Mateus 21
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Zaɗka Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ ɓáy ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm, a í tḭi ɗi ya ɓáy Befaze, ɓa puo ká ɗo lakun kuo Oliviye báyḭi lɛ, ka pie leɗ nduoɓal-ɛri siɗi ha ri se pola
1 Quando já se aproximavam de Jerusalém, Jesus e seus discípulos chegaram a Betfagé, no monte das Oliveiras. Jesus enviou na frente dois discípulos.
2 a ɓaa ha ri mii: «Ì se puo ká ɗo pol-rì ku. Zaɗka ì tḭ́i ɗi lɛ, zaɗɛ ku hɔy ì kɔ́kɔ maasoɓa mbḭw ɓa máake ká i taa ni ɗo, ká vi-e ɗo lakun-ɛ, lɛ, ì hína ni í víke ri ha̰ mì.
2 “Vão àquele povoado adiante”, disse ele. “Assim que entrarem, verão uma jumenta amarrada, com seu jumentinho ao lado. Desamarrem os animais e tragam-nos para mim.
3 Zaɗka nzoɓ vbi rì ɓay lɛ, ì ɓaa ha̰ ni mii: “Ŋgɛrɛmbay ze se síeke,” lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, nzoɓke na a pɔ́ŋ ha rì zɔ̌lke í víke ri ha̰ mì.»
3 Se alguém lhes perguntar o que estão fazendo, digam apenas: ‘O Senhor precisa deles’, e de imediato a pessoa deixará que vocês os levem.”
4 Feke ku na tḭi mini ha̰ ɓay ká Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ká piɛɗke lew ɓáy faa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzi-ɛ na, ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke na ze ɗo key:
4 Isso aconteceu para cumprir o que foi dito por meio do profeta:
5 «Ì ɓaa ha̰ nzoɓri ká *Sio̰n na mii:
5 “Digam ao povo de Sião: ‘Vejam, seu Rei se aproxima. Ele é humilde e vem montado num jumento, num jumentinho, cria de jumenta’”.
6 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri zɔl í vǎa ɗaa munu káʼa ɓaa ha ri na.
6 Os dois discípulos fizeram como Jesus havia ordenado.
7 I fa̰a máa maasoɓa ɓáy vi-e na í víke ri. I laɓa maagari ɓari zuɔ tul-ri, lɛ, Zezu hil a kaw ɗi.
7 Trouxeram a jumenta e o jumentinho e puseram seus mantos sobre o jumentinho, e Jesus montou nele.
8 Ruɔ nzoɓri laɓa maagari ɓari zuɔ faa ká pol-e ɓay haŋa ni ka se tul-e a kál, a nzoɓ ha̰wri laa lɛ, i kuɗ nzaa tɔy vay puuri í laɓa zuɔ faa riɓ riɓ ɓay ɗáake mbay ɓo tul-e.
8 Grande parte da multidão estendeu seus mantos ao longo do caminho diante de Jesus, e outros cortaram ramos das árvores e os espalharam pelo chão.
9 Báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri ká i se pol Zezu, ɓáy ɓari ká i se fal-ɛ na, i guu fe gǔrum gǔrum ɓáy nzaa-ri ɓa siya mii:
9 E as pessoas, tanto as que iam à frente como as que o seguiam, gritavam: “Hosana, Bendito é o que vem em nome do Senhor! Hosana no mais alto céu!”.
10 Zaɗka Zezu tḭi Zuruzalɛm na báyḭi lɛ, nzoɓri riw bele ká ɓil puɔ na, i se tul kḭ hali hali í ɓaa mii: «Leɗban key na wa̰a, ka ɓa nzoɓ ve lɛ?»
10 Quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade estava em grande alvoroço. “Quem é este?”, perguntavam.
11 Lɛɛ, ruɔ nzoɓri yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ɓa Zezu, nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ká uru saa Nazarɛɗ, puo ká kuɗu zaɗ ká Galele.»
11 A multidão respondia: “É Jesus, o profeta de Nazaré, da Galileia”.
12 Báyḭi lɛ, Zezu se ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi a nii nzoɓ ɗáɓ fe híeri ɓáy ɓari ká i se ɗi ɓay híe fe na riw bele. Ka kira tutakra ɓari nzoɓ kṵu kḭ lariri, ɓáy kariŋgaw nzoɓ hie ka̰y bɛɗɛri zuɔ nza̰ri nza̰ri.Zezu nii nzoɓ ɗáɓ fe híeri ká ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru.|src="CN01787C.TIF" size="span" loc="Mat 21.11-18" copy="David C. Cook" ref="21.12"
12 Então Jesus entrou no templo e começou a expulsar todos que ali estavam comprando e vendendo animais para os sacrifícios. Derrubou as mesas dos cambistas e as cadeiras dos que vendiam pombas,
13 Falɛ lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ta-taŋ ká ɓil mbeɗe ɓe mii: “Hul ɓi na i ɗika ɓa hul ɗáa nzaa ɓay kere.” Roo lɛ, ɓaarì na, ì ɗo fɛ́rɛ ni ɓa pṵy nzoɓ riiɓari!»
13 dizendo: “As Escrituras declaram: ‘Meu templo será chamado casa de oração’, mas vocês o transformaram num esconderijo de ladrões!”.
14 Lɛɛ, ra̰wri ɓáy nzoɓ kpɛɗɛri, i soro ɓa lakun-ɛ ká ɓil mgbaŋ hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, lɛ, ka vaa ri.
14 Os cegos e os coxos vieram a Jesus no templo, e ele os curou.
15 Roo lɛ, zaɗka *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri kɔ fe kere káʼa ɗaa, rɔɔ ɓáy leɗri ká i ɗaa fe ɓáy nzaa-ri gǔrum gǔrum ká ɓil mgbaŋ hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru mii: «Hozana! Naa písiri vu bulu Daviɗ» na lɛ, law-ri fa̰a ri ɓamba,
15 Quando os principais sacerdotes e mestres da lei viram esses milagres maravilhosos e ouviram até as crianças no templo gritar “Hosana, Filho de Davi”, ficaram indignados.
16 ha ri vbi Zezu mii: «Ɓayri ká leɗri ɓaa ku na wa̰a, mù la-laa kḭ zu lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì la-laa na kḭ. Ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na wa̰a, ì kḭi ya rɔɓay lɛ woo? Ɓayke ɓaa mii: “Feri ká mù ɗaa na ha̰ leɗri ɓáy leɗ nzaa wa̰nri hɔy kara, i mgbuɗa nzaa-ri í pisi mù.”»
16 “Está ouvindo o que as crianças estão dizendo?”, perguntaram a Jesus. “Sim”, respondeu ele. “Vocês nunca leram as Escrituras? Elas dizem: ‘Ensinaste crianças e bebês a te dar louvor’.”
17 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu pɔŋ ri a tḭi ká ɓil ŋgɛrɛpuo na, a se Betani a vǎa naa ɗi.
17 Então ele voltou a Betânia, onde passou a noite.
18 Zezu tḭi tiɓie a yḭ̀i a se ɓa ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm. Zaɗkaʼa se faa kɔɓ rɔɓay na, kɔn sɛ ni.
18 De manhã, enquanto voltava para Jerusalém, Jesus teve fome.
19 Lɛɛ, ka mbi nun-ɛ a kɔ puu nzum mbḭw munu ká ɗo lakun faa a to a se sa̰w-ɛ. Roo lɛ, ka kɔ ɓa vayke hɔy. Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ puu nzum na mii: «Ɓo na mù ti líe mbǎa wṵ̌m.» Ká zaɗɛ ku hɔy lɛ, puu nzum na huɔ wǔɔ riw bele.
19 Encontrando uma figueira à beira do caminho, foi ver se havia figos, mas só encontrou folhas. Então, disse à figueira: “Nunca mais dê frutos!”. E, no mesmo instante, a figueira secou.
20 Zaɗka leɗ nduoɓal-ɛri kɔ munu na báyḭi lɛ, tuku ri ha ri kaw yer í vbi ni mii: «Ɗaa mina nda̰w rɔɔ, puu nzum key na huɔ wǔɔ saa zaɗɛ hɔy key lɛ?»
20 Quando os discípulos viram isso, ficaram admirados e perguntaram: “Como a figueira secou tão depressa?”.
21 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗka ì ɗo ɓáy mbika law, rɔɔ í má̰y ɓay ká ɗi ya lɛ, ì máa ɗáa fe munu ká mì ɗaa ziŋ puu nzum key hɔy ya, roo lɛ, ì máa ɓay ɓáa ha̰ kuo ká ɗo key na mii: “Mu mṵu ɓáy sa̰w-a ká zaɗ ni key a mú zo ɓo maambii,” lɛ, feke na a ɗoko munu na kḭ.
21 Jesus respondeu: “Eu lhes digo a verdade: se vocês tiverem fé e não duvidarem, poderão fazer o mesmo que fiz com esta figueira, e muito mais. Poderão até dizer a este monte: ‘Levante-se e atire-se no mar’, e isso acontecerá.
22 Zaɗka ì ɗaa law-rì ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru lɛ, feri riw bele ká ì vbi ká ɓil nzaa ɓay kere na, kaʼa ɗáa ha rì.»
22 Se crerem, receberão qualquer coisa que pedirem em oração”.
23 Zezu se ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi, a fere nzoɓri fe ká ɗi. Zaɗkaʼa ɗo fére nzoɓri fe na báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri i soro í vi lakun-ɛ í vbi ni ɓay mii: «A ve ze mbi nzaa ha̰ mù nda̰w rɔɔ mù ɗáake fe niri key lɛ? Mase, nzoɓ ve ze ha̰ mù faake lɛ?»
23 Quando Jesus voltou ao templo e começou a ensinar, os principais sacerdotes e líderes do povo vieram até ele e perguntaram: “Com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu esse direito?”.
24 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓi kara, mì vbika rì ɓay mbḭw hɔy ɓay kɔ́kɔ nda̰w. Zaɗka ì yḭiŋra ɓáy ɓayke ha̰ mì lɛ, ɓi kara mì kíɛ rì nzoɓ ká mbi nzaa ha̰ mì ɗáake fe niri key na.
24 Jesus respondeu: “Eu lhes direi com que autoridade faço essas coisas se vocês responderem a uma pergunta:
25 Ɗáa tul nzoɓri nduo mbii ká Za̰a ɗaa na wa̰a, uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru mase, uru saa luo nzoɓri hɔy lɛ?»
25 A autoridade de João para batizar vinha do céu ou era apenas humana?”. Eles discutiram a questão entre si: “Se dissermos que vinha do céu, ele perguntará por que não cremos em João.
26 A zaɗka náa ɓaarì mii, uru saa luo nzoɓri lɛ, ruɔ nzoɓri úru í ɗaa so tul naari, ɓay ḭi lɛ, nzoɓri riw bele kɔ Za̰a na ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru.»
26 Mas, se dissermos que era apenas humana, seremos atacados pela multidão, pois todos pensam que João era profeta”.
27 Báyḭi lɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ Zezu mii: «Ɓuru kɔ ya.» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Munu zu lɛ, nda-ndaɗ! Ɓi hɔy kara, mì ti kíɛ rì nzoɓ ká mbi nzaa ha̰ mì ɗáake fe niri key na ya nda̰w.»
27 Por fim, responderam a Jesus: “Não sabemos”. E Jesus replicou: “Então eu também não direi com que autoridade faço essas coisas.”
28 Zezu mbi ɓay rɔɓay a ɓaa mii: «Ì ker mina ze ká ɓil law-rì lɛ? Nzoɓ mbḭw ɗo ɓáy leɗ wa̰rari ɓa siɗi. Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ ŋgɛrɛ leɗ na mii: “Vu-i, vuri key na mu se wáa ɓi, ɓo mú vǎa ɗaa peɗ ká ɗi.”
28 “O que acham disto? Um homem que tinha dois filhos disse ao mais velho: ‘Filho, vá trabalhar no vinhedo hoje’.
29 Lɛɛ, leɗ na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Mì hii ya.” Falɛ lɛ, law-ɛ nzaa ni ha̰ ni suo kér ɓay ɓe, a se wáa na a vǎa ɗaa peɗ ká ɗi.
29 O filho respondeu: ‘Não vou’, mas depois mudou de ideia e foi.
30 «Báyḭi lɛ, bǎa leɗri na vǎa vbi nzoɓ vbiele na faa mbḭw munu nda̰w. Lɛɛ, leɗ na ɓaa ha̰ bi-ɛ mii: “Mbay ɓi, mì hi-hii, mì séke,” roo lɛ, ka se ya wṵ̌m.
30 Então o pai disse ao outro filho: ‘Vá você’, e ele respondeu: ‘Sim senhor, eu vou’, mas não foi.
31 Wa̰a, sakra leɗri ká siɗi key na, nzoɓ ha̰a ze ɗaa law hiiya bi-ɛ na lɛ?» Lɛɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri na, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa ŋgɛrɛ leɗ.» Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: Ŋgɛrɛwṵru tii sa̰w réke mbay ká tul *nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy má̰y ɗáa nun pieri na pola ha rì.
31 “Qual dos dois obedeceu ao pai?” Eles responderam: “O primeiro”. Então Jesus explicou: “Eu lhes digo a verdade: cobradores de impostos e prostitutas entrarão no reino de Deus antes de vocês.
32 Za̰a Batis na vi luo-rì, a fere rì ɗáa fe ká ɗo ɓáy zaɗɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru. Roo lɛ, ì ɗaa law-rì ɓo tul ɓay ɓe na ya. Ɓa nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy má̰y ɗáa nun pieri na ze i ɗaa law-ri ɓo tul ɓay ɓe. A falɛ ká ì kɔ fe ɗáa nzoɓkeri na ku hɔy kara, ì fɛrɛ ɓil law-rì ɓay ɗáa law-rì ɓo tul ɓay ɓe na ya.»
32 Pois João veio e mostrou o caminho da justiça, mas vocês não creram nele, enquanto cobradores de impostos e prostitutas creram. E, mesmo depois de verem isso, vocês se recusaram a mudar de ideia e crer nele.”
33 «Ì te suku-rì í láake law ɓay kḭ ro. Ŋgɛrɛnzoɓ wáa mbḭw munu mgba wáa a maa pa̰ra puuri ɗo ɗi, a te kpaŋ gbi gbi kiri ɗi gbuk, a tie luɔ mbḭw ɗo ɗi ɓay ɗúɔke lere puu na, rɔɔ a mbuo fe ga-gaŋ ɗo ɓil wáa ha̰ nzoɓ kɔ́rɔkeri kaw ɗi. Falɛ lɛ, ka pɔŋ peɗke zuɔ nduo nzoɓ peɗkeri káʼa fa̰a ri na, ɓay haŋa ɓo few hóro lere puu na vi lɛ, i wál taa ɓeri a í pɔ́ŋ taa ɓari. Falɛ ku rɔɔ, a zɔl a se varu.Wáa pa̰ra puuri ká i te kpaŋ kiri ɗi|src="lb00103c.tif" size="span" loc="Mat 21.32-42" copy="Horace Knowles" ref="21.33"
33 “Agora, ouçam outra parábola. O dono de uma propriedade plantou um vinhedo. Construiu uma cerca ao redor, um tanque de prensar e uma torre para o guarda. Depois, arrendou o vinhedo a alguns lavradores e partiu para um lugar distante.
34 «Zaɗka few hóro lereke na vi báyḭi lɛ, nzoɓ wáa na pie leɗ káw ɓeri ɓa luo nzoɓ peɗkeri na ɓay ya̰aŋa lereke ká ɗo ɓay tul-e na.
34 No tempo da colheita da uva, enviou seus servos a fim de receber sua parte da colheita.
35 Roo lɛ, nzoɓ peɗkeri na i mgba̰m leɗ káw ɓeri í ndaka nzoɓ mbḭw wɔɓ wɔɓ, í mgba nzoɓ mbḭɛ í i ni, a í vbuku nzoɓ ndeke ɗi sayke ɓáy tisawri í i ni.Lere puu ká i ɗi ɓa rezḭn.|src="hk00111c.tif" size="col" loc="Mt 21.35" copy="Horace Knowles" ref="21.35"
35 Os lavradores agarraram os servos, espancaram um deles, mataram outro e apedrejaram o terceiro.
36 «Báyḭi lɛ, nzoɓ wáa na pie leɗ káw ɓe taa kḭri kal nzoɓ polari ku rɔɓay. Lɛɛ, nzoɓ peɗkeri na ɗaa ziŋ ri ndaya faa mbḭw munu ká i ɗaa ziŋ nzoɓ polari na ku.
36 Então o dono da propriedade enviou um grupo maior de servos para receber a parte dele, mas o resultado foi o mesmo.
37 Laa lɛ, nzoɓ wáa na pie vi-e kḭ ro ɓa luo-ri; a ker ká ɓil law-ɛ mii, i hḭ́ɛ vu ɓeri na.
37 “Por fim, o dono enviou seu filho, pois pensou: ‘Certamente respeitarão meu filho’.
38 Roo lɛ, zaɗka nzoɓ peɗkeri na mbi nun-ri í kɔ vu nzoɓ wáa ká se vuku na báyḭi lɛ, i ɓaa ɓay ká sakra kḭ mii: “Ì kɔ, nzoɓ káʼa mgbaka fe pile na zu! Náa séri náa vǎa íri ni, a ɓo náa pɔ́ŋri fe pile na ɓa taa naari.”
38 “No entanto, quando os lavradores viram o filho, disseram uns aos outros: ‘Aí vem o herdeiro da propriedade. Vamos matá-lo e tomar posse desta terra!’.
39 Ro, í vǎa mgba ni í vbu ni ɓo fal wáa na a í i ni.
39 Então o agarraram, o arrastaram para fora do vinhedo e o mataram.
40 «A munu ku wa̰a, zaɗka nzoɓ wáa na vi lɛ, fe ḭi nda̰w rɔɔ a ɗáa ziŋ nzoɓ peɗkeri na lɛ?»
40 “Quando o dono da terra voltar, o que vocês acham que ele fará com aqueles lavradores?”, perguntou Jesus.
41 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Kaʼa ika nzoɓ ndayakeri na taŋ kɔ́kɔ nun síe ɓari. Rɔɓay a ya̰aŋa wáa na a ɗaa nduo ndúo nzoɓ kḭri, ɓay haŋa few hóro lereke na vi lɛ, i séke ɓáy taa ɓe na ha̰ ni.»
41 Os líderes religiosos responderam: “Ele os matará cruelmente e arrendará o vinhedo para outros, que lhe darão sua parte depois de cada colheita”.
42 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na wa̰a, ì kḭi ya hɔy lɛ?
42 Então Jesus disse: “Vocês nunca leram nas Escrituras: ‘A pedra que os construtores rejeitaram se tornou a pedra angular. Isso é obra do Senhor e é maravilhosa de ver’?
43 «Sa̰wke mini ze, mì ɓaa ha rì ta-taŋ: fe kereri riw bele ká ì ɗǒke í ɓa nzoɓ taa Ŋgɛrɛwṵru na, Ŋgɛrɛwṵru a ya̰aŋa saa nduo-rì a ha̰ sa̰w nzoɓ kḭri ká i ɗáa fe ká ɗo ɓáy zaɗɛ a rii law-ɛ.
43 Eu lhes digo que o reino de Deus lhes será tirado e entregue a um povo que produzirá os devidos frutos.
44 [Nzoɓ ká lie ɓo tul tisaw key na lɛ, a gur sùo-ɛ ruk ruk. A zaɗka tisaw na ze tɔɗɔ ɓo tul nzoɓ laa lɛ, a rɛ̰ŋ ni rɛ̰nɛnɛ.»]
44 Quem tropeçar nesta pedra será despedaçado, e aquele sobre quem ela cair será reduzido a pó”.
45 Zaɗka *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *Fariziri laa law ɓayri key ká Zezu ɓaa na ku báyḭi lɛ, i kɔ í ɓaa mii, ka ɓaa ɓay se tul ɓari zu.
45 Quando os principais sacerdotes e fariseus ouviram essa parábola, perceberam que eles eram os lavradores maus a que Jesus se referia.
46 Ro ze, i nzaa faa ɓay mgbaka ni, roo lɛ, i hḭɛ ruɔ nzoɓri, ɓay ḭi lɛ, ruɔ nzoɓri na i kɔ Zezu ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru.
46 Queriam prendê-lo, mas tinham medo das multidões, pois elas o consideravam um profeta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.