓer dɔmbirimri siɗi ɗo lakun-ɛ. Nzoɓ mbini ɗo tul puu say huɗ kḭ ká tunduo hoɗo ɓe, a nzoɓ mbḭɛ laa lɛ, ɗo tul puu say huɗ kḭ ká tunduo gel ɓe.
38 Com Jesus, crucificaram também dois ladrões: um à sua direita e o outro à sua esquerda.
39 Nzoɓri ká i kal ká zaɗɛ ku na, i raɗ ni í téke tul-ri ɓoko ɓokoNzoɓri ká i kal ká zaɗɛ ku na, i raɗ ni.|src="CN01841C.TIF" size="span" loc="Mat 27.39-45" copy="David C. Cook" ref="27.39"
39 Os que passavam por ali caçoavam dele, balançavam a cabeça e o insultavam,
40 í ɓaa mii: «Ɓo ká mù hii gbúr *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, a nam say hɔy lɛ, mù mbúo kḭ ɗo zaɗɛ na, zaɗka mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru kḭ lɛ, mu ya̰a sùo-ɔ ɓo kḭ, a mú ɗì saa tul puu say huɗ na ku ha̰ ɓuru kɔ!»
40 dizendo assim: — Ei, você que disse que era capaz de destruir o Templo e tornar a construí-lo em três dias! Se você é mesmo o Filho de Deus, desça da cruz e salve-se a si mesmo!
41 Ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri, ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri kara, i siɛ ni faa mbḭw munu nda̰w mii:
41 Os chefes dos sacerdotes, os mestres da Lei e os líderes judeus também caçoavam dele, dizendo:
42 «Ka ya̰a nzoɓ ha̰wri, roo lɛ, ka maa ɓay ya̰aŋa sùo-ɛ ɓe kḭ ya! Zaɗkaʼa ɓa mbay leɗ Izarayɛlri kḭ lɛ, ka ɗì saa tul puu say huɗ na timbɛɗɛ key ha̰ ɓuru kɔ! Ɓe ro lɛ, ɓuru ɗáa law ɓuru ɓo tul-e ɓáy!
42 — Ele salvou os outros, mas não pode salvar a si mesmo! Ele é o Rei de Israel, não é? Se descer agora mesmo da cruz, nós creremos nele!
43 Ɓe na ka ɗaa law-ɛ ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru. Munu zu lɛ, nda-ndaɗ! Ŋgɛrɛwṵru hii ni lɛ, ka ya̰a ni ká tul puu say huɗ na ha̰ ɓuru kɔ! Wa̰a, ka ɓaa mii, ɓeri ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru na ya lɛ woo?»
43 Ele confiou em Deus e disse que era Filho de Deus. Vamos ver se Deus quer salvá-lo agora!
44 Báyḭi lɛ, dɔmbirimri ká i ɓer ri ɗo lakun-ɛ na kara, i raɗ ni faa mbḭw munu nda̰w pi.
44 E até os ladrões que foram crucificados com Jesus também o insultavam.
45 Ɓáy síe ká ɗo law tul na, fe guɓa nun síe ha̰ zaɗ ɗo gbukru kpṵru maa ɓáy síe ká fɛrɛ sùo-ɛ.
45 Ao meio-dia começou a escurecer, e toda a terra ficou três horas na escuridão.
46 Maa ɓáy síe ká fɛrɛ sùo-ɛ na báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ɓay ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ mii: «Eli, Eli, Lema Sabatani,» ɓáy nzaa ɓay naari lɛ, ɓaa mii: «Ŋgɛrɛwṵru ɓi! Ŋgɛrɛwṵru ɓi! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ mù pɔŋ mì lɛ?»
46 Às três horas da tarde, Jesus gritou bem alto:
47 Nzoɓ ha̰nɛri ká i ɗo zaɗɛ ká i laa kusol-e ká mgba ɓeleŋ na i ɓaa mii: «Ì kɔ ni káʼa ɗi *Eli ku!»
47 Algumas pessoas que estavam ali ouviram isso e disseram: — Ele está chamando Elias.
48 Ká zaɗɛ ku hɔy lɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku na ɗuu a vǎa mbi vay gari ká nzɔ mbii nzɔ, a ɗoŋ mbii fe sṵ́uke zuɔ ɗi, a siŋ ɗo nzaa ŋgasikri, rɔɔ a zuɗa ha̰ Zezu ɓay haŋa ni ka nzɔ.
48 Uma dessas pessoas correu e molhou uma esponja em vinho comum, pôs na ponta de um bastão e deu para Jesus beber.
49 Roo lɛ, nzoɓ ha̰wri ɓaa mii: «Giyaŋ náa kɔ́ri! Eli na a ví ya̰aŋa ni lɛ, náa kɔ́kɔri ɓáy!»
49 Mas outros disseram: — Espere. Vamos ver se Elias vem salvá-lo!
50 Báyḭi lɛ, Zezu ɗaa fe ɓeleŋ ɓa kḭ, lɛ, law-ɛ ví tuo.
50 Aí Jesus deu outro grito forte e morreu.
51 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, gari ká kuŋ ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na saka tǎr saa siya kpṵru mgba siri gbaa.Gari ká kuŋ ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru saka tǎr mgba siri gbaa.|src="CN01843C.TIF" size="col" loc="Mat 27.51-58" copy="David C. Cook" ref="27.51" Tusiri laŋ yik yik nda̰w, tisawri kara saka hɛŋlɛŋ hɛŋlɛŋ nda̰w,
51 Então a cortina do Templo se rasgou em dois pedaços, de cima até embaixo. A terra tremeu, e as rochas se partiram.
52 tupalri kara mgbuɗa ɗo hɔy ndúo nduo ha̰ ruɔ nzoɓri ká i ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru, rɔɔ í hu na, i tḭi saa luɔ huɗ.
52 Os túmulos se abriram, e muitas pessoas do povo de Deus que haviam morrido foram ressuscitadas
53 I zɔl saa tupal ɓari na, a fal tḭ́i Zezu saa luɔ huɗ na, i se Zuruzalɛm, ŋgɛrɛpuo ká ɗo ɓoɗ ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru na ha̰ nzoɓri ŋgḭ-ŋgḭi kɔ ri.
53 e saíram dos túmulos. E, depois da ressurreição de Jesus, entraram em Jerusalém, a Cidade Santa, onde muitos viram essas pessoas.
54 Zaɗka ŋgɛrɛnzoɓ yṵm ɓáy nzoɓ yṵm ha̰wri ká i kɔrɔ Zezu na, i kɔ tusiri ká laŋ ɓáy feri riw bele ká tḭi munu na báyḭi lɛ, hḭɛ ɗaa ri ŋgḭi ɓamba tasiri í ɓaa mii: «Leɗban key na, ka ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru ɓa tusuɛ!»
54 O oficial do exército romano e os seus soldados, que estavam guardando Jesus, viram o terremoto e tudo o que aconteceu. Então ficaram com muito medo e disseram: — De fato, este homem era o Filho de Deus!
55 Má̰y ha̰nɛri ká i dii fal Zezu saa kuɗu zaɗ ká Galele lew ká í ɗaa peɗ ha̰ ni na, ì ɗo ɗi ɗi í kɔ feri ká kal na ɗeke.
55 Algumas mulheres estavam ali, olhando de longe. Eram as que tinham acompanhado Jesus desde a Galileia e o haviam ajudado.
56 Ká sakra ɓari ku na, Mari ká puo ɓe ɗo Madala ɗo ɗi nda̰w, Mari máa Zak ɓáy Zezeɓ nda̰w, rɔɔ ɓáy máa vu Zebederi nda̰w pi.
56 Entre elas estavam Maria Madalena; Maria, a mãe de Tiago e de José; e a mãe dos filhos de Zebedeu.
57 Zaɗka zaɗ ɓa láw na báyḭi lɛ, nzoɓ feziŋa mbḭw munu riŋ-ɛ ɓa Zezeɓ ká puo ɓe ɗo Arimate vi. Ɓe kara ka ɓa leɗ nduoɓal Zezu nda̰w.
57 Já era quase noite quando chegou da cidade de Arimateia um homem rico chamado José. Ele também era seguidor de Jesus.
58 Ɓe na, ka uru a se luo Pilaɗ a vbi ni huɗ Zezu na. Lɛɛ, Pilaɗ mbi nzi-ɛ ha ri mbi huɗ Zezu na í ha̰ ni.
58 José foi e pediu a Pilatos o corpo de Jesus. E Pilatos mandou que o entregassem a ele.
59 Báyḭi lɛ, Zezeɓ mbi huɗ na a kaa ɓáy gari fie ká ndaɗ ɓamba a *taŋ kaɗ kaɗ,
59 Então José pegou o corpo, enrolou num lençol novo de linho
60 a vǎa ɗaa ni ɓo huo tisaw fie káʼa kpɛrɛ ɓa taa ɓe Zezeɓ kḭ sùo-ɛ ɗo ɓa tá̰w na. Falɛ ku rɔɔ, a ha ri giri bawda maa tisaw, a mbǐike diɓ ɗo ɗi a zɔl.
60 e o colocou no seu próprio túmulo, que há pouco tempo havia sido cavado na rocha. Depois rolou uma grande pedra para fechar a entrada do túmulo e foi embora.
61 Báyḭi lɛ, Mari ká puo ɓe ɗo Madala ɓáy Mari taa mbḭwke na, i kaw siri ká nzaa tupal na í kɔ-kɔ́m ɓa ɓaɗi.
61 Maria Madalena e a outra Maria estavam ali, sentadas em frente do túmulo.
62 Tḭi nzaaruo *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri, ɓáy *Fariziri i se mbḭw hɔy luo Pilaɗ
62 No dia seguinte, isto é, o dia depois da sexta-feira, os chefes dos sacerdotes e os fariseus se reuniram com Pilatos
63 í ɓaa mii: «Mbay, ɓuru ker se tul ɓay ká nzoɓ úla nzoɓri key ɓaa ɓáy káw ɓáy kumnun ɓe kɔɓ rɔɓay mii: ɓeri hu, ze ɓo ɗaa nam say lɛ, ɓeri tḭ́i saa luɔ huɗ ɓay kaw ɓáy kumnun.
63 e disseram: — Governador, nós lembramos que, quando ainda estava vivo, aquele mentiroso disse: “Depois de três dias eu serei ressuscitado.”
64 Munu zu báyḭi lɛ, mu mbi nzaa-a ha̰ nzoɓ yṵmri kɔ́rɔ tupal na kɛkɛkɛ kpṵru mgba nam ndeke ɗi sayke ɓay haŋa leɗ nduoɓal-ɛri, i vi í rii huɗ ɓe na í vǎa ɓaa ha̰ nzoɓri mii: “Ka tḭi saa luɔ huɗ” na ya. Kúɗ ɓay ká mini key na, a kál taa pola ká mii, ɓeri ɓa nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni vi na pavbaɗ rɔɓay.»
64 Portanto, mande vigiar bem o túmulo até o terceiro dia, para os discípulos dele não poderem roubar o corpo e depois dizerem ao povo que ele foi ressuscitado. Pois esta última mentira seria pior do que a primeira.
65 Báyḭi lɛ, Pilaɗ yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ì kɔ, nzoɓ kɔ́rɔ zaɗri na ze i kaw ku. Ì ha ri se í vǎa kɔ́rɔ tupal na munu ká law-rì hii.»
65 Então Pilatos disse: — Levem estes soldados com vocês e guardem o túmulo o melhor que puderem.
66 Báyḭi lɛ, i se í vǎa rḭi nzaa huo tisaw na gbɛ̰rɛkɛŋ ɗo ɗi, í ɗaa nzoɓ kɔ́rɔ zaɗri na kaw nzi-ɛ kɛkɛkɛ.
66 Eles foram, puseram um selo de segurança na pedra e deixaram os soldados ali, guardando o túmulo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.