Mateus 12

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Falɛ ku ká ɓa *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i saka ɓáy ɓil wáa fe payri. Lɛɛ, kɔn i leɗ nduoɓal-ɛri ha ri tii sa̰w háw tul fe pay na ɓay sṵŋa.
1 Naquele tempo passou Jesus pelas searas num dia de sábado; e os seus discípulos, sentindo fome, começaram a colher espigas, e a comer.
2 Zaɗka *Fariziri kɔ munu na báyḭi lɛ, i ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mu kɔ leɗ nduoɓal-ari ká i ɗaa fe ká *bol kusol naari haa faa ɗáake ká síe nam mgbaka ta̰ram na!»
2 Os fariseus, vendo isso, disseram-lhe: Eis que os teus discípulos estão fazendo o que não é lícito fazer no sábado.
3 — ausente —
3 Ele, porém, lhes disse: Acaso não lestes o que fez Davi, quando teve fome, ele e seus companheiros?
4 — ausente —
4 Como entrou na casa de Deus, e como eles comeram os pães da proposição, que não lhe era lícito comer, nem a seus companheiros, mas somente aos sacerdotes?
5 Mase, ì kḭi ɓay ká ɗo ɓil *mbeɗe bol kusol *Moyze ká se tul nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na ya lɛ? Ɓayke ɓaa mii, nzoɓ fe poyri ká i ɗaa peɗ ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɓáy nam mgbaka ta̰ram na, ze i waɗ tul bol kusol nam mgbaka ta̰ram ɓay tul peɗ ɗáa ɓari hɔy kara, ɓayke mgba tul-ri ya.
5 Ou não lestes na lei que, aos sábados, os sacerdotes no templo violam o sábado, e ficam sem culpa?
6 Mì ɓaa ha rì: ká zaɗ ni key na, nzoɓ ká kal tul hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru pavbaɗ na, ɗo ɗi.
6 Digo-vos, porém, que aqui está o que é maior do que o templo.
7 Mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii: “Kɔ́kɔ nun síe nzoɓ ze rii law-i ɓo, ɓa *fe poy ká ì puo ha̰ mì ze rii law-i ya.” Ɓa fe ka ì kɔ sa̰w ɓayke ta-taŋ zu lɛ, ì ti ɗáa ɓay ɓo tul nzoɓri ká ɓay mgba tul-ri ya na ya,
7 Mas, se vós soubésseis o que significa: Misericórdia quero, e não sacrifícios, não condenaríeis os inocentes.
8 ɓay ḭi lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na mì ɓa mbay tul nam mgbaka ta̰ram.»
8 Porque o Filho do homem até do sábado é o Senhor.
9 Zezu uru ká zaɗɛ ku, a se ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓari Ziɓri mbḭw munu.
9 Partindo dali, entrou Jesus na sinagoga deles.
10 Lɛɛ, wa̰ra nzoɓ mbḭw munu ká nduo-ɛ mbḭw hu wǔɔ na kaw ɗi. Báyḭi lɛ, Farizi ha̰nɛri ká i ɗo zaɗɛ na, i vbi Zezu ɓay mii: «Wa̰a, *bol kusol naari na ha̰ faa ká ɓay vaa nzoɓ ká síe nam mgbaka ta̰ram lɛ?» I ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, i nzaa faa ɓay ɗáa ɓay ɓo tul-e.
10 E eis que estava ali um homem que tinha uma das mãos atrofiadas; e eles, para poderem acusar a Jesus, o interrogaram, dizendo: É lícito curar nos sábados?
11 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ká sakra ɓaarì key na wa̰a, nzoɓ ve ze baɗu ɓe ká mbḭw hɔy lie ɓo luɔ ká síe nam mgbaka ta̰ram, lɛ, kaʼa séke ɓay vǎa kúɔ ni tḭi kɛlɛ ya lɛ?
11 E ele lhes disse: Qual dentre vós será o homem que, tendo uma só ovelha, se num sábado ela cair numa cova, não há de lançar mão dela, e tirá-la?
12 A ku wa̰a, nzoɓ na kal tul baɗu pavbaɗ ya lɛ woo! Ɓe mini ze, faa ɗo hɔy ɓay ɗáa fe kere ká síe nam mgbaka ta̰ram na.»
12 Ora, quanto mais vale um homem do que uma ovelha! Portanto, é lícito fazer bem nos sábados.
13 Báyḭi lɛ, ka fɛrɛ a ɓaa ha̰ leɗban na mii: «Ndáɗa nduo-ɔ.» Lɛɛ, ka ndaɗa nduo-ɛ na, lɛ, nduo-ɛ na vaa ɓáy kere a ɗo munu ká taa mbini.
13 Então disse àquele homem: estende a tua mão. E ele a estendeu, e lhe foi restituída sã como a outra.
14 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, *Fariziri na tḭi í vǎa mbṵ kḭ í nzaa faa ɓay ika Zezu.
14 Os fariseus, porém, saindo dali, tomaram conselho contra ele, para o matarem.
15 Zaɗka Zezu kɔ ká *Fariziri hii ɓay ika ni na báyḭi lɛ, ka naa sùo-ɛ ká zaɗɛ ku, lɛ, ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba se fal-ɛ. Ka vaa nzoɓ sɛmri riw bele,
15 Jesus, percebendo isso, retirou-se dali. Acompanharam-no muitos; e ele curou a todos,
16 roo lɛ, ka baka ri ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓay haŋa ri ɓaa ɓay ɓe ha̰ nzoɓri tuu ni ya.
16 e advertiu-lhes que não o dessem a conhecer;
17 Ɓe ze ha̰ ɓay ká Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɓáy faa Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na, ɗo munu ɓáy zaɗɛ.
17 para que se cumprisse o que foi dito pelo profeta Isaías:
18 Ɓayke ɓaa mii:
18 Eis aqui o meu servo que escolhi, o meu amado em quem a minha alma se compraz; porei sobre ele o meu espírito, e ele anunciará aos gentios o juízo.
19 Ɓe na, ka ti ɗáa rɔɗi ya;
19 Não contenderá, nem clamará, nem se ouvirá pelas ruas a sua voz.
20 Nzoɓ ká ta̰a ndɔli ndɔli munu ká ŋgasikri ká fṵ-fṵmra na,
20 Não esmagará a cana quebrada, e não apagará o morrão que fumega, até que faça triunfar o juízo;
21 Lɛɛ, sa̰w nzoɓri riw bele i ɗáa law-ri te tul-e nzokɗo.»
21 e no seu nome os gentios esperarão.
22 Báyḭi lɛ, i sùu leɗban mbḭw munu ká temndaya ɗo tul-e, a ra̰a nun-ɛ gbiɓli, a mbii kusol-e gbaŋ nda̰w na í víke ni ha̰ Zezu. Lɛɛ, ka vaa ni ha̰ ni ɓaa ɓay a kɔ-kɔ́m.
22 Trouxeram-lhe então um endemoninhado cego e mudo; e ele o curou, de modo que o mudo falava e via.
23 Báyḭi lɛ, tuku ruɔ nzoɓri riw bele ká i ɗo zaɗɛ na ha ri ɓaa mii: «Wa̰a, ɓe key na ka ɓa *vu bulu Daviɗ, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni vi na ya lɛ?»
23 E toda a multidão, maravilhada, dizia: É este, porventura, o Filho de Davi?
24 Roo lɛ, *Fariziri ká i laa ɓayke na i ɓaa mii: «Leɗban key na, nii temndayari, ɓay ḭi lɛ, ɓa *Bɛlzebul ká ɓa mbay tul temndayari ze ha̰ ni hṵrusuo níi temndayakeri na ku.»
24 Mas os fariseus, ouvindo isto, disseram: Este não expulsa os demônios senão por Belzebu, príncipe dos demônios.
25 Munu ká Zezu kɔ kér ɓay ɓari kɔ ro na, ka ɓaa ha ri mii: «Puoruo taa ha̰a ha̰a ká nzoɓkeri te ɓil kḭ na, a ɓíɛ. A puo ha̰a ha̰a mase nzoɓ ini taa ha̰a ha̰ari rɔɔ, i te ɓil kḭ kara, a ɓíɛ kaɗ kaɗ.
25 Jesus, porém, conhecendo-lhes os pensamentos, disse-lhes: Todo reino dividido contra si mesmo é devastado; e toda cidade, ou casa, dividida contra si mesma não subsistirá.
26 Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, zaɗka *Satan nii temndayari ká i ɓa nzoɓ ɓe, a ruu ziŋ sùo-ɛ sùo-ɛ na wa̰a, puoruo ɓe na a ɗoko ɓáy kere ɓaŋguɔ mina lɛ? A ndáka siri ruk ruk!
26 Ora, se Satanás expulsa a Satanás, está dividido contra si mesmo; como subsistirá, pois, o seus reino?
27 A zaɗka ì ɓaa mii, mì nii temndayari ɓáy faa hṵrusuo Bɛlzebul na wa̰a, hṵrusuo ve ze nzoɓ ɓaarì na, i níike temndayari na ku lɛ? Fe ɗáa nzoɓ ɓaarì kḭ kiɛ mii, ɓay ɓáa ɓaarì Fariziri na ɗo ɓáy zaɗɛ ya.
27 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem os expulsam os vossos filhos? Por isso, eles mesmos serão os vossos juízes.
28 A ze ɓo, ɓa hṵrusuo Tem Ŋgɛrɛwṵru rɔɔ mì níike temndayari lɛ, kiɛ mii: síe ká Ŋgɛrɛwṵru tii sa̰w réke mbay ká tul nzoɓri na, tḭi sakra ɓaarì ɗɔɗ ro zu.
28 Mas, se é pelo Espírito de Deus que eu expulso os demônios, logo é chegado a vós o reino de Deus.
29 «A ku wa̰a, nzoɓ a ɗáa mina a maa ríi hul nzoɓ hṵrusuo ɓay fá̰a fe ɓeri lɛ? Ndaɗ ɓay síŋ ni pola nda̰w rɔɔ, a fa̰a feri ká ɓil hul ɓe na ɓáy.
29 Ou, como pode alguém entrar na casa do valente, e roubar-lhe os bens, se primeiro não amarrar o valente? e então lhe saquear a casa.
30 Nzoɓ ká zuɔ ziŋ mì ya lɛ, ɓa nzoɓ ká túŋ mì ŋgereŋ zu. A nzoɓ ká sɔ mì ɓay fá̰a nzoɓri ha ri se fal-i ya lɛ, ka ɓa nzoɓ ká ɗaa ha̰ nzoɓri zekre kaɗ kaɗ.
30 Quem não é comigo é contra mim; e quem comigo não ajunta, espalha.
31 Sa̰wke mini ze, mì ɓaa ha rì: feya̰a ḭi ḭi ká nzoɓri ɗaa, mase kḭri tḭ́iri taa ḭi ḭi ká nzoɓri tḭiri Ŋgɛrɛwṵru kara, kaʼa máa ndáka bumake ziŋ ri. Roo lɛ, nzoɓ ká tḭiri Tem Law Pie na, ka ti ndáka bumake ziŋ ni ya.
31 Portanto vos digo: Todo pecado e blasfêmia se perdoará aos homens; mas a blasfêmia contra o Espírito não será perdoada.
32 Nzoɓ ká ɓaa ɓay a túŋke ɓi *Vu Nzoɓ na, Ŋgɛrɛwṵru a ndáka bumake ziŋ ni. Roo lɛ, nzoɓ ká ɓaa ɓay a túŋke Tem Law Pie na, ka ti ndáka bumake ziŋ ni ká sew ni ya nda̰w, sew káʼa ví vuku ya nda̰w pi.»
32 Se alguém disser alguma palavra contra o Filho do homem, isso lhe será perdoado; mas se alguém falar contra o Espírito Santo, não lhe será perdoado, nem neste mundo, nem no vindouro.
33 «Zaɗka puu ɗo ɓáy kere lɛ, lereke kara ɗo ɓáy kere, a zaɗka puu ndaya lɛ, lereke hɔy kara ndaya nda̰w, ɓay ḭi lɛ, i kɔ puu ɓáy lereke.
33 Ou fazei a árvore boa, e o seu fruto bom; ou fazei a árvore má, e o seu fruto mau; porque pelo fruto se conhece a árvore.
34 Ɓaarì mḭiri kuɔtɔlri! Ɓaarì ká law-rì ndaya key wa̰a, ì máa ɓáa ɓay ɓáy kere mina lɛ woo! Fe ká mbaa ɓil law nzoɓ gba̰y gba̰y na nda̰w rɔɔ, tḭi ká nzi-ɛ ɓáy.
34 Raça de víboras! como podeis vós falar coisas boas, sendo maus? pois do que há em abundância no coração, disso fala a boca.
35 Nzoɓ kere na, fe ká uru saa ɓil law-ɛ na ɗo ɓáy kere. A nzoɓ ndaya laa lɛ, fe ká uru saa ɓil law-ɛ na, ɗo ndaya laa.
35 O homem bom, do seu bom tesouro tira coisas boas, e o homem mau do mau tesouro tira coisas más.
36 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: nam kúŋ sal ɓay na, nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, a kḭiŋa fal ɓay ɓáa ɓeri ká gɔr gɔr hɔy na riw bele,
36 Digo-vos, pois, que de toda palavra fútil que os homens disserem, hão de dar conta no dia do juízo.
37 ɓay ḭi lɛ, ɓáy faa ɓay ɓori ká tḭi ká nzaa-a na, Ŋgɛrɛwṵru a náake ɓay ká tul-a, a ɓáy faa ɓay ɓori ká tḭi ká nzaa-a na nda̰w ze, kaʼa ɗáake ɓay ɓo tul-a.»
37 Porque pelas tuas palavras serás justificado, e pelas tuas palavras serás condenado.
38 Báyḭi lɛ, nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol ha̰nɛri ɓáy Farizi ha̰nɛri, i ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ɓuru hii ɓay haŋa mù ɗaa fe saŋ mbḭw ha̰ ɓuru kɔ.»
38 Então alguns dos escribas e dos fariseus, tomando a palavra, disseram: Mestre, queremos ver da tua parte algum sinal.
39 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Nzoɓri ká timbɛɗɛ ká i ɓa nzoɓ law ndayari ká í ɗo tul Ɓay Ŋgɛrɛwṵru ya na, i vbi fe saŋ ze ɓay kɔ́kɔ. Roo lɛ, fe saŋ kḭ ɓoɗ ká ɓay ɗáa nde tul-e taa ha̰y ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ká tul *Zonas, nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na, tiya.
39 Mas ele lhes respondeu: Uma geração má e adúltera pede um sinal; e nenhum sinal se lhe dará, senão o do profeta Jonas;
40 Munu ká Zonas naa ɓil bawda sḭ̀i ɓisie say, suŋ say na, ɓi *Vu Nzoɓ na, mì naaŋa ɓil luɔ huɗ ɓisie say, suŋ say faa mbḭw munu na nda̰w.
40 pois, como Jonas esteve três dias e três noites no ventre do grande peixe, assim estará o Filho do homem três dias e três noites no seio da terra.
41 Nam ká Ŋgɛrɛwṵru a ví kúŋ sal ɓay zuɔ tul nzoɓri na, nzoɓri ká ɓil ŋgɛrɛpuo ká *Ninive na, i úru ziŋ nzoɓri ká timbɛɗɛ key í ɗaa ɓay zuɔ tul-ri, ɓay ḭi lɛ, nzoɓri ká Ninive na, zaɗka i laa káa ɓay Zonas na báyḭi lɛ, i suo kér ɓay ɓari ká tul fe ɗáa ya̰a ɓari. Mì ɓaa ha rì: nzoɓ ká ɗo pol-rì key na, ka kal tul Zonas pavbaɗ rɔɓay.»
41 Os ninivitas se levantarão no juízo com esta geração, e a condenarão; porque se arrependeram com a pregação de Jonas. E eis aqui quem é maior do que Jonas.
42 Rɔɓay, sew ká Salomo̰n re mbay ká tul leɗ Izarayɛlri na, má̰y mbḭw munu ká ɓa mbay ká tul nzoɓri ká fi hoɗo na, uru faa ɗi ɗi ká gbṵ zaɗ a vi ɓay láa ɓay nun nzɛm Mbay Salomo̰n na. Sa̰wke mini ze, nam ká Ŋgɛrɛwṵru a ví kúŋ sal ɓay zuɔ tul nzoɓri na, má̰y na a úru ziŋ nzoɓri ká timbɛɗɛ key a ɗaa ɓay zuɔ tul-ri, ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ká ɗo pol-rì ká ì kɔ ni ɓáy nun-rì key na, ka kal tul Salomo̰n pavbaɗ rɔɓay.
42 A rainha do sul se levantará no juízo com esta geração, e a condenará; porque veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. E eis aqui quem é maior do que Salomão.
43 «Zaɗka temndaya mbḭw tḭi saa tul nzoɓ na báyḭi lɛ, ka zɔl a vǎa ha̰ari ɓil law kɔr ɓa lie ɓa lew a nzaara zaɗ ɓay ɗáa puo ká ɗi. Munu káʼa nzaara kpṵy a ziŋ ya na báyḭi lɛ,
43 Ora, havendo o espírito imundo saído do homem, anda por lugares áridos, buscando repouso, e não o encontra.
44 ka ɓaa ká ɓil law-ɛ mii: “Mì yḭ́i ɓay séke bol nduoɓal-i ká hul nam ɓi ká mì tḭi saa ɗi pola na.” Zaɗkaʼa yḭ̀i saa lew a vi ɗi na báyḭi lɛ, ka kɔ ɓil hul na ɗo hɔy ká i fa̰a kereŋ kereŋ, a í leke feri zuɔ ɗi ŋga̰y ŋga̰y.
44 Então diz: Voltarei para minha casa, donde saí. E, chegando, acha-a desocupada, varrida e adornada.
45 Ro, a yḭ̀i nzɛk a vǎa fa̰a temndaya kḭri tul-ri tɔnɔ say ká law-ri ndaya kal tul-e taa ɓe ku rɔɓay, a víke ri zuɔ ɓil hulke na, a í ɗaa puo ká ɗi. Ɓe nu ku laa lɛ, leɗbanke na kaw ɓáy kere ya ŋgḭi ɓamba tasiri kal taa pola ku rɔɓay. Ɓari nzoɓ ndayari ká timbɛɗɛ key na, feke a ɗoko faa mbḭw munu ziŋ ri nda̰w.»
45 Então vai e leva consigo outros sete espíritos piores do que ele e, entretanto, habitam ali; e o último estado desse homem vem a ser pior do que o primeiro. Assim há de acontecer também a esta geração perversa.
46 Zaɗka Zezu ɗo ɓáa ɓay ha̰ ruɔ nzoɓri kɔɓ rɔɓay na, mi-ɛ ɓáy yṵ-ɛri i ví ɗo kɛlɛ í nzaa faa ɓay ɓáa ɓay ziŋ ni.
46 Enquanto ele ainda falava às multidões, estavam do lado de fora sua mãe e seus irmãos, procurando falar-lhe.
47 [Lɛɛ, leɗban mbḭw munu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu laa key, máa-ŋa ɓáy yṵ-ɔri i ɗo kɛlu í hii ɓay ɓáa ɓay ziŋ mù.»]
47 Disse-lhe alguém: Eis que estão ali fora tua mãe e teus irmãos, e procuram falar contigo.
48 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ leɗban na mii: «Nzoɓ ve ze ɓa máa, mase nzoɓ veri ze i ɓa yṵ-iri lɛ?»
48 Ele, porém, respondeu ao que lhe falava: Quem é minha mãe? e quem são meus irmãos?
49 Falɛ ku lɛ, ka tuu nduo-ɛ ɓa luo leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa mii: «Ì kɔ, máa ɓáy yṵ-i taa tusuɛkeri na ze i kaw key,
49 E, estendendo a mão para os seus discípulos disse: Eis aqui minha mãe e meus irmãos.
50 ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ká ɗaa law hiiya Bǎa ká nulue na ze ɓa yṵ-i, mase tinǎa, mase máa.»
50 Pois qualquer que fizer a vontade de meu Pai que está nos céus, esse é meu irmão, irmã e mãe.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.