Marcos 7

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 *Fariziri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol ha̰nɛri ká i uru saa Zuruzalɛm na, í ví mbṵ kḭ í kiri Zezu.
1 Os fariseus e alguns escribas, vindos de Jerusalém, reuniram-se em volta de Jesus.
2 Báyḭi lɛ, i ŋga̰a leɗ nduoɓal Zezu ha̰nɛri ká i sṵ fe taŋ sḭ́ɛ nduo-ri *taŋ kaɗ kaɗ munu ká Ziɓri ɗaa ɓa fe sa̰w puo ɓari na ya.
2 Eles viram que alguns dos discípulos de Jesus comiam pão com as mãos impuras, isto é, sem lavar.
3 Tusuɛke lɛ, Fariziri ɓáy Ziɓ ha̰wri riw bele na, i ɗaa vu mbom ɓo tul fe fére bulu ɓari ká i ya̰a; i sḭɛ nduo-ri taŋ kaɗ kaɗ rɔɔ í sṵ fe ɓáy.
3 Porque os fariseus e todos os judeus, observando a tradição dos anciãos, não comem sem lavar cuidadosamente as mãos.
4 Zaɗka i uru saa zaɗ fe hie hɔy kara, i sḭɛ nduo-ri taŋ kaɗ kaɗ munu ká bol kusol ɓari kiɛ na rɔɔ, í sṵ fe ɓáy. I ɗaa vu mbom ɓo tul fe sa̰w puo ha̰wri ɓoɗ ɓoɗ ŋgḭi ɓamba, munu ká faa wáa koɓo ɓáy tasa ɓáy suna.
4 Quando voltam da praça, não comem sem se lavar. E há muitas outras coisas que receberam para observar, como a lavagem de copos, jarros e vasos de metal e camas.
5 Báyḭi lɛ, Fariziri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri na i vbi Zezu ɓay mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ leɗ nduoɓal-ari ɗaa vu mbom ɓo tul fe sa̰w puo ká bulu naari ɗaa na ya lɛ? I sḭɛ nduo-ri ɓáy faake munu ká bulu naari fere naari na ya hɔy í sṵ fe!»
5 Os fariseus e os escribas perguntaram a Jesus: — Por que os seus discípulos não vivem conforme a tradição dos anciãos, mas comem com as mãos impuras?
6 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓay ká Ezay ya̰a saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru se tul-rì na ɗo ɓáy zaɗɛ. Ì ɓa nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri munu káʼa ɗaa ɗo mbeɗe mii:
6 Jesus respondeu:
7 Rúo ká nzoɓri key ruo mì na
7 E em vão me adoram,
8 «Ɓaarì na, ì pɔŋ bol kusol Ŋgɛrɛwṵru ɓo fi mbḭw í ɗaa vu mbom ɓo tul fe sa̰w puo nzoɓri hɔy.»
8 — Rejeitando o mandamento de Deus, vocês guardam a tradição humana.
9 Falɛ lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì na ì kɔ faa túŋ bol kusol Ŋgɛrɛwṵru na ŋgereŋ, ɓay mgbaka fe sa̰w puo ɓaarì ká i fere nzoɓri na ŋgɔ-ŋgɔŋ!
9 E disse-lhes ainda:
10 Tusuɛke lɛ, bol kusol ká Ŋgɛrɛwṵru ha̰ *Moyze na ɓaa mii: “Mu ɗaa vu mbom ka ɓo tul bǎa-ka ɓáy máa-ŋa.” Rɔɓay, “Nzoɓ ká faɗ mi-ɛ ɓáy bi-ɛ lɛ, ɗo nun ika ni.”
10 Pois Moisés disse: “Honre o seu pai e a sua mãe.” E: “Quem maldisser o seu pai ou a sua mãe seja punido de morte.”
11 Roo lɛ, ɓaarì na ì fere fe sa̰w puo ɓaarì mii, zaɗka nzoɓ ɗo ɓáy fe ɓay sɔ́kɔke bi-ɛ ɓáy mi-ɛ, rɔɔ a ɓaa mii, ɓeri ti haŋa ri ya, ɓay ḭi lɛ, ɓa kɔrban, ɓayke ɓaa mii, ɓa fe ká ɓeri kɔrɔ ɗo ɓoɗ ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru, lɛ,
11 Vocês, porém, dizem que, se alguém disser ao seu pai ou à sua mãe: “A ajuda que você poderia receber de mim é Corbã, isto é, oferta ao Senhor”,
12 ì pɔ́ŋ faa ha̰ nzoɓke ku na ɓay haŋa ni ka sɔ nzoɓ mbóŋ niri na mbǎa.
12 então vocês o dispensam de fazer qualquer coisa em favor do seu pai ou da sua mãe,
13 Ɓáy faa fe fére sa̰w puo ɓaarì ká ì suo í fere kḭ mini key na, ì pɔ̌ŋke Ɓay Ŋgɛrɛwṵru ɗo fi mbḭw. Rɔɓay, ì ɗaa feri ŋgḭi ɓamba ká rìi kḭrɛ ɓe niri key nda̰w.»
13 invalidando a palavra de Deus por meio da tradição que vocês mesmos passam de pai para filho. E fazem muitas outras coisas semelhantes.
14 Báyḭi lɛ, Zezu ɗi ruɔ nzoɓri na rɔɓay a ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì riw bele na, ì te suku-rì í láake ɓay ɓi key na ɓáy kere í tuu sa̰wke ta-taŋ!
14 E, convocando outra vez a multidão, Jesus disse:
15 Fe mbḭw ká nzoɓ sṵ se ɓil-e ká ɗaa ha̰ ni síike ndiŋ ndiŋ ká nun Ŋgɛrɛwṵru na, tiya. Roo lɛ, fe ká tḭi saa ɓil law nzoɓ ze ɗaa ha̰ ni síike ká nun Ŋgɛrɛwṵru.
15 Não existe nada fora da pessoa que, entrando nela, possa contaminá-la; mas o que sai da pessoa é o que a contamina.
16 [Nzoɓ ká ɗo ɓáy suku ɓay láake lɛ, ka laa.»]
16 [Se alguém tem ouvidos para ouvir, ouça.]
17 Zaɗka Zezu pɔŋ ruɔ nzoɓri a rìi hula báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri vbi ni sa̰w law ɓayke káʼa ɓaa ha ri na.
17 Quando entrou em casa, deixando a multidão, os seus discípulos o interrogaram a respeito da parábola.
18 Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì kara, ì ta̰a láa ɓay key na kpṵy lɛ woo? Fe sṵm mbḭw mini ká nzoɓ sṵ se ɓil-e na ti ɗáa ha̰ nzoɓ síike ndiŋ ndiŋ ká nun Ŋgɛrɛwṵru ya,
18 Jesus lhes disse:
19 ɓay ḭi lɛ, fe key na kal a se ɓil-e ɓo, ɓo ɓil wa̰ra law-ɛ ya; falɛ lɛ, ka níike mḭ́iri riw bele ɓa kɛlɛ.» Ɓe ze ɓáy faa ɓayri key na, Zezu ɓaa mii, fe sṵmri riw bele na ɓa fe kere ká maa ɓay sṵŋa.
19 porque não entra no coração dela, mas no estômago, e depois é eliminado? E, assim, Jesus considerou puros todos os alimentos.
20 Lɛɛ, ka ɓaa na rɔɓay mii: «Ɓa fe ká tḭi saa ɓil wa̰ra law nzoɓ, ze ɗaa ha̰ nzoɓ síike ká nun Ŋgɛrɛwṵru,
20 E dizia:
21 ɓay ḭi lɛ, ká ɓil wa̰ra law nzoɓ ká nziiya ze kér ɓay ka̰ayari ká ha̰ nzoɓ ɗáake fe ka̰ayari na tḭi saa ɗi: kér ɓay riiɓa nda̰w, ika nzoɓ nda̰w, ɗáa nun pie nda̰w,
21 Porque de dentro, do coração das pessoas, é que procedem os maus pensamentos, as imoralidades sexuais, os furtos, os homicídios,
22 kɔ́kɔ nun fe nda̰w, ɗáa law mgbɔrɔ nda̰w, úla nzoɓ nda̰w, taka mgbá̰y bapiɓi nda̰w, ɗáa sere nda̰w, ra̰ŋa kḭ nda̰w, siika sùo nda̰w, rɔɔ fe ɗáa kɔ̀kɔ nda̰w pi.
22 os adultérios, a avareza, as maldades, o engano, a libertinagem, a inveja, a blasfêmia, o orgulho, a falta de juízo.
23 Feya̰akeri riw bele key na uru saa ɓil law nzoɓ, rɔɔ a ɗaa ha̰ ni síike ndiŋ ndiŋ ká nun Ŋgɛrɛwṵru.»
23 Todos estes males vêm de dentro e contaminam a pessoa.
24 Falɛ ku lɛ, Zezu uru ká zaɗɛ na ku, a se tusiri ká ɗo ɗi ya ɓáy ŋgɛrɛpuo Tir. Ka tḭi puoke ku a rìi a se hul mbḭw munu a hii ɓay haŋa nzoɓ mbḭw kara ka kɔ zaɗ káw ɓe ya, roo lɛ, faa mṵu sùo-ɛ tiya.
24 Levantando-se Jesus, saiu dali e foi para as terras de Tiro e Sidom. Tendo entrado numa casa, não queria que ninguém soubesse onde ele estava. No entanto, não pôde ocultar-se,
25 Zaɗɛ ku hɔy, má̰y mbḭw munu ká temndaya ɗo tul vi-e ká ɓa leɗ má̰y tikɗi na laa soro ɓay Zezu, lɛ, ka vi a naa pol-e.
25 porque uma mulher, cuja filhinha estava possuída de espírito imundo, logo ouviu falar a respeito de Jesus. Ela veio e se ajoelhou aos pés dele.
26 Má̰yke ku na ka ɓa Ziɓ ya, i mboŋ ni ká Fenisi ká tusiri Siri. Lɛɛ, ka koɗ Zezu ɓay haŋa ni ka nii temndayari ká ɗo tul vi-e na.
26 Essa mulher era estrangeira, de origem siro-fenícia, e pedia a Jesus que expulsasse o demônio da sua filha.
27 Roo lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ála leɗri ha ri sṵ fe ha̰ ɓil-ri mbaa pola nda̰w rɔ, ɓay ḭi lɛ, ɗo ndaɗ ɓamba ɓay mbika fe sṵm ká ɗo ɓay tul leɗri a vbu ha̰ vu váyri ya.»
27 Mas Jesus lhe disse:
28 Báyḭi lɛ, má̰y na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗɛ kḭ na zu, Mbay. Roo lɛ, vu váyri ká i naa sa̰w tutakra na, i dam bum fe sṵm ká ga̰y saa nzaa leɗri siya na í sṵ.»
28 A mulher respondeu a ele: — Senhor, os cachorrinhos, debaixo da mesa, comem das migalhas das crianças.
29 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se puɔ. Ɓáy faa ɓay ká mù yḭiŋra ɓáy kere na, temndaya na tḭi ká tul vu-ɔ na ro.»
29 Então Jesus disse à mulher:
30 A zaɗka má̰y na yḭ̀i a se puɔ báyḭi lɛ, ka kɔ vi-e na ká temndaya tḭi ká tul-e a pɔŋ ni naa hii.
30 Quando a mulher voltou para casa, achou a menina sobre a cama, pois o demônio tinha saído dela.
31 Zezu uru ká tusiri Tir a yḭ̀i ɓáy faa ká tḭi Sido̰n, a kal ɓáy tusiri Dekapol, rɔɔ a se ɓa nzaa maambii ká Galele.
31 De novo, Jesus se retirou das terras de Tiro e foi por Sidom até o mar da Galileia, através do território de Decápolis.
32 Lɛɛ, nzoɓri vi ɓáy mbiki ká ta̰a ɓáa ɓay kpṵy na ha̰ ni, a í koɗ ni ɓay haŋa ni ka ɗaa nduo-ɛ ɓo tul mbiki na a vaa ni.
32 Então lhe trouxeram um surdo e gago e lhe suplicaram que impusesse as mãos sobre ele.
33 Báyḭi lɛ, Zezu mgba ni a tḭ́ike ká sakra ruɔ nzoɓri, a ɗaa vu nduo-ɛri nduo suku mbiki na, rɔɔ a sa̰-sa̰mi a ɗaa nda rḭm-ɛ.
33 Jesus, tirando-o da multidão, à parte, pôs os dedos nos ouvidos dele; depois, cuspindo, aplicou saliva na língua do homem.
34 Falɛ ku rɔɔ, a ura nun-ɛ ɓa siya, a ya̰a ɔ̰mi fɔ̰n a ɓaa ha̰ leɗban na mii: «Efata.» Ɓáy nzaa ɓay naari lɛ, ɓaa mii: «Suk-ari ka laa ɓay.»
34 Então, erguendo os olhos ao céu, suspirou e disse:
35 Ká zaɗɛ ku hɔy suk-eri na vuo nda̰w, a rḭm-ɛ kara taŋ ɓáy kere ha̰ ni ɓaa ɓay yororo yororo.
35 E logo os ouvidos do homem se abriram, e o empecilho da língua se soltou, e ele falava sem dificuldade.
36 Báyḭi lɛ, Zezu baka nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ na ɓay haŋa ri ɓaa ɓayke ha̰ nzoɓ mbḭw ya. Roo lɛ, ɓaŋguɔ káʼa ɓaa munu ha ri na hɔy kara, i ɗaa ha̰ ɓayke se ɓa pola pola.
36 Jesus lhes ordenou que não contassem isso a ninguém; porém, quanto mais recomendava, tanto mais eles o divulgavam.
37 Law nzoɓri naa wǒl a tuku ri ha ri kaw yer í ɓaa mii: «Feri riw bele káʼa ɗaa na ndaɗ ɓamba! Ka ha̰ mbikiri laa ɓay nda̰w, a nzoɓri ká i ɓaa ɓay ya hɔy kara, i ɓaa ɓay *taŋ kaɗ kaɗ nda̰w pi.»
37 Ficavam muito admirados, dizendo: — Tudo ele tem feito muito bem; faz até os surdos ouvirem e os mudos falarem.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.