Mateus 23

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Falɛ ká Zezu ɓaa ɓay ziŋ *Fariziri na, ka ɓaa ɓay ha̰ ruɔ nzoɓri ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri mii:
1 Então Jesus falou à multidão e aos seus discípulos.
2 «Nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy Fariziri na, ɓa peɗ ɓari ká ɓay tína sa̰w ɓay *bol kusol Ŋgɛrɛwṵru munu ká *Moyze ɗaa ká pola lew na.
2 Ele disse:
3 Munu zu lɛ, feri riw bele ká i ɓaa ɓayke ha rì na, ì ɗaa vu mbom ka ɓo ɗi. Roo lɛ, fe ɗáa ɓari na ì mbóro ya, ɓay ḭi lɛ, feri ká i fere na, i ɗaa feke ya.
3 Por isso vocês devem obedecer e seguir tudo o que eles dizem. Porém não imitem as suas ações, pois eles não fazem o que ensinam.
4 Ɓari na i siŋ soɓa ká hii ɓamba tasiri í ɗaa ɓo tul kpa̰a nduo nzoɓri, roo lɛ, vu nduo-rì ŋgɛɗɛŋ mini hɔy kara, i hii záake ya.
4 Amarram fardos pesados e os põem nas costas dos outros, mas eles mesmos não os ajudam, nem ao menos com um dedo, a carregar esses fardos.
5 Feri riw bele ká i ɗaa na, i ɗaa ɓay kíɛke sùo-ri ká nun nzoɓri hɔy. Ɓe ze, vu ɓɔl huɔ ká i siŋ ɗo nzaa pol-ri ɓáy puu nduo-ri na, taa ɓari ŋgɔɓ kal taa nzoɓ ha̰wri, í nduo gari ká i tuŋ nzi-ɛ ɓáy sal ha̰ ni pie yul na, kal taa nzoɓ ha̰wri nda̰w.
5 Tudo o que eles fazem é para serem vistos pelos outros. Vejam como são grandes os trechos das das suas
6 I hii káw zaɗ káw riŋ ɗika ká zaɗ fe sṵm suoriya luyeri, í hii zaɗ káw riŋ ɗika ká ɗo pola ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓari nda̰w.
6 Eles preferem os melhores lugares nos banquetes e os lugares de honra nas
7 I hii haŋa nzoɓri hii soko korma korma ha ri ká zaɗ ruɔ ká nun nzoɓri, a í hii haŋa nzoɓri ɗi ri ɓa “mbay, mbay” nda̰w pi.
7 Gostam de ser cumprimentados com respeito nas praças e de ser chamados de “mestre”.
8 «Roo lɛ, ɓaarì na ì ha̰ nzoɓri ɗi rì ɓa “mbay” ya, ɓay ḭi lɛ, mbay ɓaarì mbḭw hɔy keklek, a ɓaarì riw bele na ì ɓa yṵ kḭ.
8 Porém vocês não devem ser chamados de “mestre”, pois todos vocês são membros de uma mesma família e têm somente um Mestre.
9 Ì ɗi nzoɓ mbḭw mini ká tusiri key ɓa “bǎa” ya, ɓay ḭi lɛ, Bǎa ɓaarì mbḭw hɔy kaw nulue.
9 E aqui na terra não chamem ninguém de pai porque vocês têm somente um Pai, que está no céu.
10 Ì ha̰ nzoɓri ɗí rì ɓa “gaŋ ɓi” ya nda̰w, ɓay ḭi lɛ, gaŋ tul-rì mbḭw hɔy ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni vi na.
10 Vocês não devem também ser chamados de “líderes” porque vocês têm um líder, o
11 Nzoɓ ká ɓa ŋgɛrɛnzoɓ ká tul-rì ká sakra ɓaarì na, a ɗáa sùo-ɛ ɓa nzoɓ peɗ ɓaarì, ɓay ḭi lɛ,
11 Entre vocês, o mais importante é aquele que serve os outros.
12 nzoɓ ha̰a ha̰a ká ura tul-e ɓa siya lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a mgbaka ɗiŋ siri, a nzoɓ ha̰a ha̰a ká ɗiŋ tul-e ɓa siri laa lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a úra ɓa siya.»
12 Quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
13 «Kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy *Fariziri ká ì ɓa nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Nzoɓri ká i hii ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-ri na, ì gbakra faake ha ri. Ɓaarì kḭ sùo-rì hɔy kara, ì hii ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-rì ya, a nzoɓri ká i hii ɓayke hɔy kara ì haa ri faake.»
13 — Ai de vocês,
14 [«Ɓaarì nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy Fariziri: kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì! Ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Ì kɔ nun síe má̰y pileri ya, í duku mḭiri feziŋa ɓari ruɗuɗu bele, ɓe nu ku hɔy kara ì ɗaa nzaa ɓay kere pì-pie ká nun nzoɓri ɓay kíɛke sùo-rì ɓa nzoɓ kereri. Sa̰wke mini ze, ɓay ká Ŋgɛrɛwṵru a kúŋ ɓo tul-rì na, a ŋgɔ́ŋ ɓamba tasiri kal taa nzoɓ ha̰wri rɔɓay.»]
14 [— Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês exploram as viúvas e roubam os seus bens e, para disfarçarem, fazem longas orações! Por isso o castigo de vocês será pior!]
15 «Ɓaarì nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy Fariziri: kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì! Ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Ì ha̰ari ɓáy zaɗri riw bele, ɓáy faa ɓil mbiiri, ɓáy tusiri buo ɗi ɗi í nzaa nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya ha ri vi ɓa nzoɓ kóɗ Ŋgɛrɛwṵru. A zaɗka ì ziŋ nzoɓ mbḭw lɛ, ì ɗaa ha̰ ni vi ɓa nzoɓ ká ndaya ká maa ɓay kɔ́kɔ sɛkɛ fe, mba rì faa ɓal ba siɗi rɔɓay ká ɓil huu ka ru-ruma ya na!»
15 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês atravessam os mares e viajam por todas as terras a fim de procurar converter uma pessoa para a sua religião. E, quando conseguem, tornam essa pessoa duas vezes mais merecedora do inferno do que vocês mesmos.
16 «Ɓaarì ra̰wri ká ì nda faa pol nzoɓri na: kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì! Ì ɓaa mii: “Zaɗka nzoɓ haa huɗ ɓáy riŋ *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru lɛ, ɓa fe ya ɓáy. A zaɗkaʼa haa huɗ ɓáy riŋ lari ká ndṵy zḭriri zḭriri ká ɗo ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na ro lɛ, ɓe nda̰w rɔɔ, ì ɓaa mii ndaɗ ɓay ɗáa ɓáy, ɓay ḭi lɛ, nzoɓke mbi sùo-ɛ a háake huɗ ɓa tusuɛ.”
16 — Ai de vocês, guias cegos! Pois vocês ensinam assim: “Se alguém jurar pelo Templo, não é obrigado a cumprir o juramento. Mas, se alguém jurar pelo ouro do Templo, então é obrigado a cumprir o que jurou.”
17 Ɓaarì ká ì ɓa kɔ̀kɔ, í ɓa ra̰w! Ɓa lari ká ndṵy zḭriri zḭriri na mase, hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ká ɗaa ha̰ lari na vi ɓa fe ká ɗo ɓoɗ ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru na ze ndaɗ mba mbini na ya lɛ woo?
17 Tolos e cegos! Qual é mais importante: o ouro ou o Templo que
18 Ì ɓaa na rɔɓay mii: “Zaɗka nzoɓ haa huɗ ɓáy riŋ *tutakra fe poy Ŋgɛrɛwṵru lɛ, ɓa fe ya rɔɓay. A zaɗkaʼa haa huɗ ɓáy riŋ fe haŋa hɔy ká ɓo tul tutakra fe poy na ku ro lɛ, ɓe nda̰w rɔɔ, ì ɓaa mii ndaɗ ɓay ɗáa ɓáy, ɓay ḭi lɛ, nzoɓke mbi sùo-ɛ a háake huɗ ɓa tusuɛ.”
18 Vocês também ensinam isto: “Se alguém jurar pelo altar, não é obrigado a cumprir o juramento. Mas, se jurar pela oferta que está no altar, então é obrigado a cumprir o que jurou.”
19 Ɓaarì ra̰wri! Fe haŋa hɔy mase, tutakra fe poy Ŋgɛrɛwṵru ká ɗaa ha̰ fe haŋa hɔy na vi ɓa fe ká ɗo ɓoɗ ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru na ze ndaɗ mba mbini na ya lɛ woo?
19 Cegos! Qual é mais importante: a oferta ou o altar que santifica a oferta?
20 Ɓe ze, nzoɓ ká haa huɗ ɓáy riŋ tutakra fe poy na, ka haa huɗ ɓáy riŋ tutakra fe poy ɓáy fe haŋa hɔyri riw bele ká zuɔ ɗi zu.
20 Por isso, quando alguém jura pelo altar, está jurando pelo altar e por todas as ofertas que estão em cima dele.
21 Nzoɓ ká haa huɗ ɓáy riŋ hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, ka haa huɗ ɓáy riŋ hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɓáy riŋ Ŋgɛrɛwṵru ká kaw ɓil-e zu.
21 Quando alguém jura pelo Templo, está jurando pelo Templo e por Deus, que mora ali.
22 A nzoɓ ká haa huɗ ɓáy riŋ nulue laa lɛ, ka haa huɗ ɓáy riŋ kariŋgaw káw Ŋgɛrɛwṵru, rɔɔ ɓáy riŋ Ŋgɛrɛwṵru nzoɓ káw ɗi na.»
22 E, quando alguém jura pelo céu, está jurando pelo trono de Deus e pelo próprio Deus, que está sentado nele.
23 «Ɓaarì nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy Fariziri: kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì! Ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Vay feri ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy ká riŋ-ɛ ɓa mante, mase anɛte, mase kumɛ̰ na, duɔ lɛ, ì naa mbḭw ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ɓáy zaɗɛ zaɗɛ. Roo lɛ, fe ká ɗo ɓil bol kusol ká ɗo nun ɗáa, munu ká ɓa ɗáa fe ká ɗo ɓáy zaɗɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru nda̰w, kɔ́kɔ nun síe nzoɓri nda̰w, rɔɔ ɗoko tul Ɓay Ŋgɛrɛwṵru nda̰w na, ì yḭiŋra ɗáake. Ɓe ze, ɓa feri ká ndaɗ ɓay ɗáa nun-rì ɓo ɗi taŋ yḭiŋra ɓie fe ha̰wri.
23 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês dão a Deus a décima parte até mesmo da hortelã, da erva-doce e do
24 Ɓaarì ra̰wri ká ì nda faa pol nzoɓri! Mbii ɓaarì ká fe hoy ká ndḭi ɗo ɗi na ì ɗu-ɗuɔ rɔɔ í nzɔ, roo lɛ, ì tṵu zambal ɓáy kukre malak ɓa ɓil-rì taŋ kɔ́kɔke!»
24 Guias cegos! Coam um mosquito, mas engolem um camelo!
25 «Ɓaarì nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy Fariziri: kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì! Ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Fal tuŋguo tɔy ɓáy tuŋguo ŋgaw ze ì wàa ha̰ ni *taŋ kaɗ kaɗ, roo lɛ, fe ká mbaa ɓil-e ká ì sṵ í nzɔ na, ì ziŋ ɓáy faa riiɓa ɓáy kɔ́kɔ nun fe.
25 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês lavam o copo e o prato por fora, mas por dentro estes estão cheios de coisas que vocês conseguiram pela violência e pela ganância.
26 Ɓo Farizi, nzoɓ nun ra̰w! Mu wáa ɓil tuŋguo tɔy ɓáy tuŋguo ŋgaw pola ha̰ ni ka táŋ kaɗ kaɗ ro lɛ, fal-ɛ kara a táŋ kaɗ kaɗ ɓáy.»
26 Fariseu cego! Lave primeiro o copo por dentro, e então a parte de fora também ficará limpa!
27 «Ɓaarì nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy Fariziri: kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì! Ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Ì rìi tupalri ká i rɔŋ ɓáy pɔr ha̰ ni puu kpa̰a kpa̰a a ndaɗ ká fal-ɛ kɛlɛ key hɔy, roo lɛ, ɓil-e ká nziiya na ɓa hṵru huɗ nzoɓri ɓáy fe púŋkeri ká kḭri ɓoɗ ɓoɗ.
27 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês são como túmulos pintados de branco, que por fora parecem bonitos, mas por dentro estão cheios de ossos de mortos e de podridão.
28 Ɓaarì hɔy kara ì ɗo faa mbḭw munu nda̰w. Ká nun nzoɓri ká kɛlɛ na, i kɔ rì ɓa nzoɓri ká i ɗaa fe ɓáy zaɗɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru, roo lɛ, ká ɓil law-rì nziiya na, nzaa rúɔ ɓayri ɓáy fe ɗáa ka̰ayari ze mbaa ɗi nzḭi nzḭi.»
28 Por fora vocês parecem boas pessoas, mas por dentro estão cheios de mentiras e pecados.
29 «Ɓaarì *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy *Fariziri, ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri, kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì. Ɓaarì na ì mbuo tupal *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓáy kere, a í ɗaa tupal nzoɓri ká i ɗaa fe ɓáy zaɗɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru na vur vur
29 — Ai de vocês,
30 a í ɓaa mii: “Ɓa fe ká ɓuru ɗo ziŋ bulu ɓuru ká piɛɗke lew na lɛ, ɓuru ti zúɔ ziŋ ri ɓay ɗáa sím nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na zuɔ siri ya.”
30 E dizem: “Se tivéssemos vivido no tempo dos nossos antepassados, não teríamos feito o que eles fizeram, não teríamos matado os profetas.”
31 Ɓe ze, ɓáy ɓay ɓáa ɓaarì kḭ ì kɔ́ke sùo-rì mii, ì ɓa vu bulu nzoɓri ká i i nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru.
31 Assim vocês confirmam que são descendentes daqueles que mataram os profetas.
32 Munu zu lɛ, ì se nun-rì ɓa pola í ɔ́rɔ ɓie peɗ ká bulu ɓaarì tii sa̰w ɗáake na!
32 Portanto, vão e terminem o que eles começaram!
33 Ɓaarì sɔyri! Mḭiri kuɔtɔlri! Ì ɗáa mina í tḭi ɗul ká ɓil kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká ɓil huu ká ru-ruma ya káʼa tḭ́i tul-rì na lɛ woo?
33 Cobras venenosas, ninhada de cobras! Como esperam escapar da condenação do inferno?
34 Ì laa key: mì píe ɓáy nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru nda̰w, nzoɓ nun nzɛmri nda̰w, rɔɔ ɓáy nzoɓri ká i fére ri *bol kusol Ŋgɛrɛwṵru nda̰w pi. Ì ika nzoɓ ha̰nɛri, a í ɓer nzoɓ ha̰nɛri ha ri hu ká tul puu say huɗ. Ì ndáka nzoɓ ha̰nɛri ɓáy ndoy dɔŋ ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓaarì, rɔɔ í nii ri puo ɓáy puo munu ká bulu ɓaarì ɗaa na,
34 Pois eu lhes mandarei profetas, homens sábios e mestres. Vocês vão matar alguns, crucificar outros, chicotear ainda outros nas
35 ɓay haŋa ɓay sím nzoɓri riw bele ká ɓaarì Ziɓri ì i ri gɔr hɔy taŋ ka̰aya ká i ɗaa ziŋ nzoɓ na, ka mgba tul-rì, tii sa̰wke saa tul sím *Abɛl ká ɓa nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛ, kpṵru tḭ́ike tul-e taa Zakari, vu Baraki ká ì i ni ká sikɗa *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɓáy zaɗ ká *tutakra fe poy ɓo ɗi na.
35 Por isso Deus castigará vocês pela morte de todas as pessoas inocentes que os antepassados de vocês mataram, desde a morte do inocente Abel até a de Zacarias, filho de Baraquias, que vocês mataram entre o Templo e o altar.
36 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: ɓay sím nzoɓ niri key riw bele na, a mgbaka tul sa̰w nzoɓri ká timbɛɗɛ key.»
36 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o castigo por tudo isso cairá sobre o povo de hoje.
37 «Zuruzalɛm, Zuruzalɛm! Ɓaarì nzoɓri ká Zuruzalɛm ká ì i *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru, a í vbuku nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru pie ri ha rì na ɓáy tisawri í i ri. Wa̰a, faa ɓal ba mina ze, mì hii ɓay mbṵ́ nzoɓ ɓaarì na ɗo sa̰w ɓal-i, munu ká máa ka̰y mbṵ́ke vi-eri ɗo sa̰w ɓal-ɛ a guɓa tul-ri ɓáy ta̰y bar-ɛ na lɛ! Roo lɛ, ɓaarì na ì hii puu ɓayke ya.
37 Jesus terminou, dizendo:
38 Ì kɔ, Ŋgɛrɛwṵru a pɔ́ŋ hul ka̰ni ɓaarì na bavbaw ha rì.
38 Agora a casa de vocês ficará completamente abandonada.
39 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: úru saa vuri key na, ì ti kɔ́kɔ mì mbǎa kpṵru maa ɓáy síeke ká ì ɓáa mii: “Ndaɗ ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka sá̰m fe zúɔ tul nzoɓ ká vi ɓáy riŋ Ŋgɛrɛmbay!”»
39 Eu afirmo que vocês não me verão mais, até chegar o tempo em que dirão: “Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor!”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.