Marcos 14
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 Nam tɔ̀ŋ siɗi hɔy ro ɓay haŋa ri ɗaa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy ɓáy *nam suoriya maapa ká i ɗaa taŋ fe hew fe na báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri i nzaa faa ɓa law ɓay mgbaka Zezu ɓay ika ni.
1 Dois dias depois seria celebrada a Páscoa e a Festa dos Pães sem Fermento. Os principais sacerdotes e os escribas procuravam uma forma de prender Jesus, à traição, para matá-lo.
2 Lɛɛ, i ɓaa ha̰ kḭ mii: «Ndaɗ ɓay mgbaka ni ká síe nam fe sṵm suoriya ya, ká ruɔ nzoɓri mgbaka í uru ziŋ naari.»
2 Pois diziam: — Não durante a festa, para que não haja tumulto entre o povo.
3 Zezu na ɗo Betani luo nzoɓ ká i ɗi ni ɓa Simo̰n nzoɓ kpḭri. Zaɗkaʼa kaw nzaa fe sṵm na báyḭi lɛ, má̰y mbḭw rìi tul-ri ká hula ɓáy guma ká i ɗaa ɓáy tisaw ká riŋ-ɛ ɓa alabastre ká num mbaa ɗi. Numke ku na riŋ-ɛ ɓa nar ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy, a taŋ ka̰rara ká larike ŋgɔŋ ɓamba. Ro, a haw nzaa guma numke na a kuna tɔlɔlɔ zuɔ tul Zezu.
3 Quando Jesus estava em Betânia, fazendo uma refeição na casa de Simão, o leproso, veio uma mulher, trazendo um frasco feito de alabastro com um perfume muito valioso, de nardo puro; e, quebrando o frasco, derramou o perfume sobre a cabeça de Jesus.
4 Lɛɛ, nzoɓ ha̰nɛri ká i kaw ɗi na, law-ri sɛ ri ha ri ɓaa ɓay ká sakra kḭ mii: «Úwaa! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ má̰y key na ɓiɛ num na munu lɛ?
4 Alguns dos que estavam ali ficaram indignados e diziam entre si: — Para que este desperdício de perfume?
5 Ɓa fe ká nzoɓ hie ɓa pola zu lɛ, a zíŋ larike maa lari peɗ mbiimbam mbḭw ɓay haŋa nzoɓ kṵkuri.» Ze, í ɓaa ɓay ziŋ má̰y na ŋgɔ-ŋgɔŋ.
5 Este perfume poderia ter sido vendido por mais de trezentos denários, para ser dado aos pobres. E murmuravam contra ela.
6 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ì pɔ́ŋ ni ɗɛkɛkɛ! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì yɔklɔ ni mini key lɛ? Fe káʼa ɗaa ziŋ mì key na, ɓa fe kere ká ndaɗ ɓamba tasiri.
6 Mas Jesus disse:
7 Ì kɔ, nzoɓ kṵkuri na, i ɗoko ziŋ rì ɓaŋguɔ kpaɗara. Ze ɓo ì hii ɗáa kere ziŋ ri lɛ, faa ɗo hɔy ì ɗaa. A roo lɛ, ɓi na, mì ti ɗoko ziŋ rì ɓaŋguɔ ya.
7 Porque os pobres estarão sempre com vocês, e, quando quiserem, podem fazer-lhes o bem, mas a mim vocês nem sempre terão.
8 Má̰y na, fe ká maa ɗáa ni ze ka ɗaa. Ka kuna num ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy na zuɔ tul-i pola nda̰w rɔɔ ɓay haŋa ri vǒroke mì ɓáy.
8 Ela fez o que pôde: ungiu o meu corpo antecipadamente para a sepultura.
9 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗri riw bele ká tusiri key ká i ka-káa Ɓay Kere ká ɗi na, i loko soro fe ká má̰y key ɗaa na, ɓay haŋa nzoɓri kěrke ɓay se tul-e.»
9 Em verdade lhes digo que, onde for pregado em todo o mundo o evangelho, também será contado o que ela fez, para memória dela.
10 Báyḭi lɛ, Zudas Iskariyoɗ, ɓe káʼa ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na se luo *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓay léke faa ɓay pɔ́ŋ Zezu ɓo nduo-ri.
10 E Judas Iscariotes, um dos doze, foi falar com os principais sacerdotes, para lhes entregar Jesus.
11 Zaɗka i laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, i ɗaa suoriya í waa ziŋ ni ɓay haŋa ni lari. Ro, Zudas tii sa̰w nzáa faa ɓay kɔ́kɔ sa̰w síe káʼa máa ɓay pɔ́ŋke Zezu ɓo nduo-ri na.
11 Eles, ouvindo isto, se alegraram e prometeram dar dinheiro a ele; nesse meio-tempo, Judas buscava uma boa ocasião para entregar Jesus.
12 Titire nam ká i ɗáake suoriya maapa ká taŋ fe hew fe na, ɓa nam ká i ike baɗuri í púoke fe ha̰ Ŋgɛrɛmbay í ɗáake fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy. Lɛɛ, leɗ nduoɓal Zezuri vbi ni ɓay mii: «Zaɗ ha̰a ze mù hii haŋa ɓuru se ɗi ɓúru vǎa leke fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ha̰ mù lɛ?»
12 E, no primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento, quando se fazia o sacrifício do cordeiro pascal, os discípulos de Jesus lhe perguntaram: — Onde quer que façamos os preparativos para que o senhor possa comer a Páscoa?
13 Báyḭi lɛ, Zezu pie leɗ nduoɓal-ɛri siɗi a ɓaa ha ri mii: «Ì se ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm. Ká zaɗɛ ku na ì zíŋ wa̰ra nzoɓ mbḭw soɓ tinay mbii, lɛ, ì se fal-ɛ.
13 Então Jesus enviou dois dos seus discípulos, dizendo-lhes:
14 Hul káʼa ríi ɗi na, ì ɓaa ha̰ nzoɓ hulke na mii, “Mbay ɓaa mii, wa̰a, ɓil hul ká ɓeri káw ɗi ɓáy leɗ nduoɓal ɓeriri ɓay sṵŋa fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ɗo ha̰a lɛ?”
14 Sigam esse homem e digam ao dono da casa em que ele entrar que o Mestre pergunta: “Onde fica o meu aposento no qual comerei a Páscoa com os meus discípulos?”
15 Lɛɛ, kaʼa kíɛ rì hul ká̰y tul kḭ mbḭw ká ɓil-e aa raɗ raɗ ká i leke feri riw bele zeɓ zeɓ zuɔ ɗi ɓáy zaɗɛ ro na. Zaɗɛ ku na ze, ì léke fe sṵmri na ká ɗi ɓay haŋa náa sṵ́ri.»
15 E ele lhes mostrará um espaçoso cenáculo mobiliado e pronto; ali façam os preparativos.
16 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri na i zɔl í tḭi ŋgɛrɛpuo í vǎa ziŋ feri riw bele ɓáy zaɗɛ munu ká Zezu ɓaa ha ri na. Ze í leke fe sṵm suoriya na ká ɗi.
16 Os discípulos saíram, foram à cidade e, achando tudo como Jesus lhes tinha dito, prepararam a Páscoa.
17 Zaɗka síe riŋ bele na, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na i se í tḭi ɓil hulke na.
17 Ao cair da tarde, Jesus chegou com os doze.
18 A zaɗka i kaw nzaa tutakra fe sṵm, í ɗo sṵŋa fe na báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì ká sṵ fe ziŋ mì key na, a mbika tul-i.»
18 Quando estavam à mesa e comiam, Jesus disse:
19 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ɗaa síe riw bele í tii sa̰w vbika ni ɓay mbḭw mbḭw ɓáy zaɗ ɓari riw bele mii: «Ɓa ɓi ya na maa?»
19 E eles começaram a entristecer-se e a perguntar-lhe, um por um: — Por acaso seria eu?
20 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì ká duɔ falɛ siɗi key ká mbṵ nduo fe sṵm ziŋ mì.
20 Jesus respondeu:
21 Ɓa tusuɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na, mì huka munu ká i ɓaa ɓayke ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru se tul-i. Roo lɛ, kɔ́kɔ sɛkɛ fe taa minake ze a ɗoko ɓay tul nzoɓ ká mbi tul ɓi Vu Nzoɓ na lɛ! Nzoɓke ku na, mbóŋ ni ya ndaɗ mba mbóŋ ni.»
21 Pois o Filho do Homem vai, como está escrito a seu respeito; mas ai daquele por quem o Filho do Homem está sendo traído! Melhor seria para ele se nunca tivesse nascido!
22 Zaɗka i ɗo sṵŋa fe na báyḭi lɛ, Zezu mbi maapa a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru nda̰w rɔɔ, a haw a ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa ha ri mii: «Ì ya̰a; ɓe ni key na, ɓa naysuo-i zu.»Zezu mbi koɓo a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.|src="DN00488b.tif" size="span" loc="Mrk 14.22-31" copy="Darwin Dunham" ref="14.23"
22 E, enquanto comiam, Jesus pegou um pão e, abençoando-o, o partiu e lhes deu, dizendo:
23 Falɛ ku lɛ, ka yḭ̀i a mbi koɓo, a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, rɔɔ a ha ri nzɔ ɓáy zaɗ ɓari riw bele.
23 A seguir, Jesus pegou um cálice e, tendo dado graças, o deu aos seus discípulos; e todos beberam dele.
24 Ka ɓaa ha ri mii: «Ɓe ni key na ɓa sím sùo-i zu. Ɓa sím ɓi káʼa úo zuɔ siri ɓay síŋke *sáka kuni ká Ŋgɛrɛwṵru saa ziŋ nzoɓri ŋgḭi ɓamba.
24 Então lhes disse:
25 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: mì ti nzɔkɔ mbii lere puu na mbǎa, kpṵru maa ɓáy nam ká mì nzɔkɔke taa fie ziŋ rì ɓáy nam ká Ŋgɛrɛwṵru a réke mbay ká tul nzoɓri na.»
25 Em verdade lhes digo que nunca mais beberei do fruto da videira, até aquele dia em que beberei o vinho novo, no Reino de Deus.
26 Falɛ ká i ɗi sim nam suoriya í písike Ŋgɛrɛwṵru na báyḭi lɛ, i zɔl í vǎa kaw tul kuo ká riŋ-ɛ ɓa Oliviye.
26 E, tendo cantado um hino, saíram para o monte das Oliveiras.
27 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Ɓaarì na ì pɔ́ŋ mì riw bele munu ká i ɗaa ɓayke ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii: “Mì ika nzoɓ kɔ́rɔ baɗu, lɛ, baɗuri na i zékre kḭ kpɛrkɛ kpɛrkɛ ɓáy zaɗ zaɗ riw bele.”
27 E Jesus disse aos discípulos:
28 Roo lɛ, zaɗka mì tḭ́i saa luɔ huɗ na, mì vǎa giyaŋ rì ká kuɗu zaɗ ká Galele.»
28 Mas, depois da minha ressurreição, irei adiante de vocês para a Galileia.
29 Báyḭi lɛ, Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Ze nzoɓ ha̰wri riw bele pɔŋ mù hɔy kara, ɓi na mì ti pɔ́ŋ mù ya.»
29 Então Pedro disse a Jesus: — Ainda que o senhor venha a ser um tropeço para todos, não o será para mim!
30 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ɓaa ha̰ mù ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: vuri, ká ɓil suŋ key na, pola rɔɔ ɓay haŋa tuo ka-káa ba siɗi lɛ, ɓo na mù má̰y ɓay ká tul-i faa ɓal ba say mii, mù kɔ mì ya.»
30 Mas Jesus lhe disse:
31 Roo lɛ, Piyɛr geɗe ɓayke ɓáy hṵrusuo mii: «Ze ɓay haŋa mì hu na ziŋ mù hɔy kara, mì ti má̰y ɓay ká tul-a ya!» A lɛ, leɗ nduoɓal-ɛ ha̰wri riw bele na i ɓaa faa mbḭw munu nda̰w.
31 Mas Pedro insistia com mais veemência: — Ainda que me seja necessário morrer com o senhor, de modo nenhum o negarei. E todos os outros diziam a mesma coisa.
32 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tḭi zaɗ mbḭw munu ká riŋ-ɛ ɓa Gesemane. Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ì káw zaɗ ni key, a ɓi lɛ, mì séke ɓay vǎa ɗáa nzaa ɓay kere.»
32 Então foram a um lugar chamado Getsêmani. Ali, Jesus disse aos seus discípulos:
33 Zezu ha̰ Piyɛr ɓáy Zak ɓáy Za̰a i se ziŋ ni. Lɛɛ, law-ɛ tii sa̰w sɛkɛ ni rìi fe ká se ɓay mḭ-miira mini key, a hḭɛ ɗaa ni zikiki.
33 E, levando consigo Pedro, Tiago e João, começou a sentir-se tomado de pavor e de angústia.
34 Ka ɓaa ha ri mii: «Mì kɔ sɛkɛ fe ká ɓil law-i maa huɗ. Ì káw zaɗ ni key ɓáy nzaa ɓal-rì kekeke.»
34 E lhes disse:
35 Ka se ndḭi munu ɓa pola a kii raɗ a naa siri a koɗ Ŋgɛrɛwṵru ɓay haŋa ɓo, zaɗka faa ɗo ɗi lɛ, sɛkɛ fe káʼa ɗoko ɓay tul-e na ka ɗaa ni ya.
35 E, adiantando-se um pouco, prostrou-se em terra; e orava para que, se possível, lhe fosse poupada aquela hora.
36 Ka ɓaa mii: «Bǎa, fe ká mba mù mba na tiya. Fe sɛkɛ káʼa ɗáa mì key na, mu ha̰ ni ka ɗo ɗi ɗi ziŋ mì, roo lɛ, mu ɗaa fe ká law-a ze hii ɓo, fe ká law-i ze hii ya.»
36 E dizia:
37 Falɛ ku lɛ, ka yḭ̀i a se luo leɗ nduoɓal-ɛri ká say na, lɛ, ka ziŋ ri ká tul nam. Ro, a tuma ri a ɓaa ha̰ Simo̰n Piyɛr mii: «Simo̰n, mù na-nam lɛ woo? Mù maa káw siya sa̰w síe mbḭw ya hɔy lɛ woo?
37 E, voltando, achou-os dormindo. E disse a Pedro:
38 Ì káw ɓáy nzaa ɓal-rì kekeke í ɗaa nzaa ɓay kere, ká ɓay líe ɓo ɓil nzaa úla. Ká ɓil law nzoɓ na law hiiya ɗáa kere ze mbaa ɗi gba̰y gba̰y, roo lɛ, hṵrusuo-ɛ maa ya.»
38 Vigiem e orem, para que não caiam em tentação; o espírito, na verdade, está pronto, mas a carne é fraca.
39 Ka naa sùo-ɛ na rɔɓay a vǎa koɗ Ŋgɛrɛwṵru munu káʼa ɗaa pola na ɓáy.
39 Retirando-se de novo, orou repetindo as mesmas palavras.
40 Báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a ví ziŋ leɗ nduoɓal-ɛri na rɔɓay ká tul nam, ɓay ḭi lɛ, nam hii nun-ri dik dik ɓáy. Lɛɛ, i kɔ ɓay ká ɓay yḭ́iŋra ha̰ ni ya.
40 E voltando, achou-os outra vez dormindo, porque os olhos deles estavam pesados; e não sabiam o que lhe responder.
41 Zaɗkaʼa yḭ̀i saa zaɗ ɗáa nzaa ɓay kere faa ɓal ba sayke na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ì na-nam rɔɓay í mgba ta̰ram sùo-rì kɛlɛ? Maa ro; sa̰w síe ká i pɔ́ŋke ɓi *Vu Nzoɓ ɓo nduo nzoɓ feya̰ari na vi ro.
41 E, quando voltou pela terceira vez, Jesus lhes disse:
42 Ì úru siya náa séri! Ì kɔ-kɔ́m í kɔ nzoɓ káʼa mbika tul-i na ɗo key.»
42 Levantem-se, vamos embora! Eis que o traidor se aproxima.
43 Zaɗka Zezu ɗo ɓáa ɓay kɔɓ ɓáy na báyḭi lɛ, Zudas ká ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ fal-ɛ siɗi na, tḭi ɓáy ruɔ nzoɓri ká i vi ɓáy maamiiri ɓáy puuri gbiri gbiri ɗo nduo-ri. Ɓa *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri ze pie ri se.
43 E logo, enquanto Jesus ainda falava, chegou Judas, um dos doze, e, com ele, uma multidão com espadas e porretes, vinda da parte dos principais sacerdotes, escribas e anciãos.
44 Zudas, nzoɓ mbika tul Zezu na, ka leke ɓay ziŋ ruɔ nzoɓri a ɓaa mii, fe ká ɓeri ɗáa ɓay haŋa ri kɔ́ke ni na ze ɗo key: «Nzoɓ ká mì mgba ni girik mí a̰w nzi-ɛ lɛ, ɓa ɓe ká ì hii na zu. Ì mgba ni í kɔrɔ ni ha̰ ni se ziŋ rì.»
44 Ora, o traidor tinha dado a eles um sinal: “Aquele que eu beijar, é esse; prendam e levem-no com segurança.”
45 Ví Zudas ká munu hɔy lɛ, ka soro ɓa lakun-ɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay!» Lɛɛ, ka mgba ni girik a a̰w nzi-ɛ.
45 E logo que chegou, aproximando-se de Jesus, Judas disse: — Mestre! E o beijou.
46 Ro, nzoɓ ha̰wri ɗaa so tul Zezu kuruk í mgba ni.
46 Então eles agarraram Jesus e o prenderam.
47 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ká ɗo zaɗɛ na, naa maamii hǎr a téke suku leɗ káw ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na mbɛkɛɗ ɓo ɓisuy.
47 Nisto, um dos que estavam ali, sacando da espada, feriu o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha.
48 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Ì tḭi ɓáy maamiiri ɓáy puuri gbiri gbiri ɓay mgbaka mì rìi fe ká mì ɓa dɔmbirim nzoɓ lɛ woo!
48 Jesus lhes disse:
49 Namri riw bele na mì ɗo ziŋ rì mí fere rì fe ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, lɛ, ì mgba mì ya. Roo lɛ, fekeri tḭi munu ɓay haŋa ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗo munu ɓáy zaɗɛ.»
49 Todos os dias eu estava com vocês no templo, ensinando, e vocês não me prenderam; mas isto é para que se cumprissem as Escrituras.
50 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri riw bele pɔŋ ni, a í zuɔ ɗul haɗ bele.
50 Então todos o deixaram e fugiram.
51 Lɛɛ, leɗ kuban mbḭw munu rie gari nam hɔy ɗo sùo-ɛ a séke fal Zezu. Báyḭi lɛ, i lie mgbaka ni.
51 Um jovem, coberto unicamente com um lençol, seguia Jesus. Eles o agarraram,
52 Roo lɛ, ka pɔŋ gari nam ɓe na ɓa nduo-ri a ɗuu sùo-ɛ hɔy nduɔɗi.
52 mas ele largou o lençol e fugiu nu.
53 I se ɓáy Zezu ká luo *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye, lɛ, i mbṵ ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri riw bele, ŋgɛrɛ Ziɓri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri nda̰w ká ɗi.
53 E levaram Jesus ao sumo sacerdote, e então se reuniram todos os principais sacerdotes, os anciãos e os escribas.
54 Lɛɛ, Piyɛr na dii fal Zezu ɗi ɓáy salke ɗaka ɗaka kpṵru a tḭi ɓil mgbaŋ ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na. Ká zaɗɛ ku na, ka kaw a nṵu huu ziŋ nzoɓ kɔ́rɔ zaɗri.
54 Pedro seguiu Jesus de longe até o interior do pátio do sumo sacerdote e estava assentado entre os servos, aquentando-se ao fogo.
55 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy kuɗu nzoɓ kúŋ sal ɓay luye ká luo Ziɓri na riw bele, i nzaa faa ɓay ɗáa ɓay ɓo tul Zezu ɓay ika ni. Roo lɛ, i ziŋ ɓay mbḭw ká ɓay ɗáa ɓo tul-e ya.
55 E os principais sacerdotes e todo o Sinédrio procuravam algum testemunho contra Jesus para o condenar à morte, mas não achavam nada.
56 Tusuɛke lɛ, nzoɓri ŋgḭi ɓamba i kuɗ ɓay zuɔ nzaa Zezu, lɛ, ɓay ɓari na zuɔ kḭ ya.
56 Pois muitos testemunhavam falsamente contra Jesus, mas os depoimentos não eram coerentes.
57 Báyḭi lɛ, nzoɓ ha̰nɛri uru í kuɗ ɓay zuɔ nzi-ɛ mii:
57 E, levantando-se alguns, testemunhavam falsamente, dizendo:
58 «Ɓuru laa ɓay ká nzi-ɛ mii, ɓeri ɓíɛ *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ká nzoɓ mbuo ɓáy nduo-ɛ. A nam say hɔy lɛ, ɓeri ɗáa kḭ ká nduo nzoɓ ɗaa ya.»
58 — Nós o ouvimos declarar: “Eu destruirei este santuário edificado por mãos humanas e, em três dias, construirei outro, não por mãos humanas.”
59 Roo lɛ, ká tul ɓay na ku hɔy kara, ɓay ɓari zuɔ kḭ ya wṵ̌m.
59 Nem assim o testemunho deles era coerente.
60 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na uru siya ká sakra nzoɓri a vbi Zezu mii: «Ɓay niri ká nzoɓ niri mbi ɓo tul-a key na wa̰a, mù ti yḭ́iŋra ɓáy ɓay mbḭw ya hɔy lɛ?»
60 E, levantando-se o sumo sacerdote, no meio, perguntou a Jesus: — Você não diz nada em resposta ao que estes depõem contra você?
61 Lɛɛ, Zezu mgba nzi-ɛ ɗo ɗi a ɓaa ɓay mbḭw ya. Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na vbi ni ɓay ɓa kḭ rɔɓay mii: «Wa̰a, mù ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na lɛ? Ŋgɛrɛwṵru ká nzoɓri pisi ni na wa̰a, mù ɓa vi-e lɛ woo?»
61 Jesus, porém, guardou silêncio e nada respondeu. O sumo sacerdote tornou a interrogá-lo: — Você é o Cristo, o Filho do Deus Bendito?
62 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗɛ zu; mì ɓa ɓe na kḭ, lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na ɓaarì riw bele na, ì kɔ́kɔ mì kaw tunduo hoɗo Ŋgɛrɛwṵru Nzoɓ Hṵrusuo. Rɔɓay, ì kɔ́kɔ mì ká mì ví saa nulue ká ɓil síi mbam.»
62 Jesus respondeu:
63 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na gɔ gari ɓe kḭ sùo-ɛ tǐr a ɓaa mii: «Káy! Náa vbikari nzoɓ nasi ɓay kḭri ɓay ɗáake mina ɓáy lɛ?
63 O sumo sacerdote, rasgando as suas vestes, disse: — Por que ainda precisamos de testemunhas?
64 Ɓay niri káʼa ɓaa a tḭ̌irike Ŋgɛrɛwṵru na, ì la-laa. Wa̰a, ì ker mina lɛ?» Lɛɛ, nzoɓri riw bele na ɗaa ɓay ɓo tul-e í ɓaa mii: «Ɓay mgba tul-e, a ɗaa fe ká maa huɗ.»
64 Vocês ouviram a blasfêmia. Qual é o parecer de vocês? E todos o julgaram réu de morte.
65 Ɓe nu ku ro, nzoɓ ha̰nɛri tii sa̰w sa̰-sa̰mi zuɔ nun-ɛ, í siŋ nun-ɛ ɓáy vay gari, í nda ni gúk guk í ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓaa ha̰ ɓuru laa; kíɛ ɓuru nzoɓ ká nda mù key!» Ro, nzoɓ kɔ́rɔ zaɗri na, i nda hala nun-ɛ kpǎy kpǎy.
65 Alguns começaram a cuspir nele, a cobrir-lhe o rosto, a bater nele e a dizer-lhe: — Profetize! E os guardas davam-lhe bofetadas.
66 Piyɛr kaw ɓil mgbaŋ kɔɓ hɔy lɛ, leɗ má̰y mbḭw munu ká sakra leɗ káw *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na tḭi ɓil mgbaŋ na.
66 Estando Pedro embaixo no pátio, veio uma das empregadas do sumo sacerdote
67 Zaɗkaʼa kɔ Piyɛr ɗo nṵ́u huu báyḭi lɛ, ka ŋga̰a ni zii a ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓo kara mù se ziŋ Zezu, leɗban ká Nazarɛɗ na nda̰w.»
67 e, vendo Pedro, que se aquecia, fixou os olhos nele e disse: — Você também estava com Jesus, o Nazareno.
68 Lɛɛ, Piyɛr ma̰y a ɓaa mii: «Mì kɔ ya. Ɓay ká mù ɓaa key na, mì ta̰a láa kpṵy.» Falɛ ku lɛ, ka uru a tḭi saa nzaa mgbaŋ na ndḭi munu, [lɛ, tuo ka-káa.]
68 Mas ele negou, dizendo: — Não o conheço, nem compreendo o que você está falando. E saiu para o pórtico. E o galo cantou.
69 Roo lɛ, leɗ má̰y na kɔ ni a tii sa̰w ɓáa ɓay na rɔɓay ha̰ nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ na mii: «Leɗban key na, ka ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku.»
69 E a empregada, vendo-o, tornou a dizer aos que estavam ali: — Este é um deles.
70 Lɛɛ, Piyɛr yḭ̀i a ma̰y ɓay ɓa kḭ rɔɓay. Falɛ ku ndḭi hɔy lɛ, nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ na, i ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓa tusuɛ, mù ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku, ɓay ḭi lɛ, mù ɓa nzoɓ ká kuɗu zaɗ ká Galele.»
70 Mas ele negou outra vez. E, pouco depois, os que estavam ali disseram outra vez a Pedro: — Com certeza você é um deles, porque também é galileu.
71 Báyḭi lɛ, Piyɛr tii sa̰w háa huɗ mii: «Mi hu mak mak! Leɗban ká ì ɓaa ɓay ɓe ha̰ mì key na, ká nun Ŋgɛrɛwṵru lɛ, mì kɔ ni ya!»
71 Ele, porém, começou a praguejar e a jurar: — Não conheço esse homem de quem vocês estão falando!
72 Lɛɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, tuo ka-káa faa ɓal ba siɗike. Lɛɛ, Piyɛr ker se tul ɓay ká Zezu ɓaa ha̰ ni pola mii: «Pola rɔɔ ɓay haŋa tuo ka-káa ba siɗi lɛ, mù má̰y ɓay ká tul-i faa ɓal ba say mii, mù kɔ mì ya na.» Báyḭi lɛ, ka tḭi ɓáy rɛw ɓɔɗɔk ɓɔɗɔk.
72 E no mesmo instante o galo cantou pela segunda vez. Então Pedro se lembrou da palavra que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante duas vezes, você me negará três vezes.” E, caindo em si, começou a chorar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.