Mateus 12
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 Falɛ ku ká ɓa *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i saka ɓáy ɓil wáa fe payri. Lɛɛ, kɔn i leɗ nduoɓal-ɛri ha ri tii sa̰w háw tul fe pay na ɓay sṵŋa.
1 Por aquele tempo, num sábado, Jesus passou pelas searas. Estando os seus discípulos com fome, começaram a colher espigas e a comer.
2 Zaɗka *Fariziri kɔ munu na báyḭi lɛ, i ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mu kɔ leɗ nduoɓal-ari ká i ɗaa fe ká *bol kusol naari haa faa ɗáake ká síe nam mgbaka ta̰ram na!»
2 Os fariseus, vendo isso, disseram a Jesus: — Olhe! Os seus discípulos estão fazendo o que não é lícito fazer num sábado.
3 — ausente —
3 Mas Jesus lhes disse:
4 — ausente —
4 Como entrou na Casa de Deus, e comeram os pães da proposição, os quais não era lícito comer, nem a ele nem aos que estavam com ele, mas exclusivamente aos sacerdotes?
5 Mase, ì kḭi ɓay ká ɗo ɓil *mbeɗe bol kusol *Moyze ká se tul nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na ya lɛ? Ɓayke ɓaa mii, nzoɓ fe poyri ká i ɗaa peɗ ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɓáy nam mgbaka ta̰ram na, ze i waɗ tul bol kusol nam mgbaka ta̰ram ɓay tul peɗ ɗáa ɓari hɔy kara, ɓayke mgba tul-ri ya.
5 Ou vocês não leram na Lei que, aos sábados, os sacerdotes no templo profanam o sábado e ficam sem culpa?
6 Mì ɓaa ha rì: ká zaɗ ni key na, nzoɓ ká kal tul hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru pavbaɗ na, ɗo ɗi.
6 Pois eu lhes digo que aqui está quem é maior do que o templo.
7 Mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii: “Kɔ́kɔ nun síe nzoɓ ze rii law-i ɓo, ɓa *fe poy ká ì puo ha̰ mì ze rii law-i ya.” Ɓa fe ka ì kɔ sa̰w ɓayke ta-taŋ zu lɛ, ì ti ɗáa ɓay ɓo tul nzoɓri ká ɓay mgba tul-ri ya na ya,
7 Mas, se vocês soubessem o que significa: “Quero misericórdia, e não sacrifício”, não teriam condenado inocentes.
8 ɓay ḭi lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na mì ɓa mbay tul nam mgbaka ta̰ram.»
8 Porque o Filho do Homem é senhor do sábado.
9 Zezu uru ká zaɗɛ ku, a se ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓari Ziɓri mbḭw munu.
9 Tendo Jesus saído dali, entrou na sinagoga deles.
10 Lɛɛ, wa̰ra nzoɓ mbḭw munu ká nduo-ɛ mbḭw hu wǔɔ na kaw ɗi. Báyḭi lɛ, Farizi ha̰nɛri ká i ɗo zaɗɛ na, i vbi Zezu ɓay mii: «Wa̰a, *bol kusol naari na ha̰ faa ká ɓay vaa nzoɓ ká síe nam mgbaka ta̰ram lɛ?» I ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, i nzaa faa ɓay ɗáa ɓay ɓo tul-e.
10 Achava-se ali um homem que tinha uma das mãos ressequida. Então, a fim de o acusar, perguntaram a Jesus: — É lícito curar no sábado?
11 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ká sakra ɓaarì key na wa̰a, nzoɓ ve ze baɗu ɓe ká mbḭw hɔy lie ɓo luɔ ká síe nam mgbaka ta̰ram, lɛ, kaʼa séke ɓay vǎa kúɔ ni tḭi kɛlɛ ya lɛ?
11 Ao que lhes respondeu:
12 A ku wa̰a, nzoɓ na kal tul baɗu pavbaɗ ya lɛ woo! Ɓe mini ze, faa ɗo hɔy ɓay ɗáa fe kere ká síe nam mgbaka ta̰ram na.»
12 Ora, quanto mais vale um homem do que uma ovelha! Logo, é lícito nos sábados fazer o bem.
13 Báyḭi lɛ, ka fɛrɛ a ɓaa ha̰ leɗban na mii: «Ndáɗa nduo-ɔ.» Lɛɛ, ka ndaɗa nduo-ɛ na, lɛ, nduo-ɛ na vaa ɓáy kere a ɗo munu ká taa mbini.
13 Então Jesus disse ao homem: O homem estendeu a mão, e ela foi restaurada e ficou sã como a outra.
14 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, *Fariziri na tḭi í vǎa mbṵ kḭ í nzaa faa ɓay ika Zezu.
14 Mas os fariseus, saindo dali, conspiravam contra ele, procurando ver como o matariam.
15 Zaɗka Zezu kɔ ká *Fariziri hii ɓay ika ni na báyḭi lɛ, ka naa sùo-ɛ ká zaɗɛ ku, lɛ, ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba se fal-ɛ. Ka vaa nzoɓ sɛmri riw bele,
15 Mas Jesus, sabendo disto, afastou-se dali. Muitos o seguiram, e a todos ele curou,
16 roo lɛ, ka baka ri ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓay haŋa ri ɓaa ɓay ɓe ha̰ nzoɓri tuu ni ya.
16 advertindo-lhes, porém, que não o expusessem à publicidade.
17 Ɓe ze ha̰ ɓay ká Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɓáy faa Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na, ɗo munu ɓáy zaɗɛ.
17 Isso aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta Isaías:
18 Ɓayke ɓaa mii:
18 “Eis aqui o meu servo, que escolhi, o meu amado, em quem a minha alma se agrada. Farei repousar sobre ele o meu Espírito, e ele anunciará juízo aos gentios.
19 Ɓe na, ka ti ɗáa rɔɗi ya;
19 Não entrará em discussões, nem gritará, nem fará ouvir nas praças a sua voz.
20 Nzoɓ ká ta̰a ndɔli ndɔli munu ká ŋgasikri ká fṵ-fṵmra na,
20 Não esmagará a cana quebrada, nem apagará o pavio que fumega, até que faça vencedor o juízo.
21 Lɛɛ, sa̰w nzoɓri riw bele i ɗáa law-ri te tul-e nzokɗo.»
21 E no seu nome os gentios colocarão a sua esperança.”
22 Báyḭi lɛ, i sùu leɗban mbḭw munu ká temndaya ɗo tul-e, a ra̰a nun-ɛ gbiɓli, a mbii kusol-e gbaŋ nda̰w na í víke ni ha̰ Zezu. Lɛɛ, ka vaa ni ha̰ ni ɓaa ɓay a kɔ-kɔ́m.
22 Então trouxeram a Jesus um endemoniado, cego e mudo. Jesus o curou, e o homem passou a falar e a ver.
23 Báyḭi lɛ, tuku ruɔ nzoɓri riw bele ká i ɗo zaɗɛ na ha ri ɓaa mii: «Wa̰a, ɓe key na ka ɓa *vu bulu Daviɗ, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni vi na ya lɛ?»
23 E toda a multidão se admirava e dizia: — Não seria este, por acaso, o Filho de Davi?
24 Roo lɛ, *Fariziri ká i laa ɓayke na i ɓaa mii: «Leɗban key na, nii temndayari, ɓay ḭi lɛ, ɓa *Bɛlzebul ká ɓa mbay tul temndayari ze ha̰ ni hṵrusuo níi temndayakeri na ku.»
24 Mas os fariseus, ouvindo isto, diziam: — Este não expulsa demônios senão pelo poder de Belzebu, o maioral dos demônios.
25 Munu ká Zezu kɔ kér ɓay ɓari kɔ ro na, ka ɓaa ha ri mii: «Puoruo taa ha̰a ha̰a ká nzoɓkeri te ɓil kḭ na, a ɓíɛ. A puo ha̰a ha̰a mase nzoɓ ini taa ha̰a ha̰ari rɔɔ, i te ɓil kḭ kara, a ɓíɛ kaɗ kaɗ.
25 Mas Jesus, sabendo o que eles pensavam, disse-lhes:
26 Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, zaɗka *Satan nii temndayari ká i ɓa nzoɓ ɓe, a ruu ziŋ sùo-ɛ sùo-ɛ na wa̰a, puoruo ɓe na a ɗoko ɓáy kere ɓaŋguɔ mina lɛ? A ndáka siri ruk ruk!
26 Se Satanás expulsa Satanás, está dividido contra si mesmo; como, então, o seu reino subsistirá?
27 A zaɗka ì ɓaa mii, mì nii temndayari ɓáy faa hṵrusuo Bɛlzebul na wa̰a, hṵrusuo ve ze nzoɓ ɓaarì na, i níike temndayari na ku lɛ? Fe ɗáa nzoɓ ɓaarì kḭ kiɛ mii, ɓay ɓáa ɓaarì Fariziri na ɗo ɓáy zaɗɛ ya.
27 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem os filhos de vocês os expulsam? Por isso, eles mesmos serão os juízes de vocês.
28 A ze ɓo, ɓa hṵrusuo Tem Ŋgɛrɛwṵru rɔɔ mì níike temndayari lɛ, kiɛ mii: síe ká Ŋgɛrɛwṵru tii sa̰w réke mbay ká tul nzoɓri na, tḭi sakra ɓaarì ɗɔɗ ro zu.
28 Se, porém, eu expulso os demônios pelo Espírito de Deus, certamente é chegado o Reino de Deus sobre vocês.
29 «A ku wa̰a, nzoɓ a ɗáa mina a maa ríi hul nzoɓ hṵrusuo ɓay fá̰a fe ɓeri lɛ? Ndaɗ ɓay síŋ ni pola nda̰w rɔɔ, a fa̰a feri ká ɓil hul ɓe na ɓáy.
29 Ou como pode alguém entrar na casa do valente e roubar-lhe os bens sem primeiro amarrá-lo? E só então saqueará a casa dele.
30 Nzoɓ ká zuɔ ziŋ mì ya lɛ, ɓa nzoɓ ká túŋ mì ŋgereŋ zu. A nzoɓ ká sɔ mì ɓay fá̰a nzoɓri ha ri se fal-i ya lɛ, ka ɓa nzoɓ ká ɗaa ha̰ nzoɓri zekre kaɗ kaɗ.
30 — Quem não é por mim é contra mim; e quem comigo não ajunta espalha.
31 Sa̰wke mini ze, mì ɓaa ha rì: feya̰a ḭi ḭi ká nzoɓri ɗaa, mase kḭri tḭ́iri taa ḭi ḭi ká nzoɓri tḭiri Ŋgɛrɛwṵru kara, kaʼa máa ndáka bumake ziŋ ri. Roo lɛ, nzoɓ ká tḭiri Tem Law Pie na, ka ti ndáka bumake ziŋ ni ya.
31 Por isso, digo a vocês que todo pecado e blasfêmia serão perdoados aos homens; mas a blasfêmia contra o Espírito não será perdoada.
32 Nzoɓ ká ɓaa ɓay a túŋke ɓi *Vu Nzoɓ na, Ŋgɛrɛwṵru a ndáka bumake ziŋ ni. Roo lɛ, nzoɓ ká ɓaa ɓay a túŋke Tem Law Pie na, ka ti ndáka bumake ziŋ ni ká sew ni ya nda̰w, sew káʼa ví vuku ya nda̰w pi.»
32 Se alguém disser alguma palavra contra o Filho do Homem, isso lhe será perdoado; mas, se alguém falar contra o Espírito Santo, isso não lhe será perdoado, nem neste mundo nem no porvir.
33 «Zaɗka puu ɗo ɓáy kere lɛ, lereke kara ɗo ɓáy kere, a zaɗka puu ndaya lɛ, lereke hɔy kara ndaya nda̰w, ɓay ḭi lɛ, i kɔ puu ɓáy lereke.
33 — Tornem a árvore boa e o seu fruto será bom, ou tornem a árvore má e o seu fruto será mau; porque pelo fruto se conhece a árvore.
34 Ɓaarì mḭiri kuɔtɔlri! Ɓaarì ká law-rì ndaya key wa̰a, ì máa ɓáa ɓay ɓáy kere mina lɛ woo! Fe ká mbaa ɓil law nzoɓ gba̰y gba̰y na nda̰w rɔɔ, tḭi ká nzi-ɛ ɓáy.
34 Raça de víboras! Como vocês podem falar coisas boas, sendo maus? Porque a boca fala do que está cheio o coração.
35 Nzoɓ kere na, fe ká uru saa ɓil law-ɛ na ɗo ɓáy kere. A nzoɓ ndaya laa lɛ, fe ká uru saa ɓil law-ɛ na, ɗo ndaya laa.
35 A pessoa boa tira do tesouro bom coisas boas; mas a pessoa má do mau tesouro tira coisas más.
36 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: nam kúŋ sal ɓay na, nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, a kḭiŋa fal ɓay ɓáa ɓeri ká gɔr gɔr hɔy na riw bele,
36 — Digo a vocês que, no Dia do Juízo, as pessoas darão conta de toda palavra inútil que proferirem;
37 ɓay ḭi lɛ, ɓáy faa ɓay ɓori ká tḭi ká nzaa-a na, Ŋgɛrɛwṵru a náake ɓay ká tul-a, a ɓáy faa ɓay ɓori ká tḭi ká nzaa-a na nda̰w ze, kaʼa ɗáake ɓay ɓo tul-a.»
37 porque, pelas suas palavras, você será justificado e, pelas suas palavras, você será condenado.
38 Báyḭi lɛ, nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol ha̰nɛri ɓáy Farizi ha̰nɛri, i ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ɓuru hii ɓay haŋa mù ɗaa fe saŋ mbḭw ha̰ ɓuru kɔ.»
38 Então alguns escribas e fariseus disseram a Jesus: — Mestre, queremos ver algum sinal feito pelo senhor.
39 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Nzoɓri ká timbɛɗɛ ká i ɓa nzoɓ law ndayari ká í ɗo tul Ɓay Ŋgɛrɛwṵru ya na, i vbi fe saŋ ze ɓay kɔ́kɔ. Roo lɛ, fe saŋ kḭ ɓoɗ ká ɓay ɗáa nde tul-e taa ha̰y ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ká tul *Zonas, nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na, tiya.
39 Mas ele respondeu:
40 Munu ká Zonas naa ɓil bawda sḭ̀i ɓisie say, suŋ say na, ɓi *Vu Nzoɓ na, mì naaŋa ɓil luɔ huɗ ɓisie say, suŋ say faa mbḭw munu na nda̰w.
40 Porque assim como Jonas esteve três dias e três noites no ventre do grande peixe, assim o Filho do Homem estará três dias e três noites no coração da terra.
41 Nam ká Ŋgɛrɛwṵru a ví kúŋ sal ɓay zuɔ tul nzoɓri na, nzoɓri ká ɓil ŋgɛrɛpuo ká *Ninive na, i úru ziŋ nzoɓri ká timbɛɗɛ key í ɗaa ɓay zuɔ tul-ri, ɓay ḭi lɛ, nzoɓri ká Ninive na, zaɗka i laa káa ɓay Zonas na báyḭi lɛ, i suo kér ɓay ɓari ká tul fe ɗáa ya̰a ɓari. Mì ɓaa ha rì: nzoɓ ká ɗo pol-rì key na, ka kal tul Zonas pavbaɗ rɔɓay.»
41 Ninivitas se levantarão, no Juízo, com esta geração e a condenarão, porque se arrependeram com a pregação de Jonas. E aqui está quem é maior do que Jonas.
42 Rɔɓay, sew ká Salomo̰n re mbay ká tul leɗ Izarayɛlri na, má̰y mbḭw munu ká ɓa mbay ká tul nzoɓri ká fi hoɗo na, uru faa ɗi ɗi ká gbṵ zaɗ a vi ɓay láa ɓay nun nzɛm Mbay Salomo̰n na. Sa̰wke mini ze, nam ká Ŋgɛrɛwṵru a ví kúŋ sal ɓay zuɔ tul nzoɓri na, má̰y na a úru ziŋ nzoɓri ká timbɛɗɛ key a ɗaa ɓay zuɔ tul-ri, ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ká ɗo pol-rì ká ì kɔ ni ɓáy nun-rì key na, ka kal tul Salomo̰n pavbaɗ rɔɓay.
42 A rainha do Sul se levantará, no Juízo, com esta geração e a condenará, porque veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. E aqui está quem é maior do que Salomão.
43 «Zaɗka temndaya mbḭw tḭi saa tul nzoɓ na báyḭi lɛ, ka zɔl a vǎa ha̰ari ɓil law kɔr ɓa lie ɓa lew a nzaara zaɗ ɓay ɗáa puo ká ɗi. Munu káʼa nzaara kpṵy a ziŋ ya na báyḭi lɛ,
43 — Quando o espírito imundo sai de uma pessoa, anda por lugares áridos procurando repouso, porém não encontra.
44 ka ɓaa ká ɓil law-ɛ mii: “Mì yḭ́i ɓay séke bol nduoɓal-i ká hul nam ɓi ká mì tḭi saa ɗi pola na.” Zaɗkaʼa yḭ̀i saa lew a vi ɗi na báyḭi lɛ, ka kɔ ɓil hul na ɗo hɔy ká i fa̰a kereŋ kereŋ, a í leke feri zuɔ ɗi ŋga̰y ŋga̰y.
44 Por isso, diz: “Voltarei para a minha casa, de onde saí.” E, voltando, ele a encontra vazia, varrida e arrumada.
45 Ro, a yḭ̀i nzɛk a vǎa fa̰a temndaya kḭri tul-ri tɔnɔ say ká law-ri ndaya kal tul-e taa ɓe ku rɔɓay, a víke ri zuɔ ɓil hulke na, a í ɗaa puo ká ɗi. Ɓe nu ku laa lɛ, leɗbanke na kaw ɓáy kere ya ŋgḭi ɓamba tasiri kal taa pola ku rɔɓay. Ɓari nzoɓ ndayari ká timbɛɗɛ key na, feke a ɗoko faa mbḭw munu ziŋ ri nda̰w.»
45 Então vai e leva consigo outros sete espíritos, piores do que ele, e, entrando, habitam ali. E o último estado daquela pessoa se torna pior do que o primeiro. Assim também acontecerá a esta geração perversa.
46 Zaɗka Zezu ɗo ɓáa ɓay ha̰ ruɔ nzoɓri kɔɓ rɔɓay na, mi-ɛ ɓáy yṵ-ɛri i ví ɗo kɛlɛ í nzaa faa ɓay ɓáa ɓay ziŋ ni.
46 Enquanto Jesus ainda falava ao povo, eis que a mãe e os irmãos dele estavam do lado de fora, procurando falar com ele.
47 [Lɛɛ, leɗban mbḭw munu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu laa key, máa-ŋa ɓáy yṵ-ɔri i ɗo kɛlu í hii ɓay ɓáa ɓay ziŋ mù.»]
47 E alguém lhe disse: — A sua mãe e os seus irmãos estão lá fora e querem falar com o senhor.
48 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ leɗban na mii: «Nzoɓ ve ze ɓa máa, mase nzoɓ veri ze i ɓa yṵ-iri lɛ?»
48 Porém Jesus respondeu ao que lhe trouxe o aviso:
49 Falɛ ku lɛ, ka tuu nduo-ɛ ɓa luo leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa mii: «Ì kɔ, máa ɓáy yṵ-i taa tusuɛkeri na ze i kaw key,
49 E, estendendo a mão para os discípulos, disse:
50 ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ká ɗaa law hiiya Bǎa ká nulue na ze ɓa yṵ-i, mase tinǎa, mase máa.»
50 Portanto, aquele que fizer a vontade de meu Pai celeste, esse é meu irmão, minha irmã e minha mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.