Mateus 17
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 Falɛ ká ɗaa nam yie na, Zezu ha̰ Piyɛr, Zak ɓáy Za̰a ká i ɓa yṵ kḭ na se ziŋ ni tul kuo ká gaŋ zeŋleŋ ká ɗo nzaa zaɗ, a í kaw ɗi huo-ri.
1 Seis dias depois, Jesus tomou consigo Pedro e os irmãos Tiago e João e os levou, em particular, a um alto monte.
2 Báyḭi lɛ, ká zaɗɛ ku na, sùo Zezu fɛrɛ gbǎ̰y ká nun-ri: nun-ɛ ndṵy munu ká síe, a gari ɓeri laa lɛ, puu ka̰rara munu ɓa zaɗ taŋa.
2 E Jesus foi transfigurado diante deles. O seu rosto resplandecia como o sol, e as suas roupas se tornaram brancas como a luz.
3 Ká zaɗɛ ku hɔy, leɗ nduoɓal-ɛri ká say na, i kɔ *Moyze ɓáy *Eli ká i tḭi í ɗo loko soro ziŋ Zezu.
3 E eis que lhes apareceram Moisés e Elias, falando com Jesus.
4 Báyḭi lɛ, Piyɛr mbi ɓay a ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ɗo ndaɗ ɓamba ɓay haŋa náa káwri zaɗ ni key. Zaɗka mù hii lɛ, mì ɗáa hul puɗi ɓa say ɗo zaɗ ni key. Mbḭw ɓa taa ɓo, mbḭw ɓa taa Moyze, a mbḭwke laa lɛ, ɓa taa Eli.»
4 Então Pedro, tomando a palavra, disse a Jesus: — Senhor, bom é estarmos aqui. Se o senhor quiser, farei aqui três tendas: uma para o senhor, outra para Moisés e outra para Elias.
5 Zaɗkaʼa ɗo ɓáa ɓay munu kɔɓ rɔɓay báyḭi lɛ, síi mbam ká taŋ a ɗo gbereŋ vi puma a guɓa tul-ri gbukru, lɛ, ká ɓil síi mbamke ku na kusol mgba ɓeleŋ ká ɗi mii: «Ɓe key na, ka ɓa Vu-i; mì kɔ ni ɓa nzoɓ nun-i. Ɓa ɓe na ze sùo-i ríi mì ɓamba ká tul-e. Ì laa ɓay ɓe.»
5 Falava ele ainda, quando uma nuvem luminosa os envolveu; e eis, vindo da nuvem, uma voz que dizia: — Este é o meu Filho amado, em quem me agrado; escutem o que ele diz!
6 Zaɗka leɗ nduoɓal-ɛri laa kusol ká mgba munu na báyḭi lɛ, hḭɛ ɗaa ri zikiki ha ri lie raɗ zuɔ siri í ɗaa nzaa pol-ri tuŋ siri.
6 Ao ouvirem aquela voz, os discípulos caíram de bruços, tomados de grande medo.
7 Roo lɛ, Zezu soro ɓa lakun-ri a zaa ri a ɓaa mii: «Ì úru siya, ì ɗaa hḭɛ ya.»
7 Jesus aproximou-se e tocou neles, dizendo:
8 Zaɗka i ura nun-ri báyḭi lɛ, i kɔ nzoɓ mbḭw ya, ɓa Zezu huo-ɛ hɔy ze ɗo.
8 Então eles, levantando os olhos, não viram mais ninguém, a não ser Jesus.
9 Zaɗka i ɗo ɗíra saa tul kuo na, Zezu mbi nzi-ɛ ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri ká say na mii: «Fe ká tḭi nun-rì ká ì kɔ key na, ì ha̰ ɓayke ka tḭi ká nzáa-rì ha̰ nzoɓ mbḭw ka laa ya kpṵru maa ɓáy nam ká ɓi *Vu Nzoɓ mì tḭ́ike saa luɔ huɗ na.»
9 Ao descerem do monte, Jesus lhes ordenou:
10 Falɛ ku lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri vbi ni ɓay mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓaa mii: “Ɗo nun haŋa Eli ka vi pola nda̰w rɔɔ, *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni vi na ka vi ɓáy” lɛ?»
10 Mas os discípulos perguntaram a Jesus: — Por que, então, os escribas dizem ser necessário que Elias venha primeiro?
11 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓa tusuɛ kḭ, ɗo nun haŋa Eli na ka vi a leke feri riw bele ha̰ ni ɗo ɓáy zaɗɛ zeɓ zeɓ.
11 Jesus respondeu:
12 A roo lɛ, mì ɓaa ha rì ta-taŋ: nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru mbḭw munu ká Eli na vi ɗɔɗ ro, lɛ, nzoɓri tuu ni ɓa ɓe ya, í ɗara ni munu ká law-ri hii. Ɓe ze ɗo faa mbḭw munu nda̰w, ɓi Vu Nzoɓ na i ɗára mì kɔ sɛkɛ fe.»
12 Eu, porém, lhes digo que Elias já veio, e não o reconheceram; pelo contrário, fizeram com ele tudo o que quiseram. Assim também o Filho do Homem irá sofrer nas mãos deles.
13 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri kɔ í ɓaa mii, ɓayke key na ka ɓaa se tul Za̰a Batis.
13 Então os discípulos entenderam que ele estava se referindo a João Batista.
14 Zaɗka Zezu ɓáy leɗ nduoɓal ká say na i ɗi saa tul kuo í ɗo ɗi ya deɓ ɓáy ruɔ nzoɓri na báyḭi lɛ, wa̰ra nzoɓ mbḭw soro ɓa luo Zezu a huku pol-e a ɓaa mii:
14 Quando eles chegaram para junto da multidão, um homem se aproximou de Jesus, ajoelhou-se e disse:
15 «Mbay, kóɗ hɔy, mu kɔ nun síe vu-i ká ɓa leɗ wa̰ra nzoɓ ká kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba key. Suosɛrɛm kuku ɗara ni ɓaŋguɔ, a mbi ni ɓo huu nda̰w, ɓo mbii nda̰w pi.
15 — Senhor, tenha pena do meu filho, porque ele tem convulsões e sofre muito; pois muitas vezes cai no fogo e outras tantas cai na água.
16 Ze mì mgba ni mí séke luo leɗ nduoɓal-ari, roo lɛ, faa váa ni mba ri.»
16 Apresentei-o aos seus discípulos, mas eles não puderam curá-lo.
17 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ nzoɓri mii: «Ɓaarì nzoɓ law ŋgɔ-ŋgɔri ká law-rì ndaya! Wa̰a, nam tɔ̀ŋ ɓa mina ɓáy rɔɔ, ɓay haŋa mì kaw ziŋ rì rɔɓay lɛ? Nam tɔ̀ŋ ɓa mina ɓáy rɔɔ, mì íki law-i ká tul-rì lɛ? Ì mgba leɗ na í víke ɓa key ha̰ mì.»
17 Jesus exclamou:
18 Báyḭi lɛ, Zezu yḭw temndaya na, lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy temndaya na tḭi ká tul leɗ kuku na a pɔŋ ni vaa kiyaw kiyaw.
18 E Jesus repreendeu o demônio, e este saiu do menino; e, desde aquela hora, o menino ficou curado.
19 Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri kḭ laa ro i soro í vi lakun-ɛ í mgba ni ɗo fi mbḭw í vbi ni ɓay mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ɓuru maa ɓay níi temndaya ni key na ya lɛ?»
19 Então os discípulos, aproximando-se de Jesus, perguntaram em particular: — Por que motivo nós não pudemos expulsá-lo?
20 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɗo munu ɓay tul mbika law ɓaarì ká ndḭi hɔy. Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗka mbika law ɓaarì ŋgɔɓ ya maa pa̰ra túŋ ká ndḭi hɔy lɛ, ì ɓáa ha̰ kuo key na mii: “Mu sóro ká zaɗ ni key, a mú se mú vǎa ɗo lew,” lɛ, a sóro na kḭ. Fe mbḭw káʼa mbaka ri mba na, tiya.
20 Jesus respondeu:
21 [Roo lɛ, kḭri temndaya ká mini key na, ɓáy faa ɗáa nzaa ɓay kere ɓáy sáŋ sùo hɔy ze, nzoɓ a máa ɓay níike ni ha̰ ni tḭi saa tul nzoɓ.»]
21 [Mas esse tipo de demônio só pode ser expulso por meio de oração e jejum.]
22 Nam mbḭw munu ká Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i ziŋ kḭ riw bele ká kuɗu zaɗ ká Galele na báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Ɓi *Vu Nzoɓ na, nzoɓ tul ŋga̰ni ɓiri i pɔ́ŋ mì ɓo nduo nzoɓri ha ri í mì,
22 Quando eles estavam reunidos na Galileia, Jesus lhes disse:
23 a ndeke ɗi nam sayke lɛ, mì tḭ́i saa luɔ huɗ mí kaw ɓáy kumnun.» Ɓayke ku na ɗaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri ɗáake síe ŋgḭi ɓamba tasiri.
23 e estes o matarão; mas, ao terceiro dia, ressuscitará. Então os discípulos ficaram muito tristes.
24 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tḭi ká Kapɛrnayum. Báyḭi lɛ, *nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ká ɓay tul *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru soro í vǎa ziŋ Piyɛr í vbi ni ɓay mii: «Wa̰a, larimbuo ká ɓay tul hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, ŋgɛrɛ tul-rì puo ya lɛ?»
24 Quando Jesus e os discípulos chegaram a Cafarnaum, os que cobravam o imposto das duas dracmas se dirigiram a Pedro e perguntaram: — O Mestre de vocês não paga as duas dracmas?
25 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ka pu-puo puo.»
25 Pedro respondeu: — Claro que paga! Quando Pedro estava entrando em casa, Jesus se adiantou, dizendo:
26 Báyḭi lɛ, Zezu yḭ̀i a ɓaa ha̰ ni mii: «Munu zu báyḭi lɛ, vu mbayri ze puo larimbuo ya.
26 Quando Pedro respondeu: “Dos estranhos”, Jesus lhe disse:
27 Ze munu hɔy kara, ɓay haŋa náa ɗo ɓa ŋguɗ puu ɓay tul nzoɓ mbṵ́ larimbuori key ya lɛ, mu se maambii mú vǎa ɓo-ɓoy, lɛ, titire sḭ̀i ká mù mgbaka ɗɛkrɛ ku na, mu mgbúɗa nzi-ɛ, lɛ, mù zíŋ lari ká ɗi ká maa naa. Lɛɛ, mù púoke tul-a nda̰w, tul-i nda̰w siɗi bele.»
27 Mas, para que não os escandalizemos, vá ao mar, jogue o anzol e puxe o primeiro peixe que fisgar. Ao abrir a boca do peixe, você encontrará uma moeda. Pegue essa moeda e entregue aos cobradores, para pagar o meu imposto e o seu.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.