Mateus 27
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 Ɓáy tiɓie piɛɗ na, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri riw bele na i mbi nzaa-ri í ɗaa ɓay huɗ ɓo tul Zezu.
1 Ao romper o dia, todos os principais sacerdotes e os anciãos do povo entraram em conselho contra Jesus, para o matarem;
2 Báyḭi lɛ, i ha ri mgba ni í siŋ ni í séke ni ha̰ Pilaɗ nzoɓ réke tul puo ká kuɗu zaɗ ká Zude.
2 e, amarrando-o, levaram-no e o entregaram ao governador Pilatos.
3 Lɛɛ, Zudas ká mbi tul Zezu na laa soro ɓay huɗ ká i ɗaa ɓo tul Zezu na báyḭi lɛ, kér ɓay i ni ɓa huɗ ha̰ ni fa̰a lari rɔm ká síŋ say ká i ha̰ ni pola ɓay mbíke tul Zezu na, a yḭ̌ike a vǎa zǐŋke *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri
3 Então Judas, que o traiu, vendo que Jesus havia sido condenado, tocado de remorso, devolveu as trinta moedas de prata aos principais sacerdotes e aos anciãos, dizendo:
4 a ɓaa ha ri mii: «Ɓi na, mì ɗaa feya̰a, ɓay ḭi lɛ, mì mbi tul nzoɓ ká ɓay mbḭw mgba tul-e ya ha ri ɗaa ɓay huɗ ɓo tul-e.»
4 — Pequei, traindo sangue inocente. Eles, porém, responderam: — Que nos importa? Isso é com você.
5 Báyḭi lɛ, Zudas mii lari na zǎ̰y zuɔ ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, a zɔl a vǎa ɗaa sal taa sol-e a hu taa puu teŋ reŋ.
5 Então Judas, atirando as moedas de prata para dentro do templo, retirou-se e se enforcou.
6 Lɛɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri fa̰a lari na nḭm ɗo nduo-ri í ɓaa mii: «Lari key na, *bol kusol naari haa faa ká ɓay ɗáa zuɔ ɓil guma lari ká ɓo ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru key, ɓay ḭi lɛ, ɓa lari sím.»
6 E os principais sacerdotes, pegando as moedas, disseram: — Não é lícito colocá-las no cofre das ofertas, porque é preço de sangue.
7 Falɛ ku lɛ, i siŋ tul ɓay i fa̰a larike na, í vǎa híeke wáa nzoɓ mbúo pa̰y, í fɛrɛ wáake na ɓa zaɗ vóro huɗ nzoɓ tul puori.
7 E, tendo deliberado, compraram com elas o campo do oleiro, para cemitério de forasteiros.
8 Sa̰wke mini ze, kpṵru tḭi vuri key hɔy kara, i ɗi wáake na ɓa wáa sím.
8 Por isso, aquele campo é chamado, até o dia de hoje, Campo de Sangue.
9 Ɓe ze ha̰ ɓay ká Zeremi nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ká piɛɗke lew na ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ka ɓaa mii: «I ya̰a lari rɔm ká síŋ say ká leɗ Izarayɛlri ker mii, a máa híe nzoɓke na,
9 Então se cumpriu o que foi dito por meio do profeta Jeremias: “Pegaram as trinta moedas de prata, preço em que foi estimado aquele a quem alguns dos filhos de Israel avaliaram,
10 í fa̰a í ha̰ ɓay híeke wáa nzoɓ mbúo pa̰y na, munu ká Ŋgɛrɛmbay mbi nzi-ɛ ha̰ mì na.»
10 e as deram pelo campo do oleiro, assim como me ordenou o Senhor.”
11 Báyḭi lɛ, Zezu ɗo pol Pilaɗ nzoɓ réke tul puo ká kuɗu zaɗ ká Zude. Lɛɛ, ka vbi ni mii: «Ɓo kḭ ze, mù ɓa mbay Ziɓri kɛ́lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓe kḭ ze mù ɓaa ku.»
11 Jesus estava em pé diante do governador, e este o interrogou, dizendo: — Você é o rei dos judeus? Jesus respondeu:
12 Zaɗka *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri i ɗaa ɓay ɓo tul-e na, ka fɛrɛ nzaa-ri mgbuɗ ya.
12 E, sendo acusado pelos principais sacerdotes e pelos anciãos, Jesus nada respondeu.
13 Báyḭi lɛ, Pilaɗ ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓayri riw bele ká i ɗaa ɓo tul-a key na wa̰a, mù la-laa kḭ zu lɛ?»
13 Então Pilatos perguntou: — Não está ouvindo quantas acusações fazem contra você?
14 Roo lɛ, Zezu fɛrɛ ɓay mbḭw mini kara ha̰ ni ya, a ha̰ ɓayke ku na tuku nzoɓ réke tul puo na ha̰ ni kaw yer.
14 Mas Jesus não respondeu nem uma palavra, a ponto de o governador ficar muito admirado.
15 Ká ɓil mbiimbamri mbḭw mbḭw riw bele na, zaɗka *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy vi báyḭi lɛ, nzoɓ réke tul puo tina nzoɓ mbḭw ká naa hul sal ká nzoɓri hii ɓay ɓe na ɓaŋguɔ munu munu ha ri.
15 Ora, por ocasião da festa, o governador costumava soltar ao povo um preso, conforme eles quisessem.
16 Lɛɛ, ɓil namke ku na nzoɓ mbḭw munu, ká ɓay fe ɗáa ndaya ɓe ya̰a zaɗ kpol kpol na, naa hul sal; riŋ-ɛ ɓa Zezu-Barabas.
16 Naquela ocasião, eles tinham um preso muito conhecido, chamado Barrabás.
17 Báyḭi lɛ, Pilaɗ vbi ruɔ nzoɓri ká i mbṵ tul kḭ ká ɗi na mii: «Nzoɓ ha̰a ze ì hii ɓay haŋa mì tina ni ha rì lɛ? Zezu-Barabas mase, Zezu ká i ɗi ni ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na lɛ?»
17 Estando, pois, o povo reunido, Pilatos lhes perguntou: — Quem vocês querem que eu solte: Barrabás ou Jesus, chamado Cristo?
18 Ka vbi ri munu, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ nda̰w, ɓa fe ɗáa sere ze i pɔ̌ŋke Zezu nduo nduo-ɛ.
18 Porque sabia que era por inveja que eles tinham entregado Jesus.
19 Ɓáy namri ká Pilaɗ kaw tul kariŋgaw kúŋ sal ɓay na, má̰y ɓe pie nzaa peɗ ha̰ ni mii: «Kɔkɔ ká mù ɗaa sùo-ɔ nduo ɓil ɓay leɗban ni key ká ɓay mbḭw kara mgba tul-e ya na, ɓay ḭi lɛ, suŋɛ na, mì kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba ɓáy lɔm ɓay tul-e.»
19 E, estando Pilatos sentado no tribunal, a mulher dele mandou dizer-lhe: — Não se envolva com esse justo, porque hoje, em sonho, sofri muito por causa dele.
20 Ro, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri i ɗaa ɓay nduo law ruɔ nzoɓri ɓa pola pola ɓay haŋa ri vbi nzoɓ réke tul puo na ha̰ ni ka tína Barabas ze ha ri, a í i Zezu.
20 Mas os principais sacerdotes e os anciãos persuadiram o povo a que pedisse Barrabás e condenasse Jesus à morte.
21 Báyḭi lɛ, nzoɓ réke tul puo na mbi ɓay a vbi ri rɔɓay mii: «Sakra nzoɓri ká siɗi key na wa̰a, nzoɓ ve ze ì hii ɓay haŋa mì tina ni ha rì lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay gbaw mii: «Barabas!»
21 De novo, o governador perguntou: — Qual dos dois vocês querem que eu solte? Eles responderam: — Barrabás!
22 Báyḭi lɛ, Pilaɗ vbi ri mii: «A ku wa̰a, Zezu ká i ɗi ni ɓa Krisi na, ha̰a ḭi ze mì ɗáa ziŋ ni lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni ɓáy zaɗ ɓari riw bele mii: «Ɓer ni ɗo tul puu say huɗ!»
22 Pilatos lhes perguntou: — Que farei, então, com Jesus, chamado Cristo? Todos responderam: — Que seja crucificado!
23 Lɛɛ, Pilaɗ yḭ̀i a vbi ri mii: «Ka̰aya ḭi rɔɔ ka ɗaa lɛ?» Lɛɛ, i guu fe ɓáy nzaa-ri gǔrum mgba mgba ɓa siya mii: «Ɓer ni ɗo tul puu say huɗ!»
23 Pilatos continuou: — Que mal ele fez? Porém eles gritavam cada vez mais: — Que seja crucificado!
24 Zaɗka Pilaɗ kɔ ká kér ɓay ɓari kal tul-e pavbaɗ, a fe gúu ɓari kara se ɓa pola pola báyḭi lɛ, ka ya̰a mbii a sḭ̌ɛke nduo-ɛ ká nun ruɔ nzoɓri na a ɓaa ha ri mii: «Ɓay huɗ leɗban key na ka mgba tul-i ya, mì naa nduo-i ká ɗi. Ɓa ɓay ɓaarì kḭ ro zu.»
24 Vendo Pilatos que nada conseguia e que, ao contrário, o tumulto aumentava, mandou trazer água e lavou as mãos diante do povo, dizendo: — Estou inocente do sangue deste homem; fique o caso com vocês!
25 Lɛɛ, ruɔ nzoɓri riw bele ɓaa mii: «Ndaɗ ɓay haŋa ɓay sím ɓe na, ka ɓo tul ɓuru ɓáy vu ɓururi.»
25 E o povo todo respondeu: — Que o sangue dele caia sobre nós e sobre os nossos filhos!
26 Báyḭi lɛ, Pilaɗ tina Barabas na ha ri; ka ha ri nda Zezu ɓáy ndoy dɔŋ raɗ raɗ nda̰w rɔɔ, a pɔŋ ni ha ri vǎa ɓer ni ɗo tul puu say huɗ ɓáy.
26 Então Pilatos lhes soltou Barrabás. E, depois de mandar açoitar Jesus, entregou-o para ser crucificado.
27 Báyḭi lɛ, nzoɓ yṵm Pilaɗri sùu Zezu í séke ni ɓil boro mbay nzoɓ réke tul puo, lɛ, kuɗu nzoɓ yṵmri riw bele na mbṵ kḭ í kiri ni.
27 Logo a seguir, os soldados do governador, levando Jesus para o Pretório, reuniram em torno dele toda a tropa.
28 I mgba ni í nan gari ɓeri a í nduo ni maagari mbay ká sḭ̀i ŋga̰w ŋga̰w.
28 Tiraram a roupa de Jesus e o vestiram com um manto escarlate.
29 Falɛ ku lɛ, i kaŋ ŋgatukru ɓa taguɓa mbay nda̰w rɔɔ, í mbi guɓa tul-e. I ɗaa ŋgasikri nduo ndúo hoɗo ɓe, a í huku siri ká pol-e í siɛ ni mii: «Soko woo, mbay Ziɓri!»
29 E, tecendo uma coroa de espinhos, a puseram na cabeça dele, e colocaram um caniço na sua mão direita. E, ajoelhando-se diante dele, zombavam, dizendo: — Salve, rei dos judeus!
30 I sa̰-sa̰mi toɓ toɓ zuɔ nun-ɛ, a í ya̰a ŋgasikri na saa nduo-ɛ, í zɔ̌ɗke tul-e raɗ raɗ.
30 E, cuspindo nele, pegaram o caniço e batiam na sua cabeça.
31 Zaɗka i siɛ ni kpṵru maa ri na báyḭi lɛ, i naa maagari mbay ká i nduo ni na, í yḭ̀i í nduo ni gari ɓeri nda̰w rɔɔ, í séke ni ɓay ɓér ni ɗo tul puu say huɗ.
31 Depois de terem zombado dele, tiraram-lhe o manto e o vestiram com as suas próprias roupas. Então o levaram para ser crucificado.
32 Zaɗka i tḭi ká ɓil ŋgɛrɛpuo na báyḭi lɛ, i dar nzoɓ mbḭw munu gbukru ká riŋ-ɛ ɓa Simo̰n, nzoɓ ká Sirɛ̰n. Lɛɛ, nzoɓ yṵmri i mgba ni í haa ni ya̰a puu say huɗ Zezu na a soɓ.
32 Ao saírem, encontraram um cireneu, chamado Simão, a quem obrigaram a carregar a cruz de Jesus.
33 Lɛɛ, i tḭi zaɗ ká riŋ-ɛ ɓa Gɔlgota, má̰rake lɛ ɓaa mii, zaɗ tuŋguo tul.
33 E, chegando a um lugar chamado Gólgota, que significa “Lugar da Caveira”,
34 Ká zaɗɛ ku ze, i ha̰ Zezu him ká i zukri ɓáy zóɗi ɓay haŋa ni ka nzɔ. Roo lɛ, zaɗka Zezu pṵu horoɓ a lie a kɔ lɛ, ka hii ɓay nzɔkɔ ya a pɔŋ.
34 deram vinho com fel para Jesus beber; mas ele, provando-o, não quis beber.
35 Falɛ ká i ɓer ni ɗo tul puu say huɗ na báyḭi lɛ, i fa̰a gari ɓeri í ɗaa dḭi dḭi rɔɔ í leke kḭ.
35 Depois de o crucificarem, repartiram entre si as roupas dele, tirando a sorte.
36 Lɛɛ, i kaw siri ká zaɗɛ ku a í kɔrɔ ni kɛk.
36 E, assentados ali, o guardavam.
37 Rɔɓay, ká ɓay kíɛke ɓay huɗ ká i ɗaa ɓo tul-e na, i ɗaa mbeɗe í ɓer ɗo tul puu say huɗ ká siya mii: «Ɓe key na, ka ɓa Zezu, mbay Ziɓri.»
37 Por cima da cabeça de Jesus puseram por escrito a acusação contra ele: “ Este é Jesus, o Rei dos Judeus ”.
38 Báyḭi lɛ, i ɓer dɔmbirimri siɗi ɗo lakun-ɛ. Nzoɓ mbini ɗo tul puu say huɗ kḭ ká tunduo hoɗo ɓe, a nzoɓ mbḭɛ laa lɛ, ɗo tul puu say huɗ kḭ ká tunduo gel ɓe.
38 E dois ladrões foram crucificados com ele, um à sua direita e outro à sua esquerda.
39 Nzoɓri ká i kal ká zaɗɛ ku na, i raɗ ni í téke tul-ri ɓoko ɓokoNzoɓri ká i kal ká zaɗɛ ku na, i raɗ ni.|src="CN01841C.TIF" size="span" loc="Mat 27.39-45" copy="David C. Cook" ref="27.39"
39 Os que iam passando blasfemavam contra ele, balançando a cabeça e dizendo:
40 í ɓaa mii: «Ɓo ká mù hii gbúr *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, a nam say hɔy lɛ, mù mbúo kḭ ɗo zaɗɛ na, zaɗka mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru kḭ lɛ, mu ya̰a sùo-ɔ ɓo kḭ, a mú ɗì saa tul puu say huɗ na ku ha̰ ɓuru kɔ!»
40 — Ei, você que destrói o santuário e em três dias o reedifica! Salve a si mesmo, se você é o Filho de Deus, e desça da cruz!
41 Ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri, ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri kara, i siɛ ni faa mbḭw munu nda̰w mii:
41 De igual modo, os principais sacerdotes com os escribas e anciãos, zombando, diziam:
42 «Ka ya̰a nzoɓ ha̰wri, roo lɛ, ka maa ɓay ya̰aŋa sùo-ɛ ɓe kḭ ya! Zaɗkaʼa ɓa mbay leɗ Izarayɛlri kḭ lɛ, ka ɗì saa tul puu say huɗ na timbɛɗɛ key ha̰ ɓuru kɔ! Ɓe ro lɛ, ɓuru ɗáa law ɓuru ɓo tul-e ɓáy!
42 — Salvou os outros, a si mesmo não pode salvar. É rei de Israel! Que ele desça da cruz, e então creremos nele.
43 Ɓe na ka ɗaa law-ɛ ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru. Munu zu lɛ, nda-ndaɗ! Ŋgɛrɛwṵru hii ni lɛ, ka ya̰a ni ká tul puu say huɗ na ha̰ ɓuru kɔ! Wa̰a, ka ɓaa mii, ɓeri ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru na ya lɛ woo?»
43 Confiou em Deus; pois que Deus venha livrá-lo agora, se, de fato, lhe quer bem; porque ele disse: “Sou Filho de Deus.”
44 Báyḭi lɛ, dɔmbirimri ká i ɓer ri ɗo lakun-ɛ na kara, i raɗ ni faa mbḭw munu nda̰w pi.
44 Também os ladrões que haviam sido crucificados com ele o insultavam.
45 Ɓáy síe ká ɗo law tul na, fe guɓa nun síe ha̰ zaɗ ɗo gbukru kpṵru maa ɓáy síe ká fɛrɛ sùo-ɛ.
45 A partir do meio-dia, houve trevas sobre toda a terra até as três horas da tarde.
46 Maa ɓáy síe ká fɛrɛ sùo-ɛ na báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ɓay ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ mii: «Eli, Eli, Lema Sabatani,» ɓáy nzaa ɓay naari lɛ, ɓaa mii: «Ŋgɛrɛwṵru ɓi! Ŋgɛrɛwṵru ɓi! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ mù pɔŋ mì lɛ?»
46 Por volta de três horas da tarde, Jesus clamou em alta voz, dizendo:
47 Nzoɓ ha̰nɛri ká i ɗo zaɗɛ ká i laa kusol-e ká mgba ɓeleŋ na i ɓaa mii: «Ì kɔ ni káʼa ɗi *Eli ku!»
47 Alguns dos que estavam ali, ouvindo isto, diziam: — Ele chama por Elias.
48 Ká zaɗɛ ku hɔy lɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku na ɗuu a vǎa mbi vay gari ká nzɔ mbii nzɔ, a ɗoŋ mbii fe sṵ́uke zuɔ ɗi, a siŋ ɗo nzaa ŋgasikri, rɔɔ a zuɗa ha̰ Zezu ɓay haŋa ni ka nzɔ.
48 E, logo, um deles correu a buscar uma esponja e, tendo-a embebido em vinagre e colocado na ponta de um caniço, deu-lhe de beber.
49 Roo lɛ, nzoɓ ha̰wri ɓaa mii: «Giyaŋ náa kɔ́ri! Eli na a ví ya̰aŋa ni lɛ, náa kɔ́kɔri ɓáy!»
49 Os outros, porém, diziam: — Espere! Vejamos se Elias vem salvá-lo.
50 Báyḭi lɛ, Zezu ɗaa fe ɓeleŋ ɓa kḭ, lɛ, law-ɛ ví tuo.
50 E Jesus, clamando outra vez em alta voz, entregou o espírito.
51 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, gari ká kuŋ ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na saka tǎr saa siya kpṵru mgba siri gbaa.Gari ká kuŋ ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru saka tǎr mgba siri gbaa.|src="CN01843C.TIF" size="col" loc="Mat 27.51-58" copy="David C. Cook" ref="27.51" Tusiri laŋ yik yik nda̰w, tisawri kara saka hɛŋlɛŋ hɛŋlɛŋ nda̰w,
51 Eis que o véu do santuário se rasgou em duas partes, de alto a baixo; a terra tremeu e as rochas se partiram;
52 tupalri kara mgbuɗa ɗo hɔy ndúo nduo ha̰ ruɔ nzoɓri ká i ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru, rɔɔ í hu na, i tḭi saa luɔ huɗ.
52 os túmulos se abriram, e muitos corpos de santos já falecidos ressuscitaram;
53 I zɔl saa tupal ɓari na, a fal tḭ́i Zezu saa luɔ huɗ na, i se Zuruzalɛm, ŋgɛrɛpuo ká ɗo ɓoɗ ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru na ha̰ nzoɓri ŋgḭ-ŋgḭi kɔ ri.
53 e, saindo dos túmulos depois da ressurreição de Jesus, entraram na cidade santa e apareceram a muitos.
54 Zaɗka ŋgɛrɛnzoɓ yṵm ɓáy nzoɓ yṵm ha̰wri ká i kɔrɔ Zezu na, i kɔ tusiri ká laŋ ɓáy feri riw bele ká tḭi munu na báyḭi lɛ, hḭɛ ɗaa ri ŋgḭi ɓamba tasiri í ɓaa mii: «Leɗban key na, ka ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru ɓa tusuɛ!»
54 O centurião e os que com ele guardavam Jesus, vendo o terremoto e tudo o que se passava, ficaram possuídos de grande temor e disseram: — Verdadeiramente este era o Filho de Deus.
55 Má̰y ha̰nɛri ká i dii fal Zezu saa kuɗu zaɗ ká Galele lew ká í ɗaa peɗ ha̰ ni na, ì ɗo ɗi ɗi í kɔ feri ká kal na ɗeke.
55 Estavam ali muitas mulheres, observando de longe. Eram as que vinham seguindo Jesus desde a Galileia, para o servir.
56 Ká sakra ɓari ku na, Mari ká puo ɓe ɗo Madala ɗo ɗi nda̰w, Mari máa Zak ɓáy Zezeɓ nda̰w, rɔɔ ɓáy máa vu Zebederi nda̰w pi.
56 Entre elas estavam Maria Madalena, Maria, mãe de Tiago e de José, e a mulher de Zebedeu.
57 Zaɗka zaɗ ɓa láw na báyḭi lɛ, nzoɓ feziŋa mbḭw munu riŋ-ɛ ɓa Zezeɓ ká puo ɓe ɗo Arimate vi. Ɓe kara ka ɓa leɗ nduoɓal Zezu nda̰w.
57 Ao cair da tarde, veio um homem rico de Arimateia, chamado José, que era também discípulo de Jesus.
58 Ɓe na, ka uru a se luo Pilaɗ a vbi ni huɗ Zezu na. Lɛɛ, Pilaɗ mbi nzi-ɛ ha ri mbi huɗ Zezu na í ha̰ ni.
58 Este foi até Pilatos e lhe pediu o corpo de Jesus. Então Pilatos mandou que o corpo lhe fosse entregue.
59 Báyḭi lɛ, Zezeɓ mbi huɗ na a kaa ɓáy gari fie ká ndaɗ ɓamba a *taŋ kaɗ kaɗ,
59 E José, levando o corpo, envolveu-o num lençol limpo de linho
60 a vǎa ɗaa ni ɓo huo tisaw fie káʼa kpɛrɛ ɓa taa ɓe Zezeɓ kḭ sùo-ɛ ɗo ɓa tá̰w na. Falɛ ku rɔɔ, a ha ri giri bawda maa tisaw, a mbǐike diɓ ɗo ɗi a zɔl.
60 e o depositou no seu túmulo novo, que ele tinha mandado abrir na rocha; e, rolando uma grande pedra para a entrada do túmulo, foi embora.
61 Báyḭi lɛ, Mari ká puo ɓe ɗo Madala ɓáy Mari taa mbḭwke na, i kaw siri ká nzaa tupal na í kɔ-kɔ́m ɓa ɓaɗi.
61 Estavam ali, sentadas em frente do túmulo, Maria Madalena e a outra Maria.
62 Tḭi nzaaruo *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri, ɓáy *Fariziri i se mbḭw hɔy luo Pilaɗ
62 No dia seguinte, que é o dia depois da preparação, os principais sacerdotes e os fariseus se reuniram com Pilatos
63 í ɓaa mii: «Mbay, ɓuru ker se tul ɓay ká nzoɓ úla nzoɓri key ɓaa ɓáy káw ɓáy kumnun ɓe kɔɓ rɔɓay mii: ɓeri hu, ze ɓo ɗaa nam say lɛ, ɓeri tḭ́i saa luɔ huɗ ɓay kaw ɓáy kumnun.
63 e lhe disseram: — Senhor, nós lembramos que aquele enganador, enquanto vivia, disse: “Depois de três dias ressuscitarei.”
64 Munu zu báyḭi lɛ, mu mbi nzaa-a ha̰ nzoɓ yṵmri kɔ́rɔ tupal na kɛkɛkɛ kpṵru mgba nam ndeke ɗi sayke ɓay haŋa leɗ nduoɓal-ɛri, i vi í rii huɗ ɓe na í vǎa ɓaa ha̰ nzoɓri mii: “Ka tḭi saa luɔ huɗ” na ya. Kúɗ ɓay ká mini key na, a kál taa pola ká mii, ɓeri ɓa nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni vi na pavbaɗ rɔɓay.»
64 Portanto, mande que o túmulo seja guardado com segurança até o terceiro dia, para que não aconteça que, vindo os discípulos dele, o roubem e depois digam ao povo: “Ressuscitou dos mortos.” E este último engano será pior do que o primeiro.
65 Báyḭi lɛ, Pilaɗ yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ì kɔ, nzoɓ kɔ́rɔ zaɗri na ze i kaw ku. Ì ha ri se í vǎa kɔ́rɔ tupal na munu ká law-rì hii.»
65 Pilatos respondeu: — Uma escolta está à disposição de vocês. Vão e guardem o túmulo como bem entenderem.
66 Báyḭi lɛ, i se í vǎa rḭi nzaa huo tisaw na gbɛ̰rɛkɛŋ ɗo ɗi, í ɗaa nzoɓ kɔ́rɔ zaɗri na kaw nzi-ɛ kɛkɛkɛ.
66 Indo eles, montaram guarda ao túmulo, selando a pedra e deixando ali a escolta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.