Mateus 21
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 Zaɗka Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ ɓáy ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm, a í tḭi ɗi ya ɓáy Befaze, ɓa puo ká ɗo lakun kuo Oliviye báyḭi lɛ, ka pie leɗ nduoɓal-ɛri siɗi ha ri se pola
1 Quando se aproximaram de Jerusalém e chegaram a Betfagé, ao monte das Oliveiras, Jesus enviou dois discípulos,
2 a ɓaa ha ri mii: «Ì se puo ká ɗo pol-rì ku. Zaɗka ì tḭ́i ɗi lɛ, zaɗɛ ku hɔy ì kɔ́kɔ maasoɓa mbḭw ɓa máake ká i taa ni ɗo, ká vi-e ɗo lakun-ɛ, lɛ, ì hína ni í víke ri ha̰ mì.
2 dizendo-lhes:
3 Zaɗka nzoɓ vbi rì ɓay lɛ, ì ɓaa ha̰ ni mii: “Ŋgɛrɛmbay ze se síeke,” lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, nzoɓke na a pɔ́ŋ ha rì zɔ̌lke í víke ri ha̰ mì.»
3 E, se alguém disser alguma coisa, respondam: “O Senhor precisa deles.” E logo ele deixará que vocês tragam os animais.
4 Feke ku na tḭi mini ha̰ ɓay ká Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ká piɛɗke lew ɓáy faa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzi-ɛ na, ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke na ze ɗo key:
4 Ora, isto aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta:
5 «Ì ɓaa ha̰ nzoɓri ká *Sio̰n na mii:
5 “Digam à filha de Sião: Eis que o seu Rei vem até você, humilde, montado em jumenta, e num jumentinho, cria de animal de carga.”
6 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri zɔl í vǎa ɗaa munu káʼa ɓaa ha ri na.
6 Indo os discípulos e tendo feito como Jesus lhes havia ordenado,
7 I fa̰a máa maasoɓa ɓáy vi-e na í víke ri. I laɓa maagari ɓari zuɔ tul-ri, lɛ, Zezu hil a kaw ɗi.
7 trouxeram a jumenta e o jumentinho. Então puseram em cima deles as suas capas, e sobre elas Jesus montou.
8 Ruɔ nzoɓri laɓa maagari ɓari zuɔ faa ká pol-e ɓay haŋa ni ka se tul-e a kál, a nzoɓ ha̰wri laa lɛ, i kuɗ nzaa tɔy vay puuri í laɓa zuɔ faa riɓ riɓ ɓay ɗáake mbay ɓo tul-e.
8 E a maior parte da multidão estendeu as suas capas no caminho, e outros cortavam ramos de árvores, espalhando-os pelo caminho.
9 Báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri ká i se pol Zezu, ɓáy ɓari ká i se fal-ɛ na, i guu fe gǔrum gǔrum ɓáy nzaa-ri ɓa siya mii:
9 E as multidões, tanto as que iam adiante dele como as que o seguiam, clamavam: “Hosana ao Filho de Davi! Bendito o que vem em nome do Senhor! Hosana nas maiores alturas!”
10 Zaɗka Zezu tḭi Zuruzalɛm na báyḭi lɛ, nzoɓri riw bele ká ɓil puɔ na, i se tul kḭ hali hali í ɓaa mii: «Leɗban key na wa̰a, ka ɓa nzoɓ ve lɛ?»
10 E, quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade se alvoroçou. E perguntavam: — Quem é este?
11 Lɛɛ, ruɔ nzoɓri yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ɓa Zezu, nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ká uru saa Nazarɛɗ, puo ká kuɗu zaɗ ká Galele.»
11 E as multidões respondiam: — Este é o profeta Jesus, de Nazaré da Galileia!
12 Báyḭi lɛ, Zezu se ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi a nii nzoɓ ɗáɓ fe híeri ɓáy ɓari ká i se ɗi ɓay híe fe na riw bele. Ka kira tutakra ɓari nzoɓ kṵu kḭ lariri, ɓáy kariŋgaw nzoɓ hie ka̰y bɛɗɛri zuɔ nza̰ri nza̰ri.Zezu nii nzoɓ ɗáɓ fe híeri ká ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru.|src="CN01787C.TIF" size="span" loc="Mat 21.11-18" copy="David C. Cook" ref="21.12"
12 Jesus entrou no templo e expulsou todos os que ali vendiam e compravam. Derrubou as mesas dos cambistas e as cadeiras dos que vendiam pombas.
13 Falɛ lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ta-taŋ ká ɓil mbeɗe ɓe mii: “Hul ɓi na i ɗika ɓa hul ɗáa nzaa ɓay kere.” Roo lɛ, ɓaarì na, ì ɗo fɛ́rɛ ni ɓa pṵy nzoɓ riiɓari!»
13 E disse-lhes:
14 Lɛɛ, ra̰wri ɓáy nzoɓ kpɛɗɛri, i soro ɓa lakun-ɛ ká ɓil mgbaŋ hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, lɛ, ka vaa ri.
14 Cegos e coxos se aproximaram de Jesus, no templo, e ele os curou.
15 Roo lɛ, zaɗka *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri kɔ fe kere káʼa ɗaa, rɔɔ ɓáy leɗri ká i ɗaa fe ɓáy nzaa-ri gǔrum gǔrum ká ɓil mgbaŋ hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru mii: «Hozana! Naa písiri vu bulu Daviɗ» na lɛ, law-ri fa̰a ri ɓamba,
15 Mas, quando os principais sacerdotes e os escribas viram as maravilhas que Jesus fazia e as crianças que gritavam no templo: “Hosana ao Filho de Davi!”, ficaram indignados e perguntaram a Jesus:
16 ha ri vbi Zezu mii: «Ɓayri ká leɗri ɓaa ku na wa̰a, mù la-laa kḭ zu lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì la-laa na kḭ. Ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na wa̰a, ì kḭi ya rɔɓay lɛ woo? Ɓayke ɓaa mii: “Feri ká mù ɗaa na ha̰ leɗri ɓáy leɗ nzaa wa̰nri hɔy kara, i mgbuɗa nzaa-ri í pisi mù.”»
16 — Você está ouvindo o que estão dizendo? Jesus respondeu:
17 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu pɔŋ ri a tḭi ká ɓil ŋgɛrɛpuo na, a se Betani a vǎa naa ɗi.
17 E, deixando-os, saiu da cidade e foi para Betânia, onde passou a noite.
18 Zezu tḭi tiɓie a yḭ̀i a se ɓa ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm. Zaɗkaʼa se faa kɔɓ rɔɓay na, kɔn sɛ ni.
18 Cedo de manhã, ao voltar para a cidade, Jesus teve fome.
19 Lɛɛ, ka mbi nun-ɛ a kɔ puu nzum mbḭw munu ká ɗo lakun faa a to a se sa̰w-ɛ. Roo lɛ, ka kɔ ɓa vayke hɔy. Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ puu nzum na mii: «Ɓo na mù ti líe mbǎa wṵ̌m.» Ká zaɗɛ ku hɔy lɛ, puu nzum na huɔ wǔɔ riw bele.
19 E, vendo uma figueira à beira do caminho, aproximou-se dela, mas não encontrou nada, a não ser folhas. Então Jesus disse à figueira: E a figueira secou imediatamente.
20 Zaɗka leɗ nduoɓal-ɛri kɔ munu na báyḭi lɛ, tuku ri ha ri kaw yer í vbi ni mii: «Ɗaa mina nda̰w rɔɔ, puu nzum key na huɔ wǔɔ saa zaɗɛ hɔy key lɛ?»
20 Quando os discípulos viram isso, ficaram admirados e disseram: — Como a figueira secou depressa!
21 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗka ì ɗo ɓáy mbika law, rɔɔ í má̰y ɓay ká ɗi ya lɛ, ì máa ɗáa fe munu ká mì ɗaa ziŋ puu nzum key hɔy ya, roo lɛ, ì máa ɓay ɓáa ha̰ kuo ká ɗo key na mii: “Mu mṵu ɓáy sa̰w-a ká zaɗ ni key a mú zo ɓo maambii,” lɛ, feke na a ɗoko munu na kḭ.
21 Ao que Jesus lhes disse:
22 Zaɗka ì ɗaa law-rì ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru lɛ, feri riw bele ká ì vbi ká ɓil nzaa ɓay kere na, kaʼa ɗáa ha rì.»
22 E tudo o que pedirem em oração, crendo, vocês receberão.
23 Zezu se ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi, a fere nzoɓri fe ká ɗi. Zaɗkaʼa ɗo fére nzoɓri fe na báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri i soro í vi lakun-ɛ í vbi ni ɓay mii: «A ve ze mbi nzaa ha̰ mù nda̰w rɔɔ mù ɗáake fe niri key lɛ? Mase, nzoɓ ve ze ha̰ mù faake lɛ?»
23 Jesus entrou no templo e, quando já estava ensinando, os principais sacerdotes e os anciãos do povo se aproximaram dele e perguntaram: — Com que autoridade você faz estas coisas? E quem lhe deu esta autoridade?
24 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓi kara, mì vbika rì ɓay mbḭw hɔy ɓay kɔ́kɔ nda̰w. Zaɗka ì yḭiŋra ɓáy ɓayke ha̰ mì lɛ, ɓi kara mì kíɛ rì nzoɓ ká mbi nzaa ha̰ mì ɗáake fe niri key na.
24 Jesus respondeu:
25 Ɗáa tul nzoɓri nduo mbii ká Za̰a ɗaa na wa̰a, uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru mase, uru saa luo nzoɓri hɔy lɛ?»
25 De onde era o batismo de João: do céu ou dos homens? E eles discutiam entre si: — Se dissermos: “Do céu”, ele nos dirá: “Então por que não acreditaram nele?”
26 A zaɗka náa ɓaarì mii, uru saa luo nzoɓri lɛ, ruɔ nzoɓri úru í ɗaa so tul naari, ɓay ḭi lɛ, nzoɓri riw bele kɔ Za̰a na ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru.»
26 Mas, se dissermos: “Dos homens”, é de temer o povo. Porque todos consideram João um profeta.
27 Báyḭi lɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ Zezu mii: «Ɓuru kɔ ya.» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Munu zu lɛ, nda-ndaɗ! Ɓi hɔy kara, mì ti kíɛ rì nzoɓ ká mbi nzaa ha̰ mì ɗáake fe niri key na ya nda̰w.»
27 Então responderam a Jesus: — Não sabemos. E ele, por sua vez, lhes disse:
28 Zezu mbi ɓay rɔɓay a ɓaa mii: «Ì ker mina ze ká ɓil law-rì lɛ? Nzoɓ mbḭw ɗo ɓáy leɗ wa̰rari ɓa siɗi. Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ ŋgɛrɛ leɗ na mii: “Vu-i, vuri key na mu se wáa ɓi, ɓo mú vǎa ɗaa peɗ ká ɗi.”
28 — O que vocês acham? Um homem tinha dois filhos. Chegando-se ao primeiro, disse: “Filho, vá hoje trabalhar na vinha.”
29 Lɛɛ, leɗ na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Mì hii ya.” Falɛ lɛ, law-ɛ nzaa ni ha̰ ni suo kér ɓay ɓe, a se wáa na a vǎa ɗaa peɗ ká ɗi.
29 Ele respondeu: “Não quero ir.” Mas depois, arrependido, foi.
30 «Báyḭi lɛ, bǎa leɗri na vǎa vbi nzoɓ vbiele na faa mbḭw munu nda̰w. Lɛɛ, leɗ na ɓaa ha̰ bi-ɛ mii: “Mbay ɓi, mì hi-hii, mì séke,” roo lɛ, ka se ya wṵ̌m.
30 Dirigindo-se ao outro filho, o pai disse a mesma coisa. Ele respondeu: “Sim, senhor.” Mas não foi.
31 Wa̰a, sakra leɗri ká siɗi key na, nzoɓ ha̰a ze ɗaa law hiiya bi-ɛ na lɛ?» Lɛɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri na, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa ŋgɛrɛ leɗ.» Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: Ŋgɛrɛwṵru tii sa̰w réke mbay ká tul *nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy má̰y ɗáa nun pieri na pola ha rì.
31 Qual dos dois fez a vontade do pai? Eles responderam: — O primeiro. Então Jesus disse:
32 Za̰a Batis na vi luo-rì, a fere rì ɗáa fe ká ɗo ɓáy zaɗɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru. Roo lɛ, ì ɗaa law-rì ɓo tul ɓay ɓe na ya. Ɓa nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy má̰y ɗáa nun pieri na ze i ɗaa law-ri ɓo tul ɓay ɓe. A falɛ ká ì kɔ fe ɗáa nzoɓkeri na ku hɔy kara, ì fɛrɛ ɓil law-rì ɓay ɗáa law-rì ɓo tul ɓay ɓe na ya.»
32 Porque João veio até vocês no caminho da justiça, e vocês não acreditaram nele; no entanto, os publicanos e as prostitutas acreditaram. Vocês, porém, mesmo vendo isso, não se arrependeram depois para acreditar nele.
33 «Ì te suku-rì í láake law ɓay kḭ ro. Ŋgɛrɛnzoɓ wáa mbḭw munu mgba wáa a maa pa̰ra puuri ɗo ɗi, a te kpaŋ gbi gbi kiri ɗi gbuk, a tie luɔ mbḭw ɗo ɗi ɓay ɗúɔke lere puu na, rɔɔ a mbuo fe ga-gaŋ ɗo ɓil wáa ha̰ nzoɓ kɔ́rɔkeri kaw ɗi. Falɛ lɛ, ka pɔŋ peɗke zuɔ nduo nzoɓ peɗkeri káʼa fa̰a ri na, ɓay haŋa ɓo few hóro lere puu na vi lɛ, i wál taa ɓeri a í pɔ́ŋ taa ɓari. Falɛ ku rɔɔ, a zɔl a se varu.Wáa pa̰ra puuri ká i te kpaŋ kiri ɗi|src="lb00103c.tif" size="span" loc="Mat 21.32-42" copy="Horace Knowles" ref="21.33"
33 — Escutem outra parábola. Havia um homem, dono de terras, que plantou uma vinha. Pôs uma cerca em volta dela, construiu nela um lagar, edificou uma torre e arrendou a vinha a uns lavradores. Depois, ausentou-se do país.
34 «Zaɗka few hóro lereke na vi báyḭi lɛ, nzoɓ wáa na pie leɗ káw ɓeri ɓa luo nzoɓ peɗkeri na ɓay ya̰aŋa lereke ká ɗo ɓay tul-e na.
34 Quando chegou o tempo da colheita, o dono da vinha mandou os seus servos aos lavradores, para receber os frutos que cabiam a ele.
35 Roo lɛ, nzoɓ peɗkeri na i mgba̰m leɗ káw ɓeri í ndaka nzoɓ mbḭw wɔɓ wɔɓ, í mgba nzoɓ mbḭɛ í i ni, a í vbuku nzoɓ ndeke ɗi sayke ɓáy tisawri í i ni.Lere puu ká i ɗi ɓa rezḭn.|src="hk00111c.tif" size="col" loc="Mt 21.35" copy="Horace Knowles" ref="21.35"
35 Mas os lavradores, agarrando os servos, espancaram um, mataram outro e apedrejaram ainda outro.
36 «Báyḭi lɛ, nzoɓ wáa na pie leɗ káw ɓe taa kḭri kal nzoɓ polari ku rɔɓay. Lɛɛ, nzoɓ peɗkeri na ɗaa ziŋ ri ndaya faa mbḭw munu ká i ɗaa ziŋ nzoɓ polari na ku.
36 O dono enviou ainda outros servos em maior número; e os lavradores fizeram a mesma coisa com eles.
37 Laa lɛ, nzoɓ wáa na pie vi-e kḭ ro ɓa luo-ri; a ker ká ɓil law-ɛ mii, i hḭ́ɛ vu ɓeri na.
37 Por último, o dono da vinha enviou-lhes o seu próprio filho, pensando: “O meu filho eles respeitarão.”
38 Roo lɛ, zaɗka nzoɓ peɗkeri na mbi nun-ri í kɔ vu nzoɓ wáa ká se vuku na báyḭi lɛ, i ɓaa ɓay ká sakra kḭ mii: “Ì kɔ, nzoɓ káʼa mgbaka fe pile na zu! Náa séri náa vǎa íri ni, a ɓo náa pɔ́ŋri fe pile na ɓa taa naari.”
38 Mas os lavradores, vendo o filho, disseram uns aos outros: “Este é o herdeiro; venham, vamos matá-lo e ficar com a herança dele para nós.”
39 Ro, í vǎa mgba ni í vbu ni ɓo fal wáa na a í i ni.
39 E, agarrando-o, lançaram-no fora da vinha e o mataram.
40 «A munu ku wa̰a, zaɗka nzoɓ wáa na vi lɛ, fe ḭi nda̰w rɔɔ a ɗáa ziŋ nzoɓ peɗkeri na lɛ?»
40 Quando, pois, vier o dono da vinha, que fará àqueles lavradores?
41 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Kaʼa ika nzoɓ ndayakeri na taŋ kɔ́kɔ nun síe ɓari. Rɔɓay a ya̰aŋa wáa na a ɗaa nduo ndúo nzoɓ kḭri, ɓay haŋa few hóro lereke na vi lɛ, i séke ɓáy taa ɓe na ha̰ ni.»
41 Eles responderam: — Fará perecer horrivelmente aqueles malvados e arrendará a vinha a outros lavradores que lhe entregarão os frutos no tempo certo.
42 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na wa̰a, ì kḭi ya hɔy lɛ?
42 Então Jesus perguntou:
43 «Sa̰wke mini ze, mì ɓaa ha rì ta-taŋ: fe kereri riw bele ká ì ɗǒke í ɓa nzoɓ taa Ŋgɛrɛwṵru na, Ŋgɛrɛwṵru a ya̰aŋa saa nduo-rì a ha̰ sa̰w nzoɓ kḭri ká i ɗáa fe ká ɗo ɓáy zaɗɛ a rii law-ɛ.
43 — Portanto, eu lhes digo que o Reino de Deus será tirado de vocês e entregue a um povo que lhe produza os respectivos frutos.
44 [Nzoɓ ká lie ɓo tul tisaw key na lɛ, a gur sùo-ɛ ruk ruk. A zaɗka tisaw na ze tɔɗɔ ɓo tul nzoɓ laa lɛ, a rɛ̰ŋ ni rɛ̰nɛnɛ.»]
44 Todo o que cair sobre esta pedra ficará em pedaços; e aquele sobre quem ela cair ficará reduzido a pó.
45 Zaɗka *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *Fariziri laa law ɓayri key ká Zezu ɓaa na ku báyḭi lɛ, i kɔ í ɓaa mii, ka ɓaa ɓay se tul ɓari zu.
45 Os principais sacerdotes e os fariseus, ouvindo estas parábolas, entenderam que Jesus falava a respeito deles;
46 Ro ze, i nzaa faa ɓay mgbaka ni, roo lɛ, i hḭɛ ruɔ nzoɓri, ɓay ḭi lɛ, ruɔ nzoɓri na i kɔ Zezu ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru.
46 e, embora quisessem prendê-lo, tinham medo das multidões, porque estas o consideravam como profeta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.