Mateus 22

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Zezu mbi law ɓay kḭ na rɔɓay, a ɓǎake ɓay ha̰ nzoɓri ká i ɗo láa ɓay ɓe na mii:
1 Jesus tornou a falar-lhes por meio de parábolas:
2 «Síe ká Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul nzoɓri ká tusiri key na ɗo munu ɓa mbay ká ɗaa bawda fe sṵm suoriya ya̰aŋa má̰y ha̰ vi-e,
2 The kingdom of the heavens has become like a king who made a wedding feast for his son,
3 a ɗi nzoɓri ká ɓay haŋa ri vi zaɗɛ. Zaɗka namke na vi báyḭi lɛ, ka pie leɗ káw ɓeri vǎa ɗi nzoɓri káʼa ɗi ri pola na ɓay haŋa ri ví sṵ fe sṵm suoriya na. Roo lɛ, nzoɓkeri na i hii vika ya.
3 and sent his bondmen to call the persons invited to the wedding feast, and they would not come.
4 Lɛɛ, mbay na pie leɗ káw ɓe kḭri rɔɓay a ɓaa mii: “Ì vǎa ɓaa ha̰ nzoɓri ká mì ɗi ri pola na mii: ‘Timbɛɗɛ key na, mì leke fe sṵm suoriya ɓi na zuɔ zeɓ zeɓ ro. Nday ɓiri ɓáy vuy ɓiri ká ŋgɔɓ ndaɓ ndaɓ na, mì i ri ro. A feri riw bele na, mì leke zuɔ zeɓ zeɓ ro. Ì vi ɓo, í sṵ fe sṵm suoriya ya̰aŋa kḭ na.’”
4 Again he sent other bondmen, saying, Say to the persons invited, Behold, I have prepared my dinner; my oxen and my fatted beasts are killed, and all things ready; come to the wedding feast.
5 Báyḭi lɛ, nzoɓri káʼa ɗi ri na, i ker se tul ɗiw ɓe na mbḭw ya. Nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, mbi faa a se zaɗ seɗ ɓe. Nzoɓ ni zɔl a se wáa ɓe, a nzoɓ nu zɔl a se zaɗ fɛ́rɛ nun lari ɓe laa.
5 But they made light of it, and went, one to his own land, and another to his commerce.
6 A nzoɓ ha̰wri laa lɛ, i mgba leɗ káw ɓeri na, í ɗara ri mboloŋ mboloŋ a í i ri.
6 And the rest, laying hold of his bondmen, ill-treated and slew {them}.
7 Zaɗka mbay na laa ɓayke munu báyḭi lɛ, law-ɛ fa̰a ni puu-u ha̰ ni mbi nzi-ɛ, a pie nzoɓ yṵm ɓeri ha ri vǎa i ri, a í nzuɗ puo ɓari ɓáy huu kpoy kpoy.
7 And {when} the king {heard of it he} was wroth, and having sent his forces, destroyed those murderers and burned their city.
8 Falɛ ku báyḭi lɛ, mbay na ɓaa ha̰ leɗ káw ɓe kḭri mii: “Fe sṵm suoriya ya̰aŋa kḭ na, mì leke zuɔ zeɓ zeɓ ro. Roo lɛ, ɓari ká mì ɗi ri na, fe ɗáa ɓari maa ɓay haŋa ri vi ya.
8 Then he says to his bondmen, The wedding feast is ready, but those invited were not worthy;
9 Munu zu lɛ, ì se ɓáy waɗ faari a í ɗi nzoɓri riw bele ká ì ziŋ ri na ha ri ví sṵ fe sṵm bawda suoriya na.”
9 go therefore into the thoroughfares of the highways, and as many as ye shall find invite to the wedding feast.
10 Báyḭi lɛ, leɗ káwri na i se ɓáy waɗ faari, í mbṵ nzoɓri riw bele ká i ziŋ ri na: nzoɓ law ndayari nda̰w, nzoɓ law kereri nda̰w pi. Ɓe ze, ha̰ ɓil hul fe sṵm suoriya na mbaa ɓa nzoɓri mɛr mɛr.
10 And those bondmen went out into the highways, and brought together all as many as they found, both evil and good; and the wedding feast was furnished with guests.
11 «Báyḭi lɛ, mbay na nduo a se hula, a kɔ nzoɓri ká i kaw nzaa tutakra fe sṵm na. Lɛɛ, ka kɔ wa̰ra nzoɓ mbḭw ká nduo gari séke zaɗ suoriya ya̰aŋa kḭ na ya hɔy, kal a kaw ɗi nda̰w.
11 And the king, having gone in to see the guests, beheld there a man not clothed with a wedding garment.
12 Lɛɛ, mbay na vǎa vbi ni mii: “Nzoɓ buɔ-i, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, mù nduo mú vi zaɗ suoriya ya̰aŋa kḭ na key, taŋ ndúo gari ya̰aŋa kḭ na lɛ?” Lɛɛ, zaɗ ɓay zee leɗban na sɛl.
12 And he says to him, {My} friend, how camest thou in here not having on a wedding garment? But he was speechless.
13 Ɓe nu ku ro, mbay na ɓaa ha̰ leɗ káw ɓeri mii: “Ì mgba ni í siŋ ɓal-ɛri ɓáy nduo-ɛri, í vbu ni ɓo zaɗ ká sii nduŋ ká kɛlɛ. Ɓa zaɗ ká nzoɓri rɛ́kɛ rɛw ɓáy mbii nun-ri mgboɓo mgboɓo, a í sṵ sere-ri ŋgɛ̌r ŋgɛ̌r ká ɗi.”»
13 Then said the king to the servants, Bind him feet and hands, and take him away, and cast him out into the outer darkness: there shall be the weeping and the gnashing of teeth.
14 Báyḭi lɛ, Zezu siŋ tul law ɓay na a ɓaa mii: «Ŋgɛrɛwṵru ɗi nzoɓri ŋgḭi ɓamba, roo lɛ, nzoɓri káʼa nan ri na, i ŋgḭi ya nzɛkrɛ hɔy.»
14 For many are called ones, but few chosen ones.
15 Báyḭi lɛ, *Fariziri vǎa mbṵ kḭ í nzaara faa ɓay nzáa nzaa Zezu ɓáy faa vbiwri.
15 — ausente —
16 Falɛ ku báyḭi lɛ, i pie nzoɓ ha̰nɛri ká i ɓa leɗ nduoɓal-ri, ɓáy Ziɓ ha̰nɛri ká i zuɔ fal Mbay *Eroɗ na ha ri vǎa ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ɓuru kɔ nda̰w, ɓo na mù ɓaa sùo ɓay, a mú fere nzoɓri tusuɛ ɓay ká se tul fe ɗáa ká rii law Ŋgɛrɛwṵru. Mù ya̰a kér ɓay nzoɓ mú ɗáake fe ya, ɓay ḭi lɛ, ɓo na mù ɓaa ɓay ziŋ nzoɓ taŋ náa nun nzoɓ.
16 And they send out to him their disciples with the Herodians, saying, Teacher, we know that thou art true and teachest the way of God in truth, and carest not for any one, for thou regardest not men's person;
17 Munu zu lɛ, mu tína kér ɓay ɓo ha̰ ɓuru laa. Wa̰a, *bol kusol naari ha̰ faa ɓay haŋa nzoɓ puo larimbuo ha̰ Mbay Sezar mase, ha̰ faa ya lɛ?»
17 tell us therefore what thou thinkest: Is it lawful to give tribute to Caesar, or not?
18 Báyḭi lɛ, Zezu kɔ kér ɓay ɓari ká ndaya na a ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì nzaa nzaa-i ɓay mgbaka mì ɓáy ɓay lɛ?
18 But Jesus, knowing their wickedness, said, Why tempt ye me, hypocrites?
19 Lari ká i púoke larimbuo na, ì kíɛ mì ha̰ mi kɔ.» Lɛɛ, i tina lari na mbḭw í kiɛ ni.
19 Shew me the money of the tribute. And they presented to him a denarius.
20 Báyḭi lɛ, Zezu yḭ̀i a vbi ri mii: «Tul nzoɓ, ɓáy riŋ nzoɓ ká i vbie ɗo lari key na wa̰a, ɓa nzoɓ ve zu lɛ?»
20 And he says to them, Whose {is} this image and superscription?
21 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa Mbay Sezar.» Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Munu zu lɛ, feri ká ɗo ɓay tul Mbay Sezar lɛ, ì ha̰ Sezar, a feri ká ɗo ɓay tul Ŋgɛrɛwṵru laa lɛ, ì ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.»
21 They say to him, Caesar's. Then he says to them, Pay then what is Caesar's to Caesar, and what is God's to God.
22 Zaɗka Fariziri laa ɓay ká Zezu ɓaa ha ri munu na báyḭi lɛ, tuku ri ha ri kaw yer a í pɔŋ ni í zɔl yɔ́rɔŋ yɔrɔŋ.
22 And when they heard {him}, they wondered, and left him, and went away.
23 Báyḭi lɛ, ɓáy ɓil namke ku na *Sadusiri soro í vi luo Zezu. Ɓa ɓari Sadusiri na ze i ker í ɓaa mii, nzoɓ hu lɛ, ti tḭ́i saa luɔ huɗ ya.
23 — ausente —
24 Ro, í vi vbi Zezu mii: «Mbay, *Moyze ɓaa mii, zaɗka nzoɓ hu taŋ mbóŋ nzoɓ lɛ, ndaɗ ɓay haŋa yṵ-ɛ ka ya̰a má̰y pile ɓe na a mboŋke nzoɓ, a kɔ̌rɔke mḭiri yṵ-ɛ ká hu na.
24 saying, Teacher, Moses said, If any one die, not having children, his brother shall marry his wife and shall raise up seed to his brother.
25 Báyḭi lɛ, nzoɓ ɓáy yṵ-ɛri tul-ri tɔnɔ say i ɗo sakra ɓuru. Ŋgɛrɛ leɗ ká ya̰a má̰y na hu taŋ mboŋke nzoɓ, a pɔŋ má̰y pile na ha̰ tɔŋnɔ fal-ɛ.
25 Now there were with us seven brethren; and the first having married died, and not having seed, left his wife to his brother.
26 Nzoɓ ndeke ɗi siɗike na ví hu a pɔŋ má̰y pile na ha̰ nzoɓ ndeke ɗi sayke. Nzoɓ ndeke ɗi sayke na kara feke ɗo ziŋ ni munu na nda̰w, ha̰ ɓari ká tul-ri tɔnɔ say na, i ya̰a má̰yke na a í hu taŋ mboŋke nzoɓ ɓáy zaɗ ɓari riw bele.
26 In like manner also the second and the third, unto the seven.
27 Ká fal huɗ ɓari ku riw bele na, má̰y na kara ví hu nda̰w.
27 And last of all the woman also died.
28 A munu ku wa̰a, síeke ká nzoɓri tḭ́i saa luɔ huɗ na, nzoɓ ve ká sakra ɓari ká tul-ri tɔnɔ say ku na, má̰y na a ɓá taa ɓe lɛ, ɓay ḭi lɛ, ɓari ká tul-ri tɔnɔ say riw bele na, i ya̰a ni ya̰a ɓáy zaɗ ɓari.»
28 In the resurrection therefore of which of the seven shall she be wife, for all had her?
29 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓaarì na ì wṵru faa, ɓay ḭi lɛ, ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ì laa ya nda̰w, a í kɔ hṵrusuo Ŋgɛrɛwṵru ya nda̰w pi.
29 And Jesus answering said to them, Ye err, not knowing the scriptures nor the power of God.
30 Tusuɛke lɛ, síe ká nzoɓri tḭ́i saa luɔ huɗ na, wa̰rari ɓáy má̰yri i ti ya̰aŋa kḭ ya, roo lɛ, i ɗoko munu ɓa leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri ká nulue.
30 For in the resurrection they neither marry nor are given in marriage, but are as angels of God in heaven.
31 A ɓay ká se tul tḭ́i nzoɓri saa luɔ huɗ na wa̰a, ì kḭi ɓayke ká Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɗo ɓil mbeɗe ɓe ha rì na ya hɔy lɛ woo? Fal huɗ *Abaraham nda̰w, Izak nda̰w, rɔɔ ɓáy *Zakoɓ nda̰w na, bole ɗi ɗi nda̰w rɔɔ Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii:
31 Quanto à ressurreição dos mortos, não lestes o que Deus vos disse:
32 “Mì ɓa Ŋgɛrɛwṵru Abaraham, Ŋgɛrɛwṵru Izak, a mí ɓa Ŋgɛrɛwṵru Zakoɓ nda̰w.” Munu zu lɛ, Ŋgɛrɛwṵru na ɓa Ŋgɛrɛwṵru nzoɓ káw ɓáy kumnunri ɓo, ka ɓa Ŋgɛrɛwṵru nzoɓ huɗeri ya.»
32 Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaac e o Deus de Jacó {Ex 3,6}? Ora, ele não é Deus dos mortos, mas Deus dos vivos.
33 Ruɔ nzoɓri ká i laa ɓay fe fére Zezu na tuku ri ha ri kaw yer riw bele.
33 E, ouvindo esta doutrina, as turbas se enchiam de grande admiração.
34 Zaɗka *Fariziri laa mii, Zezu mgba nzaa *Sadusiri na báyḭi lɛ, i mbṵ tul kḭ,
34 Sabendo os fariseus que Jesus reduzira ao silêncio os saduceus, reuniram-se
35 lɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ká ɓa nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri na soro ɓa lakun Zezu ɓay nzáa nzi-ɛ ɓáy ɓay, ze a vbi ni mii:
35 e um deles, doutor da lei, fez-lhe esta pergunta para pô-lo à prova:
36 «Mbay, ká ɓil *mbeɗe bol kusol naari na wa̰a, bol kusol taa ha̰a ze kal taa ha̰wri riw bele lɛ?»
36 Mestre, qual é o maior mandamento da lei?
37 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «“Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓo na, mù híi ni ɓáy ɓil law-ari riw bele nda̰w, ɓáy pa̰ra nun sùo-ɔri riw bele nda̰w, rɔɔ ɓáy kér ɓay ɓori riw bele nda̰w pi.”
37 Respondeu Jesus: Amarás o Senhor teu Deus de todo teu coração, de toda tua alma e de todo teu espírito {Dt 6,5}.
38 Ɓe key ze ɓa titire bol kusol ká kal taa ha̰wri riw bele.
38 Este é o maior e o primeiro mandamento.
39 A bol kusol ndeke ɗi siɗike ká ndaɗ ɓamba tasiri a rìi bol kusol taa titireke nda̰w na ze ɗo key: “Mù híi kṵ-ɔ munu ká sùo-ɔ ɓo kḭ.”
39 E o segundo, semelhante a este, é: Amarás teu próximo como a ti mesmo {Lv 19,18}.
40 Bol kusol niri ká siɗi key na, mbṵ fe fére mbeɗe bol kusol *Moyze ɓáy taa *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru riw bele.»
40 Nesses dois mandamentos se resumem toda a lei e os profetas.
41 Nam mbḭw munu *Fariziri mbṵ kḭ. Zaɗka Zezu kɔ ri na báyḭi lɛ, ka vbi ri ɓay mii:
41 Como os fariseus se agrupassem, Jesus interrogou-os:
42 «Ì ker ɓay mina ze ká ɓil law-rì lɛ? *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na wa̰a, ka ɓa vu bulu ve lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ka ɓa vu bulu Mbay *Daviɗ.»
42 Que pensais vós de Cristo? De quem é filho? Responderam: De Davi!
43 Báyḭi lɛ, Zezu yḭ̀i a vbi ri ɓay mii: «A munu ku wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, Mbay Daviɗ ká ɓaa ɓay ɓáy faa Tem Ŋgɛrɛwṵru na ɗi ni ɓa Ŋgɛrɛmbay lɛ? Mbay Daviɗ na ɓaa mii:
43 Como então, prosseguiu Jesus, Davi, falando sob inspiração do Espírito, chama-o Senhor, dizendo:
44 “Ŋgɛrɛwṵru Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ Ŋgɛrɛmbay ɓi mii:
44 O Senhor disse a meu Senhor: Senta-te à minha direita, até que eu ponha teus inimigos por escabelo dos teus pés {Sl 109,1}?
45 «A zaɗka Mbay Daviɗ ɗi Krisike na ɓa Ŋgɛrɛmbay na wa̰a, ɗaa mina rɔɔ a yḭ́i a ɓa vu bulu Mbay Daviɗ nda̰w lɛ woo?»
45 Se, pois, Davi o chama Senhor, como é ele seu filho?
46 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw káʼa yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni na tiya. Úru saa namke ku na nzoɓ mbḭw káʼa zíŋ faa ɓay vbika ni ɓay na ti mbǎa.
46 Ninguém pôde responder-lhe nada. E, depois daquele dia, ninguém mais ousou interrogá-lo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.