Marcos 4
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 Zezu tii sa̰w fére nzoɓri fe ɓa kḭ rɔɓay ká nzaa maambii ká Galele. Ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba mbṵ kḭ mɛr mɛr í kiri ni ha̰ ni hil a kaw ɓil tuo ká tul maambii, a pɔŋ ruɔ nzoɓkeri riw bele kaw siri ká nzaa maambii na.Zezu kaw ɓil tuo a fere nzoɓri fe.|src="CN01705C.TIF" size="span" loc="Mrk 4.1-9" copy="David C. Cook" ref="4.1"
1 Jesus começou a ensinar outra vez à beira-mar. E uma numerosa multidão se reuniu em volta dele, de modo que entrou num barco, onde se assentou, afastando-se da praia. E todo o povo estava à beira-mar, na praia.
2 Ka fere ri feri ŋgḭi ɓamba ɓáy faa law ɓayri mii:
2 Assim, ensinava-lhes muitas coisas por parábolas e, durante o seu ensino, dizia:
3 «Te suku-rì í laa key! Nzoɓ pay mbḭw munu tḭi a se wáa ɓe ɓay mii pa̰ra fe pay.
3 — Escutem! Eis que o semeador saiu a semear.
4 Zaɗkaʼa ɗo míi pa̰ra fe pay na báyḭi lɛ, pa̰rɛ ha̰nɛri toɗ kporoŋ kporoŋ zuɔ lafaa. Lɛɛ, nduyri vi í re.
4 E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho, e vieram as aves e a comeram.
5 A pa̰rɛ ha̰nɛri laa lɛ, ga̰y zuɔ tul tisaw ká siri laa tul-e ndḭi munu hɔy. Lɛɛ, fe paykeri na uru vbuɓuɓu, ɓay ḭi lɛ, siri laa tul tisawke na laa hɔy.
5 Outra parte caiu em solo rochoso, onde a terra era pouca, e logo nasceu, visto não ser profunda a terra.
6 A zaɗka síe zaŋ báyḭi lɛ, ví nzuŋ vay fe paykeri na ha̰ ni huɔ wǔɔ, ɓay ḭi lɛ, sa̰w-ɛ ɓar siri ŋgḭi ya.
6 Saindo, porém, o sol, a queimou; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 A pa̰rɛ ha̰nɛri ga̰y zuɔ ɓil ŋgatukruri nda̰w, lɛ, ŋgatukruri na uru a kpaŋ tul fe paykeri na ha ri lie mbḭw ya.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; e os espinhos cresceram e a sufocaram, e não deu fruto.
8 Roo lɛ, pa̰rɛ ha̰nɛri ga̰y zuɔ tusiri kere, lɛ, fe paykeri na tḭi ɓáy kere a gaŋ a lie ɓáy kere. Ha̰nɛri ɗaa pa̰ra ɓa síŋ say, ha̰wri ɗaa pa̰ra ɓa síŋ yie, a ɓil-eri laa lɛ, ɗaa pa̰ra ɓa ike mbḭw.»
8 Outra, enfim, caiu em boa terra e deu fruto; a semente brotou, cresceu e produziu a trinta, a sessenta e a cem por um.
9 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ ká ɗo ɓáy suku ɓay láake lɛ, ka laa.»
9 E Jesus acrescentou:
10 Zaɗka Zezu naa sùo-ɛ ɓáy ruɔ nzoɓri na báyḭi lɛ, nzoɓri ká i ɗo lakun-ɛ ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na, í vbi ni ɓay haŋa ni ka tína sa̰w law ɓayri na ha ri laa.
10 Quando Jesus ficou só, os que estavam junto dele com os doze começaram a lhe fazer perguntas a respeito das parábolas.
11 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓaarì na, fe ká ɗo zaɗ muni ká se tul faa ká Ŋgɛrɛwṵru réke mbay ká tul nzoɓri na ka ha rì kɔ. Roo lɛ, nzoɓ ha̰wri na, i laa ɓayke ɓáy faa law ɓayri kḭ hɔy,
11 Jesus disse a eles:
12 ɓay haŋa ɓo,
12 para que, vendo, vejam e não percebam; e, ouvindo, ouçam e não entendam; para que não venham a converter-se e sejam perdoados.
13 Falɛ lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ì laa sa̰w law ɓay na key ya wṵ̌m lɛ woo? A wa̰a, ì ɗáa mina nda̰w rɔɔ ɓay láa sa̰w law ɓay ha̰wri riw bele lɛ?
13 Então Jesus lhes perguntou:
14 Nzoɓ mii pa̰ra fe pay na ɗo munu ɓa nzoɓ káa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru.
14 O semeador semeia a palavra.
15 A nzoɓ ha̰nɛri laa lɛ, i ɗo munu ɓa lafaa ká pa̰ra fe pay ga̰y zuɔ ɗi. Zaɗka i laa ɓayke na báyḭi lɛ, *Satan vi koɗ hɔy a naa ɓay na ká i ru ɗo ɓil law-ri na hɔ̰́n ɓa fal.
15 Estes são os da beira do caminho, onde a palavra é semeada: quando a ouvem, logo Satanás vem e tira a palavra semeada neles.
16 Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, nzoɓ ha̰nɛri ɗo munu ɓa tul tisaw ká pa̰ra fe pay ga̰y zuɔ ɗi, lɛ, sa̰w-ɛ ɓar siri ya. Ɓari na, zaɗka i laa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru na, i ya̰a koɗ hɔy ɓáy suoriya.
16 E estes são os semeados em solo rochoso, os quais, ouvindo a palavra, logo a recebem com alegria.
17 Lɛɛ, i ha̰ Ɓayke na ɓar sa̰w ká ɓil law-ri ya; i ɗo tul Ɓayke na bole ɗi ndḭi hɔy. Zaɗka fe sɛkɛ, mase fe ɗáa nun tuɔ síe tḭi tul-ri ɓay tul Ɓay Ŋgɛrɛwṵru na lɛ, i pɔŋ mbika law-ri na yak.
17 Mas eles não têm raiz em si mesmos, sendo de pouca duração. Quando chega a angústia ou a perseguição por causa da palavra, logo se escandalizam.
18 Nzoɓ ha̰nɛri rɔɓay, i ɗo munu ɓa pa̰ra fe pay ká ga̰y zuɔ ɓil ŋgatukruri. Nzoɓkeri ku na, i laa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru na kḭ,
18 Os outros, os semeados entre os espinhos, são os que ouvem a palavra,
19 roo lɛ, ker ɓay feri ká tusiri key, mase kɔn feziŋari ká ula ri, mase kɔn feri ɓoɗ ɓoɗ ká ɗo ɓil law-ri na, kpaŋ Ɓayke na ha̰ pa̰rɛ mbḭw tiya.
19 mas as preocupações deste mundo, a fascinação da riqueza e outras ambições aparecem e sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
20 A nzoɓ ɓil-eri laa lɛ, i ɗo munu ɓa pa̰ra fe pay ká ga̰y zuɔ tusiri kere. Ɓa nzoɓri ká i laa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru í ya̰a ɓo law-ri, a í lie lereke ɗo ɗi. Lereke ha̰nɛri ɓa síŋ say, ha̰wri ɓa síŋ yie, a ɓil-eri laa lɛ, ɓa ike mbḭw.»
20 Os que foram semeados em boa terra são aqueles que ouvem a palavra e a recebem, frutificando a trinta, a sessenta e a cem por um.
21 Falɛ lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Wa̰a, nzoɓ a mbika huu ndele a ɗaa sìi rɔɔ, a ɗaa tuŋguo guɓa ɗi, mase a ɗaa sìi sa̰w ŋgɔŋ ɗokro lɛ? Úwaa, munu ya! Wa̰a, ndaɗ ɓay ɗaa sìi tutakra ya lɛ woo?
21 Jesus também lhes disse:
22 Tusuɛke lɛ, feri riw bele ká ɗo lanzɔŋ na, namke vi lɛ, a tḭ́i ɗo zaɗ hie gbay gbay ká nun nzoɓri. A feri riw bele ká ɗo zaɗ muni kara, feke na a tḭ́i ɗo kɛlɛ gbay gbay ha̰ nzoɓri kɔ.
22 Porque não há nada oculto, senão para ser manifesto; e nada escondido, senão para ser revelado.
23 Nzoɓ ká ɗo ɓáy suku láa ɓay lɛ, ka laa.»
23 Se alguém tem ouvidos para ouvir, ouça.
24 Ka ɓaa ha ri na rɔɓay mii: «Ɓay ká ì laa na, ì kɔ ɓáy kere nda̰w rɔ! Faa mbḭw munu ká ì lie fe ha nzoɓri na, ɓe nda̰w ze Ŋgɛrɛwṵru a líeke fe ha rì; ze fe kḭ kara a ɗáa nde ɗi ha rì rɔɓay.
24 Então lhes disse:
25 Tusuɛke lɛ, nzoɓ ká ɗo ɓáy fe na, Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ni kḭ nde tul-e. Roo lɛ, nzoɓ ká ɗǒke ya na, ha̰y ká ndḭi káʼa ɗǒke na kara, kaʼa náa ɗɔɗ a pɔŋ ni.»
25 Pois ao que tem, mais será dado; e, ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
26 Zezu ɓaa ha ri na rɔɓay mii: «Réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri na ɗo munu ɓa nzoɓ ká ru mḭiri ká ɓil wáa.
26 Jesus disse ainda:
27 Zaɗka rúkake ɔ báyḭi lɛ, nzoɓke zɔl a se puɔ. Suŋ ɓáy ɓisie, ze ka na-nam mase ka kaw siya nzokɗo hɔy kara, fe pay na tḭi a ŋgɔŋ ha̰ nzoɓ wáa na kɔ ŋgɔ́ŋke ya wṵ̌m.
27 Ele dorme e acorda, de noite e de dia, e a semente germina e cresce, sem que ele saiba como.
28 Tusiri na uru fe pay sùo-ɛ. Titire lɛ, fe pay na ɗaa vay; falɛ lɛ, ka ɗaa tul; rɔɔ a hṵu ɓáy kere.
28 A terra por si mesma frutifica: primeiro aparece a planta, depois, a espiga, e, por fim, o grão cheio na espiga.
29 Zaɗka fe pay na ŋgɔŋ báyḭi lɛ, nzoɓke na vi ɓáy mii a vbieke, ɓay ḭi lɛ, few vbíe fe pay na vi ro.»
29 E, quando o fruto já está maduro, logo manda cortar com a foice, porque chegou a colheita.
30 Zezu ɓaa na rɔɓay mii: «Fe ḭi rɔɔ náa mgbakari ɓay líeke réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri ká tusiri key na lɛ? Mase ɓáy faa law ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, náa ɗáari ha ri láake ɓay ká se tul-e na lɛ?
30 Disse mais:
31 Réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na ɗo munu ɓa pa̰ra túŋ. Ká sakra mḭiriri riw bele ká tusiri key na, pa̰rake na ŋgɔɓ ya kakalke,
31 Ele é como um grão de mostarda, que, quando semeado, é a menor de todas as sementes sobre a terra;
32 roo lɛ, zaɗka i mii ni na, ka tḭi a ví ŋgɔɓ mbaa fe pay ha̰wri riw bele. Nzaa tɔykeri na ŋgɔɓ ɓamba ha̰ nduyri maa kaw temke í ɗaa kpaŋ ɓari ɗo ɗi.»
32 mas, uma vez semeada, cresce e se torna maior do que todas as hortaliças; cria ramos tão grandes, que as aves do céu podem se aninhar à sua sombra.
33 Ɓe mini ze, Zezu fere ri Ɓay Ŋgɛrɛwṵru ɓáy faa kḭri law ɓayri ká mini key ŋgḭi ɓamba ha̰ nzoɓri, maa ɓáy zaɗ hṵrusuo-ri ká ɓay haŋa ri láake ɓaykeri na.
33 E com muitas parábolas semelhantes Jesus lhes expunha a palavra, conforme podiam compreendê-la.
34 Ɓay káʼa ɓaa ha ri taŋ mbika law ɓay ya na, tiya, roo lɛ, zaɗka ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri huo-ri hɔy i kaw na, ka tina sa̰w ɓaykeri riw bele ha ri laa.
34 E sem parábolas não lhes falava; tudo, porém, explicava em particular aos seus próprios discípulos.
35 Namke ku ká ɓa láw na, Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Náa séri ɓa nzaa kporombii ká fi kɛlu.»
35 Naquele dia, sendo já tarde, Jesus disse aos discípulos:
36 Lɛɛ, i pɔŋ ruɔ nzoɓri kaw zaɗɛ ku, í kaw ɓil tuo ká Zezu kaw ɗi a í se ziŋ ni. Bawda tuo ha̰nɛri ɗo lakun-ɛ taa ɓe nda̰w.
36 E eles, despedindo a multidão, o levaram assim como estava, no barco; e outros barcos o seguiam.
37 Báyḭi lɛ, zuu bura uru bivbiɗ a tii sa̰w kúuka ha̰ mbii nda tuo paw pǎw a kal a mbaa ɓil tuo na.
37 Ora, levantou-se grande temporal de vento, e as ondas se arremessavam contra o barco, de modo que o mesmo já estava se enchendo de água.
38 Roo lɛ, Zezu ɗaa fe geɗe tul-e a na-nam ká tigba̰a tuo na. Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri tuma ni í gúuke fe ha̰ ni mii: «Mbay, huɗ káʼa ika naari key na wa̰a, mù kɔ ɓa fe ya lɛ woo?»
38 E Jesus estava na popa, dormindo sobre o travesseiro. Os discípulos o acordaram e lhe disseram: — Mestre, o senhor não se importa que pereçamos?
39 Báyḭi lɛ, Zezu uru saa tul nam a ɓaa ɓay ŋgɔ-ŋgɔŋ ziŋ zuu ɓáy mbii na mii: «Pɔŋ! Mgba nzaa-a!» Lɛɛ, nzaa zuu na kuŋ nzɛɗ ha̰ zaɗ ɗo ndiŋ.
39 E ele, despertando, repreendeu o vento e disse ao mar: O vento se aquietou, e tudo ficou bem calmo.
40 Falɛ ku lɛ, ka ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Ɗaa mina rɔɔ, ì ɓa toko mini key lɛ? Wa̰a, ì ɗaa law-rì ɓo tul-i ya ɓáy lɛ?»
40 Então Jesus lhes perguntou:
41 Hḭɛ ɗaa ri ŋgḭi ɓamba ha ri ɓaa ɓay ká sakra kḭ mii: «Nzoɓ ni key na wa̰a, ɓa nzoɓ ve nda̰w rɔɔ, zuu ɓáy mbiiri kara ɗaa vu mbom ɓo tul-e mini key lɛ?»
41 E eles, possuídos de grande temor, diziam uns aos outros: — Quem é este que até o vento e o mar lhe obedecem?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.