Mateus 22
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Zezu mbi law ɓay kḭ na rɔɓay, a ɓǎake ɓay ha̰ nzoɓri ká i ɗo láa ɓay ɓe na mii:
1 De novo Jesus usou parábolas para falar ao povo. Ele disse:
2 «Síe ká Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul nzoɓri ká tusiri key na ɗo munu ɓa mbay ká ɗaa bawda fe sṵm suoriya ya̰aŋa má̰y ha̰ vi-e,
2 — O
3 a ɗi nzoɓri ká ɓay haŋa ri vi zaɗɛ. Zaɗka namke na vi báyḭi lɛ, ka pie leɗ káw ɓeri vǎa ɗi nzoɓri káʼa ɗi ri pola na ɓay haŋa ri ví sṵ fe sṵm suoriya na. Roo lɛ, nzoɓkeri na i hii vika ya.
3 Depois mandou os empregados chamarem os convidados, mas eles não quiseram vir.
4 Lɛɛ, mbay na pie leɗ káw ɓe kḭri rɔɓay a ɓaa mii: “Ì vǎa ɓaa ha̰ nzoɓri ká mì ɗi ri pola na mii: ‘Timbɛɗɛ key na, mì leke fe sṵm suoriya ɓi na zuɔ zeɓ zeɓ ro. Nday ɓiri ɓáy vuy ɓiri ká ŋgɔɓ ndaɓ ndaɓ na, mì i ri ro. A feri riw bele na, mì leke zuɔ zeɓ zeɓ ro. Ì vi ɓo, í sṵ fe sṵm suoriya ya̰aŋa kḭ na.’”
4 Então mandou outros empregados com o seguinte recado: “Digam aos convidados que tudo está preparado para a festa. Já matei os bezerros e os bois gordos, e tudo está pronto. Que venham à festa!”
5 Báyḭi lɛ, nzoɓri káʼa ɗi ri na, i ker se tul ɗiw ɓe na mbḭw ya. Nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, mbi faa a se zaɗ seɗ ɓe. Nzoɓ ni zɔl a se wáa ɓe, a nzoɓ nu zɔl a se zaɗ fɛ́rɛ nun lari ɓe laa.
5 — Mas os convidados não se importaram com o convite e foram tratar dos seus negócios: um foi para a sua fazenda, e outro, para o seu armazém.
6 A nzoɓ ha̰wri laa lɛ, i mgba leɗ káw ɓeri na, í ɗara ri mboloŋ mboloŋ a í i ri.
6 Outros agarraram os empregados, bateram neles e os mataram.
7 Zaɗka mbay na laa ɓayke munu báyḭi lɛ, law-ɛ fa̰a ni puu-u ha̰ ni mbi nzi-ɛ, a pie nzoɓ yṵm ɓeri ha ri vǎa i ri, a í nzuɗ puo ɓari ɓáy huu kpoy kpoy.
7 O rei ficou com tanta raiva, que mandou matar aqueles assassinos e queimar a cidade deles.
8 Falɛ ku báyḭi lɛ, mbay na ɓaa ha̰ leɗ káw ɓe kḭri mii: “Fe sṵm suoriya ya̰aŋa kḭ na, mì leke zuɔ zeɓ zeɓ ro. Roo lɛ, ɓari ká mì ɗi ri na, fe ɗáa ɓari maa ɓay haŋa ri vi ya.
8 Depois chamou os seus empregados e disse: “A minha festa de casamento está pronta, mas os convidados não a mereciam.
9 Munu zu lɛ, ì se ɓáy waɗ faari a í ɗi nzoɓri riw bele ká ì ziŋ ri na ha ri ví sṵ fe sṵm bawda suoriya na.”
9 Agora vão pelas ruas e convidem todas as pessoas que vocês encontrarem.”
10 Báyḭi lɛ, leɗ káwri na i se ɓáy waɗ faari, í mbṵ nzoɓri riw bele ká i ziŋ ri na: nzoɓ law ndayari nda̰w, nzoɓ law kereri nda̰w pi. Ɓe ze, ha̰ ɓil hul fe sṵm suoriya na mbaa ɓa nzoɓri mɛr mɛr.
10 — Então os empregados saíram pelas ruas e reuniram todos os que puderam encontrar, tanto bons como maus. E o salão de festas ficou cheio de gente.
11 «Báyḭi lɛ, mbay na nduo a se hula, a kɔ nzoɓri ká i kaw nzaa tutakra fe sṵm na. Lɛɛ, ka kɔ wa̰ra nzoɓ mbḭw ká nduo gari séke zaɗ suoriya ya̰aŋa kḭ na ya hɔy, kal a kaw ɗi nda̰w.
11 Quando o rei entrou para ver os convidados, notou um homem que não estava usando roupas de festa
12 Lɛɛ, mbay na vǎa vbi ni mii: “Nzoɓ buɔ-i, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, mù nduo mú vi zaɗ suoriya ya̰aŋa kḭ na key, taŋ ndúo gari ya̰aŋa kḭ na lɛ?” Lɛɛ, zaɗ ɓay zee leɗban na sɛl.
12 e perguntou: “Amigo, como é que você entrou aqui sem roupas de festa?”
13 Ɓe nu ku ro, mbay na ɓaa ha̰ leɗ káw ɓeri mii: “Ì mgba ni í siŋ ɓal-ɛri ɓáy nduo-ɛri, í vbu ni ɓo zaɗ ká sii nduŋ ká kɛlɛ. Ɓa zaɗ ká nzoɓri rɛ́kɛ rɛw ɓáy mbii nun-ri mgboɓo mgboɓo, a í sṵ sere-ri ŋgɛ̌r ŋgɛ̌r ká ɗi.”»
13 Então o rei disse aos empregados: “Amarrem os pés e as mãos deste homem e o joguem fora, na escuridão. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.”
14 Báyḭi lɛ, Zezu siŋ tul law ɓay na a ɓaa mii: «Ŋgɛrɛwṵru ɗi nzoɓri ŋgḭi ɓamba, roo lɛ, nzoɓri káʼa nan ri na, i ŋgḭi ya nzɛkrɛ hɔy.»
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Báyḭi lɛ, *Fariziri vǎa mbṵ kḭ í nzaara faa ɓay nzáa nzaa Zezu ɓáy faa vbiwri.
15 Os fariseus saíram e fizeram um plano para conseguir alguma prova contra Jesus.
16 Falɛ ku báyḭi lɛ, i pie nzoɓ ha̰nɛri ká i ɓa leɗ nduoɓal-ri, ɓáy Ziɓ ha̰nɛri ká i zuɔ fal Mbay *Eroɗ na ha ri vǎa ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ɓuru kɔ nda̰w, ɓo na mù ɓaa sùo ɓay, a mú fere nzoɓri tusuɛ ɓay ká se tul fe ɗáa ká rii law Ŋgɛrɛwṵru. Mù ya̰a kér ɓay nzoɓ mú ɗáake fe ya, ɓay ḭi lɛ, ɓo na mù ɓaa ɓay ziŋ nzoɓ taŋ náa nun nzoɓ.
16 Então mandaram que alguns dos seus seguidores e alguns membros do partido de Herodes fossem dizer a Jesus: — Mestre, sabemos que o senhor é honesto, ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige e não se importa com a opinião dos outros, nem julga pela aparência.
17 Munu zu lɛ, mu tína kér ɓay ɓo ha̰ ɓuru laa. Wa̰a, *bol kusol naari ha̰ faa ɓay haŋa nzoɓ puo larimbuo ha̰ Mbay Sezar mase, ha̰ faa ya lɛ?»
17 Então o que o senhor acha: é ou não é contra a nossa Lei pagar impostos ao Imperador romano?
18 Báyḭi lɛ, Zezu kɔ kér ɓay ɓari ká ndaya na a ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì nzaa nzaa-i ɓay mgbaka mì ɓáy ɓay lɛ?
18 Mas Jesus percebeu a malícia deles e respondeu:
19 Lari ká i púoke larimbuo na, ì kíɛ mì ha̰ mi kɔ.» Lɛɛ, i tina lari na mbḭw í kiɛ ni.
19 Tragam a moeda com que se paga o imposto! Trouxeram a moeda,
20 Báyḭi lɛ, Zezu yḭ̀i a vbi ri mii: «Tul nzoɓ, ɓáy riŋ nzoɓ ká i vbie ɗo lari key na wa̰a, ɓa nzoɓ ve zu lɛ?»
20 e ele perguntou:
21 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa Mbay Sezar.» Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Munu zu lɛ, feri ká ɗo ɓay tul Mbay Sezar lɛ, ì ha̰ Sezar, a feri ká ɗo ɓay tul Ŋgɛrɛwṵru laa lɛ, ì ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.»
21 Eles responderam: — São do Imperador. Então Jesus disse:
22 Zaɗka Fariziri laa ɓay ká Zezu ɓaa ha ri munu na báyḭi lɛ, tuku ri ha ri kaw yer a í pɔŋ ni í zɔl yɔ́rɔŋ yɔrɔŋ.
22 Eles ficaram admirados quando ouviram isso. Então deixaram Jesus e foram embora.
23 Báyḭi lɛ, ɓáy ɓil namke ku na *Sadusiri soro í vi luo Zezu. Ɓa ɓari Sadusiri na ze i ker í ɓaa mii, nzoɓ hu lɛ, ti tḭ́i saa luɔ huɗ ya.
23 Naquele mesmo dia chegaram perto de Jesus alguns saduceus , afirmando que ninguém ressuscita.
24 Ro, í vi vbi Zezu mii: «Mbay, *Moyze ɓaa mii, zaɗka nzoɓ hu taŋ mbóŋ nzoɓ lɛ, ndaɗ ɓay haŋa yṵ-ɛ ka ya̰a má̰y pile ɓe na a mboŋke nzoɓ, a kɔ̌rɔke mḭiri yṵ-ɛ ká hu na.
24 Eles disseram a Jesus: — Mestre, Moisés ensinou assim: “Se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve casar com a viúva, para terem filhos, que serão considerados filhos do irmão que morreu.”
25 Báyḭi lɛ, nzoɓ ɓáy yṵ-ɛri tul-ri tɔnɔ say i ɗo sakra ɓuru. Ŋgɛrɛ leɗ ká ya̰a má̰y na hu taŋ mboŋke nzoɓ, a pɔŋ má̰y pile na ha̰ tɔŋnɔ fal-ɛ.
25 Acontece que havia entre nós sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos. Assim, ele deixou a viúva para o segundo irmão.
26 Nzoɓ ndeke ɗi siɗike na ví hu a pɔŋ má̰y pile na ha̰ nzoɓ ndeke ɗi sayke. Nzoɓ ndeke ɗi sayke na kara feke ɗo ziŋ ni munu na nda̰w, ha̰ ɓari ká tul-ri tɔnɔ say na, i ya̰a má̰yke na a í hu taŋ mboŋke nzoɓ ɓáy zaɗ ɓari riw bele.
26 A mesma coisa aconteceu com este, e também com o terceiro, e, finalmente, com todos os sete.
27 Ká fal huɗ ɓari ku riw bele na, má̰y na kara ví hu nda̰w.
27 Depois de todos eles, a mulher também morreu.
28 A munu ku wa̰a, síeke ká nzoɓri tḭ́i saa luɔ huɗ na, nzoɓ ve ká sakra ɓari ká tul-ri tɔnɔ say ku na, má̰y na a ɓá taa ɓe lɛ, ɓay ḭi lɛ, ɓari ká tul-ri tɔnɔ say riw bele na, i ya̰a ni ya̰a ɓáy zaɗ ɓari.»
28 Portanto, no dia da ressurreição, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
29 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓaarì na ì wṵru faa, ɓay ḭi lɛ, ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ì laa ya nda̰w, a í kɔ hṵrusuo Ŋgɛrɛwṵru ya nda̰w pi.
29 Jesus respondeu:
30 Tusuɛke lɛ, síe ká nzoɓri tḭ́i saa luɔ huɗ na, wa̰rari ɓáy má̰yri i ti ya̰aŋa kḭ ya, roo lɛ, i ɗoko munu ɓa leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri ká nulue.
30 Pois, quando os mortos ressuscitarem, serão como os anjos do céu, e ninguém casará.
31 A ɓay ká se tul tḭ́i nzoɓri saa luɔ huɗ na wa̰a, ì kḭi ɓayke ká Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɗo ɓil mbeɗe ɓe ha rì na ya hɔy lɛ woo? Fal huɗ *Abaraham nda̰w, Izak nda̰w, rɔɔ ɓáy *Zakoɓ nda̰w na, bole ɗi ɗi nda̰w rɔɔ Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii:
31 E, quanto à ressurreição dos mortos, será que vocês nunca leram o que Deus disse? Ele afirmou:
32 “Mì ɓa Ŋgɛrɛwṵru Abaraham, Ŋgɛrɛwṵru Izak, a mí ɓa Ŋgɛrɛwṵru Zakoɓ nda̰w.” Munu zu lɛ, Ŋgɛrɛwṵru na ɓa Ŋgɛrɛwṵru nzoɓ káw ɓáy kumnunri ɓo, ka ɓa Ŋgɛrɛwṵru nzoɓ huɗeri ya.»
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.” E Deus não é Deus dos mortos e sim dos vivos.
33 Ruɔ nzoɓri ká i laa ɓay fe fére Zezu na tuku ri ha ri kaw yer riw bele.
33 Quando a multidão ouviu isso, ficou admirada com o ensinamento dele.
34 Zaɗka *Fariziri laa mii, Zezu mgba nzaa *Sadusiri na báyḭi lɛ, i mbṵ tul kḭ,
34 Os fariseus se reuniram quando souberam que Jesus tinha feito os saduceus calarem a boca.
35 lɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ká ɓa nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri na soro ɓa lakun Zezu ɓay nzáa nzi-ɛ ɓáy ɓay, ze a vbi ni mii:
35 E um deles, que era mestre da Lei , querendo conseguir alguma prova contra Jesus, perguntou:
36 «Mbay, ká ɓil *mbeɗe bol kusol naari na wa̰a, bol kusol taa ha̰a ze kal taa ha̰wri riw bele lɛ?»
36 — Mestre, qual é o mais importante de todos os mandamentos da Lei ?
37 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «“Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓo na, mù híi ni ɓáy ɓil law-ari riw bele nda̰w, ɓáy pa̰ra nun sùo-ɔri riw bele nda̰w, rɔɔ ɓáy kér ɓay ɓori riw bele nda̰w pi.”
37 Jesus respondeu:
38 Ɓe key ze ɓa titire bol kusol ká kal taa ha̰wri riw bele.
38 Este é o maior mandamento e o mais importante.
39 A bol kusol ndeke ɗi siɗike ká ndaɗ ɓamba tasiri a rìi bol kusol taa titireke nda̰w na ze ɗo key: “Mù híi kṵ-ɔ munu ká sùo-ɔ ɓo kḭ.”
39 E o segundo mais importante é parecido com o primeiro: “Ame os outros como você ama a você mesmo.”
40 Bol kusol niri ká siɗi key na, mbṵ fe fére mbeɗe bol kusol *Moyze ɓáy taa *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru riw bele.»
40 Toda a Lei de Moisés e os ensinamentos dos
41 Nam mbḭw munu *Fariziri mbṵ kḭ. Zaɗka Zezu kɔ ri na báyḭi lɛ, ka vbi ri ɓay mii:
41 Quando os fariseus estavam reunidos, Jesus perguntou a eles:
42 «Ì ker ɓay mina ze ká ɓil law-rì lɛ? *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na wa̰a, ka ɓa vu bulu ve lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ka ɓa vu bulu Mbay *Daviɗ.»
42 — O que vocês pensam sobre o — De Davi! — responderam eles.
43 Báyḭi lɛ, Zezu yḭ̀i a vbi ri ɓay mii: «A munu ku wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, Mbay Daviɗ ká ɓaa ɓay ɓáy faa Tem Ŋgɛrɛwṵru na ɗi ni ɓa Ŋgɛrɛmbay lɛ? Mbay Daviɗ na ɓaa mii:
43 Jesus tornou a perguntar:
44 “Ŋgɛrɛwṵru Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ Ŋgɛrɛmbay ɓi mii:
44 “O Senhor Deus disse ao meu Senhor:
45 «A zaɗka Mbay Daviɗ ɗi Krisike na ɓa Ŋgɛrɛmbay na wa̰a, ɗaa mina rɔɔ a yḭ́i a ɓa vu bulu Mbay Daviɗ nda̰w lɛ woo?»
45 Portanto, se Davi chama o Messias de Senhor, como é que o Messias pode ser descendente de Davi?
46 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw káʼa yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni na tiya. Úru saa namke ku na nzoɓ mbḭw káʼa zíŋ faa ɓay vbika ni ɓay na ti mbǎa.
46 Ninguém podia responder mais nada, e daquele dia em diante não tiveram coragem de lhe fazer mais perguntas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.